Rozhodnutie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Varhalíková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Cb/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200091
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Varhalíková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200091.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Gabrielou Varhalíkovou v právnej veci žalobcu: UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242;
organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky so
sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovanému: Š. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. X., Z.
XXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK spol. s r.o., Kováčska 21, Košice, IČO: 36 601 364,

o zaplatenie 23.564,63 eur (709.908,08 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne uplatňovaného úroku a úroku z omeškania ku
dňu 4.4.2016 a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23.564,63 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od
5.4.2016 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania 2.920,53 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (predtým) UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO. 00 681 709 so sídlom Šancová 1/A, 813 33
Bratislava, ktorá zanikla cezhraničným zlúčením s UniCredit Bank Czech Republic a.s., Želetavská
1525/1, 140 92 Praha 4, IČO: 64 948 242, zapísanou v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v
Prahe, sp. zn. B 3608 a ktorá dňa 1.12.2013 zmenila obchodné meno na UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia, a.s.), sa podanou žalobou zo dňa 27.11.1996 domáhal pôvodne proti žalovaným v 1. až

5. rade zaplatenia pohľadávky z úveru vo výške 2 199 616,50 Sk a 19 % úrokov k 31.10.1996 vo výške
354.987,30 Sk a ďalej 19 % úrokov z istiny vo výške 2 199 616,50 Sk od 1.11.1996 až do zaplatenia,
čo odôvodnil tým, že ako veriteľ na základe úverovej zmluvy č. XXXX-XXXXX-XXX zo dňa 10.8.1995
poskytol žalovanému v 1. rade návratný úver vo výške 2 250 000,00 Sk za účelom nákupu nehnuteľností,
základných prostriedkov a zásob. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal poskytnutý úver splatiť a zaplatiť úroky
a poplatky v lehote do 10.8.1996 postupnými splátkami v dohodnutej výške a termínoch, čo žalobca

dokladoval aj predloženou úverovou zmluvou. Rovnako uviedol, že návratnosť úveru a úrokov bola
zabezpečená zriadením záložného práva a to nehnuteľnosťou žalovaného v 1. rade zapísanou na LV č.
XXX kat. úz. E., reštaurácia na parc. č. XXX/X, súpisné č. XXX a predajňa na prac. č. XXX/X súpisné
č. XXX ako aj nehnuteľnosťou tretej osoby - pôvodne žalovaného v 2. a 3. rade (Ing. D. X. a P. X.),
zapísanou na LV č. XXX, kat. úz. T., parc. č. XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXX/
X - záhrady o výmere XXX m2, dom na parc. č. XXX súpisné č. XXXX a nehnuteľnosťou tretej osoby

- pôvodne žalovaného v 4. a 5. rade (H. Č. a J. Č., N.. T.) zapísanou na LV č. XXX, kat. úz. E., parc.
č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2, dom na parc. č. XXX/X, súpisné č. XXX, čo taktiež
dokladoval záložnými zmluvami zo dňa 16.8.1995 vrátane mandátnych zmlúv. Keďže žalovaný v 1. rade
svoje záväzky vyplývajúce z úveru zo zmluvy plnil len čiastočne a ku dňu podania žaloby bol v omeškaní
s platením dohodnutých splátok a úrokov a aj pôvodne žalovaný v 2. - 5. rade boli vyzvaní na splnenie
záväzku listami zo dňa 12.6.1996, 24.7.1996 a 20.9.1996, avšak bezvýsledne, žiadal žalobca žalobe

vyhovieť.V priebehu konania žalobca písomným podaním zo dňa 27.11.2007 oznámil, že na úhradu žalovanej
pohľadávky boli poskytnuté platby a tieto boli započítané tak, že dňa 17.12.1996 suma 55.000,00
Sk bola započítaná na úhradu úrokov žalovanej pohľadávky, dňa 20.1.1997 suma 25.000,00 Sk bola

započítaná na úhradu úrokov žalovanej pohľadávky, dňa 23.1.1997 suma 10.000,00 Sk bola započítaná
na úhradu úrokov žalovanej pohľadávky, dňa 13.11.1997 suma 221.895,00 Sk bola započítaná na
úhradu úrokov žalovanej pohľadávky, dňa 5.5.1998 suma 37.000,00 Sk bola započítaná na úhradu
úrokov žalovanej pohľadávky, dňa 18.5.1999 suma 281.397,50 Sk bola započítaná na úhradu úrokov
žalovanej pohľadávky, pričom išlo o výťažok z realizácie záložného práva, dňa 27.4.2001 suma

1.586,00 Sk bola započítaná na úhradu istiny žalovanej pohľadávky, dňa 1.6.2001 suma 631,00 Sk
bola započítaná na úhradu istiny žalovanej pohľadávky, dňa 27.6.2001 suma 609,00 Sk bola započítaná
na úhradu istiny žalovanej pohľadávky a dňa 31.12.2003 suma 1 486 882,42 Sk bola započítaná na
úhradu istiny žalovanej pohľadávky, pričom išlo o výťažok z realizácie záložného práva. Keďže na
základe poukázaných platieb došlo k poníženiu žalovanej pohľadávky, jej aktuálny zostatok ku dňu
podania zo dňa 27.11.2007 predstavoval istinu 709.908,08 Sk a úrok 1.678.459,12 Sk. Vzhľadom na

to, že pôvodne označení žalovaní v 2. až 5. rade zodpovedali za záväzok žalovaného v 1. rade do
výšky predmetu zálohu a realizáciou záložného práva zaniklo právo veriteľa na plnenie voči pôvodne
označeným žalovaným v 2. až 5. rade, uvedeným podaním zobral žalobca v časti voči pôvodne
označeným žalovaným v 2. až 5. rade žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd rozhodol aj o
zmene žalovaného návrhu v znení, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

709.908,08 Sk, nesplatené úroky ku dňu 27.11.2007 vo výške 1.678.459,12 Sk a úrok z omeškania 8,5
% od 28.11.2007 do zaplatenia a trovy konania. O žalobcom navrhovanej zmene žalobného petitu a to
podaním zo dňa 27.11.2007, ktorý bol doručený žalovanému v 1. rade na pojednávaní dňa 28.3.2008
za účelom zaujatia stanoviska žalovaného v 1. rade k tomuto podaniu, súd rozhodol na uvedenom
pojednávaní tak, že ju pripustil.

V nadväznosti na vyššie uvedené Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4Cb/2441/1996-192 z
31.12.2012 pripustil späťvzatie žaloby proti žalovaným v 2. až 5. rade a konanie v tejto časti zastavil.
Zároveň žalovanej v 3. rade nepriznal náhradu trov konania a nárok žalobcu proti žalovanému v 1.
rade o zaplatenie sumy 23.564,63 eur (709.908,08 Sk), nesplatených úrokov ku dňu 27.11.2007 vo

výške 55.714,64 eur (1.678.459,12 Sk), úroku 8,5 % od 28.11.2007 do zaplatenia vylúčil na samostatné
konanie s tým, že o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cb/2441/1996-192 z 31.12.2012 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu SR č.k. 4Obo 37/2013-219 z 27.11.2013, ktorým odvolanie žalovaného v 1. rade
odmietol, nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2013.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 13.4.2016. Uvedeného
pojednávania sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a navrhol, aby

pojednávanie bolo uskutočnené v jeho neprítomnosti.

Preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a doplnil
dokazovanie oboznámením obsahu pôvodného spisu 4Cb/2441/1996, vrátane listinných dôkazov ako
aj oboznámením podania žalobcu, vrátane príloh zo dňa 7.4.2016 doručeného súdu dňa 13.4.2016.

Uvedeným podaním žalobca oznámil, že UniCredit Bank Slovakia a.s., IČO: 00 681 702 so sídlom
Šancová 1/A, 813 33 Bratislava zanikla cezhraničným zlúčením s UniCredit Bank Czech Republic
a.s. Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4, IČO: 64 948 242 zapísanou v Obchodnom registri vedenom
Mestským súdom v Prahe sp. zn. B 3608, ktorá dňa 1.12.2013 zmenila obchodné meno na UniCredit

Bank Czech Republic and Slovakia a.s. a vykonáva bankové činnosti na území Slovenskej republiky
prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová
1/A 81333 Brtisslava, IČO: 47 251 336, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava 1 odd. Po, vložka č. 2310/B, v dôsledku čoho prešli 1.12.2013 na právneho nástupcu - žalobcu
ako je označený v záhlaví všetky práva a povinnosti UniCredit Bank Slovakia a.s., čo žalobca dokladoval

výpisom z príslušných obchodných registrov. Zároveň súdu predkladal požadovaný prehľad splácania
úveru a upresňoval špecifikáciu žalobného návrhu v zmysle ktorého navrhoval, aby bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 23.564,63 eur, úrok do 4.4.2016 vo výške 71.134,18
eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 23.564,63 eur od 5.4.2016 až do zaplatenia a trovykonania. Uvedená špecifikácia žalobného petitu sa týkala len kapitalizácie úroku ku dňu 4.4.2016 oproti
pôvodne uplatnenému podaním zo dňa 27.11.2007.

Dňa10.5.2016doručilžalobcasúdupodaniezodňa6.5.2016označenéakočiastočnéspäťvzatienávrhu
a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 11.5.2016 (po opakovanej výzve zo strany súdu, aby
doručil špecifikáciu uplatnených kapitalizovaných úrokov ku dňu 27.11.2007 - spôsob ich výpočtu, z akej
sumy a v akej výške a za aké obdobie a to s prihliadnutím na následné procesné úkony žalobcu ako aj s
prihliadnutím na postupné splácanie, vrátane istiny, ako aj presnú špecifikáciu kapitalizovaných úrokov

kudňa4.4.2016),ktorýmoznámil,žežalobcasavzhľadomnakomplikovanosťprípaduavekpohľadávky
rozhodol za účelom uľahčenia konečného rozhodnutia vo veci vziať späť sčasti svoj uplatňovaný nárok
a to vo výške úrokov a úrokov z omeškania do 4.4.2016 a navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi len istinu vo výške 23.564,63 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % p.a. zo sumy 23.564,63
eur od 5.4.2016 do zaplatenia a trovy konania. Zároveň uviedol, že v súlade so svojím dispozičným
oprávnením rozhodol sa vymáhať nižšiu sadzbu úrokov z omeškania, ako mu reálne vyplýva z úverovej

zmluvy alebo zo zákona a to vo výške 8,5 % p.a. Uviedol tiež, že od januára 2009 došlo k zjednoteniu
zákonných úrokových sadzieb pre úroky z omeškania pri obchodných a občianskych vzťahoch, pričom
pre ilustráciu uviedol, že ak by bol žalovaný v trvalom omeškaní od januára 2009, tak by žalobca mal
nárok na úrok z omeškania vo výške 10,5 % p.a., pričom k poslednému plneniu na pohľadávku došlo v
máji 2008 a žalovaný bol v trvalom omeškaní dávno predtým, takže sadzba 8,5 % p.a. je ústretová.

Žalovaný na pojednávaní dňa 11.5.2016 s čiastočným späťvzatím ohľadne úrokov a úrokov z omeškania
ku dňu 4.4.2016 súhlasil a zároveň na uvedenom pojednávaní uznal nárok žalobcu čo do uplatnenej
istiny a príslušenstva po čiastočnom späťvzatí žaloby.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (v čase omeškania) dlžník je
v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj

záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je dlžník
v omeškaní so plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z
omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1

% vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa ust. § 502 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojedanej výške, inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené,

je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka
v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou
alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom jeho nároku, súd rozhodne rozsudkom na
základe uznania alebo vzdania sa nároku.Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudku podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods.
1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym úkonom žalobcu, tento je v konaní „dominus litis“
- pán sporu a teda je oprávnený až do právoplatného skončenia veci disponovať s návrhom a má až do
právoplatného ukončenia konania právo zobrať svoj návrh na začatie konania späť.

Keďže žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 10.5.2006 zobral žalobu späť ohľadne

uplatňovaného úroku (kapitalizovaného ku dňu 4.4.2016 vo výške 71.134,18 eur vrátane úroku z
omeškania vo výške 8,5 % z uplatnenej istiny rovnako ku dňu 4.4.2016), s čím žalovaný súhlasil,
súd v zmysle uvedeného procesného úkonu žalobcu a v súlade s citovaným zákonným ustanovením
späťvzatie žaloby pripustil a konanie v tejto časti zastavil.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu bol už len peňažný nárok titulom

nesplateného zostatku poskytnutého úveru a žalobcom uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne, ktorý súd považoval za primeraný a to s prihliadnutím predovšetkým na tú skutočnosť, že v
rozhodnom čase omeškania žalovaného boli v zmysle ust. § 502 Obchodného zákonníka poskytované
úvery za podstatne vyššie úroky, pričom úroky z omeškania mal možnosť žalobca zo zákona požiadať
v zmysle ust. § 369 ods. 1 O.s.p. ešte o 1 % vyššie (úroková sadzba za poskytnuté úvery v Slovenskej

sporiteľni a.s. v čase omeškania boli vo výške 13,80 %; v Priemyselnej banke a.s. vo výške 14,4 %; v
Poľnobanke a.s. vo výške 13,15 %; vo VÚB a.s. bola úroková sadzba za poskytované úvery vo výške od
15 % do 19 % atď.) a preto uplatnené úroky z omeškania vo výške 8, 5 % považoval súd za primerané,
navyše žalobca má možnosť požadovať aj nižší úrok.

Vzhľadomnato,žežalovanývkonanípredsúdomuznalpočiastočnomspäťvzatížalobcomuplatňovaný
peňažný nárok, súd rozhodol rozsudkom na základe uznania a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 23.564,63 eur s 8, 5 % úrokom z omeškania od 5.4.2016 do zaplatenia, do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak účastník v lehote podľa odseku 1, trovy nevyčísli, súd mu prizná

náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanienepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy konania žalobcu vyplývajúce zo
spisu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania z uplatnenej istiny, a
to vo výške 2.920,53 eur, na úhradu ktorých zaviazal súd žalovaného do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vydanému na základe uznania nároku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z
dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno

podať proti výroku rozsudku o náhrade trov konania do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.