Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010864
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114010864.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obžalovanému Bc.

L. R. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,2 písmeno b/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: X.. L. R. D. O. O. , nar. XX.XX.XXXX vo Svidníku, trvale bytom
T. Č.. XXX, starší referent Okresného
riaditeľstva PZ Nitra

j e v i n n ý, ž e :

dňa 10.11.2013 v čase asi o 22.30 hodine v T. v priestoroch garáže rodinného domu číslo 204 pod
vplyvom alkholu používal na adresu svojej bývalej manželky I. R. vulgárne výrazy a vyhrážal sa jej
slovami „zabijem ťa, odrežem ti hlavu“, pričom mal zovreté dlane v päsť a pohyboval sa smerom k nej, v
dôsledku čoho pred ním ušla a privolala políciu následne v čase okolo 23.00 hodine sa aj v prítomnosti
členov policajnej hliadky opakovane vyhrážal I. R. slovami „zabijem ťa, aj keď ma zoberú, pustia, ja sa

vrátim a odtrhnem ti hlavu“, pričom vo vyhrážkach, že svoju bývalú manželku zabije, pokračoval aj počas
predvedenia na políciu, čím u poškodenej vyvolal dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní, nakoľko
vedela, že keď je opitý, je agresívny a je schopný tieto vyhrážky naplniť,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a tento čin spáchal na
chránenej osobe,

t ý m s p á ch a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek
1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona

na peňažný trest vo výmere 1.500,- (tisíc päťsto) Eur.Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovuje sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému a vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím poškodenej svedkyne I. R.,
svedkov T. U. H. T. I., prečítaním výpovede svedka N. P. a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných
dôkazov.

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/82/2014 zo dňa 23.02.2015 bol obžalovaný
X.. L. R. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 5
Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 1.500,- Eur.

Súd na základe výsledkov dokazovania vykonaného pred vyhlásením napadnutého rozsudku, ako aj
z prečítaných listinných dôkazov, zistil, že:

Obžalovaný L. R. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie
za vinu. Priznal, že v kritický večer mal vypité, keďže v priebehu dňa robil zabíjačku a potom ešte so

susedom P. v čase medzi 20.00 hod. a 22.15 hod. popíjal hruškovicu. V tomto čase jeho bývalá manželka
dva alebo tri krát nazrela do garáže. Keď P. odišiel tak znovu nazrela do garáže, nevyhrážal sa jej, mohol
ju iba vulgárne poslať preč. V priebehu 15 minút prišla policajná hliadka, a keďže na tvári svojej bývalej
manželky videl úsmev a aj z dôvodu jej predchádzajúcich vyhrážok, že ho dostane do basy, nezvládol
situáciu a začal jej nadávať. Pripustil, že keď z domu odchádzal s policajnou hliadku, tak jej mohol

nadávať kurva, piča a povedať jej „odtrhnem ti tú sprostú hlavu“, čo však myslel slengovo. Nemyslel to
však vážne, pretože v ruke nedržal žiadny predmet. Jeho bývalá manželka je ťažký alkoholik, kombinuje
lieky s alkoholom, čo jej spôsobuje stavy, ako keby bola pod pervitínom. On pije iba príležitostne. V
prípravnom konaní pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie povedal, že bývalej manželke sa
vyhrážal v garáži, ale uviedol to len z toho dôvodu, aby sa vyhol väzobnému stíhaniu.

Svedkyňa poškodená I. R. vypočutá v prípravnom konaní v prítomnosti obhajcu obžalovaného a
následne aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že po tom, čo sa zobudila na buchot z garáže, vošla do
garáže, kde sa nachádzal jej bývalý manžel obž. R., ktorý sedel na drevenej lavičke. Keď ju zaregistroval
začal po nej kričať „ty piča, zabijem ťa, odrežem ti hlavu“. Ona stála v garážových dverách asi 2 metre

od obžalovaného, vtedy obžalovaný išiel smerom k nej, potácal sa a mal zaťaté päste, mal nepriateľský
postoj a opakovane jej nadával. S dcérou, ktorá zišla s poschodia, vybehli z domu, lebo sa bála
obžalovaného a následne zavolala políciu. Aj pred členmi policajnej hliadky sa jej obžalovaný vyhrážal,
že ju zabije, títo ho upozorňovali aby s tým prestal, či si uvedomuje čo robí. Následne ako s policajtmi
prechádzal okolo nej do služobného auta znovu vykrikoval: „keď ma pustia, aj tak ťa zajebem“, pričom

sa k nej chcel priblížiť ale policajti mu v tom zabránili. Toto sa odohralo okolo 23.00 hod. Aj v minulosti
sa stalo, že obžalovaný sa jej vyhrážal a dva krát to oznamovala na políciu, nedala však súhlas na jeho
trestné stíhanie. Pod vplyvom alkoholu bol obžalovaný agresívny a aj v triezvom stave mal výbušnejšiu
povahu. Ak by sa ho v kritický večer nebála, tak by nebola volala políciu.

Svedkyňa na svojich tvrdeniach zotrvala aj v rámci súdom nadriadenej konfrontácie s obžalovaným.

Svedkovia T. I. H. T. U., členovia policajnej hliadky, vo svojich výpovediach potvrdili, že boli vyslaní
preveriť oznámenie pani R.. Po príchode od nej zistili, že sa jej manžel vyhrážal zabitím, táto mala
roztrasený hlas a bola vystrašená, okrem toho im povedala, že sa schovala pred manželom. Obžalovaný

sedel v garáži, javil známky požitia alkoholu a keď uvidel R., začal byť agresívny a aj pred nimi jej
vulgárne nadával a vyhrážal sa jej fyzickou likvidáciu slovami „odtrhnem ti hlavu alebo odrežem ti hlavu“,
toto viackrát zopakoval. Ich výzve na odchod k podaniu vysvetlenia sa obžalovaný podrobil, nasadol do
služobného motorového vozidla a aj počas cesty na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Zlatých
Moravciach sa vyhrážal svojej manželke.Z prečítanej výpovede svedka Ivana P. súd zistil, že sa s obžalovaným v kritický deň stretol v krčme v
T., kde obžalovaný popíjal červený strik. Spolu sa presunuli do garáže rodinného domu, kde debatovali,
hluční neboli a dali si po dva pol deci hruškovice. Počas jeho prítomnosti I. R. dva krát vošla do garáže,

pozrela sa na nich nič nepovedala, a odišla. Ona obžalovaného neprovokovala. Počas doby, keď bol s
obžalovaným v kontakte, tento javil známky požitia alkoholu, trochu sa mu plietol jazyk, ale bol kľudný.
Domov odišiel okolo 22.05 hod.

V rámci dokazovania boli prečítané listinné dôkazy.

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.4To/55/2015 zo dňa 30.6.2015 bol rozsudok Okresného súdu
Nitrasp.zn.4T/82/2014zodňa23.02.2015zrušenýavecbolavrátenásúduI.stupňa,abyjuvpotrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd Nitra v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie znaleckým

posudkom T.. T. Ť. a listinnými dôkazmi.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých T.. T. Ť., vypočutá k písomne
vypracovanému znaleckému posudku, na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého
posudku s tým, že po preštudovaní spisového materiálu, vrátane zvukovej nahrávky zo dňa 19.6.2012 a

jej zvukového prepisu dňa 6.10.2015 realizovala psychologické vyšetrenie poškodenej I. R.. Taktiež si
zadovážila a preštudovala fotokópiu zdravotných záznamov poskytnutú praktickou lekárkou, v ktorých
nenašla žiadne informácie o tom, že by sa poškodená aktuálne alebo v minulosti liečila psychiatricky,
navštevovala psychológa, alebo poukazy na skutočnosť, že by mala mať problémy s nadmerným
konzumom psychoaktívnej návykovej látky, vrátane alkoholu. U poškodenej neboli zistené žiadne

patologické rysy osobnosti, či už v podobe zmien v dôsledku organického poškodenia CNS, psychózy,
alebo rozvinutej závislosti od psychoaktívnej návykovej látky, či nelátkovej závislosti. Z pohľadu intelektu
a pamäťových schopností, je poškodená schopná správne vnímať, uchovávať v pamäti a následne
si adekvátne vybavovať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti, to sa týka aj tohto konkrétneho
prípadu. Napriek tomuto konštatovaniu, jej výpovede týkajúce sa predmetnej veci z psychologického

hľadiska nevykazujú plnú mieru vierohodnosti. Všeobecná vierohodnosť u poškodenej je zachovaná,
determinovaná však tendenciou k subjektívnej modofikácii sebaobrazu sociálne žiaducejším smerom.
Špecifická vierohodnosť nedosahuje známky plného psychologického potvrdenia. Z psychologického
hľadiska je najpravdepodobenšie, že výpovede a postoje poškodenej sú determinované emóciami, či
už v podobe obáv z možnej teteroagresivity manžela, ale i emóciami zlosti, hnevu na obžalovaného v

kontexte disharmonického, frekventnými a intenzívnymi konfliktami sprevádzaného spolužitia tak počas
manželstva, ako i v porozvodovom období. U poškodenej nebola identifikovaná tendencia a potreba
mstiť sa obžalovanému.

Obžalovaný X.. L. R. z miesta bydliska je hodnotný kladne, zo strany občanov na obžalovaného

neboli žiadne sťažnosti, nebol riešený na Obecnom úrade za priestupok a nebolo u neho zaznamenané
nadmerné požívanie alkoholický nápojov alebo návykových látok. Služobným úradom je hodnotený
kladne. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdne riešený.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, bol zistený skutkový stav veci, náležite

a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti
rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu je nevinný. V
prípravnom konaní pred vyšetrovateľom pripustil, že v zápale hnevu mohol poškodenej povedať „tie
veci“,čoúprimneľutuje,predsudkyňoupreprípravnékonaniesapriznal„začalsomjejnadávať,škaredo,
neovládol som sa, začal som sa jej vyhrážať“. Následne v ďalšej výpovedi pred vyšetrovateľom a na

hlavnom pojednávaní poprel to, že by sa bol vyhrážal manželke spôsobom ako sa mu kladie v obžalobe
za vinu. Priznal iba to, že bývalej manželke vulgárne nadával, ale až po tom, keď mu táto oznámila,
že zavolá na neho políciu.Napriek tomu, že znalkyňa T.. T. Ť. plne nepotvrdila špecifickú vierohodnosť výpovedí poškodenej, hoci
poškodená popis základnej schémy priebehu inkriminovanej udalosti (v prípravnom konaní, na hlavnom
pojednávaní aj priebehu znaleckého psychologického vyšetrovania) opakovane zadefinovala zhodne,

čo podporuje psychologickú vierohodnosť výpovede poškodenej, pri uznaní viny súd vychádzal nielen
z tohto znaleckého posudku ale a predovšetkým z výpovede poškodenej I. R. a z výpovedí nestranných
svedkov T. U. H. T. I., výpoveďami ktorých bola obrana obžalovaného vyvrátená.
Znaleckýmdokazovanímbolovyvrátenéajtvrdenieobžalovanéhootom,žebysapoškodenávminulosti
alebo aktuálne liečila psychiatricky, navštevovala psychológa alebo že by boli u nej zistené problémy s

nadmerným konzumom psychoaktívnej návykovej látky, vrátane alkoholu.

Poškodená opakovane v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní o rozhodných skutočnostiach
týkajúcich sa vyhrážok zo strany obžalovaného vypovedala zhodne.

Pri rozhodovaní o vine obžalovaného z prejednávaného trestného činu nebolo podstatné, či svedkyňa

do garáže, kde sa nachádzal obžalovaný prišla dva alebo trikrát. Pre uznanie viny bolo podstatné to,
či sa poškodenej vyhrážal slovami, z ktorých táto nadobudla dôvodnú obavu o svoje zdravie a život.
Táto obava bola preukázaná nielen výpoveďou poškodenej ale aj spôsobom jej následného správania
sa, keďže táto po vyhrážkach obžalovaného v neprítomnosti svedkov, sa ukryla s dcérou za rodinným
domom a kontaktovala políciu, ale aj výpoveďami členov policajnej hliadky, ktorí potvrdili, že po ich

príchode I. R. bola vystrašená a triasol sa jej hlas a aj v ich prítomnosti obžalovaný pokračoval vo
verbálnych vyhrážkach smerom k poškodenej, a napriek ich upozorneniam, vo svojich vyhrážkach
pokračoval aj cestou k služobnému motorovému vozidlu polície a aj v motorovom vozidle cestou
na Obvodné oddelenie PZ. Po predvedení na policajnom oddelení sa obžalovaný odmietol podrobiť
dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu a podrobil sa až dňa 11.11.2013 o 05.03 hod.,

kedy mu bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu v množstve 0,66 mg/l.

Obžalovaný sa bránil aj tým, že poškodená na neho bezdôvodne podávala trestné oznámenia a
bezdôvodne sa sťažovala na jeho správanie u jeho zamestnávateľa.
Zo zadokumentovaných listinných dôkazov mal súd preukázané, že poškodená okrem prejednávanej

veci podala na obžalovaného dva krát oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu
nebezpečného vyhrážania spáchaného dňa 24.3.2012, ktoré bolo odovzdané na prejednanie priestupku
a následne konanie o priestupku bolo zastavené a za skutok spáchaný 19.6.2012 bolo trestné stíhanie
zastavené.

Rovnako súd mal preukázané z listinných dôkazov, že obžalovaný podal tri krát oznámenie na I.
R. a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania dňa 3.5.2012, pre podozrenie zo
spáchania trestného činu porušovania tajomstva prepravovaných správ dňa 7.5.2012 a pre podozrenie
zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania dňa 19.6.2012. Obžalovaný predložil súdu aj
prepis zvukovej nahrávky zo dňa 19.6.2012 ako dôkaz o správaní sa bývalej manželky voči nemu

a jej vyhrážaní sa mu. Z uznesenia MV SR (č.l. 93-94) vyplýva, že toto trestné oznámenie bolo
odovzdané na prejednanie priestupku Oddeleniu priestupku Obvodnému úradu Zlaté Moravce, pričom
z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v obžalovanom správanie manželky nevzbudilo
žiadnu obavu o život a zdravie a pokračovanie vo vyšetrovaní v uvedenej veci pokladá za nepotrebné.
Trestné oznámenia za skutky spáchané 3.5. a 7.5.2012 boli odmietnuté.

Je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodenou už počas trvania manželstva dochádzalo k
nezhodám a konfliktom, ktoré vyústili do navzájom podaných trestných oznámení, na základe a ktorých
však z rôznych dôvodov nedošlo k vzneseniu obvinenia.
Z vyššie uvedeného súd mal preukázané, že nielen poškodená ale aj obžalovaný podal na poškodenú
bezdôvodne trestné oznámenia.

Tieto vzájomné oznamovania sú obrazom o nezhodách medzi obžalovaným a poškodenou tesne pred
a aj počas rozvodového konania, keďže dňa 16.4.2012 obžalovaný podal návrh na rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností k maloletým deťom a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp.zn. 35P/74/2012 zo dňa 20.12.2012, ako aj obrazom o tom, akú atmosféru v rodine a reakciu
vyvolalo pojednávanie o návrhu na rozvod dňa 19.6.2012.

Existencia týchto trestných oznámení a rozhodnutia o nich však nijakým spôsobom neovplyvnili
rozhodovanie súdu o vine obžalovaného z prejednávaného trestného činu, pretože vina obžalovanéhobola preukázaná nielen výpoveďou poškodenej I. R. a výpoveďami svedkov T. I. H. T. U. ale aj priznaním
sa obžalovaného pred sudkyňou pre prípravné konanie v konaní o návrhu na vzatie do väzby.
Obžalovaný namietal vierohodnosť výpovede svedka T. U., keďže podľa neho I. R. telefonicky

kontaktovala svedka U. v snahe ovplyvniť jeho výpoveď v neprospech obžalovaného. Táto skutočnosť
nebola preukázaná ani zadováženými výpismi z telefonických hovorov a túto skutočnosť poprel na
hlavnom pojednávaní aj svedok U.. V neposlednom rade súd v tejto súvislosti poukazuje aj na úradný
záznam zo dňa 10.11.2013 spísaný B.. T. I. H. B.. T. U., k prevereniu oznámenia, ktorý korešponduje
s výpoveďami týchto svedkov ako aj s výpoveďou svedkyne I. R..

Zmenu výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako účelové konanie, ako
snahu obžalovaného vyviniť sa zo zažalovaného trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu a ako snahu
zodpovednosť za vzniknutú situáciu preniesť na poškodenú.

Z výpovede svedkyne I. R. mal súd jednoznačne preukázané, že obžalovaný jej aj v minulosti pod
vplyvom alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, a aj keď na neho podala trestné oznámenie,

následne nedala súhlas na jeho trestné stíhanie. V prejednávanej veci zo správania obžalovaného
pociťovala strach a preto situáciu riešila tým, že telefonovala na políciu.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, v súlade so
zásadou trestného konania, teda jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý

bola podaná obžaloba sa stal, že ho obžalovaný spáchal, pričom nevznikli žiadne pochybnosti o tom,
že obžalovaný týmto svojim protiprávnym a úmyselným konaním, pod vplyvom alkoholu sa vyhrážaním
smrťou takým spôsobom, že to u poškodenej, v tom čase už bývalej manželky, vzbudilo dôvodnú obavu,
že svoje vyhrážky uskutoční, naplnil zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, pričom čin

spáchal na chránenej osobe v zmysle ustanovenia § 139 písmeno c/ Trestného zákona, teda na blízkej
osobe v zmysle § 127 odsek 5 Trestného zákona. Súd ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi
týmto jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom
na záujme chránenom ustanovením § 360 Trestného zákona (ochrana pred nebezpečnými vyhrážkami
proti jednotlivcovi) na strane druhej, neboli žiadne pochybnosti.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Tr. zák. súd prihliadol na účel trestu v zmysle
§ 31 Tr. zák., na možnosť nápravy obžalovaného a na jeho osobné pomery, na terajší vzťah medzi
obžalovaným a bývalou manželkou, pričom súd u obžalovaného ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadol
na to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadni život, a nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa

§ 37 Tr.zák. Následne súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Tr.zák. keď súd odsudzoval
obžalovaného za úmyselný trestný čin, bude splnený uložením aj trestom peňažným na spodnej
hranici trestnej sadzby vo výške 1.500,- Eur, pretože vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a
možnosť nápravy obžalovaného takýto trest považoval za dostatočný a trest odňatia slobody neukladal.
Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Zároveň súd obžalovanému uložil aj náhradný trest v

trvaní5mesiaca,preprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestuzostranyobžalovaného moholbyťúmyselne
zmarený.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolozrejmé, ktorejčastisarozsudoknapádaaakéchybysavytýkajúrozsudkualebokonanie,ktorérozsudku
predchádzalo.