Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/798/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222189
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412222189.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 09.06.2014 č. k. 10C/188/2012-70 a proti
uzneseniu zo dňa 04.09.2014 č.k. 10C/188/2012-92, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 04.09.2014 č.k. 10C/188/2012-92 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 09.06.2014 č. k. 10C/188/2012-70 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal
na to, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.09.2012 domáhal zaplatenia majetkovej škody v
sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.106,40 eura titulom náhrady škody podľa Zákona č.
514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej

veci vedenej proti povinnému V. E.. Žalobu odôvodnil tým, že podal podľa ustanovenia § 44 ods.8
Exekučného poriadku návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom exekučný súd nerozhodol o návrhu
na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnancov pomocou informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom 50 eur, na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, t.j. spolu
175 eur. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie

porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 Exekučného poriadku a

správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jej pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil jeho oprávnené záujmyriziku, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora dôjde k zániku povinného, vzniklo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov

a základných práv, ktorú vyčíslil sumou 1.106,40 eura pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa každý
na rok poznačený prieťahmi poskytla satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 663,88 eur. Výpočet
nároku nemajetkovej ujmy urobil alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žaloba je zmätočná,
žalobca nepredložil žiadne dôkazy, nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody, žaloba je podaná
predčasne, poukázal na to, že nič nebránilo žalobcovi, využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu, ústavná sťažnosť taktiež podaná nebola, namietal aj premlčanie
návrhu.
Súdprvéhostupňavodôvodnenírozsudkuuviedol,žezexekučnéhospisuOkresnéhosúduNovéZámky

4ER/472/03 zistil, že návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., na vykonanie exekúcie zo dňa 27.09.2003
na vymoženie pohľadávky od povinného V. E. podľa právoplatného a vykonateľného exekučného titulu -
Notárskej zápisnice uloženej v Zbierke listín pod č. N947/2003, NZ48435/2003 spísanej JUDr. Ondrejom
Duriacom, so sídlom v Partizánskom, bol postúpený Okresnému súdu Nové Zámky súdnym exekútorom
JUDr. Jozefom Matejovom dňa 10.10.2003. Exekučný súd uznesením zo dňa 03.11.2003 zamietol

žiadosť oprávneného na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie dňa
19.11.2003. Krajský súdu v Nitre uznesením zo dňa 27.02.2004 odvolaniu oprávneného vyhovel,
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 03.11.2003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre neznámy
pobyt povinného súd mu uznesením zo dňa 16.06.2004 ustanovil opatrovníka a dňa 04.04.2005 vydal
poverenie pre súdneho exekútora č. 5404 027852. Dňa 08.10.2007 bol exekučnému súdu doručený

návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 10.06.2008 vyžiadal stanovisko exekútora JUDr. Jozefa
Mateja k tomuto návrhu. Exekútor dňa 30.06.2008 doručil súdu vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora
spolu s vyčíslením trov exekúcie. Uznesením zo dňa 11.06.2009 súd vyhovel návrhu oprávnenej na
zmenu exekútora, ďalším výkonom exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 20.08.2009.

Ďalej uviedol, že žalobca žiadosťami o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy doručenými
žalovanému postupne od 23.04.2012 do 25.09.2012 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v exekučných veciach, v ktorých vystupuje ako
oprávnený, vedených na okresných súdoch Slovenskej republiky, medzi nimi aj vo veciach vedených
na Okresnom súde Nové. Súdu nepredložil rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku

predloženého žalovanému, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí,
ktorý zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú
značku súdneho exekútora a označenie exekučného spisu. Z predložených dokladov nemožno zistiť
výšku požadovanej úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku,
preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní

je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody. Jeho žiadosti do 6
mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia
žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty, ktorá plynula žalovanému na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je
zrejmé, že žalovaný nárok žalobcu neuznal a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil v lehote

stanovenej zákonom, preto súd prvého stupňa bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Je
potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol rozhodnúť v zákonnej lehote (nález
ÚS SR sp.zn. IV ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu prvého stupňa v tomto prípade existujú objektívne

okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní bolo vydané
v primeranom čase. Tieto objektívne príčiny vzhliadol v podaní nespočetného množstva návrhov v
exekučných veciach v danom období (čo spôsobil žalobca množstvom podaní na vydanie poverenia, na
zmenu exekútora, a podobné) a počet osôb vybavujúcich tento nápad v rámci exekučného oddelenia
na príslušnom súde (resp. na všetkých súdoch na území SR).

Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na
konkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správaniaúčastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mal hodnotiť postup iného súdu toho

istého stupňa sa z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, tak by všeobecný súd preskúmaval postup
iného všeobecného súdu, čo by mohlo viesť k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Nezistil, že
by sa v súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci viedlo disciplinárne konanie, alebo že by sa
riešila sťažnosť na prieťahy v konaní či už predsedom príslušného okresného súdu, Ústavným súdom
Slovenskej republiky, alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Žalobca ani netvrdil, že uvedené

podklady boli v predmetnej exekučnej veci dané. Poznamenal, že takéto podklady by boli relevantné pre
priznanie náhrady škody iba v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013.

Na preukázanie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy si žalobca zadovážil znalecký posudok
Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014, ktorý však do tohto konania
nepredložil. Obsah znaleckého posudku je súdu známy z iných konaní vedených medzi totožnými

účastníkmi konania. Závery vyslovené v znaleckom posudku na náklady na mzdu pracovníkov,
poštovné, telekomunikačné služby, náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo
všeobecnej rovine bez konkretizácie údajov z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal.
Nie je z neho zrejmé za akú dobu a na aký počet exekučných vecí boli náklady z ktorých ústav vychádzal,
vynaložené, či iba na veci, v ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym

úradným postupom, alebo na všetky exekučné veci v ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej a nie
je podložený dôkazmi. Pre uvedené znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval
za dôkaz preukázania majetkovej škody uplatnenej v konaní, preto na neho neprihliadol.

Ďalej uviedol, že je nepochybné, že exekučný súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v zákonom

stanovej lehote, avšak žalobca neprodukoval a ani nenavrhol dôkaz k tomu, že jeho pohľadávka
v prípade rozhodnutia o zmene exekútora do 30 dní bola reálne vymožiteľná od povinného, že
uplatnená škoda spočíva v zmenšení jeho majetku, alebo v ušlom zisku, ale ako majetkovú škodu
uvádzal vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a

rozhodnutím súdu o nej. Nemajetkovú škodu vníma ako vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jej práv a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky. Nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre neho
dostatočným zadosťučinením. V návrhu vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne dôkazy, svoje
tvrdenia nezdôvodnil, nepreukázal aká nemajetková (morálna) ujma mu ako právnickej osobe vznikla,

závažnosť ujmy a jej následkov. Nemožno konštatovať, že na strane žalobcu došlo k morálnej ujme, že
postupom súdu bolo poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym
spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy. V súvislosti s majetkovou škodou
súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie
pohľadávky. Nestačí len tvrdiť, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o ich

vynaložení. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že pôvodne poverený exekútor až do vyžiadania
exekučného spisu súdom za účelom rozhodnutia o žiadosti o zmene exekútora je povinný pokračovať
v exekúcii a vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Zo spisu exekučného
súdu nevyplýva, že o zmenu exekútora oprávnený požiadal z dôvodu nečinnosti exekútora, čiže
oneskoreným rozhodnutím súdu o jeho žiadosti nemohla vzniknúť oprávnenému žiadna škoda. Žalobca

nepreukázal vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, ani príčinnú súvislosť medzi ich
vznikom a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, preto žalobu pre neunesenie dôkazného
bremena zamietol ako nedôvodnú.
Rozhodnutie právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods.
1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov, § 44 ods. 7, 8 v znení od 1.12.2006 Exekučného poriadku.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému nepriznal
ich náhradu, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli a náhradu trov konania si ani neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval novú právnu úpravu
obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po
vzniku právnej skutočnosti, teda po založení zodpovednostného právneho vzťahu. Zdôraznil, že súd bol

jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom
pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Mal za to, že súd svojím rozhodnutím
de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej

neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená
rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.
Ďalej uviedol, že súd s poukazom len na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho

uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie, tým mu znemožnil objektívnym
spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku a na zamietnutie znaleckého
dokazovania nemal súd žiadne udržateľné dôvody. Keďže výsledok znaleckého dokazovania mal tvoriť
jednej zo základov pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej, súd založil svoje rozhodnutie na
nedostatočne zistenom skutkovom stave.

Ďalej dôvodil tým, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami
a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru
Európskehosúdupreľudsképráva,podľaktorejzodpovednosťštátuzaprieťahyvkonanívznikáajvtedy,
ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej
súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné

štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý
zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne
opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za
prejavnesústredenejčinnostisúduprvéhostupňaoznačiljehopresvedčenieorozporeexekučnéhotitulu
so zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom

konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Uviedol, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci

samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
II.
Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 04.09.2014 č. k. 10C/188/2012-92 uložil
žalobcovi, aby v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za
odvolanie vo výške 20 eur v zmysle položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobcu poučil,

že ak sa poplatok v stanovenej lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie zrušil bez náhrady. Uviedol, že napadnuté uznesenie neobsahuje
podstatnú náležitosť rozhodnutia, ktorou je odôvodnenie. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje
žiadne skutkové ani právne dôvody, nie je zrejmé, z akého dôvodu súd toto uznesenie vydal.

Predmetným uznesením bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie, pričom bolo
uvedené, že súdny poplatok bol vyrubený v zmysle pol. Č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992Zb.Vzmysleuvedenejpoložkyč.7asadzobníkasúdnychpoplatkovsasúdnypoplatokvyrubuje
za žalobu na náhradu škodu spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného je zrejmé, že spoplatneniu podlieha len podanie

žaloby na náhradu škody a nepodliehajú mu ďalšie úkony vo veci samej ako je odvolanie, dovolanie a
pod. tak, ako je to pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov. Konštatoval, že podal odvolanie proti
rozsudku a nie žalobu, a teda súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku. Vzhľadom k tomu nemôže byť súdom vyzývaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Cdo

39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. S poukazom na uvedené
mu bola uložená poplatková povinnosť tam, kde nemala. V prípade, ak je účastníkovi konania v rozporeso zákonom č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah
zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46
ods. 1 ústavy, ale aj porušenie čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti

možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv
a slobôd (Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. marca 2006). Naviac dodal, že podľa ust. § 18ca
ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. sseptembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom
prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012

Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.
Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené a v súvislosti s
uvedeným poukázal na uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 16.10. 2013 sp. zn. 8C/842/2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je

potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodunepreskúmateľnostiprezmätočnosťanedostatokdôvodov,čímbolaúčastníkomkonaniaodňatá
možnosť konať pred súdom a pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.
Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako

aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie

vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivýchalebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivésúdnekonanie,tátovada
zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd

posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody v sume 175 eura
(náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
1.106,40 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdu, v dôsledku nevydania
rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaní
vedenom na Okresnom súde Nové Zámky v exekučnej veci sp. zn. 4Er/472/2003.

Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 4Er/472/2003, začalo podaním návrhu u súdneho exekútora
(september až október 2003, nie je presne zrejmý dátum), exekučný súd uznesením zo dňa 03.11.2003
č.k. 4Er 472/2003-10 zamietol žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, následne Krajský
súd v Nitre uznesením zo dňa 27.02.2004 č.k. 5CoE/26/2004-19 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a

exekučnýsúddňa08.10.2007vydalpoverenienavykonanieexekúcie.Oprávnenýpodaldňa08.10.2007
návrh na zmenu exekútora, o ktorom exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 11.06.2009 č.k.
4Er/472/2003-36 tak, že návrhu vyhovel.
Keďže exekučné konanie začalo v septembri až októbri 2003 vzťahuje sa na posúdenie zákonných
podmienok zmeny exekútora právna úprava ustanovenia § 44 Exekučného poriadku účinná v čase

začatiaexekúcie,pričomvtomčasebolazmenaexekútoraupravenáv§44ods.5Exekučnéhoporiadku,
ktorý neurčoval lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora.
Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keďže aplikoval na vec ustanovenie § 44 ods. 7, 8
EP účinné od 01.12.2006, ktoré stanovuje lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora 30 dní.
Keďže v čase začatia exekúcie (do 29.02.2004) platila iná právna úprava zmeny exekútora ako v čase

podania návrhu na zmenu exekútora (08.10.2007), potom je potrebné vyporiadať sa aj s prechodnými
ustanoveniami Exekučného poriadku.
Uznesenie súdu prvého stupňa je zmätočné, pretože sa zaoberá skutočnosťami, ktoré by boli relevantné
iba pri posudzovaní existencie prieťahov v konaní ústavným súdom. Všeobecný súd v konaní podľa zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa zaoberá výlučne

posúdením dodržania zákonnej lehoty súdom (ak bola zákonom určená).
Súdprvéhostupňasineuvedomilobsahžalobyžalobcu,ktorýsadomáhalnárokuzdôvodunesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v nerozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote. Z
toho dôvodu sa mal zaoberať výlučne tým, či došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora, či v tom
čase platná právna úprava stanovovala lehotu na vydanie takého rozhodnutia, či bolo vydané v lehote.

Nesprávnosť úradného postupu v danej veci bolo potrebné posúdiť iba z hľadiska existencie lehoty na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora a jej dodržania.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak dôjde k nedodržaniu zákonnej lehoty stanovenej pre úkon
súdu, vždy ide o nesprávny úradný postup.
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim podmienky a spôsob náhrady škody,
ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Jednou zo základných podmienok zodpovednosti štátu je, aby bola škoda spôsobená pri výkone verejnejmoci orgánom, ktorý verejnú moc vykonáva niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným. Druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno

na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej
zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci,
má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Aj keď zodpovednostný zákon
explicitne nedefinuje pojem "nesprávny úradný postup", vo všeobecnosti za takýto možno považovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti

súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania.
Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska
objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny

postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie, či oneskorené vydanie

rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.
Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným
postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie

vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak
malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané alebo vydané v stanovenej lehote, príp.
iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu
z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní

podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie.
Rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora exekučným súdom po uplynutí zákonnej lehoty, však ešte
samo o sebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Okrem nesprávneho úradného
postupu musia byť totiž splnené i ďalšie dva predpoklady, a to: vznik škody alebo nemajetkovej ujmy

a priama príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou
ujmou, na preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobcu.
Odvolací súd poukazuje i na to, že súd žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o
návrhu na prerušenie konania, avšak v spise sa nenachádza žiadny jeho návrh na prerušenie konania.
II.

Odvolací súd sa zaoberal vecnou správnosťou , a teda zákonnosťou odvolaním žalobcu napadnutého
uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 18.11.2013, č. k. 19C/371/2013, ktorým žalobcovi uložil , aby v
lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške
20eurvzmyslepoložky7a/Sadzobníkasúdnychpoplatkov,apozistení,žeodvolaniepodalaoprávnená
osoba v zákonnej lehote a že odvolanie je prípustné ( § 201 prvá veta a § 204 ods.1 OSP), preskúmal

uznesenie prvostupňového súdu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 210a OSP uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého
nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo uložené poriadkové
opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania (§ 43 ods.2, § 78c ods. 3)
alebo uznesenie o zastavení konania o dedičstve alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie

zmeniť priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
Podľa § 221 ods.1 písm. i/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.Pretože súd prvého stupňa odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie
proti napadnutému rozsudku vo veci samej nemienil vyhovieť, musel sa podaným odvolaním zaoberať
odvolací súd.

Podľa § 1 - Predmet súdnych poplatkov, ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“ alebo „ ZoSP“) Súdne poplatky (ďalej
len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto

zákona.
Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v
sadzobníku výslovne uvedené ( ods.2 citovaného ustanovenia).
V ustanovení § 2 ZoSP sú definovaní poplatníci. Podľa odseku 1 písm. a/ tohto ustanovenia poplatníkom
je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten,

kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho
orgánu a v konaní nebol úspešný.
V ustanovení § 5 ZoSP je upravený Vznik a zánik poplatkovej povinnosti a podľa jeho odseku 1 písm.
a/ poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 - Sadzba poplatku - ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, sadzba poplatku je uvedená v
sadzobníku percentom zo základu (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku ( ods. 2 citovaného ustanovenia).

Podľa § 8 - Splatnosť poplatku - ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch- poplatok za podanie návrhu alebo
žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom
konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej
povinnosti.
Dňa 11. septembra 2012 sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na zákone č.286/2012 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V článku II citovaného zákona bol zmenený a doplnený zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republikyč.89/1993Z.z.,zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.150/1993Z.z.,zákonaNárodnej

rady Slovenskej republiky č. 85/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z.
z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 457/2000 Z. z., zákona č. 162/2001 Z. z., zákona č. 418/2002 Z.
z., zákona č. 531/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z.
z., zákona č. 432/2004 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 621/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z.,
zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 511/2007 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z.,

zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z., zákona č. 503/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z. a
zákona č. 381/2011 Z. z. , inter alia ,pod arabskou číslicou 3 tak, že : V § 4 ods. 1 sa vypúšťa písmeno k).
V článku II pod číslom 12 citovaný zákon za § 18c vložil § 18ca, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 18ca -
Prechodnéustanoveniekúpravámúčinnýmod1.októbra2012-Zúkonovnavrhnutýchalebozakonania
začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012,

i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.“
V článku II pod č. 14 citovaného zákona je uvedené: V sadzobníku súdnych poplatkov sa za položku
7 vkladá položka 7a, ktorá znie: „Položka 7a - Zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom ..... 20 eur.“
V článku VII - Účinnosť- je uvedené, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbra

2012 okrem čl. III, ktorý nadobúda účinnosť 1. decembra 2012, čl. I štyridsiateho bodu, ktorý nadobúda
účinnosť19.januára2013,čl.Iprvéhoboduačl.IIdesiatehobodu,ktorénadobúdajúúčinnosť1.januára
2014.
Vdôvodovejsprávekzákonuč.286/2012Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonNárodnejradySlovenskej
republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony,v Osobitnej časti , článok II k bodu 3 je uvedené: „Navrhuje sa vyňatie
konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom z rozsahu vecného oslobodenia. Týmto opatrením sa reaguje na
nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súdoch.V žalobách sú predmetom sporu istiny v sumách nezriedka presahujúcich milióny eur bez toho, aby
nároky žalobcov mali oporu v zákone. Oslobodenie od súdneho poplatku v súdnom konaní o náhradu
škody má pre súdy v konečnom dôsledku za následok výrazný nárast sporovej agendy, keďže v štádiu

predbežného prerokovania nároku v konaní pred ústredným orgánom štátnej správy nie je možné
nárokom žiadateľov z dôvodu právnej neopodstatnenosti vyhovieť. Pokiaľ sa v súdnom konaní preukáže
nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, prípadne jeho nesprávny úradný postup a štát bude zaviazaný na
náhradu škody, úspešnému žalobcovi v rámci náhrady trov konania prizná i náhradu trov na zaplatenom
súdnom poplatku. Žaloby sa budú spoplatňovať podľa Položky č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov.“

Uvedenou novelou zákona o súdnych poplatkoch sa reagovalo na nárast právne neopodstatnených
žalôb o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom na súdoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Do nadobudnutia účinnosti zákona č. 286/2012 Z.z. , t. j. do 30. septembra 2012, bolo podľa § 4
ods.1 písm. k/ ZoSP od poplatku bolo oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Zo schváleného a účinného zákona č. 286/2012 Z.z. však vyplýva, že spoplatnenie žaloby na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom sa nezaviedlo do Sadzobníka súdnych poplatkov podľa Položky 1, ale sa zaviedla nová
Položka 7a, ktorá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom určuje poplatok vo výške 20 eur.

Podľa poznámky k položke 1 bod 3. prvá veta Sadzobníka súdnych poplatkov, poplatky podľa rovnakej
sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.
Zo znenia tejto položky by vyplývalo, že ak vzniku spoplatnenia konania nebráni zákonné vecné
oslobodenieodpoplatku,nemôženastaťsituácia,žebyexistovalokonanie,ktorébynebolospoplatnené.
K položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov však neexistuje žiadna poznámka, ktorá by zakotvovala

platenie takého istého poplatku aj v odvolacom konaní, a preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenie
§ 2 ods.4 a § 6 ods. 2 ZoSP, ktoré vymedzujú osobu poplatníka v odvolacom konaní, ale je treba
vychádzať z toho, že poplatková povinnosť nevzniká odvolateľovi za každé začaté konanie v dôsledku
podaného odvolania. Je treba mať na zreteli, že Sadzobník súdnych poplatkov v položke 7a neobsahuje
žiadnu poznámku o tom, že by sa mal zaplatiť súdny poplatok za odvolanie či dovolanie, ani na to

nepamätá v iných poznámkach, potom na túto položku nie je možné ani použiť poznámku č. 3 k položke
1 Sadzobníka súdnych poplatkov.
V odbornej publikácii Zákon o súdnych poplatkoch-Komentár, autor Edmund Horváth, Druhé, doplnené
a prepracované vydanie, ktorú vydalo vydavateľstvo právnickej literatúry Wolters Kluwert s.r.o., Mlynské
Nivy 48, 821 09 Bratislava, na str. 88 uvádza, že pri vyrubovaní poplatku za odvolanie (§ 5 ods.1

písm. a/) treba vychádzať z § 6 ods.2 prvej a druhej vety ako lex generalis, ak sadzobník neustanovuje
špeciálnu právnu úpravu ohľadom spoplatňovania odvolaní. Takúto špeciálnu úpravu nachádzame pri
nasledovných položkách, pričom uvádza položky č. 1, 9, 12, 16, 17 a 18a písm. c/.
Pri týchto položkách sa nachádzajú poznámky, ktoré sú súčasťou zákona, pričom pri položke 1 je
uvedené, že poplatky podľa sadzby ustanovenej v položke 1 sa platia aj v odvolacom konaní vo veci

samej.
Pri položke č.9 je poznámka, že ak odvolanie smeruje iba proti výroku o výchove a výžive maloletého
dieťaťa, poplatok sa neplatí..
Pri položke 12 je poznámka: Ak sa v pôvodnom konaní nekonalo odvolacie konanie a v odvolacom
konaní sa podá odvolanie vo veci samej, z takéhoto odvolania sa platí poplatok podľa príslušnej položky.

Pri položke 13 je poznámka: V odvolacom konaní sa poplatky podľa tejto položky nevyberajú.
Pri položke 16 sú dve poznámky: 1. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa platí aj v odvolacom konaní. 2.
Poznámky č. 1 a 2 k položke 12 platia primerane aj pre túto položku.
Pri tejto položke je však aj ďalšia Spoločná poznámka k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16: Ak bol rozsudok
zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania alebo dovolania, poplatok z odvolania proti novému

rozhodnutiu súdu I. stupňa, dovolania alebo za obnovu konania neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok
zaplatil. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prerokúvaní dovolania zistí, že dovolanie podané
účastníkom podľa § 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bolo bezdôvodné, účastník je povinný
dodatočne zaplatiť súdny poplatok z dovolania.
V tejto spoločnej poznámke k položke 16 nie je uvedená položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, z

čoho odvolací súd vyvodzuje záver, že zákonodarca v zákone č. 286/2010 Z.z. , ktorým zaviedol do
Sadzobníka súdnych poplatkov položku 7a, ktorá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom určuje poplatok vo
výške 20 eur, nemienil spoplatniť aj odvolacie konanie. Ak by totiž bol chcel zákonodarca spoplatniťaj odvolacie konanie, potom by bol žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom spoplatnil v položke 1 pod písm. d/
Sadzobníka súdnych poplatkov (ako sa to navrhovalo v dôvodovej správe k návrhu zákona) a vzhľadom

k poznámke k položke 1, bod 3. by nebola ani pochybnosť o tom, že podľa rovnakej sadzby sa platí
poplatok aj v odvolacom konaní vo veci samej.
Ak by sa však aj na položku 7a mala vzťahovať ako lex generalis zásada uvedená v § 6
ods.2 prvá a druhá veta zákona o súdnych poplatkoch, potom by, vzhľadom k tomu, že v spoločnej
poznámke k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 nie je uvedená aj položka 7a, jedine pri žalobe na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (sic!), ktoré konanie do 30.09.2012 bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov, by od
01.10.2012 paradoxne platilo, že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania alebo
dovolania, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, dovolania alebo za
obnovu konania by takýto poplatník musel zaplatiť aj druhýkrát (či podľa počtu odvolaní, dovolaní či
návrhov na obnovu konania viackrát), čo by bolo jednoznačne v rozpore so zásadou spravodlivosti a s

doterajšou judikatúrou všeobecných súdov i judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Aj z tejto skutočnosti vyplýva, že položka 7a sa týka iba spoplatnenia žaloby vo veciach náhrady škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.
Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle spoplatniť aj odvolanie v takýchto veciach, bola by táto poplatková
povinnosť uvedená v poznámkach, ako je tomu uvedené v hore uvedených položkách Sadzobníka

súdnych poplatkov. Ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá poplatkové povinnosti v súlade s ústavnou
zásadou vyjadrenou v článku 59 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona, musia byť tieto povinnosti stanovené jednoznačne a nepochybne.
Odvolací súd sa v predmetnej veci v prípade interpretačných problémov pri aplikácii položky 7a v
odvolacom konaní riadil ústavne konformným výkladom zákona o súdnych poplatkoch rešpektujúcim

ustálenú zásadu „ v pochybnostiach v prospech poplatníka“, uprednostni výklad, ktorý je pre poplatníka
priaznivejší.
Napadnutýmuznesenímokresnýsúdvyrubilsúdnypoplatokzapodanéodvolaniepodanéprotirozsudku
vo veci samej, pričom konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa začalo ešte pred účinnosťou zákona č. 286/2012

Z.z., teda v čase, kedy bolo takéto konanie vecne oslobodené od súdnych poplatkov a žalobca
zrejme mohol legitímne očakávať, že konanie, vrátane konania odvolacieho či dovolacieho, nebude
spoplatnené. Aj keď sú súdne poplatky príjmom štátneho rozpočtu a ich účelom je aspoň sčasti nahradiť
náklady spojené s konaním súdov účastníkmi konania a okrem iného, majú zabrániť aj neodôvodneným
a zbytočným súdnym sporom, pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch však nemožno ukladať

účastníkovi poplatkovú povinnosť aj v tom prípade, keď ju tento zákon jednoznačne neupravuje.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn. 3
Sžf 29/2010, v ktorom uviedol, že: Výklad, ktorým ex post súd zvyšuje poplatkovú povinnosť žalobcovi v
dôsledku nejednoznačného sadzobníka súdnych poplatkov považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky
za ústavne nekonformný.“

Intertemporalitu súvisiacu s touto legislatívnou zmenou rieši ustanovenie § 18ca, podľa ktorého z
úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú súdne poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, aj keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Ak
bolo konanie v čase podania návrhu vecne oslobodené od súdnych poplatkov (a zároveň ešte nebola
zavedená položka 7a), nemožno vyrubovať poplatok za odvolanie, resp. dovolanie s poukazom na

ustanovenie § 6 ods. 2 druhej a tretej vety ZSP. Pre takýto názor je dôvodom i legitímne očakávanie
žalobcu, ktorý inicioval súdne konanie s očakávaním jeho nespoplatnenia.
Odvolací súd na podporu svojej právnej argumentácie poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z
25.novembra 2010, sp. zn. IV.ÚS 387/2010, v ktorom uviedol: „Úprava poplatkovej povinnosti
predstavuje jeden o základných aspektov podmieňujúcich právo na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1

ústavy. Ak zákon v tomto smere ustanovil pevné a jasné pravidlá umožňujúce prístup k súdu taktiež
splnením v ňom obsiahnutých podmienok, potom tieto podmienky musí akceptovať nielen každý, kto sa
dovoláva práva na súdnu ochranu, ale rovnako a v neposlednom rade aj štát prostredníctvom orgánov
súdnej moci.
Vzhľadom na uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. ukladaná

poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla aj zásah do
jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie
čl. 12 ods.1, no najmä čl. 13 ods.1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom
alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.“Vychádzajúc z hore uvedenej právnej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi
nevznikla poplatková povinnosť za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej, preto
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu bola stanovená poplatková povinnosť, podľa §

221 ods.1 písm. i/ OSP zrušil, pretože neexistovali dôvody na jeho vydanie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.