Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/219/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213759
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7109213759.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:

Y.. X.. Q. S., J.., S. I., M. XX, zastúpený Mgr. Miroslavom Černým, advokátom so sídlom v Košiciach,
Letná 40 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
zastúpený JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Ondavská 17 o určenie,
že poistný vzťah trvá takto

r o z h o d o l :

Určuje, žepoistnázmluvač.XXXXXXXXXXuzavretámedzinavrhovateľomaodporcomdňa5.1.1999
so začiatkom poistenia dňa 30.12.1998 je platná a poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom z
tejto zmluvy trvá.

P r i z n á v a navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 185,29 EUR, ktorú je odporca povinný
zaplatiť právnemu zástupcovi Mgr. Miroslavovi Černému, advokátovi, Letná 40, Košice do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2009 žiadal, aby určil, že poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.1.1999 je platná.

Právny zástupca navrhovateľa dňa 13.9.2011 žiadal, aby súd určil, že poistná zmluva č. XXXXXXXXX

uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 5.1.1999 so začiatkom poistenia dňa 30.12.1998 je
platná a poistný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom z tejto zmluvy trvá.

Na pojednávaní dňa 13.9.2011 za prítomnosti účastníkov konania súd pripustil zmenu návrhu v zmysle
prednesu právneho zástupcu navrhovateľa.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním

doručeným súdu dňa 7.10.2009. Návrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne žiadal, aby
mu priznal náhradu trov konania. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že Rapid
life životná poisťovňa, a.s. Košice je akciovou spoločnosťou založenou v súlade s príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka a predmetom jej činnosti je poisťovacia činnosť v súlade
s klasifikáciou poistných odvetví. Jej obchodná a podnikateľská činnosť je podmienená nielen
Obchodným zákonníkom, ale aj ďalšími predpismi súkromného práva, resp. verejnoprávnymi predpismi,
ktoré sa dotýkajú akéhokoľvek podnikateľského subjektu, ale zároveň je veľmi striktne podriadená

špecifickým predpisom, ktoré do širokých pôsobnosti upravujú podnikanie v oblasti poisťovacej činnosti,
predovšetkým sa jedná o zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke
Slovenska a zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Podľa § 11 ods. 3 zákona č.
24/1991 Zb. o poisťovníctve, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne boli tiež údaje o sadzbáchpoistného, vrátane ich kalkulácii, údaje o tabuľkách pravdepodobnosti, z ktorých kalkulácie vychádzajú.
Predmetom poistnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom bol poistný produkt poistnej
sadzby UDP-K (kód UDP-K znamená skratku úmrtie, dožitie, poistenie - kapitálové), kalkulovaný pre

prípad smrti alebo dožitia, ktorého podstatou je kalkulácia sadzby poistného, vyjadrujúca adekvátnosť,
t.j. matematickú závislosť medzi poistným a poistným plnením. Sadzba poistného a jej kalkulácia
ovplyvňuje nielen predmet právneho vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože výsledkom tejto kalkulácie je
číselné vyjadrenie vzájomnej povinnosti navrhovateľky a odporcu z poistenia, teda vyjadrenie koľko do
poistenia má dať poistník, aby koľko a v prípade ktorej poistnej udalosti mala dať poisťovňa.

Odporca v tomto písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že v období od 30.4.2007 do
21.2.2008 prebehol v sídle odporcu dohľad na mieste vykonaný Národnou bankou Slovenska. Táto
ako nedostatok označila, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s
poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce
niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa Prvá česko-slovenská

poisťovňa (právny predchodca odporcu) zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Povinnosť
prijať a splniť opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zistených pri dohľade bola uložená Národnou
bankou Slovenska odporcovi listom zo dňa 18.3.2008. Národná banka Slovenska označila ako zistený
nedostatok okolnosť, že pri produkte UDP-K kalkulačné vzorce na výpočet poistného nie sú v súlade s
poistnomatematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Na

základe uvedeného uložila poisťovni prijať a splniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v
termíne do 31.3.2008, neskôr do 30.4.2008. Zároveň predstavitelia dohľadu uviedli, že matematicky je
problémom nízke, nesprávne kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzby UDP-K z poistnej sumy
na smrť namiesto z poistnej sumy na dožitie. Z popísaného skutkového stavu vyplynula pre
odporcu nevyhnutnosť poistný produkt sadzby UDP-K prepočítať a výšku poistného stanoviť tak, aby

poistno-matematicky zohľadňovala všetky záväzky z poistenia a nie iba dve (odkupná hodnota, poistná
suma pre prípad smrti) z troch (poistná suma pre prípad dožitia). Z toho logicky vyplynuli 3
alternatívne riešenia a to:
a) znížiť poistnú sumu na dožitie pri zachovaní pôvodného inkasa poistenia
b) zvýšiť inkaso poistného pri zachovaní pôvodného nároku v prípade dožitia sa konca poistenia

c) poistenie pre neočakávanú podstatnú zmenu v poistení ukončiť s výplatou príslušnej odkupnej
hodnoty,ktorákdanémumomentupoistnomatematickyzodpovedaladovtedyinkasovanémupoistnému.

Prepočet sa nijako nedotýkal nároku na poistné plnenie v prípade smrti poisteného.

Odporca poukázal ďalej na to, že opatrenia prijaté poisťovňou (odporcom) neboli svojvoľné, ale
prijaté v nevyhnutnom rozsahu a vynútene z príčin založených orgánom dohľadu (resp. jeho právnym
predchodcom), na základe zistených nedostatkov a pokynu orgánu dohľadu, z dôvodu dodržania
ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve.

Odporca poukázal ďalej na to, že spôsoby zániku poistenia upravené v ust. § 800 až 802 Občianskeho
zákonníka sa na prejednávaný prípad nevzťahujú, pretože k ukončeniu poistenia nedošlo ani z dôvodu
výpovede poistenia zo strany poistníka, ani pre neplatenie poistného po výzve poisťovne, či pre
odstúpenie odporcu z dôvodu uvedenia nepravdivých údajov zo strany navrhovateľky v momente
uzatvárania poistnej zmluvy. Uviedol však, že výpočet možných spôsobov ukončenia poistenia nie

je v zákone uvedený taxatívnym spôsobom, ale že je iba demonštratívny. Podľa odporcu špeciálna
právna úprava na jednej strane za určitých predpísaných skutkových okolnosti nevylučuje iné možné
spôsoby ukončenia poistenia uvedené v Občianskom zákonníku na inom mieste (najmä vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka, či vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka dotýkajúcich
sa záväzkovej časti Občianskeho zákonníka). Podľa odporcu § 493 Občianskeho zákonníka pripúšťa

výnimku z pravidla, že zmluvy sa majú plniť a že je možné ich meniť v zásade iba dohodou zmluvných
strán. V skutkovo výnimočných situáciách je podľa odporcu právne možné zmluvný vzťah meniť aj
jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa.

Z výpovede navrhovateľa bolo zistené, že uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v

decembri 1998. V zmysle tejto zmluvy mal poistný vzťah trvať 15 rokov a doba platenia poistného 10
rokov. Súčasne boli dohodnuté aj zmluvné pravidlá. V zmysle poistnej zmluvy platili za celé obdobie
poistné, tak ako bolo dohodnuté. Zmluvu uzatvorili v tom čase s Prvou československou poisťovňou.
Následne zmluva prešla na spoločnosť Rapid life a.s.. V roku 2008 sa odporca pokúšal jednostrannýmspôsobom vykonať zmenu predmetnej zmluvy a to tým, že im poslal list s názvom prepočet a zvýšenie
poistného k poistnému produktu a stanovisko k zvýšeniu poistného v poistnej zmluve. V týchto listinách
uviedol, že je potrebné z dôvodov na strane odporcu pristúpiť k zmene zmluvy tak, že uzatvorená zmluva

by bola pre neho nevýhodná. V tom čase už mali zaplatených 55.000,- Sk. Súčasne mu ponúkli aj
odkupnú hodnotu 32.000,- Sk s čím však nesúhlasil. Preto oznámili odporcovi, že naďalej trvajú na
tom, na čom sa dohodli a žiadne iné dohody s odporcom neuzavreli. Tak isto nepristúpili ani k dohode
o urovnaní, pričom odporca im poslal peniaze, tieto však neprebrali a boli vrátené odporcovi. Poistná
zmluva má skončiť v roku 2013, preto trvá na tom, že zmluva je platná a pokiaľ skončí v roku 2013 tak

žiadajú, aby im bolo vyplatené to, na čom sa pôvodne dohodli.

Z predloženej poistnej zmluvy P.-I. Č.. XXXXXXXXXX súd zistil, že navrhovateľ ako poistník uzavrel s
odporcom ako poistiteľom poistnú zmluvu so začiatkom poistenia 30.12.1998. Poistenie bolo dojednané
pre prípad smrti a dožitia, pričom výška poistnej sumy pre prípad smrti bola dohodnutá vo výške 60.000,-
Sk a pre prípad dožitia v sume 90.946,- Sk. Poistenie bolo dojednané účastníkmi zmluvy na poistnú dobu

15 rokov, doba platenia poistného bola dojednaná na 10 rokov. Navrhovateľ mal platiť poistné mesačne,
formaplateniasporožírovovýške445,-Sk.Súčasťoupoistnejzmluvybolivšeobecnépoistnépodmienky
pre životné poistenie. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli platnú poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX pre prípad dožitia a pre prípad smrti.

Odporca predložil súdu list zo dňa 15.5.2008 nazvaný ako prepočet a zvýšenie poistného k poistnému
produktuUDP-K-vyčíslenie,adresovanýnavrhovateľovi,vktoromuvádza,žepredkladá3alternatívyako
postupovať v zmluvnom vzťahu, pretože došlo k zisteniu, že kalkulované poistné nezohľadňuje všetky
záväzky z jeho poistenia, z čoho vyplynulo, že inkasované poistné bolo a je nižšie ako má byť podľa
príslušných poistno-matematických metód a postupov.

Navrhovateľ písomne oznámil odporcovi dňa 2.5.2008, že s prepočtom a zvýšením poistného ako
dlhoročný klient nesúhlasí. Jeho stanovisko bolo nasledovné: jednostranná výpoveď zmluvy a
zmena poistných podmienok s 10 ročnou spätnou platnosťou je v rozpore so všeobecnými poistnými
podmienkami z roku 1995, na základe ktorých svoju poistnú zmluvu uzatvoril aj s novými všeobecnými

poistnými podmienkami PČSP Rapid z 21.5.2007 ako aj s legislatívou SR. Ani jedna ponúkaná
alternatíva neobsahuje konkrétny finančný prepočet umožňujúci porovnať rozdiel medzi pôvodnou
zmluvou a jednotlivými navrhovanými možnosťami. Svoju poistku po deviatich rokoch platenia nemá v
úmysle ukončiť. Keďže list o prepočte a zvýšený poistného neobsahuje žiadne konkrétne informácie
a finančné prepočty a porovnania, nemôže sa nateraz na základe neho rozhodnúť pre žiadnu z

uvedených možností. Preto žiadal o odpoveď s nasledovnými konkrétnymi údajmi: a/ aká by bola nanovo
prepočítaná suma pri úmrtí a dožití, ak poistenie bude trvať naďalej bez faktického zvýšenia poistného,
b/ o akú sumu konkrétne ide pri dopočítaní poistného a jeho ďalšom zvýšení, pokiaľ by podľa nich mala
byť poistná suma zachovaná, c/ aká by bola odkupná hodnota po odpočítaní dlžného poistného. Pokiaľ
neobdrží z ich strany konkrétnu podrobnú odpoveď na všetky hore uvedené body, nemôže sa adekvátne

rozhodnúť.

Navrhovateľ opätovne písomne listom zo dňa 27.5.2008 k prepočtu a zvýšeniu poistného k poistnému
produktu UDP-K-vyčíslenie uviedol, že alternatíva a/ ani po prepočítaní, na ktoré sa odporca v liste
odvolávaniejejasné,čotoprenehoznamená,žesaprospektovanésumynemenia,ostávajúzachované

ako výpočtový základ, poistné do budúcna, poistná suma na smrť a dožitie zostávajú pôvodné a teda
sa zdá, že sa nič nemení. Žiada o konkrétne vyčíslenie aj tejto alternatívy, aby ju vedel porovnať v
čom je rozdiel. Pri alternatívne b/ uviedol, že ako je to možné, že medzi alternatívou a/ a b/ je taký
obrovský rozdiel, keď poistné sumu na smrť a dožitie zostávajú rovnaké, ale dlžné poistné je vyčíslené
až na neuveriteľných 25.947,- Sk a poistné do budúcnosti sa zvyšuje až na 703,- Sk. K alternatíve

c/ uviedol, že svoju zmluvu v desiatom roku platenia nemá v úmysle ukončiť a teda alternatíva c/
vôbec neprichádza do úvahy. Pokladá však za nutné uviesť, že nízka suma odkupného ho nepríjemne
prekvapila, nakoľko už doteraz naakumuloval na svoju zmluvu cca 55.000,- Sk. Navrhovateľ ďalej
uviedol,žejednostrannávýpoveďzmluvyazmenapoistnýchpodmienoks10-ročnouspätnouplatnosťou
je v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami z roku 1995, na základe ktorých svoju poistnú

zmluvu uzatvoril aj s novými všeobecnými poistnými podmienkami z 21.5.2007 ako aj s legislatívou SR.
Nesúhlasí, že poisťovňa nečakane jednostranne mení podmienky v jeho neprospech, lebo za týchto
zmenených podmienok by nikdy zmluvu v roku 1998 neuzavrel. Keďže doteraz nedošlo k žiadnemupoistnému plneniu a naakumuloval už na svoju zmluvu takmer 55.000,- Sk, tak môže zmluvu ukončiť za
podmienok, ak mu poisťovňa vráti celé doteraz zaplatené poistné aj s príslušným úrokom.

Odporca oznámil navrhovateľovi písomným listom zo dňa 23.6.2008 zánik poistenia. V uvedenom
oznámení uviedol, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení OZ v nadväznosti na list poisťovne o
prepočte pri produkte UDP-K ku zrušeniu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom. Súčasne oznámil, že na základe toho, že poisťovňa nemôže pokračovať
v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované, došlo dňa 16.5.2008 o 00,00 hod. k zániku poistenia v

zmysle čl. 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid, a.s. Poistné
udalosti, ktoré nastanú po tomto termíne, nie sú už poistnou zmluvou kryté. Odkupná hodnota vyjadruje
aktuálny poistnou matematikou vyjadrený peňažný nárok poistníka. Konečný stav finančného plnenia
poistnej zmluvy je nasledovný: nespotrebované poistné 224,- Sk, odbytné 32.355,- Sk. Suma 32.579,-
Sk bude vyplatená šekovou poukážkou.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I oddiel: Sa, vložka č. 470/V, súd zistil, že
odporca v čase uzavretia poistnej zmluvy s navrhovateľkou mal obchodné meno Prvá česko-slovenská
poisťovňa, a.s., pričom od 1.1.2009 jeho obchodné meno je Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Košice, Garbiarska 2, pričom odporca vznikol zápisom do obchodného registra dňa 6.6.1994.
Medzi predmet jeho činnosti patrí poisťovacia činnosť v súlade s klasifikáciou poistných odvetví podľa

poistných druhov, vykonávanie sprostredkovateľských činnosti pre banky, sprostredkovanie v oblasti
obchodu a služieb, poisťovacia činnosť, zaisťovacia činnosť a iné.

Navrhovateľ doručil odporcovi vyjadrenie k zániku poistného a pokus o zmier písomne listom zo dňa
28.7.2008. Oznámil, že zánik poistenia z dôvodu nesprávnej kalkulácie, ktorú nezapríčinil a v zmysle čl.

11 ods. 2 VPP je toto tvrdenie nepravdivé, nakoľko navrhovateľ nikdy o zrušenie poistenia nepožiadal, o
čom svedčí aj jeho mesačné platenie poistného. Zánik poistenia v tomto prípade k akémukoľvek dátumu
v zmysle VPP neuznáva a trvá na tom, že poistný vzťah nezanikol. V zmysle uvedených skutočností
napriek jednostranným krokom sa navrhovateľ chcel dohodnúť na riešení predmetnej vzniknutej situácii
a pokračovať v poistení za nezmenených podmienok podľa uzavretej zmluvy s prípadnou zmenou, ktorú

však žiada vykonať formou dodatku, ktorú podpíšu obidve zmluvné strany a bude garantovať také sumy
pre prípad smrti a dožitia ako pôvodná zmluva. V prílohe vracia avízo o odoslaní šekovej poukážky,
ktorú neprijímajú a žiada, aby navrhovateľovi žiadnu odkupnú výšku jeho podielu na poistení neposielal,
nakoľko navrhovateľ poistnú zmluvu nezrušil. Zároveň požiadal o rokovanie v čo najkratšej dobe, aby
vyriešili čo najskôr vzniknutú situáciu.

Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.8.2011 uviedol, že poukazuje na skutočnosť,
že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť
plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším
opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov

v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za
predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Plnením poisťovne z poistnej
zmluvy nie je výplata poistného plnenia, ale je poskytovanie odplatnej finančnej služby, ktorej obsahom
je krytie riziká vzniku náhodnej škodovej udalosti. Redukovanie otázky záväzku poistiteľa, resp. plnenia
z poistnej zmluvy poistiteľa iba na poistné plnenie, predstavuje nesprávnu interpretáciu obsahu a zmyslu

poistno-právneho vzťahu. Z doterajšieho priebehu konania a najmä z predložených listinných dôkazov
nepochybne vyplýva, že po vzniku poistného vzťahu skutočne došlo k zmenám právneho predpisu,
ktorý sa dotkol spôsobu výpočtu poistného. Bolo preukázané, že odporca bol opatrením orgánu štátnej
správy nad poisťovníctvom zaviazaný k odstráneniu nedostatkov v poisteniach. Poistenie je v súčasnom
ponímaníprávnymvzťahomstakýmobsahom,ktorýjednesurčovanýibaust.§788anasl.OZ.Poistenie

uzavreté pred rokom 2002, teda aj poistenie uzavreté navrhovateľom a odporcom v tomto konaní však
takýmto vzťahom nebolo. V čase vzniku poistného vzťahu patrili poistné zmluvy medzi tzv. regulované
zmluvy.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie vo veci samej písomne dňa 18.4.2011, kedy poukázal, že zákonom

č. 186/2004 Z.z. bol vrámci prechodných a záverečných ustanovení vložený nový paragraf 70a, podľa
ktorého odseku 1 poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť
podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona
najneskôr do 30.4.2005, resp. do 20.3.2007. V dôsledku tejto skutočnosti odporca musel postupovať apostupoval v súlade s týmto zákonom a bezodkladne po zistení rozhodujúcich skutočnosti (nesprávne
určené poistné) zosúladil svoje právne pomery s novými ustanoveniami zákona o poisťovníctve. Toto
zosúladenie sa odporca vrámci existujúcich zmlúv UDP-K pokúsil vykonať dohodou s poistníkmi, ktorých

sa vzniknutý problém dotýkal. Navrhovateľke odporca ponúkol dohodu o zmene obsahu zmluvy v časti
výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkol zníženie
poistného plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom.
Napokon bola navrhovateľke ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty.
Týmito krokmi sa odporca snažil dostať existujúce zmluvy UDP-K do súladu s novým znením zákona o

poisťovníctve, čo sa mu však v prípade navrhovateľky nepodarilo, pretože navrhovateľka nepristúpila na
dohodu a trvala na pôvodne dohodnutých podmienkach. V dôsledku tohto postoja navrhovateľky
v spojení so zmenou zákona o poisťovníctve došlo u odporcu k vzniku objektívnej, následnej,
právnej nemožnosti plnenia, nakoľko odporca nemohol ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu,
ktorý bol v rozpore so zákonom, t.j. odporca nemohol byť naďalej viazaný poskytnúť v budúcnosti poistné
plnenie v prípade dožitia, ak toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo

správne poistnomatematicky byť. Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, minimálne
v časti poistného plnenia, ktoré vo vzťahu k dohodnutému poistnému bolo vyššie, ako malo správne
poistno-matematicky byť.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie vo veci samej písomným podaním zo dňa 30.8.2011, kedy poukázal,

že zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem riziká vzniku sankcií,
ktoré pre odporcu vyplývali zo zákona č. 8/2008 Z.z. a z opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie
nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody
na strane štátu. Úspech navrhovateľa v súdnom konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať
takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým

orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na
strane odporcu a hlavne riziko nárastu ďalšej škody na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu
zvýhodneniu navrhovateľky v tom, žeby jej malo byť vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré
si predtým nepredplatila. Zmienené usporiadanie pomerov nie je správne, ani spravodlivé, pretože v
danom skutkovom stave za pomoci prílišného právneho formalizmu nenáležite zvýhodňuje jedného

účastníka konania oproti účastníkovi druhému. Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu
zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu
dohľadu nad poisťovníctvom.
Odporca druhým doplnením vyjadrenia zo dňa 30.8.2011 uviedol, že úspech navrhovateľa v súdnom

konaní by znamenal, že odporca je povinný poskytovať takú poistnú ochranu, ktorá je v rozpore s
objektívnym právom a v rozpore s opatrením uloženým orgánom dohľadu. Dôsledkom takto ustálených
právnych pomerov by bolo rozširovanie škody na strane odporcu a hlavne riziko nárastu ďalšej škody
na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu zvýhodneniu navrhovateľa v tom, že by mu malo byť
vyplatené také neadekvátne poistné plnenie, ktoré si poistným nepredplatil. Zmienené usporiadanie

pomerov nie je správne ani spravodlivé, pretože v danom skutkovom stave za pomoci prílišného
právneho formalizmu nenáležite zvýhodňuje jedného účastníka konania oproti účastníkovi druhému.

Preto uviedol, že poistenie zaniklo v okolnostiach prípadu zo zákona pre dodatočnú, objektívnu, právnu
nemožnosť plnenia podľa § 575 ods. 1 OZ v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení

s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.

Podľa ust. § 80, písm.c/ O.s.p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby bolo
rozhodnuté o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacou žalobou sa navrhovateľ v danom prípade domáhal vydania autoritatívneho výroku súdu, že
určitý právny vzťah alebo právo tu je. Takéhoto určenia sa môže domáhať vtedy, ak má na tom naliehavý
právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez tohto určenia ohrozené
alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, resp. neistotu v právnom postavení
navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Pri určovacích žalobách sa

na rozdiel od žalôb na plnenie zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam.

Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorýnemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda
nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom.

V danom prípade navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, že poistný vzťah založený medzi ním a odporcom poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX existuje,
nakoľko je nesporné, že za súčasného stavu, keď odporca má za to, že táto poistná zmluva zanikla,
by bez takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej

žalobe bude mať pre navrhovateľa za následok odstránenie jeho terajšej právnej neistoty, ktorá spočíva
v tom, že v súčasnosti navrhovateľ bez tohto rozhodnutia súdu nevie, či poistný vzťah medzi ním a
odporcom trvá, či zmluva existuje, alebo či zanikla, a teda nevie, či v budúcnosti, kedy v zmysle poistnej
zmluvy mu má odporca vyplatiť poistné plnenie, mu toto poistné plnenie v zmluve dohodnuté bude alebo
nebude odporcom ako poisťovateľom vyplatené.

Z čl. 7 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len „VPP“ ) platných od 1.6.1995
( č.l. 95 spisu ), vyplýva, že výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení
stanovených poisťovňou podľa kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.

Z čl. 3, bodu 8 VPP vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník

odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 cit. zákona, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 cit. zákona, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo
boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. b) cit. zákona, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného
poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho
uplynutím.

Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie
osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca

odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust.
§ 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok

by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z

poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,

pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,

musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 573 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 573 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva

svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka
plniť zanikne.

Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Vdanomprípadebolomedziúčastníkmikonanianespornéavykonanýmdokazovanímbolonepochybne
preukázané, že navrhovateľ ako poistník ( poistenec ) a odporca ako poisťovateľ dňa 5.1.1999 uzavreli

v písomnej forme poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto poistnej zmluvy bolo
poistenie osoby navrhovateľa pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol
dohodnutý na 30.12.1998 a koniec poistenia 30.12.2013. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov,
doba platenia poistného 10 rokov, poistné spolu platené mesačne vo výške 445,- Sk. Súd mal za to, žepredmetná poistná zmluvy bola uzavretá platne v súlade s ust. § 788 OZ. Jej neoddeliteľnou súčasťou
v zmysle ust. § 788 ods. 3 OZ tvorili všeobecné poistné podmienky poistiteľa - odporcu. Navrhovateľ v
poistnej zmluve vyhlásil, že s týmito podmienkami bol oboznámený pred uzavretím zmluvy. Účastníci

konania sa v zmluve dohodli, že v zmysle ust. § 808 ods. 2 OZ poistenie môže vypovedať každý z
účastníkov do 2 mesiacov po uzavretí zmluvy, inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr
6 týždňov pred koncom kalendárneho poistného obdobia.

Nepochybne bolo taktiež preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ riadne

plnil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a teda platil dohodnuté poistné, čo vyplýva aj z
informácie o finančnom stave poistnej zmluvy, ktorá listina tvorí spisový materiál odporcu, týkajúci sa
predmetnej poistnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu
odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia na ktoré sa

odporca zaviazal. K tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.
Odporca má za to, že inkasované poistné je nižšie ako má byť podľa poistno-matematických metód
a postupov, preto od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby v budúcom záväzku v podobe
poistenia pokračoval. Z uvedeného dôvodu v roku 2008 odporca zaslal navrhovateľovi list, ktorým
ho vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska k uvedenej otázke, pričom ponúkol tri alternatívy riešenia

ďalšieho trvania poistného vzťahu s doložkou, že ak navrhovateľ nevyjadrí svoj názor a niektorú z
alternatív si nezvolí, dôjde k ukončeniu poistenia podľa alternatívy c/ a navrhovateľovi bude na jeho účet
poukázaná odkupná hodnota poistenia vo výške určenej odporcom.

Zo vzájomnej písomnej korešpondencie účastníkov konania vo vzťahu k uvedenej otázke súd zistil, že

navrhovateľ zaslal odporcovi svoje písomné stanovisko, z ktorého vyplýva, že žiadnu z ponúknutých
alternatív odporcu neprijíma, naopak trval na pôvodných podmienkach uzavretej poistnej zmluvy a
výslovne uviedol, že neakceptuje zrušenie zmluvy.

Odporca listom zo dňa 20.6.2008 oznámil navrhovateľovi, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu

predmetnej poistnej zmluvy, pretože poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne
kalkulované a došlo k zániku poistenia v zmysle čl. 11, ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre
životné poistenie PČSP Rapid a.s.

Nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo, že navrhovateľ neprijal od odporcu sumu

32.579,- Sk ( t.j. odkupná hodnota + nespotrebované poistné ), ktoré mu malo byť vyplatené šekovou
poukážkou.

Vzhľadom na právny dôvod navrhovateľom uplatneného nároku sa súd primárne vyporiadal s otázkou,
či v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania

uzavretím poistnej zmluvy, ktorá otázka je prejudiciálnou vo vzťahu k následkom, viažucim sa k zrušeniu
zmluvy ( vzájomné vyporiadanie zmluvných strán ).

Osobitné dôvody zániku poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach upravujúcich poistnú
zmluvu § 788 a nasl. Ako to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Obč. zák. (4. oddiel upravujúci

zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť výpoveďou, nezaplatením poistného, odstúpením poistiteľa
od poistnej zmluvy alebo odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa.

Z ust. § 800 ods. 2 Obč. zák. vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie vypovedať
do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná

poistnázmluva,uzavretámedziúčastníkmikonania.Vdanomprípadekzánikupoistnejzmluvyzdôvodu
výpovede nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Obč. zák. v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným ku
koncu poistného obdobia v danom prípade neprichádzala do úvahy vôbec, pretože v danom prípade

išlo o poistenie osoby navrhovateľa a ust. § 800 ods. 3 Obč. zák. vylučuje možnosť výpovede poistenia
zo strany poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento
prípad). Zákaz výpovede tohto druhu poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou
poistenia, v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poistenýmpoistiteľovi po dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným
úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia
§ 801 Obč. zák., čo napokon účastníkmi konania ani nebolo tvrdené.

K zániku poistenia v danom prípade nedošlo ani v zmysle ust. § 802 ods. 1 Obč. zák. Odporca ako
poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v ust. §

793 (povinnosť poistníka odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce
sa dojednávaného poistenia). Taktiež nedošlo k zániku poistenia ani odmietnutím poistenia zo strany
odporcu v zmysle ust. § 800 ods. 2 Obč. zák..

Keďže k zániku poistenia na základe osobitných skutočností, predpokladaných zákonom v
ustanoveniach, upravujúcich poistnú zmluvu nedošlo, súd sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi

zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené vo VIII.časti, 1.hlave Občianskeho zákonníka,
upravujúcej Záväzkové právo (§ 488 a nasl.).

V danom prípade odporca tvrdil, že k zániku poistného vzťahu došlo v dôsledku tzv. dodatočnej
nemožnosti plnenia v zmysle ust. § 575 Obč. zák., podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným,

povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po
vzniku záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie

je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť) záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť, inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku.

Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné i pre kohokoľvek iného ( nielen pre osobu dlžníka ),

záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky
právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť
predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).

Subjektívna nemožnosť ( úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných

situáciách ( napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej
povahy ). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je
síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od
dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosťnemázanásledokzánikzáväzku(porovnaj§575ods.2Obč.zák.).Okremfaktickej(fyzickej)

nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať
prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným
po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.

Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre

nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie
alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú
vec, zaniká skazou veci.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť

takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia
obtiažneho je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Obč. zák., ktoré výslovne stanovuje, že plnenie nie
je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po
dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom
prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie)
a teda, nešlo o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej
úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal
a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná.
Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť

ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky
v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Odporca teda akceptoval výšku odporcom
navrhnutého poistného v čase uzavretia zmluvy.

V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo

faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak,
tvrdil existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno charakterizovať
ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie je objektívne
možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo
vyžadovať, pretože výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré
sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že samotná

hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je peňažné
plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade nejde o
nemožnéplnenie,alelenoobtiažneplnenie,pretožejezrejmé,žetotoplnenieodporcamôžeuskutočniť,
hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575
Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Ďalej súd dospel k tomu záveru, že nedošlo k zániku poistného vzťahu resp. k zrušeniu poistnej zmluvy
medzi účastníkmi konania ani na základe ďalších zákonom predpokladaných dôvodov.

V danom prípade nedošlo k zrušeniu poistnej zmluvy ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497
Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje túto možnosť zrušenia zmluvy v prípade, ak je to zmluvnými
stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva,
že účastníci konania sa dohodli na možnosti odstúpiť od zmluvy, ale len do prvých dvoch mesiacov od

uzavretia zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania v zmysle ust. § 570 ods. 1 Obč.
zák. došlo k dohode o tom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom ( privatívna novácia ). K
takejtodohodebybolodošlovprípade,žebybolnavrhovateľakceptovalalternatívneriešeniaponúknuté

navrhovateľom pod písm. a/ a b/ a to v písomnej forme, tak ako to ustanovuje § 570 ods. 2 Obč. zák.
v spojení s ust. § 791 ods. 1 Obč. zák.

Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na
základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v § 572

ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa zrušuje bez toho,
aby vznikol nový záväzok ( dissolúcia ).

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa môže uskutočniť len na
základe dohody zmluvných strán, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. Druhá

zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení zmluvy
je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán
smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou,
tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 573 ods. 3
Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený
záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť
právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma ( pokiaľ zákon alebo poistné
podmienky neustanovujú inak, čo v danom prípade, neustanovujú ).

V danom prípade je zrejmé, že odporca učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom
zo dňa 15.5.5008 eventuálne listom zo dňa 20.6.2008, ktorými v rámci ponúknutých alternatív riešeniapoistného vzťahu navrhovateľovi navrhol aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty
poistenia vo výške 32.579,-Sk.

Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi.

Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z obsahu listov navrhovateľa, ktorými reagoval na návrh odporcu na zrušenie
poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ návrh na zrušenie zmluvy neakceptoval, naopak

jednoznačne trval na pôvodnej zmluve a splnení týchto podmienok, ktoré boli dohodnuté.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam odporca vôbec nevzal do úvahy, že navrhovateľov návrh
odporcu na zrušenie, resp. zánik poistnej zmluvy neakceptoval, ale jednostranne vyhlásil zánik
poistenia a vyplatil navrhovateľovi odkupnú hodnotu poistenia, ktorú jednostranne vypočítal, výšku ktorej

navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť, ktorú však neprevzal. Vzhľadom k oznámeniu, že došlo k zániku
poistenia, preto navrhovateľ svoje práva uplatnil súdnou cestou, žalobou na určenie, že poistná zmluva
medzi navrhovateľom a odporcom je platná a že poistný vzťah naďalej trvá.

Tvrdenie odporcu o jeho nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že Národná

banka Slovenska mu na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k
náprave súd uvádza:

Podľaust.§31azákonač.186/2004Z.z.,ktorýmbolnovelizovanýzákonč.95/2002Z.z.opoisťovníctve,
poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-

matematickýchmetódtak,abyvýškapoistnéhozabezpečovalatrvalúsplniteľnosťvšetkýchichzáväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.

Národná banka Slovenska ako orgán vykonávajúci dozor nad finančným trhom po kontrole u
odporcu prebiehajúcej od apríla 2007 do februára 2008 zistil, že kalkulačné vzorce poisťovne (odporcu)

nie sú v súlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických
rezerv s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 31a zákona č. 186/2004 Z.z. Zákon č. 186/2004
Z.z., v rámci ktorého bolo prijaté aj uvedené zákonné ustanovenie, nadobudol účinnosť dňa 15.4.2004.

Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie v predmetnej veci je, že zmluvný vzťah založený medzi

účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 5.1.1999, teda v čase kedy vyššie citované zákonné
ustanovenie ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Retroaktivita je spätným pôsobením neskoršej
právnej normy do minulosti. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť do budúcnosti a nie do

minulosti. Princíp, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti a nie do minulosti, to znamená
princíp retroaktivity ovláda oblasť verejného aj súkromného práva. Uvedený princíp vychádza zo
zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej dôvere sklamaný. Princíp retroaktivity sa
dotýka aj právnych úkonov a individuálnych právnych aktov, ktoré vznikli na základe skoršieho zákona.
Tieto právne úkony a individuálne právne akty musí rešpektovať neskorší zákon.

Aj v danom prípade bolo potrebné vec posúdiť podľa všeobecne platných pravidiel a zásad upravujúcich
vzťahstaréhoanovéhopredpisu,ktoréspočívajúvnutnostiochranynadobudnutýchprávanepripúšťajú,
abysaprávnevzťahyanárokyznich,ktorévzniklipodľastaréhopráva,posudzovalipodľanovéhopráva.

Sprihliadnutímnavyššieuvedenýprincípdospelsúdkzáveru,ženapriektomu,že pouzavretízmluvy
o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu poistného poisťovateľom,
nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy
medzi navrhovateľom a odporcom. Keďže navrhovateľ odporcom navrhnuté alternatívne riešenia zmenyobsahu poistnej zmluvy neakceptoval, t.j. jeho návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy neprijal,
účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 5.1.1999.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu
založenéhopoistnouzmluvoumedziúčastníkmikonaniavdanomprípadenedošložiadnymzospôsobov
predpokladaných zákonom, poistný vzťah teda naďalej trvá ( koniec poistného vzťahu bol dojednaný k
30.12.2013 ) za danej skutkovej situácie, kedy navrhovateľ nesúhlasil s predčasným zánikom poistenia
a nepristúpil na uzavretie dohody o zrušení poistnej zmluvy v zákonom stanovenej písomnej forme, načo

odporca nereflektoval a správal sa tak, ako keby k zániku poistenia napriek tomu došlo, navrhovateľovi
neostávalo nič iné, len sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou. Na základe vyššie uvedeného
skutkového stavu, teda súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že poistná zmluva existuje
a účastníci konania sú ňou viazaní.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania v danom prípade súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov potrebných
na účelné bránenie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech nemal.

Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Právny zástupca navrhovateľa vyúčtoval 3 úkony právnej služby - prevzatie zastúpenia, podanie na súd
a pojednávanie dňa 13.9.2011: prevzatie zastúpenia, podanie na súd v roku 2009 - 2 x 53,49 € = 106,98

€, režijný paušál 2 x 6,95 € = 13,90 €, spolu 120,88 €, rok 2011 - pojednávanie dňa 13.9.2011 57 € +
7,41 € = 64,41 €. Trovy konania celkom 185,29 €.

Podľa ust. § 149 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.