Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/244/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200677
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714200677.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX
Y., právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M.
Gorkého 8 , 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému JUDr. Stachovi Chladnému,
súdnemu exekútorovi, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 009 766,
právne zastúpenému JUDr. Filipom Vargom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stráž 3/223,

960 01 Zvolen, IČO: 42 316 880, o zaplatenie sumy 331,71 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.14C/11/2014-153 zo dňa 26. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal
(druhý výrok) m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania
predstavujúce trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 66,58 Eur, na účet, eventuálne k rukám jeho
právneho zástupcu JUDr. Filipa Vargu, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Stráž 3/223, 960 01

Zvolen, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho
zastúpenia v celkovej výške 20,84 Eur, na účet eventuálne k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Filipa
Vargu, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, v lehote troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 26. 02. 2015
žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 331,71 Eur s príslušenstvom
zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil okresný súd tým, že vzhľadom na skutkové okolnosti a charakter

uplatňovaného nároku dospel k záveru, že „žalovaný nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania,
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ a preto „z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie na strane žalovaného“ žalobu žalobcu zamietol. Okrajovo dodal, že „výsledky dokazovania v
predmetnom konaní nasvedčujú tomu, že žalobca bol nesprávne označený za povinného v exekučnom
konaní a teda finančné prostriedky z jeho účtu boli v rámci exekúcie zexekvované neoprávnene, pretože
exekučné konanie bolo vedené na základe vecne nesprávneho exekučného titulu, ktorým je platobný

rozkaz Okresného súdu Zvolen, ktorý navyše nenadobudol právoplatnosť, lebo nebol doručený tomu,
kto je v tejto veci označený za žalovaného, teda žalobcovi.“
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1
zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
„O.s.p.“). Uviedol, že žalovaný síce bol v konaní úspešný a uplatnil si právo na náhradu trov konania
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, no i napriek tomu mu náhradu trov konania voči žalobcovi

nepriznal, pretože ich nepovažoval za účelné. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný, hoci má
právnické vzdelanie, sa dal v konaní zastúpiť advokátom, na čo má ústavné a zákonné právo, avšaktrovy konania, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli ako trovy právneho zastúpenia nie sú účelné, pretože
vzhľadom na svoje vzdelanie mohol svoje práva hájiť i sám. Ak si zvolil na zastupovanie advokáta, využil
tak ústavné a zákonné právo, avšak trovy právneho zastúpenia ktoré mu tým vznikli nemožno považovať

za účelné trovy konania a účastník konania má právo len na náhradu účelne vynaložených trov konania.
Žalovanému preto napriek tomu, že bol v konaní úspešný náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Okrem toho uviedol, že „navyše prihliadol i na celkové okolnosti prípadu, ako i na to, že žalobca všetky
dôkazy na vykonanie označil a predložil už pri podaní žaloby, keď navyše skutkové okolnosti prípadu
naznačujú, že žalobcovi bola škoda spôsobená, pričom súd prihliadol i na to, že v súdnej praxi výklad

§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku doposiaľ nie je jednoznačný.“

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote
odvolanie, ktorým napadol výrok o nepriznaní náhrady trov konania (druhý výrok). Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu v tomto výroku zmenil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy
prvostupňového konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia) vo výške 66,56 Eur. Zároveň žiadal,

aby odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania (predstavujúce
trovy právneho zastúpenia) vo výške 20,84 Eur. V odôvodnení odvolania namietal, že zo strany
prvostupňového súdu pri rozhodovaní o trovách konania došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. V tejto súvislosti poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky a na ustanovenia § 142
ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p., ale i na ustanovenia § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 O.s.p. a na ustanovenia §

24 ods. 1, 2 zák. č. 586/2003 Z.z.. Žalovaný ďalej v odôvodnení odvolania konštatoval, že konanie bolo
začaté na základe návrhu žalobcu, ktorý je v konaní zastúpený advokátom. Z dôvodu zabezpečenia
riadnej právnej ochrany proti uplatňovanému nároku si on (žalovaný) zvolil svojho zástupcu z radov
advokátov.Vpriebehukonaniadošlozostranyjehoprávnehozástupcukuskutočneniuprávnychúkonov,
za ktoré mu patrila odmena v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože prvostupňový súd žalobu

žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Skutočnosť, že žaloba žalobcu bola zamietnutá, je nepochybne
výsledkom zavinenia na strane žalobcu a z toho dôvodu je pri rozhodovaní o trovách konania namieste
aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Nepriznanie mu náhrady trov právneho zastúpenia znamená,
že on - súdny exekútor ako žalovaný mal v konaní len obmedzené právo na právnu pomoc podľa článku
47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže pri zastúpení advokátom, mu nebola priznaná náhrada trov

právneho zastúpenia. V porovnaní s ostatnými účastníkmi konania tu bola daná evidentná nerovnosť
účastníkov súdneho konania a tým aj porušené ustanovenie článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 25.03.2014, sp. zn. I. ÚS
3819/13, z ktorého vyplýva, že trovy právneho zastúpenia v občianskom súdnom konaní je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené aj za situácie, kedy je zastúpený účastník sám povolaním advokát.

To platí aj v prípade, že je predmetom konania problematika, s ktorou prichádza daný účastník v rámci
svojej advokátskej praxe do pravidelného kontaktu. V tejto súvislosti poukázal na to, že on ako súdny
exekútor sa zúčastňuje v rámci výkonu exekúcií súdnych pojednávaní len veľmi zriedkavo. Ďalej uviedol,
že z uvedeného nálezu vyplýva, že je potrebné dôsledne rozlišovať, či je právne zastúpenie v obdobných
prípadoch (kedy je účastný sám advokátom) využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc,

alebo či už ide skôr o jeho zneužitie na úkor protistrany (napríklad zvolený zástupca „z opačnej strany
republiky“, predlžovanie konania žiadosťami o odročovanie, zastupovanie v úplne banálnej veci, či
celkomzrejmásnahazvýšiťtrovykonaniaprotistraneapod.).Vsúvislostisuvedenýmnázorompoukázal
na to, že jeho právny zástupca si neuplatnil trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní, ani 2
krát stratu času v súvislosti s jeho cestou na pojednávanie a späť, z čoho je zrejmé, že jeho primárnym

záujmom nie je zvyšovať trovy konania. Poukázal i na to, že za právneho zástupcu si zvolil advokáta
pôsobiaceho v meste v ktorom sa nachádza sídlo jeho exekútorského úradu, jeho právny zástupca
nespôsobil predlžovanie konania ani jeho odročovanie a na pojednávaní sa riadne zúčastnil. V prospech
účelnosti vynaložených trov jeho právneho zastúpenia svedčí i fakt, že on (žalovaný) mal ako súdny
exekútor v čase pojednávania na prvostupňovom súde úradné hodiny a teda v čase konania tohto

pojednávania si plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. S poukazom na uvedené má za
to, že v konaní objektívne nemohlo dôjsť z jeho strany k zneužitiu práva na zastúpenie advokátom a
teda vynaložené trovy právneho zastúpenia je potrebné považovať za účelné. Záverom odôvodnenia
odvolania poukázal na to, že ak sa vezme na zreteľ, že sporové súdne konanie jej kontradiktórnym
konaním a že on bol do konania „vtiahnutý“ bez svojej vôle a teda musel sa v konaní procesne brániť,

javí sa premisa prvostupňového súdu, z ktorej pri rozhodovaní o napadnutom výroku vychádzal, že on
síce má ústavné právo dať sa zastúpiť advokátom (rovnako ako protistrana v konaní), ale nemá právo
na náhradu trov takéhoto zastúpenia, ako nemajúca oporu v právnom poriadku. V porovnaní s druhýmúčastníkom konania tu bola daná evidentná nerovnosť účastníkov súdneho konania a tým aj porušené
ustanovenie článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a zároveň porušená zásada rovnosti zbraní.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené

podmienkynapotvrdenietejtočastirozhodnutia(§219O.s.p.),aninajehozrušenie(§221ods.1O.s.p.).

Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V prejednávanej veci ide o sporové konanie, v rámci ktorého bola žaloba žalobcu zamietnutá. Z toho
vyplýva, že žalovaný bol v konaní plne úspešný. V takom prípade sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok v konaní (zásada úspechu), ktorej dôsledok je to,
žeúčastníkkonania,ktorýbolvkonaníúspešný,mánároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania

voči účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný. Táto zásada má zákonné vyjadrenie v ustanovení § 142
O.s.p. (v prípade plného úspechu v konaní - v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.). Výnimku z tejto zásady
predstavuje ustanovenie § 150 O.s.p. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Ako už bolo uvedené, okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o trovách
konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a i keď žalovaný bol v konaní plne úspešný a

uplatnil si právo na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, náhradu týchto
trov konania voči neúspešnému žalobcovi mu nepriznal, pretože dospel k záveru, že trovy právneho
zastúpenia žalovaného sú neúčelné. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný má právnické
vzdelanie a aj napriek tomu sa dal v konaní zastúpiť advokátom, na čo má ústavné a zákonné právo,
avšak trovy konania, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli ako trovy právneho zastúpenia nie sú účelné,

pretože vzhľadom na svoje právnické vzdelanie mohol svoje práva hájiť i sám.

Odvolací súd s uvedeným názorom okresného súdu nesúhlasí a považuje ho za vecne nesprávny.
Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nesprávne interpretoval pojem „účelne“ nachádzajúci sa
vo vyššie citovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.. Pojem „účelne“ v citovanom ustanovení je potrebné

chápať ako určitú poistku pred náhradou trov konania, ktoré buď priamo nesúvisia s konaním, prípadne
pred nadbytočnými alebo nadmernými trovami. Vzhľadom k ústavne zaručenému právu na právnu
pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu vymedzovať kategóriu osôb, ktorá by tak z
hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie a tak jej de facto upierať právo a voči ostatným
ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná časť náhrady trov

konania predstavujúca náhradu trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že sa vzhľadom na svoje
právnické vzdelanie mohol v konaní brániť sám. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 25.03.2014, sp. zn. I. ÚS 3819/13 (na ktorý poukázal i žalovaný v odvolaní),
ktorý sa síce týkal riešenia otázky náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia
účastníka, ktorý sa nechal v konaní zastúpiť advokátom, hoci sám je advokátom, ale tento nález je

plne aplikovateľný i na prejednávanú vec, kde žalovaný, ktorý sa nechal v konaní zastúpiť právnym
zástupcom - advokátom dokonca ani nie je advokát, ale je súdny exekútor a teda má objektívne menšie
praktické skúsenosti s vystupovaním v klasickom sporovom konaní.Z citovaného nálezu ďalej vyplýva, že vyššie uvedený názor nie je možné považovať za absolútny,
pretože v každom jednotlivom prípade treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom v
podobných prípadoch (keď účastník je sám advokátom, respektíve ako v prejednávanej veci, keď je

súdnym exekútorom) je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa skôr jedná
o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zvolený zástupca je „z opačného konca republiky“,
predlžovanie konania žiadosťami o odročovanie , zastupovanie v banálnych veciach, či snaha zvýšiť
trovy konania protistrane a pod.).

V prejednávanej veci však nemožno konštatovať, že žalovaný (ktorý je súdnym exekútorom a teda má
právnické vzdelanie) tým, že si v konaní zvolil za právneho zástupcu advokáta akokoľvek zneužíval
svoje subjektívne ústavné právo na právnu pomoc, pretože za zástupcu si zvolil advokáta zo sídla
prvostupňového súdu a ním zvolený advokát si v konaní uplatnil len časť náhrady trov právneho
zastúpenia, hoci mal nárok na náhradu vo väčšom rozsahu a priebeh konania žiadnym spôsobom
nepredlžoval.

I keď okresný súd v odôvodnení rozhodnutia o trovách konania explicitne neuviedol, že aplikoval i
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., s jeho konštatovania, že „navyše prihliadol i na celkové okolnosti
prípadu, ako i na to, že žalobca všetky dôkazy na vykonanie označil a predložil už pri podaní žaloby, keď
navyše skutkové okolnosti prípadu naznačujú, že žalobcovi bola škoda spôsobená, pričom súd prihliadol

i na to, že v súdnej praxi výklad § 33 ods. 1 Exekučného poriadku doposiaľ nie je jednoznačný“, možno
vyvodiť, že „podporne“ aplikoval i ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd však konštatuje, že
uvedené aspekty v žiadnom prípade nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by dávali
súdu možnosť, aby podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. úspešnému žalovanému nepriznal náhradu
trov konania. Žalobca bol v konaní od počiatku zastúpený právnym zástupcom a teda mal, resp. mal mať

vedomosť o tom, že v konaní vedenom proti žalovanému (súdnemu exekútorovi) nemusí byť úspešný a
že v prípade neúspechu v konaní bude znášať riziko náhrady trov konania žalovaného.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne nesprávne, keď na základe vyššie uvedeného
skutkového a právneho stavu nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré v tomto

prípade predstavujú trovy právneho zastúpenia, pretože (ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia)
ním uvádzané dôvody nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby žalovanému náhrada trov
konania nebola priznaná s odôvodnením, že ide o neúčelné trovy konania, a ani z dôvodu, že ide o
výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie okresného súdu
vo výroku, ktorým rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva, zmeniť tak,
že žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania, predstavujúce
trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 66,58 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony
právnej služby a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanie písomného vyjadrenia vo veci

(vyjadrenie k žalobe žalobcu) vo výške 24,90 Eur za každý úkon (základná sadzba tarifnej odmeny
určená z hodnoty sporu 331,71 Eur, podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. a, b/ Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej
náhrady výdavkov za uvedené úkony právnej služby v sume 8,39 Eur za každý úkon (§ 16 ods. 3

vyhlášky).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť uvedené trovy prvostupňového konania na účet,
resp. k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok)

zostal nedotknutý (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie
citovanýchustanovenívznikloprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalovanýsitrovyodvolacieho

konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia) uplatnil v samotnom odvolaní. Za uvedený úkon
právnej služby - odvolanie, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej, prináleží odmena vo výške
12,45 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím §14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky) a režijná paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) v sume 8,39
Eur, teda spolu 20,84 Eur .
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet, resp.

k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.