Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marek Anovčin
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5C/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216200110
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3216200110.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci
žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: B. L. (predtým M.),
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. K., o zaplatenie 253,40 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 130,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75
% ročne zo sumy 130,76 eur od 01.05.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.01.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
253,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.01.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 02.04.2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej
celkovú sumu pôžičky vo výške 303,72 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných
12 mesačných splátkach v sume 27,06 eur. Žalovaná uhradila sumu 108,24 eur a vzhľadom na to,
že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, žalobca listom zo dňa 19.01.2013 vyzval
žalovanúkokamžitejúhradevšetkýchsplátokjednorazovo.Celkovýdlhžalovanejkudňupodaniažaloby
predstavuje sumu 253,40 eur.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže ide o drobný spor, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie
a podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa
30.06.2016 vo veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to so zmluvou o
pôžičke, podmienkami k zmluve o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP),
predžalobnou upomienkou, doručenkou a prehľadom splátok a úhrad.
Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Žalobca uzatvoril dňa 02.04.2012 so žalovanou
zmluvu o pôžičke (ďalej aj len „zmluva“), na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo
výške 239,- eur na financovanie spotrebné hotovaru, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 12 mesačnými
splátkami po 25,31 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na apríl 2013. Žalovaná uhradila z
poskytnutej pôžičky sumu 108,24 eur. Listom zo dňa 19.01.2013, označeným ako „predžalobná
upomienka“ vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 224,61 eur v lehote 3 dní od doručenia
tohto listu žalovanej. Žalovanej list doručený nebol a zásielka sa vrátila žalobcovi s uvedením adresát
neznámy.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy
účastníkmi - 02.04.2012; ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa§11ods.1písm.a)zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe
predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi
účastníkmi na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy
občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná
je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy je poskytnutie pôžičky v
sume 239,- eur (a nie 303,72 eur ako tvrdil žalobca) splatnej v 12 mesačných splátkach, ide zároveň o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať okrem iných náležitosti aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku
splátky a počet splátok, neobsahuje však výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Zo splátky nie je zrejmé, aká jej časť sú úroky. Nedostatok tohto údaju má taktiež za následok, žeposkytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy
právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch, poplatkoch a
poistení. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 239,- eur, pričom
žalovaná uhradila 108,24 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 130,76 eur, čo je suma predstavujúca rozdiel medzi istinou poskytnutej
pôžičky a sumou, ktorú žalovaná do dňa rozhodnutia uhradila.
Konečná splatnosť pôžičky bola v zmluve dohodnutá na apríl 2013. Keďže žalovaná do konca apríla
2013 pôžičku nesplatila, je od 01.05.2013 v omeškaní, a preto priznal súd žalobcovi od tohto dňa aj
úrok z omeškania. Žalobca si ho uplatňoval skôr na základe toho, že podľa neho splatnosť pôžičky
nastala na základe vyhlásenia splatnosti z dôvodu omeškania žalovanej. Túto skutočnosť však nemal
súd preukázanú, pretože výzva, ktorou žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy, nebola
žalovanej doručená a ani ju nemožno považovať za doručenú v tom zmysle, že sa dostala do sféry
dispozície žalovanej, keďže zásielka sa vrátila žalobcovi s uvedením, že adresát je neznámy. Úrok z
omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň
omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, a preto žalobcovi patrí
úrokzomeškaniavovýške5,75%ročne.Žalobcasiuplatňovalúrokzomeškaniavovýške8,75%ročne,
no keďže mu patrí úrok z omeškania iba v sadzbe 5,75 % v zmysle citovaných právnych predpisov,
súd jeho nárok vo zvyšku zamietol. Zmluva bola síce uzatvorená pred 1. februárom 2013 a podľa § 10c
nariadenia,akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškaniasariadipodľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013, no podľa názoru súdu
toto prechodné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že platí iba v tom prípade, ak aj omeškanie nastalo
pred 1. februárom 2013 a pokračuje aj po 31. januári 2013, keďže uvedené prechodné ustanovenie
obsahuje spojenie „aj za dobu omeškania po 31. januári 2013“ a nie formuláciu aj za omeškanie, ktoré
nastalo alebo začalo až po 31. januári 2013. Z uvedených dôvodov považoval súd nárok na vyšší úrok
z omeškania za nedôvodný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 51,6
% a vo zvyšku bola zamietnutá a neúspech žalobcu tak nie je iba nepatrným.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.