Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202844
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7807202844.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v
Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. XXX,
zast. opatrovníkom G. N., zamestnancom Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 723,76 eur a trov
exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, so
sídlom v Prešove, Konštantínova 13, pod sp.zn. G. XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti výroku

uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.01.2012 č.k. 11Er/236/2007-36, ktorým bola exekúcia
zastavená, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava uznesením zo dňa 30.01.2012 č.k. 11Er/236/2007-36 dvoma výrokmi exekúciu
zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, so

sídlom Konštantínova 13, Prešov trovy exekúcie v sume 81,37 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Výroky odôvodnil tým, že podaním zo dňa 31.01.2011, tunajšiemu súdu doručenom dňa
15.02.2011, podal súdny exekútor na základe zistenej nemajetnosti povinného podnet na zastavenie
exekúcie. Nevymožiteľnosť pohľadávky vyplýva z dôvodu neexistencie postihnuteľného majetku
povinného, z čoho je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku
uvedenýchskutočnostíniejemožnéaplikovaťanijedenzospôsobovvykonávaniaexekúcie,upravených

v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Súd preskúmal podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor
zisťoval osobné a majetkové pomery povinného, a to prostredníctvom výziev na poskytnutie súčinnosti
zodňa24.04.2008adresovanýchOkresnémuriaditeľstvuPZ-OkresnýdopravnýinšpektorátvRožňave;
Daňovému úradu Rožňava, Geodetickému a kartografickému ústavu v Bratislave, Obecnému úradu C.;
Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava; Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava; Obvodnému

úradu Rožňava - odbor živnostenského podnikania; Registru obyvateľov SR. Súdny exekútor dňa
23.09.2009 opakovane skúmal majetkové pomery povinného lustráciou na Obvodnom oddelení PZ v
Rožňave; v Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava; na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava;
v Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s. Dňa 10.06.2010 osobne zisťoval telefónny, resp. iný kontakt na
povinného. Dňa 19.11.2010 žiadal o poskytnutie súčinnosti Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s.; Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava; Geodetická a kartografický ústav v Bratislave. Majetok

povinného zisťoval aj osobne v mieste trvalého bydliska povinného dňa 15.09.2010, avšak neúspešne,
nakoľko osobným šetrením nezistil žiaden postihnuteľný majetok povinného. Tvrdenie oprávneného, že
povinný je v produktívnom veku a je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná, začne podnikať, prípadne
nadobudne majetok iným spôsobom, nepreukazuje existenciu exekvovateľného majetku povinného.
Oprávnený neuviedol žiadne skutočnosti, okrem veku povinného, odôvodňujúce záver, že povinný nie je
nemajetný, resp. že jeho momentálna nemajetnosť je iba prechodného charakteru. Na základe výsledku

šetrenia preukázaného v spise súdneho exekútora, má súd za preukázané, že majetok povinnéhonestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastavil.

Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nebráni tomu, aby oprávnený v budúcnosti podal
nový návrh na začatie exekúcie, ak bude predpoklad, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné
pohľadávku oprávneného uspokojiť. Zároveň súdny exekútor JUDr. Svätoslav Mruškovič vyčíslil trovy
exekúcie vo výške 87,73 eur, pričom súd mu priznal odmenu a hotové výdavky vo výške 81,37 eur.

Proti tomuto uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, podal oprávnený odvolanie, ktorým napadol
oba jeho výroky z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil majetkové pomery povinného.
Povinný sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, kde s vysokou pravdepodobnosťou aj zarába
a disponuje finančnými prostriedkami, na základe čoho oprávnený predpokladá existenciu reálnej
možnosti uspokojenia svojej pohľadávky. V súvislosti s tým má oprávnený za to, že nie je naplnená
zákonná podmienka zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti, a preto z tohto dôvodu trvá na

pokračovanívexekúcii.Zároveňpoukazujenato,žepovinnýjeosobavproduktívnomvekuaajvprípade
nepriaznivej finančnej situácie má možnosti na to, aby sa v budúcnosti opäť zamestnal, resp. začal
podnikať, či nadobudol majetok iným spôsobom. Okrem toho sa oprávnený nestotožňuje s vyčíslením
trov podľa časovej špecifikácie jednotlivých úkonov, kedy exekútorovi nepatrí odmena za úkon v trvaní
20 min. - výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti a za úkon v trvaní 30 min. - správa o stave

exekučného konania, nakoľko sa jedná len o administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú
k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Z tohto dôvodu má oprávnený za to, že je povinný uhradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie maximálne vo výške 71,79 eur. Záverom odvolania oprávnený
žiada, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.01.2012 č.k. 11Er/236/2007-36
v celom rozsahu zrušil.

Nazákladeodvolaniaoprávneného,ktorýmbolonapadnutévyššievtextetohtoodôvodneniaspomínané
uznesenie tunajšieho súdu (11Er/236/2007-36 zo dňa 30.01.2012), Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. 15CoE/243/2013-78 zo dňa 05.12.2013 vrátil vec súdu prvého stupňa (tunajšiemu súdu) na
rozhodnutie o náhrade trov konania. Citujúc ust. § 202 ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 zákona č. 233/1995

Z.z. prvostupňový súd uviedol, že proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (ust. § 374 ods. 4 O.s.p.). Postupujúc v súlade s
vyššie citovanými ustanoveniami O.s.p. a Exekučného poriadku, keďže v predmetnej veci rozhodoval o
náhrade trov konania vyšší súdny úradník a odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bolo
oprávneným podané pred 1. novembrom 2013, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, pristúpil Okresný

súd Rožňava k opätovnému rozhodnutiu o náhrade trov tohto konania a uznesením zo dňa 31.03.2014
č.k. 11Er/236/2007- 82 dvoma výrokmi priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi
odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 81,37 eur a
uložil oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi
Mruškovičovi vo výške 81,37 eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Na základe uvedeného vznikla povinnosť Krajského súdu v Košiciach, ako súdu odvolacieho, rozhodnúť
o odvolacích dôvodoch týkajúcich sa výroku uznesenia Okresného súdu Rožňava zo dňa 30.01.2012
č.k. 11Er/236/2007- 36, ktorým tento exekúciu zastavil. Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

V ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie) je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti
súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom
oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľnýmexekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Pre posúdenie
podmienok na zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie
je rozhodujúci majetkový stav povinného v čase vyhlásenia uznesenia a nie v budúcnosti. Skutočnosť,

že povinný v budúcnosti nadobudne majetok je významná iba z hľadiska toho, že oprávnený môže
v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak sa ukáže, že povinný nadobudol majetok,
z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku
majetku povinného tomu nebráni. Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené mal za preukázané,
že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku a exekúciu voči jeho osobe zastavil. Je pritom vecou súdneho exekútora
preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto
zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na
objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových
pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre

rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že
exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007, teda zistené osobné a majetkové pomery povinného sa
až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. po dobu skoro 5 rokov nezmenili. Exekučný poriadok ani
nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia

vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo vyššie
uvedenom výroku ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.