Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/529/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203789
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203789.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO : 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO : 36 864 421, proti žalovanému: Z. S., nar. X.X.XXXX, bytom
v X., Q.. I. XX, o zaplatenie pohľadávky 294 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 12. júna 2015 č.k. 5C/59/2014-47

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol z
dôvodu, že žalobcom predložená zmenka v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a
šekový je neplatná, pretože nemá náležitosti podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona. Ďalším dôvodom
zamietnutia žalobou uplatneného nároku bola skutočnosť, že podľa právnej úpravy vzťahujúcej sa na

ochranu spotrebiteľa dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je neprijateľnou, a preto neplatnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Keďže neúspešnému
žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli,
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol
rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov odvolacieho konania.

Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Súd
mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonať len dôkazy navrhnuté účastníkmi.

Žalobcapredložilsúduakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,vočiformeaobsahuktorejzostrany
žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle
ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a

jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6
Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie
koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia.

Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal

dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedomáhal, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju praktickyuznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal ďalej na to,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského

vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto
ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené.

Prvostupňový súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania
je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého

odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám odporca,
tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj odporca vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť
preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi a nie je možné ho preniesť na navrhovateľa.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka

odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.

Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blanko zmeniek. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uplatnený nárok
nepoprel a napriek tomu súd tento zamietol, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za prekvapivé.

Za nesprávny považoval aj záver súdu, v zmysle ktorého je zmenka neplatná pre neurčitý údaj splatnosti.
Z predloženej zmenky jednoznačne vyplýva, že splatnosť zmenky je určená na videnie, teda po
predložení. Veta „na platenie predložiť v lehote štyroch rokoch od vystavenia“ predstavuje prípustnú
modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa § 34 ods. 1 tretej vety zákona 191/1950 Sb.

Z uvedeného je zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť je ju
možné v lehote štyroch rokov od jej vystavenia. Po predloží zmenky v lehote štyroch rokov nastáva jej
splatnosť. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol rozsudok zmeniť.

Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§ 201, 202 a 204 O.s.p.)
posúdil napadnutý rozsudok bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie (§ 214 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť,

pretože v konaní došlo k takej vade v procesnom postupe súdu, v dôsledku ktorého účastníkom konania
sa odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd z úradnej povinnosti je povinný prihliadať na vady konania
pred súdom prvého stupňa, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu odvolací

súd zistil, že v posudzovanom konaní postupom súdu k takejto vade došlo. Spočíva v tom, že hoci súd
prvého stupňa podľa § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil, že vo veci bude verejne vyhlásený rozsudok, následne
vec prejednal na pojednávaní, na ktoré nepredvolal účastníkov konania, čím im znemožnil realizáciu
ich procesných práv spojených s účasťou na pojednávaní súdu.

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci pre
takýto postup nie sú splnené podmienky ustanovené v § 101 ods. 2 O.s.p..

Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo účastníka konania, aby jeho vec bolaprejednaná v jeho prítomnosti. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v
občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom
konaní zabezpečuje tak, že (ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak) súdu ukladá, aby

na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie účastníkom sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu,spravidlanajmenejpäťdnípreddňom,keďsamápojednávaniekonať(§115O.s.p.).Prejednať
vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka súd môže pritom iba za splnenia podmienok
ustanovených v § 101 ods. 2 O.s.p..

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď účastníci sú nečinní. Ak riadne predvolaný
účastník sa nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, súd vec môže
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Predpokladom uskutočnenia pojednávania a rozhodnutie v neprítomnosti účastníkov preto je riadne
predvolanie účastníka na pojednávanie (§ 115 ods. 2 O.s.p.), ktorý sa nedostaví a ani nepožiadal z

dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

V posudzovanej veci nepochybne neboli splnené zákonom stanovené podmienky, aby na pojednávaní
súdu 12.6.2015 vec bola prejednaná v neprítomnosti účastníkov.

Uznesením zo dňa 19.5.2015 sudkyňa Okresného súdu Rožňava rozhodla, že rozsudok vo veci samej
bude verejne vyhlásený na danom súde 12.6.2015 o 8.30 hod., na č. dv. 30. Toto oznámenie na úradnej
tabuli súdu bolo vyvesené 20.5.2015 (č. l. 44 spisu; zvesené bolo 12.6.2015). Následne obsahom spisu
je zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku z 12.6.2015, v ktorej sa konštatuje neprítomnosť účastníkov
konania, ďalej z nej vyplýva, že súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a

následne v mene Slovenskej republiky vyhlásil rozsudok.

Vychádzajúc z obsahu spisu je nepochybné, že účastníci konania na pojednávanie súdu, na ktorom
12.6.2015 bola prejednaná ich vec, neboli predvolaní, o tomto pojednávaní nemali vedomosť a nemohli
preto realizovať celý rad svojich procesných práv (predniesť alebo doplniť žalobu, resp. brániť sa proti

nej, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, ako aj ku všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali, na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci).

Vyššie uvedeným postupom súdu, ktorý je v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom účastníkom

konania nepochybne sa odňala možnosť konať pred súdom, pretože sa im znemožnilo uplatniť procesné
práva Občianskym súdnym poriadkom im priznané na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.
Z toho dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. musel zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Z § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. pre odvolací súd vyplýva povinnosť vždy zrušiť rozhodnutie súdu
prvého stupňa v prípade, že ten v konaní predchádzajúcom vydaniu odvolacím súdom preskúmavaného
rozhodnutia postupoval v rozpore so zákonom tým spôsobom, že takéto konanie bezprostredne malo
za následok odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom.

Vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinou, po vrátení veci povinnosťou súdu prvého stupňa bude
nariadiť pojednávanie, riadne naň predvolať účastníkov konania a umožniť im realizovať všetky ich
procesné práva priznané im platným procesným poriadkom tak, ako boli vyššie uvedené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.