Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoPr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210805
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813210805.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne S.. M. U., G. I. V., W.. S.
XX, zast. JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Rožňave, Nám. 1. mája 1,
proti žalovanej Obec Ochtiná, zast. JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v
Rožňave, Ul. Čučmianska dlhá 45, o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku 5Cpr/2/2013-49 z 28.3.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobkyne zamietol a rozhodol, že o
trovách konania rozhodne do 30.-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru ku dňu 31. 8. 2013
je neplatné a zaviazal žalovanú nahradiť jej trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 5. 9. 2012 bola prijatá u žalovanej do pracovného pomeru dňom 29. 8. 2012
na druh práce - učiteľka 1. stupňa Základnej školy v Ochtinej. V pracovnej zmluve bolo uvedené, že sa
prijíma na dobu určitú - dobu poverenia. Žiadna listina o poverení nebola súčasťou pracovnej zmluvy, z
ktorej by bolo zrejmé a nepochybné, na akú dobu bola doba určitá dojednaná.
Z výpovede svedka S.. S. O. vyplýva, že on pracoval ako vedúci školského úradu v Štítniku. Uviedol, že

on nemôže posudzovať obsah pracovnej zmluvy, pretože to nie je v jeho kompetencii. On len metodicky
usmerňoval riaditeľov. On komunikoval so žalobkyňou a ona dobre vedela od začiatku, že vykonávala
aj funkciu riaditeľky. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že on jej posielal metodické materiály, ktoré môže
prevziať len riaditeľ školy. Takisto ona posielala hodnotiacu správu ako aj napr. hlásenie o chrípke.
Žalobkyňa si bola vedomá, že pokiaľ jej uplynie lehota poverenia, že sa jej pracovný pomer skončí.
Žalobkyňa bola znova poverená funkciou riaditeľky až do výberového konania. Nebola vypracovaná
náplň práce, ale v tom prípade sa jej práca riadi podľa zákona.

Súd dôvodil, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer
na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Opätovne
dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím
šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými
účastníkmi. Súd v zmysle citovaného ustanovenia ako aj na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žalovaná so žalobkyňou uzavrela pracovný pomer na určitú dobu. Do pracovného pomeru
bola prijatá na funkciu riaditeľky ZŠ, ale zároveň bola poverená aj funkciu riaditeľky. Poverenie síce

podľa tvrdenie žalobkyne neprevzala, ale pracovná zmluva, dekrét o jej plate, ako aj poverenie jej boli
doručenéspolu,ajkeďžalobkyňaprevzatiepoverenianepotvrdilasvojímpodpisom.Prevzatiepoverenia
potvrdila aj vypočutá svedkyňa M. H.. Na základe vykonaného dokazovania bolo potvrdené aj to, že
žalobkyňa si bola vedomá, že jej funkcia učiteľky je kumulovaná s funkciou riaditeľky školy vzhľadom ktomu, že to vyplýva aj z organizačného poriadku. Potvrdili to aj vypočutí svedkovia ako i sama žalobkyňa.
Žalobkyňa okrem iného o tom musela vedieť aj z toho dôvodu, že prevzala dekrét o plate, v ktorom boli aj
príplatky za riadenie. V pracovnej zmluve bolo uvedené, že žalobkyňa sa prijíma do pracovného pomeru

na funkciu učiteľky, ale zároveň bolo uvedené, že do doby poverenia. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
mala vedomosti o tom, že s funkciou učiteľky je spojená aj funkcia riaditeľky školy a vzhľadom k tomu, že
touto funkciou bola poverená, nakoľko nebolo výberové konanie, muselo jej byť zrejmé, že jej pracovný
pomer bude trvať do skončenia poverenia na funkciu riaditeľky už vzhľadom k tomu, že vo výberovom
konaní nebola úspešná. V zmysle ust. § 71 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer uzatvorený na

určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
pracovný pomer žalobkyne sa skončil uplynutím doby, teda uplynutím dohodnutej doby, nakoľko dospel
k záveru, že pracovný pomer sa skončil skončením jej poverenia na výkon funkcie riaditeľky.

Po odvolaní žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 2.10.2014 sp. zn. 2CoPr/4/2014 potvrdil
rozsudok súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Odvolací súd na odvolanie žalobkyne vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie je nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§219 ods. 1
O.s.p.). Odvolací súd pred verejným vyhlásením rozsudku upozornil účastníkov konania na možnosť
použitia ust. § 59 ods. 1,2 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP") a § 77 ZP a poskytol účastníkom lehotu

na vyjadrenie k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, že ak nedošlo k skončeniu pracovného pomeru niektorým zo spôsobov skončenia pracovného
pomeru ZP, žalobca nemôže sa domáhať ochrany práv podľa § 77 ZP, môže sa domáhať iba ochrany
svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., pokiaľ preukáže existenciu naliehavého
právnehozáujmunatakejtourčovacejžalobe.Ďalejuviedol,žekeďžežalobkyňanielenženepreukázala,

ale ani netvrdila, aby ku skončeniu pracovného pomeru v danom prípade došlo niektorým zo spôsobov
uvedených v cit. § 77 ZP je zrejmé, že sa nemohla žalobou domáhať určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, t.j. ochrany podľa cit. § 77 ZP. Keďže sa podľa odvolacieho súdu nedomáhala
ochrany svojich práv určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p., správne podľa odvolacieho súdu
súd prvého stupňa rozhodol, ak zamietol žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Odvolací súd konštatoval, že dovolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

Vo veci bolo aj podané dovolanie žalobkyne a v dovolacom konaní uznesením 7Cdo/120/2015 z
21.10.2015 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach 2CoPr/4/2014 z 2. októbra

2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
So zreteľom na nedostatky odôvodnenia rozsudku krajského súdu poukázal najvyšší súd hlavne na
odôvodnenie, lebo odvolací súd odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku načrtol možnosť iného
právneho posúdenia v predmetnej veci v prípade, ak by sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich práv
určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a pokiaľ by preukázala existenciu naliehavého právneho

záujmu na takejto určovacej_ žalobe, mal odvolací súd podľa dovolacieho súdu v odôvodnení uviesť,
prečo by mala žalobkyňa postupovať podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a zároveň uviesť, aký je rozdiel v
porovnaní s domáhaním sa ochrany práv podľa ust. § 77 ZP.
Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa uvedené podmienky a odvolací súd tak odňal
žalobkyni možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ ide o žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, neprichádza do úvahy skúmanie
naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu, ako je to inak podľa § 80 písm. c/
O.s.p. Ak by však rozviazal pracovný pomer niekto, kto nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, môže
sa zamestnanec žalobou na príslušnom súde podľa § 80 písm. c/ O.s.p. domáhať, aby bolo určené,
že toto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, ak má na takom určení naliehavý právny záujem.

Podanie tejto žaloby nie je obmedzené žiadnou lehotou. Ak nebola takáto žaloba podaná, možno sa
otázkou platnosti rozväzovacieho právneho úkonu na rozdiel od § 64 (v SR § 77 ZP) zaoberať v inom
spore ako predbežnou otázkou (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 487/1999, PR
10/1999, s. 553- 556).
Vychádzajúc z cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu nie je

zrejmé, na základe čoho a z akých dôkazov dospel dovolací súd k záveru, že účastníci konania uzavreli
pracovný pomer na dobu určitú (neurčitú?) a že by žalobkyňa bola úspešná pri domáhaní sa ochrany
svojich práv určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možne podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z
dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný
právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo

žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok
alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd
viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na
tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie je neopodstatnené, lebo súd
prvého stupňa vychádzal zo zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, keď uzavrel, že v
konaní išlo v tomto pracovnoprávnom vzťahu o pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, ktorý skončil
uplynutím dohodnutej doby.
Okrem právneho posúdenia súdu prvého stupňa sa odvolací súd zaoberal vzhľadom na ust. § 213 ods.

1, 3 O.s.p. judikátom, ktorý nepoužil odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí, ale aj ust. § 77 ZP, ktoré
ustanovenie aj vyložil.
Podľa § 59 ods. 1, 2 ZP pracovný pomer možno skončiť: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
NS SR v uznesení z 21.10.2015 nariadil doplniť rozhodnutie súdu druhej inštancie aj o to, že podľa §

80 písm. c) O.s.p. nemožno skúmať naliehavý právny záujem pri určení neplatnosti právneho úkonu, ak
ide o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podanie „tejto žaloby nie je obmedzené
žiadnou lehotou, ak nebola takáto žaloba podaná, možno sa otázkou platnosti rozväzovacieho právneho
úkonu na rozdiel od § 64 (v SR § 77 ZP) zaoberať v inom spore ako predbežnou otázkou (viď rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 21Cdo/487/1999, PR, rozumej Právní rozhledy 10/1999, s. 553-556)“. Následne aj

najvyšší súd naznačil, že ak účastník uvedie v odvolaní alebo dovolaní rozhodujúce skutočnosti, s
ktorými sa nezaoberal odvolací súd, a účastník vyvodzuje nárok alebo obranu proti inému účastníkovi,
ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je potom súd viazaný právnym
názorom účastníka, je povinný posúdiť vec podľa týchto právnych noriem, ktoré na tvrdenia súdom
zistený skutkový stav dopadajú.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie, rozsudok NS ČR zo dňa 30.6.1999 sp. zn.
21Cdo/487/99 sa zaoberá pracovnoprávnym sporom a vychádza z iného skutkového stavu, citujem
„krajským súdom totiž bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol a dospel k
záveru, že ak dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru mestský úrad, ide o výpoveď danú úradom
bez právnej subjektivity, ktorý nebol zamestnávateľom žalobkyne, a i keď táto výpoveď nie je právne

účinná, nemôže byť podľa odvolacieho súdu jej neplatnosť predmetom sporu podľa § 64 ZP;“ dovolací
súd konštatoval, že je nesprávny názor odvolacieho súdu, keď náhrada mzdy vzniká len pri neplatnom
rozviazaní pracovného pomeru zamestnancovi, lebo pracovník má voči organizácii nárok na náhradu
mzdy vo výške priemerného zárobku tiež vtedy, ak nemohol konať prácu pre iné prekážky, a ďalej
naznačil, že vzhľadom na nesprávny záver odvolacieho súdu mohol by zamestnanec nárok na náhradu

mzdy mať, ak bol rozviazaný pracovný pomer iným subjektom, inou osobou než zamestnávateľom, u
ktorého bol zamestnanec v pracovnom pomere, potom môže zamestnanec uplatniť svoje nároky, len
treba zistiť či pracovný pomer medzi účastníkmi trval po celú dobu, počas ktorej vznikol zamestnancovi
nárok. (rozumej v posudzovanej veci doručoval výpoveď z pracovného pomeru žalobkyni mestský úrad
a nie správny subjekt, t.j. mesto alebo príspevková organizácia).

Podľa § 77 ZP zák. č. 311/2001 Z.z., neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Z cit. zák. ustanovenia vyplýva, že otázkou platnosti rozväzovacieho právneho úkonu na rozdiel od § 64
(v SR § 77 ZP), sa možno zaoberať v inom spore ako predbežnou otázkou, t.j. aj v konkrétnou spore

ako predbežnou otázkou, lebo uvedené rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/487/1999, PR č. 10/1999 to
naznačuje a z § 79 ZP vyplýva, že žaloba v otázke skončenia pracovného pomeru musí byť pre ďalšie
nároky odôvodnená.
V súlade s ust. § 71 ods. 1 ZP, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.
V odvolacom konaní vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne žalovaná uviedla , že z práva na spravodlivý

súdny proces vyplýva, že všeobecné súdy zistia skutkový stav. Bolo tak okresnému súdu preukázané,
že pracovná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá 5.9.2012 s nástupom do práce 29.8.2012
na dobu určitú - doba poverenia, t.j. do doby výberového konania na funkciu riaditeľa ZŠ (rozumej
základnej školy), ktorá funkcia je kumulovaná s funkciou učiteľa prvého stupňa ZŠ. Keďže žalobkyňapodala žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a namieta skutočnosť, že jej pracovná
zmluva bola uzavretá na dobu určitú, lebo od počiatku mala mať uzavretú pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú a preto oznámenie žalovanej o skončení pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby sa

považuje za zmätočné, súd prvého stupňa správne uzavrel a žalovaná trvala na svojom stanovisku, že
v danom prípade bol pracovný pomer nepochybne dohodnutý na dobu určitú a skončil sa uplynutím
dohodnutej doby, t.j. dňom 31.8.2013, pretože vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa ZŠ konaného
dňa21.8.2013žalobkyňanebolaúspešná.Tútoskutočnosťžalovanáoznámilažalobkynipísomnelistom
zo dňa 2.9.2013, v ktorom liste je uvedené, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, t.j. na dobu

poverenia skončil a preto došlo ku skončeniu pracovného pomeru zákonným spôsobom. Podľa nej nie
je možné to vykladať inak len tak, že pracovný pomer skončil uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý a
so zreteľom na § 59 ods. 1, 2 a § 77 ZP, pretože právny úkon, ktorý smeroval ku skončeniu pracovného
pomeru nespĺňal náležitosti, ktoré vyžaduje pre takýto úkon príslušný zákon, toto subjektívne stanovisko
žalovaného považuje aj odvolací súd za nesprávne, lebo zrozumiteľne a vyčerpávajúco tento vznik
a skončenie pracovného pomeru účastníkov konania tak žalobkyne ako aj žalovanej obce Ochtiná v

žiadnom prípade nebolo odôvodnené.
Na dotaz odvolacieho súdu vo veci 5CoPr/1/2016 oznámila žalobkyňa, že ona si zakladá aj nárok
na ochranu osobnosti v zmysle § 12 OZ, ona bola poškodená na svojich právach, bola vystavená
existenčným problémom a keďže bola opakovane vykonaná kontrola Inšpektorátom práce Košice sp.
zn. PPV/INF/2015/140 zo dňa 11.8.2015 a boli zistené aj nedostatky v pracovnoprávnych vzťahoch

na postup žalovanej, čo aj oznámila žalobkyňa v liste Sociálnej poisťovni Rožňava. Preto žalobkyňa
trvala na tom, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a má právo podľa § 77 ZP osobitnou
žalobou, ktorá bola podaná po preskúmaní prípadu priamo Inšpektorátom práce, Masarykova 10,
Košice, žalobkyňa vychádzala z toho, že zamestnávateľ - žalovaná prihláškou 28.8.2012 s dátumom
vzniku poistenia 29.8.2012 uviedol v kolónke pracovný pomer s dátumom zániku poistenia 31.3.2013

„doba neurčitá“. Pritom účelovosť postupu žalovanej je v tom, že až potom ako žalobkyňa žiadala
Sociálnu poisteniu o vyčíslenie počtu dní k získaniu podpory v nezamestnanosti až následne podala
žiadosť zo dňa 5.2.2015 Sociálnej poisťovni Rožňava, ktorou žiadala opravu odhlášky v časti pracovný
pomer z doby neurčitej na dobu určitú.
Preto žalobkyňa navrhla, aby sa súd zaoberal posudzovaným prípadom v intenciách zrušujúceho

rozsudku (rozumej uznesenia NS SR), lebo Inšpektorát práce v Košiciach mal zistiť, že išlo o pracovný
pomer na dobu neurčitú v jej prípade.

Dňa 13.5.2016 (na odvolací súd došlo 18.5.2016) vzniesla žalobkyňa námietku zaujatosti voči
predsedovi senátu 5Co JUDr. Jánovi Slebodníkovi, lebo v zásade efektivity zodpovedá, aby o veci

rozhodol senát, ktorá vec bola ako zákonnému senátu pôvodne pridelená, teda JUDr. V. Bodnárovej,
na to zobrala žalobkyňa späť námietku zaujatosti podaním zo dňa 23.5.2016 (došlo na krajský súd
25.5.2016).

Dňa 25.5.2016 bol daný pokyn kancelárii oddelenia 5Co Krajského súdu v Košiciach, aby oznámila na

úradnej tabuli krajského súdu vyhlásenie rozsudku dňa 14.6.2016 o 9.30 hod., odvolací súd rozsudok
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., po preskúmaní podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
Odvolací súd pripomína obom účastníkom konania, že po obsahu dovolania, dôvodoch uznesenia NS
SR bolo treba posúdiť v riešenej veci otázku pracovnoprávneho vzťahu a okrem iného aj to, či išlo o
pracovný pomer na dobu určitú alebo či vznikol na dobu neurčitú. K súdu prvého stupňa treba doplniť,

že ide o činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétne
právne normy na zistený skutkový stav, nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav, v riešenej veci nešlo o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ani o
stav, kedy by súd nepoužil správny právny predpis.
Správne súd podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.
Konanie pred súdom prvej inštancie a konanie pred odvolacím súdom tvoria jeden celok a keďže
odvolací súd nemusel vypočúvať účastníkov konania a ani inak doplniť dôkazy (okrem oboznámenia
sa s rozhodnutím ČR 21Cdo/487/1999, publikované v PR 10/1999) obe konania predstavujú jeden

celok a keďže ďalšie navrhnuté dôkazy neboli ponúkané žalobkyňou v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru
ako aj podľa § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa s
doplneným záverom odvolacieho súdu za vecne správne a zákonné.Ani jeden z účastníkov konania nepochybuje, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie je právo každej strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (pozri aj judikatúru ESĽP,
rozsudok Georgiadis proti Grécku z roku 1997, rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z roku
1998).Bolapreukázanáurčujúcaspätosťrozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovanýmrozsudkomatáto
spätosť vytvára ich organickú a konkretizujúcu jednotu; takýto prístup samozrejme sleduje aj citovaná
judikatúra ESĽP.

Odvolací súd už nemohol odkazovať na dôvody uvedené v rozsudku prvého stupňa, ale vyjadril svoj
záver aj ku rozhodnutiu publikovanému v PR č. 10/1999, rozumej právne rozhledy v rozsudku z
30.6.1999 sp. zn. 21Cdo/487/1999 a vychádzal pri odôvodnení aj z uznesenia 7Cdo/117/2014 z 23.
mája 2014 NS SR.
Na záveroch odvolacieho súdu nič nemení ani to, či žalobkyňa bude s takouto odpoveďou spokojná,
lebo za odňatie možnosti konať pred súdom nemožno považovať to, či súd nižšej inštancie neodôvodnil

svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek strany sporu, tým ale by nemalo dôjsť k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces.
Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok sp. zn. 21Cdo/487/1999 NS ČR nemá súvislosť z hľadiska
zisteného skutkového stavu s týmto pracovnoprávnym sporom, lebo citujem z odôvodnenia rozsudku:
dospel li k záveru, že pokiaľ dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru mestský úrad K (pre túto

skutočnosť podľa odvolacieho súdu svedčí nielen hlavičkový papier tohto úradu, ale i okolnosť, že
výpoveď podpísal jeho tajomník) ide o výpoveď danú úradom bez právnej subjektivity.
V riešenej veci inštruoval NS SR potom odvolací súd tak ako keby niekto iný, tretí subjekt mal rozviazať
pracovný pomer so žalobkyňou, tento subjekt, ak nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, teda nebol
účastníkom konania, mohol by žalobou takýto účastník žiadať o určenie, že rozviazanie pracovného

pomeru je neplatné.
Treba ale prisvedčiť zisteného skutkovému stavu súdu prvého stupňa ako aj vychádzať z tvrdení
žalobkyne a kontroly na pracovisku, lebo Inšpektorátom práce Košice malo byť zistené, že žalobkyňa
bola nesprávne prihlásená do sociálnej poisťovne žalovanou - zamestnávateľom, prihláškou dňa
28.8.2012 a v odhláške zo dňa 28.8.2013 s dátumom zániku poistenia 30.3.2013 - v kolónke pracovný

pomer mala uviesť „doba neurčitá“.
Táto skutočnosť ale nie je dôležitou a rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či došlo ku skončeniu
pracovného pomeru platne alebo neplatne.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu pracovná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá
5.9.2012 s nástupom do práce dňom 29.8.2012 na dobu určitú - dobu poverenia, t.j. do doby výberového

konania na funkciu riaditeľa ZŠ, ktorá funkcia je kumulovaná s funkciou učiteľa prvého stupňa ZŠ.
Preto ak žalobkyňa mala od počiatku uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, čo si ona myslela a
potom oznámenie žalovanej o skončení pracovného pomeru uplynutím dohodnutej doby ak považovala
za zmätočné, nemá to žiadne následky tento subjektívny názor žalobkyne na skončenie pracovného
pomeru, ktorý nepochybne skončil, lebo bol dohodnutý na dobu určitú a skončil sa uplynutím dohodnutej

doby 31.8.2013, pretože vo výberovom konaní riaditeľa ZŠ konaného 21.8.2013 žalobkyňa nebola
úspešná. Túto skutočnosť žalovaná oznámila žalobkyni písomne listom zo dňa 2.9.2013, v ktorom liste
je jasne uvedené, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú, t.j. na dobu poverenia skončil; a preto
došlo ku skončeniu pracovného pomeru zákonným spôsobom.
Žalobkyňa si uplatnila skončenie pracovného pomeru, podala žalobu a súd prvého stupňa ju aj správne

zamietol, lebo žalobkyňa mala vedomosti o tom, že s funkciou učiteľky je spojená aj funkcia riaditeľky
školy a touto funkciou bola poverená, nakoľko nebolo výberové konanie, bolo jej zrejmé a strany sporu
a účastníci pracovnoprávneho vzťahu tento pracovný pomer rešpektovali, vedeli o tom, že pracovný
pomer bude trvať do skončenia poverenia na funkciu riaditeľky už aj vzhľadom k tomu, že vo výberovom
konaní nebola úspešná žalobkyňa.

Aplikácia § 71 ods. 1 ZP o tom, že pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto
doby, bola vykonaná súdom prvého stupňa zákonne.
Odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a o trovách odvolacích
nemohol rozhodnúť so zreteľom na § 224 ods. 4 O.s.p., lebo výrok o trovách konania si vyhradil súd
prvého stupňa podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.