Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/40/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205202467
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2205202467.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v veci navrhovateľov :

X./. L.. A. T., N. D. Ž. Č.. XXX, X./. V. T., N. R. G. Č.. XXX, X./. S. T., N. S. D. W. Č.. XX, X./. O. Z., N. A.
Č.. XX, G., X./. C. P., N. H. Č.. XX, S. O., všetci zastúpení - Advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal,
s.r.o., Mostová č. 2, Bratislava, IČO : 35 872 900 č. 30, proti odporcom : X./. L.. V. R., N. N., N. Č.. XXXX/
X, X./. G. R., N. N., B.Á. Č.. X, X./. O.. L. R., N. N., C. Č.. X, zast. advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou,
so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske nám. č. 2, o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva
odporcov k nehnuteľnostiam a určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Určuje sa podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1. až v 3. rade nehnuteľnostiam v kat. úz. N.Á.

A..Č.. XXX/XX P. S. XXXXmX P. A. V. A..Č.. XXX/XX P. S. XXXmX ostatnej plochy vedeným Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX každému v podiele v 1/3-
ine.

Určuje sa výlučné vlastníctvo navrhovateľa v 4. rade k nehnuteľnosti A..Č.. XXX/XX vo výmere 1118m2
orná pôda vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č..
XXX katastrálne územie Blahová v celosti.

Určuje sa výlučné vlastníctvo navrhovateľa v 5. rade k nehnuteľnostiam A..Č.. XXX/XX o výmere 41m2
ornej pôdy a A..Č.. XXX/XX S. S. XXXXmX orná pôda vedeným Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálnym odborom na liste vlastníctva Č.. XXX v celosti.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 9.3.2005 domáhali zrušenia podielového
spoluvlastníctva odporcov k nehnuteľnostiam podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX k

parceliamČ..XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XXS.D.U.Č..XXXSprávykatastravDunajskej
Strede a určenia výlučného podielového vlastníctva navrhovateľov v 1. až v 3. rade k parceliam XXX/
X V. XXX/X S. D. U. Č.. XXX G.. Ú.. N., každému v podiele v 1/3-iny, navrhovateľke v 4. rade k
parc.č. XXX/X v celosti vedené na U. Č.. XXX kat. úz. Blahová a výlučné vlastníctvo navrhovateľke
v 5. rade k parc.č. 402/8 v celosti vedené na U. Č.. XXX G.. Ú.. N. s odôvodnením, že uvedené
nehnuteľnosti nadobudli v rámci reštitučného konania po právnych predchodcov, keď pozemkový úrad
v Dunajskej Strede rozhodnutím zo dňa 12.8.l992 pod Č.. A.-XXXX/XX-X vydal majetok oprávneným

osobám - právnym nástupcom pôvodných vlastníkov s poukazom na § 6 ods. 2 Zák.č. 229/l991, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992 na základe ktorého rozhodnutia bol vykonaný
zápis v katastri nehnuteľnosti na listoch vlastníctva Č.. XXX, XXX V. XXX S. G.. Ú.. N.. Následne v
dôsledku právoplatných rozhodnutí v dedičských konaniach po právnych predchodcoch odporcov došlok zápisu dvojitého vlastníctva na uvedených listoch vlastníctva, v prípade sporných parciel XXX/XX,
XXX/XX, XXX/XX V. XXX/XX, čím bolo vlastnícke právo navrhovateľov k nehnuteľnostiam narušené a
vážne ohrozený ich výkon.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.8. 2009 bol zamietnutý návrh navrhovateľov na určenie
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keď súd posúdil výmer o vlastníctve k pozemkom
právnych predchodcov odporcov za platný. Dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že konkrétne sporné parcely, ktoré sa stali predmetom prídelu

v prospech právnych predchodcov odporcov, boli vrátené právnym predchodcom navrhovateľov a v
časti návrhu o zrušenie podielového spoluvlastníctva bol návrh zamietnutý pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu. Súd ho považoval za nadbytočný. O trovách rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..
Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 22. 9. 2010 číslo konania XCo/XXX/XXXX - XXX odvolací
súd rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti potvrdil, priznal náhradu trov konania odporcom, keď
sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu 1. stupňa obsiahnutými v odôvodnení

napadnutého rozsudku a skonštatoval, že odporcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, keď
tieto ich právni predchodcovia získali na základe výmeru a od tej doby ich riadne držali, užívali, vniesli do
družstva, zaplatili zaň prídelovú cenu, takže v podstate vlastnícke právo odporcom vzniklo vydržaním.
V súvislosti s prídelovou listinou odvolací súd skonštatoval, že výmer predložený odporcami nemá
zákonom stanovené náležitosti v zmysle nariadenia číslo 104/1946 Sb. o vydávaní výmerov o vlastníctve

pôdy, keď neobsahoval dátum a podpis povereníka. Z týchto dôvodov sa nemohlo jednak o perfektnú
listinuanazákladetejtolistinynemohlovzniknúťvlastníckeprávo,alemohlabyťpovažovanázaudalosť,
ktorá dôvodne mohla v právnych predchodcoch odporcov vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi
nehnuteľností uvedených vo výmere, čo potom svedčilo o ich oprávnenej držbe, ako jednej z podmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva. Konštatoval vydržanie nehnuteľnosti na základe splnenia všetkých

zákonom určených podmienok vydržania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 14. 11. 2014. V
dôsledku podaného dovolania navrhovateľmi dňa 27. 12. 2010 na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ten
uznesením zo dňa 11. 3. 2013 číslo konania XXCo XXX/XXXX - XXX zrušil rozsudok Krajského súdu v
Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď zistil porušenie zachovania procesného postupu v zmysle
§ 213 ods. 2 O.s.p. ,keď účastníkov konania nevyzval, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia

vyjadrili , ktorým postupom navrhovateľom odňal možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f)
O.s.p.. Súd skutkovým okolnosťami sa ďalej nezaoberal.

Vovecibolovykonanédokazovanievypočutímúčastníkovkonania,svedkyneM.Š.,S.O.oboznámením
sa s listinnými dôkazmi, s pripojenými spismi, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav

veci :

Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu v doplnenom rozsahu. Mali za to, že výmer, ktorý
bol vystavený pre právnych predchodcov odporcov, nebol vykonaný zápis vlastníckeho práva
do pozemkovej knihy, zachovaním intabulačného princípu nadobúdania vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam do roku 1951, keď v prípade iných nehnuteľností vo vlastníctve právnych predchodcov
odporcov, nachádzajúce sa na príklad v kat. úz. Lehnice vo vložke č. 175 vedená parcela 621/9 podali
žiadosť, o vklad tohto vlastníctva, čo zdokladovali aj výpisom uznesenia bývalého P. Z. S. Š., Č.
XXX/XX. Navrhovatelia existenciu vlastníckeho práva právnych predchodcov v rozhodnom čase mali
osvedčené zápisom v pozemkovej knihe ešte aj roku l951, zápisom záložného práva na podiel 6/8

právnych predchodcov navrhovateľov pre daňovú pokladňu. Poukazujúc na to, že v prípade, ak by neboli
právni predchodcovia vlastníkmi nehnuteľnosti, zápis by sa nezaviedol v pozemkovej knihe. Rovnako
spochybnili, reálne prevzatie sporných nehnutľností právnymi predchodcami odporcov do držby, keď až
do 6.10.l949 nehnuteľnosti, ktoré pôvodne tvorili vlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľov, boli
nimiužívanéadošlokichodňatiu.Tvrdiac,žeprávnipredchodcoviaodporcovnesplnilipodmienkudržby

nehnuteľnosti, nevykonávali svoje právo prídelcov. Ich dobromysľenosť nepovažovali za preukázanú
dokladom, ktorý mal dosvedčiť odpustenie prídelovej ceny. Na dôkaz tvrdení, predložili rozhodnutie
bývalého Miestneho národného výboru v Tonkovciach, ktoré vykonávalo kontrolu užívania prídelov, kde
boli uvedení prídelcovia z Rumunska. Jednalo sa o obdobie z 50-ych rokov. V dôsledku konfiškácie
majetku právnych predchodcov navrhovateľov tí, hoci najprv boli pojatí medzi obyvateľov na presídlenie

na územie Maďarska, k čomu však nedošlo, pretože došlo k zrušeniu týchto rozhodnutí a aj k
prinavráteniu pôdy v rozsahu 10 hektárov.V prípade navrhovateliek vypovedali navrhovateľky v 4.rade, narodená v roku 1930 a navrhovateľka
v 5.rade, narodená v roku 1936, ktoré v čase konfiškácie majetku boli vo veku 19 až 13 rokov,
pamätali si okolnosti obhospodarovania pozemkov právnymi predchodcami až do skonfiškovania. V

tomtosmerenavrhovateľka4/uviedla,žedooktóbra1949žiadnanehnuteľnosťjejrodičomnebolareálne
skonfiškovaná, keď riadne hospodárili na všetkých nehnuteľnostiach a bývali aj v rodinnom dome. Túto
okolnosť si pamätala aj navrhovateľka 5/,ktorá v tom čase ako 13 ročná si pamätala, že ich rodičia
ju vybrali zo školy v Dunajskej Strede a presťahovali sa bývať do Komárna, kde dokončila 7. ročník
základnej školy. O okolnostiach z októbra 1949, keď do rodinného domu rodičov prišli úradné osoby z

okresného úradu spolu s notárom a komisárom, ktorý bolurčitý čas aj ich správcom na nehnuteľnostiach,
spísali inventár vecí spôsobom, sediac za stolom a pýtali sa od jej otca na počet a druh veci, ktoré označil
a tieto zapisovali, bez obhliadky .Následne každý zápis podpísal. Jedného dňa za účasti policajtov a
úradnýchosôb,bolivyzvanínazanechaniebytu,ktorýodovzdalitrompresídlenýmosobámzRumunska.
Ich rodina mala byť presídlená do mesta O. S. Č.. Z transportu nakoniec ušli a ubytovali sa u matkinej
sestry v Komárne. Následne po navrátení štátneho občianstva bývali v Kolárove. Ich rodina nikdy nebola

presťahovaná do Maďarska a ani sa nevrátili späť bývať do Blahova. Na jar 1955 navštívila obec a
pozrela si aj nehnuteľnosť, keď v dome v tom čase bývali prisťahovalci, spomenula meno W.. Mala
vedomosť o tom, že v katastri Tonkovce nadobudla vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti jej najstaršia
sestra, právna predchodkyňa navrhovateľov v 1.až 3.rade, ktorá v čase ich plánovaného presídlenia
bola už vydatá a jej sa konfiškácia nedotýkala. Uvedený pozemok sa mal nachádzať pri hrádzi . Hranica

týchto pozemkov od tejto parcely bol voľný porast s hlbokým járkom a druhú stranu zakončovalo koryto
Malého Dunaja.

V zmysle § 131 ods. 1 až 3 O.s.p. výsluch účastníka je len z jedným z dôkazov. Nakoľko navrhovatelia
splnomocnili na zastupovanie advokáta, ktorý tlmočil všetky skutočnosti, ktoré sú im známe v súvislosti

so spornými nehnuteľnosťami, súd v ďalšom nepovažoval za dôvodné zopakovať tieto skutočnosti
výpoveďami všetkých navrhovateľov, keď navrhovatelia v 1.až 3.rade sú už vnuci pôvodných vlastníkov,
deti V. T., F.. O.. Ich stanovisko je obsiahnuté aj v písomnom návrhu.

Odporcova v 1. rade, ako vnuk pôvodných prídelcov sa pridržiaval výpovedi odporcov v 2. a v 3. rade.

Bližšie okolnosti ohľadom prídelov mu neboli známe okrem tých, čo sa dopočul v rámci rodiny, pretože
všetky záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti vybavoval jeho nebohý otec a odporkyňa v 3. rade. On pre
nich zabezpečoval len prevoz.

Odporca v 2. rade, ako aj odporkyňa v 3. rade zhodne uviedli, že ich právny predchodcovia rodičia M.

V. R. R. sa prisťahovali do Blahovej dediny približne v roku l937, kde si kúpili domovú nehnuteľnosť aj
pozemky od pôvodného vlastníka G., G. N. A., Č. P. XX C. A. S. G. P. A., U., R. G., I., N.. V obci sa
zakladalo družstvo l950, do ktorého družstva mali vstúpiť rodičia najneskôr do roku l951, kde vniesli
poľnohospodárskepozemky.VčaseII.Svetovejvojnybolinúteníopustiťobecavrátilisavrokul945,keď
sa ujali kúpených nehnuteľností. Tvrdili, že na predmetných pozemkoch vždy pracovali len ich rodičia

nanajvyš ešte ich strýko s manželkou a ich brat Alojz.

K okolnostiam tvrdeným navrhovateľmi vypovedal svedok M. O., ktorý vzhľadom na svoj vek, narodený
v roku 1926, poznal právnych predchodcov navrhovateľov manželov O., ako aj ich deti. Konkrétne v
prípade V. T., rodenej O., tvrdil, že časť pozemkov obhospodaroval S. T., jeho zať. Tento pozemok o

výmere 20jutár sa mal nachádzal smerom na obec N. . Hranice pozemkov si už nepamätal, hoci na ňom
pred tým často pracoval, keď v roku 1949 býval ešte v Maslovciach. Potvrdil, že majetok O. A. F. XXXX
bol skonfiškovaný a pozemky následne obhospodarovali slovenskí presídlenci z Rumunska. O rodine R.
svedok nepočúvol. Tvrdil že v obciach O. V. H. nikdy nebývali kolonisti, tí bývali Blahovej a v Bellovej Vsi.

Svedkyňa navrhnutá odporcami M. Š., narodená v roku 1936, bývala v obci N. W. F. XXXX V. XXXX.
Poznala právnych predchodcov odporcov a bola rovesníčku odporcu 2/. Pamätala si, že vlastníci
pozemkov si obrábali svojpomocne pozemky aj po tom čo bolo založené družstvo, hoci nebolo zrejmé
či skutočne užívali svoje pozemky alebo niekoho iného z vlastníkov. R. mali mať pozemky pri obci
Blahová, ďalej od obce . Tvrdila, že v doklade výkaz pozemkov, ktoré obdržala od družstva v Blahovej,

boli uvedené údaje aj o R. k rozlohe pozemkov a k ich polohe svedkyňa označila pozemok obrábaní
predchodcami odporcov, nachádzajúce sa bližšie k domom obce H. V. I., Ď. P. W. a možno presahovali
do katastra obce Lehnice. Vedomosť o vlastníkovi pozemkov usúdila z rozhovorov medzi jej rodičmi a
rodičmi odporcov, keď sa dohadovali, ktorý pozemok sa bude kedy obrábať v rámci vzájomnej výpomocina tom ktorom pozemku. Bližšie ohraničenie pozemku obrábané odporcami nevedela uviesť. Prístup na
pozemky rodičov odporcov uviedla, za pekného počasia bola skratka popri hrádzi Malého Dunaja, inak
chodievali smerom na Eliášovce. Z parcely jej rodičov nebolo do vidno na pozemky rodičov odporcov .

Prekážku tvorila hospodárska budova majera.

V zmysle § 36a Zákona č. 162/l995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v platnom znení, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a
na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina, alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov

katastra, správa katastra nevykonal záznam a vráti verejnú listinu, alebo inú listu tomu, koho v prospech
právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby
uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práv a k nehnuteľnosti. Záznam vykoná vždy, ak
má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti.

Navrhovatelia svoje právo k nehnuteľnostiam osvedčili rozhodnutím pozemkového úradu v Dunajskej

Strede vydané dňa 12.8.l992 pod č. 1468/92-8 v rámci správneho konania a s poukazom na § 9 ods. 2
Zák.č. 229/l990 Zb. v platnom znení o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskeho
majetku v rámci ktorej bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzavreli oprávnené osoby
V. T., F.. O., A. A. D. S. X. V. S. X. F. V. V., F.. O., O. Z.Á., C. P., F.. O. s povinnou osobou s
poľnohospodárskym družstvom N. - N. S. S. N., A. G. W. P. P. Z. S. D. O. L. V. A.. Č.. XXX S. S. Č.. XX

F. P. S. XXXXXmX R. W. I. A. XXX/X V. XXX/X V. A..Č.. XXX S. A. S. XX S. G.. Ú.. H. F. P. S. XXXXXmX
Č. R. D. I. A. XXX/X H., Ž. W. U. S. Z. R. A. P. P. V. T. S. A. 1.-L. V. V., 1.-L. O. Z., C. P.U., rovnako v 1-
ine. Vo svojom odôvodnení Pozemkový úrad uviedol, že identifikáciu pôvodného vlastníka oprávnených
osôb uskutočnila na základe predložených úmrtných listov, rodných listov a čestných vyhlásení. Určenie
vlastníctva pôvodných vlastníkov sa uskutočnilo na základe výpisov z pozemkovoknižných vložiek

XX V. XXX v kat. úz. Tonkovce vydané Štátnym notárstvom v Dunajskej Strede pod č. XXXX/XX V.
XXXX/XX W. XX.X.U.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.8.l992.Následne po
právoplatnosti rozhodnutia podala povinná osoba Poľnohospodárske družstvo Blahová návrh na opravu
rozhodnutia, keď dňom 12.10.1992 predložil potomok prídelcu T. C. G. A. XXX V. XXX o výmere 10
887m2 vedené vo vložke Č..XX G.. Ú. H., Výmer o vlastníctve pôdy. Pozemkový úrad vo svojom

stanovisku zo dňa 22.3.1993 k rozhodnutiu pod.Č..XXXX/XXXX-X, prídelovú listinu nekvalifikoval ako
dôkazný prostriedok, nakoľko nebol overený. Obdobne povinná osoba dala návrh na obnovu konania
vo veci reštitúcie majetku právnych predchodcov navrhovateľov, kde medzi inými sú uvádzaní ako
prídelcoviaajprávnipredchodcoviaodporcov.Pozemkovýúradpovolilobnovukonaniadňom1.12.1995,
proti ktorému rozhodnutiu bolo podané odvolanie navrhovateľmi, namietajúc podanie návrhu po lehote

stanovenejvzákone,keď,malouplynúťzákonomstanovenálehotado31.12.1992anávrhbolpodanýaž
v roku 1995.Ako dôkaz o prídele bol pripojený výmer o vlastníctve pôdy opečiatkovaný Povereníctvom
poľnohospodárstva a pozemkové reformy v Bratislave a overená pravosť listiny s originálom, pečiatkou
Štátneho oblastného archívu v Šali.

Zo stanoviska Správy katastra v Dunajskej Strede zo dňa 26.3.2008 vyplynulo, že spor o dvojité
vlastníctvo nebolo vyriešené. Obdobná bola aj odpoveď Pozemkového úradu v Dunajskej Strede.

Podľa predloženého výmeru vydaného povereníctvom Pôdohospodárstva pozemkovej reformy o
vlastníctve pôdy dokladovali odporcovia vlastnícke právo ich právnych predchodcov R. V. M. R., ktorí

podľa tohto výmeru mali nadobudnúť nehnuteľnosti v kat. území H. P. S. Xha XXXXárov, ktoré podľa
prídelového plánu boli označené nehnuteľnosti vedené vo vložke č. 88, časť parcely 471, 476 označené
ako A8 v celosti, kde podľa návrhu prídelového plánu za konfiškovaný pôdohospodársky majetok mali
zaplatiť prídelovú cenu 2.000,-Kč. Uvedené nehnuteľnosti identifikované podľa prídelovej listiny podľa
identifikácie parcely č. XXXX/XX V. Č. A. XXX/X R. D. U. Č.. XXX A..Č.. XXX/X, Č. A., R.Í. D. U. Č..

XXX, Č. A. XXX/X V. XXX/X R. D. U. Č.. XXX S. G.. Ú.. H.. A. U. Č.. XXX Správy katastra v Dunajskej
Strede predstavuje časť nehnuteľností ako novovytvorená parcela Č.. XXX/XX P. S. XXXXmX ornej
pôdy, parc.č. XXX/XX P. S. XXXmX ostatnej plochy, v prípade listu vlastníctva č. 193 zahrňuje S. G.. Ú..
N. A. XXX/XX S. S. XXXXmX ornej pôdy v celosti a založený list vlastníctva Č.. XXX S. G.. Ú. N., A..Č..
XXX/XX o výmere 41m2 V. A..Č.. XXX/XX o výmere 7452m2 ornej pôdy.

Na preukázanie dobromyselnosti právnych predchodcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, odporcovia predložili doklad výkaz preddavkov a splátok prídelovej ceny v kat. území
Tonkovce za skonfiškovaný majetok I. O., s preddavkom 1 000,-Kč s úhradou v dvoch splátkach po 885,-Kč. Doklad vyhotovený dňa 7.6.1949.Výška prídelovanej ceny neuvedená. Dokladovali cenu prídelu,
kde bola poznámka, člen JRD, vydať prídelovú listinu. Tu sú už uvedení bývalí vlastníci N., W., O. V. N..

V doklade označenom ako výkaz zmien prídelov a prídelových cien ku dňu 26.3.1957, s poznámkou, že
v obci je JRD III. typu, bez bližšej identifikácie obce, právny predchodcovia mali prevziať prídel v roku
1947 o výmere 42 810 m2 v hodnote 6 422,-Kč. Chýba identifikácia parciel.

Z vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty A. W. N.-N. S. zo dňa 8.6.2009, bol predložený jediný

dokument , kde bola uvedená výmera 4ha a hodnota živého a mŕtveho inventára.

Zo spisu Pozemkového úradu, pracovisko v Dunajskej Strede v ktorom rozhodol o reštitučnom nároku
navrhovateľov sa nachádzali identifikácie parciel k A. S. Č..XX, z ktorej vyplynulo, že pôvodné parcely
č.476 a 471 boli už v tom čase v užívaní Poľnohospodárskeho družstva N.. A. XXX P. S. XX XXXmX, R.
W. I. A. XXX/X V. XXX/X V. A..Č.. XXX P. S. XX XXXmX R. W. I. A. Č. XXX/X.

Z dedičských rozhodnutí po poručiteľov M. R. ako právnom predchodcovi odporcov bol prejednaný
novoobjavený majetok v kat. úz. Tonkovce, v celkovej výmere 18454m2, čo je necelých 2ha, a to v
podiele 1-iny podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.10.2002, Č..G.. W. XX/XX, W. X/XX, D. Ú. M.. V.
N. a po poručiteľke R. R., Č..G.. W. XX/XX, W. D. X/XX Notárskeho úradu M.. V. N. a po poručiteľke R.

R. rozhodnutím osvedčením o novoobjavenom dedičstve dňa 9.2. pod č. W. XXX/lXXX, W. XX/XX M..
W. F. Notárskeho úradu so sídlom v Bratislave.

Osvedčením o dedičstve vydané na D. Ú. M.. V. N. dňa 21.10.2002 pod č. W. X/XX V. W. XX/XX
Okresného súdu v Dunajskej Strede bolo prejednané novoobjavený dedičstvo po poručiteľovi M. R., D..

XX.X.U., ktorý zomrel 23.11.l961, po ktorom bolo prejednané pôvodne dedičské konanie pod č. k. W.
XXX/XX. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy pôvodne označení odporcovia v 1. a v 4. rade
ako právny nástupcovia po Š. R., D.. XX.X.U., ktorý zomrel dňa 7.12.2001, po ktorom bolo prejednané
dedičstvo na D. Ú. M.. C. C. A. Č.. W. X/XX V. W. XX/XX Okresného súdu Bratislava 1 medzi inými
dedičmi, ktoré nadobudli odporcovia v 1. až v 3. rade, každí v podiele 1/6-iny v celku bez poskytnutia

náhrady ustupujúcim dedičom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.11.2002. obdobne bolo
prejednané dedičstvo aj po právnej predchodkyni odporcov R. R.. Vlastnícke právo odporcov v 1. až
v 3. rade bolo zapísané na liste vlastníctva č. 442 Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra v
Dunajskej Strede titulom dedičského konania pod W. XX/XX, pričom pri iných údajoch bolo zaznačené,
že hodnovernosť údajov o vlastníckom páve k nehnuteľnostiam parceliam XXX V. XXX označené ako

V. v katastri bolo vyvrátené duplicitné vlastníctvo na U. Č.. XXX, XXX, XXX, s tým, že takéto údaje sa
nesmú v ďalšom používať.

Skutočnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti vzniklo dvojité vlastníctvo, bolo oznámené podľa dokladu
vystaveného Správou katastra v Dunajskej Strede 6.3.2003 ako oznámenie adresované odporkyni

v 3. rade pod značkou R.-XXXX/XX, kde oznamuje, že zápis do katastra nehnuteľnosti sa riadne
uskutočnil dňom 3.3.2003 a že na liste vlastníctva neuviedli parcelné čísla v zmysle dedičského
rozhodnutiaspoukazomnageometrickýplánč.XXXXXXXX-XXX/XX,nakoľkovzniklodvojitévlastníctvo
k predmetným parceliam vedenej na U. Č.. XXX, XXX, XXX S. G.. Ú.. N. s tým, že dvojité vlastníctvo
je možno riešiť súdnou cestou. Toto oznámenie bolo zaslané na vedomie aj odporcom v 1. a v 2. rade,

ako aj navrhovateľkám v 3. rade v 4. a v 5. rade a právnej predchodkyni navrhovateľov v 1. až v 3. rade.

Navrhovatelia svoje vlastnícke právo opierali o vlastnícke právo právnych predchodcov, ktorí nadobudli
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.1.l929 za dohodnutú kúpnu cenu 1.180.000,-
Kčs v podiele 5/8ín v prospech O. I. V. O. T. I. 1/8-ina. Jednalo sa o nehnuteľnosti pod bodom A 1

až 29. zvyšok odkúpili 6.10.l934 v rozsahu 2/8-ín. Túto okolnosť potvrdzovala aj majetková podstata
výpisu z pozemkovej knihy z 5.6.l990, kde sú uvedení I. O. S. A. X/X-Í. Z. D. V. O., F.. T. S. 1.-L. a to
titulom kúpy nehnuteľnosti. Navrhovatelia spochybnili stratu vlastníckeho práva právnych predchodcov,
keď bolo vydané rozhodnutie konfiškačnej komisie v Šamoríne v roku 24.2.l948 na základe ktorej s
poukazom na § 1 ods. 1 nariadenia 104 č. l945 Zb. považovali I. O. a manželku Alžbetu za zradcov

a nepriateľov Slovenského a Českého národa, následkom čoho pôdohospodársky majetok v rozsahu
§ 2 citovaného nariadenia patriaci vlastníckym právom uvedeným osobám bez ohľadu na to, v ktorom
katastrálnom území, či v obci na celom území Slovenska sa nachádza, bol konfiškovaný k 1.3.l945. Proti
tomuto rozhodnutiu podali odvolanie právny predchodcovia navrhovateľov, čo vyplýva z listu zmocnencaadresované povereníkovi dňa 22.4.l948 na prešetrenie prípadu, zastavenia konfiškácie a navrátenia
zhabaného majetku. Z dôvodu, že uvedené osoby neboli presídlené na územie v Maďarskej republiky,
nemohlo sa na nich vzťahovať ani konfiškácia majetku.

Navrhovateliavzastúpeníadvokátkouzhodnetvrdili,žetietopozemkykonkrétne,ktorémalibyťprídelom
pre odporcov, užívali ich právny predchodcovia až do roku l949, keď im mali byť zabraté dňa 6.10.l949,
keď mali byť bez náhrady fyzicky vyhnaní zo svojho domu a majetku. Správcovstvo nad týmto majetkom
mal prevziať Miestny národný výbor v N. V. Š. O. S. C., ktorý ešte v ten deň zverili predmetný majetok

do správy presídlencom z Rumunska, teda úplne iným osobám, než boli predkovia odporcov. Túto
skutočnosť dosvedčili dokladom vystaveným bývalým Národným výborom v H. XX.XX.U. s odkazom na
vládne nariadenie 104/45Sb., ktorým sa zabral majetok I. O. V. V. S. H., v prospech osôb T. V. W. R. M.,
ako dôvod odňatia majetku uvádzané, menovaný bol veľkostatkár a vykorisťovateľ, mal dvoch sluhov a
dve slúžky podľa tohto menovaný je nespoľahlivý.

Ako dôkaz na svoje tvrdenia, o absencii dobromyseľnosti právnych predchodcov v čase tvrdenej
držby, nemohli nadobudnúť vlastnícke právo na základe výmeru a nemohli byť ani presvedčení o tom,
že sa stali vlastníkmi na základe navrhovaného rozdelovacieho plánu, mala byť aj okolnosť zápisu
vlastníctva v kat. úz. Lehnice, kde požiadali o zápis do pozemkovej knihy, ktorý mal v rozhodnom
čase do roku l950 konštitutívny charakter. Ako dôkaz predložili uznesenie Okresného Ľudového súdu

zo dňa 11.5.1948, ktorý rozhodol o zápise nehnuteľností v rámci prídelového konania nadobudnuté
právnymi predchodcami medzi inými vo vložke Č..XXX/XX P. S. X.XXXXha S. G.. Ú.. A. A. ,ako aj to
že právny predchodcovia museli byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností v roku l951, keďže existuje
uznesenie Okresného súdu v Šamoríne zo dňa 11.7.l951 pod Č. XXX/XX kde na majetok I. O. S. S. Č..
XX pozemkovej knihy v kat. úz. Tonkovce na podiel X/X-Ý. A. N. N..X/a, X/a vložilo záložné právo podľa

vykonateľného výkazu nedoplatkov bývalého Okresného Národného výboru finančnej referát učtárni
v Šamoríne, zo dňa 5.7.l951 pod Č.. XX/XX na pohľadávku 13.754,80 Sk a 6% úrok z oneskorenia
z uvedenej sumy od 1.1.l951 v prospech Československého štátu finančná správa. Zo samotného
zaistenia majetku, o čom bola spísaná zápisnica Miestnym národným výborom v H. z 6.10.l949 s
odôvodnením odvolávajúc sa na Nariadenie 108/45 na strane 2 pod bodom 2, pozemkový majetok

zahrňovalnehnuteľnostivkat.úz.Tonkovce,roľaovýmere41ha,alesovýmere40ha,sčímsúviseli ešte
aj lúky . Bližšia špecifikácia parciel aj v tomto dokumente chýba. Odporcovia sa bránili tým, že ich právny
predchodcovia po obdržaní výmeru, ako aj zamerania týchto nehnuteľností, tieto pozemky od tej doby
riadne užívali, a v 50-tych rokoch vniesli do družstva založeného v obci. Pokiaľ ide o vnesenie pozemkov
do družstva, Poľnohospodárske družstvo N.-N. S. potvrdilo ( čl.217) rozsah vnesených pozemkov vo

výmere 4ha a z pripojenej evidencie vstupujúcich do družstva, kde M. R. ako roľník bydliskom S. N.
sa prihlásil ako člen družstva 11.9.l951, vniesol do družstva poľnohospodárske pozemky o výmere 4ha
bez bližšej špecifikácie. Túto okolnosť spochybňovali navrhovatelia, považujúc plánované zameranie
nehnuteľnosti pre prídelcov za nezrealizovaný, v dôsledku čoho sa nemohli právni predchodcovia ujať
držby uvedených nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo, najmä o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle tohto ustanovenie možno návrhom uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny

vzťah alebo právo je alebo nie je. Zásadne navrhovateľov zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určenie právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu
má neliehavý právny záujem, pričom tento bude z pravidla daných v prípade, keď sa nemožno
domáhať priamo plnenia, a právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia by bolo neisté.
Základnou podmienkou dôvodnosti, teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby, podľa

§ 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.č. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočnosti pre existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho

záujmu je charakterizované určitými aspektami. Odporcom je popierané existencia (neexistencia práva)
či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo , resp. právny vzťah medzi účastníkmi
konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), je svoje
ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorýnemožno odstrániť inak len určovaným výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva, alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem existoval v čase rozhodovania súdu,.
Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadnuť v ktoromkoľvek stave konania.

Vzhľadom na vznik dvojitého vlastníctva pri zápisoch Správy katastra v zmysle § 5 ods. 2 Zák.č. 162/

l993 o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych vzťahov a iných právam k nehnuteľnostiam, v znení
neskorších predpisov je záznam úkon Správy katastra plniacu evidenčnú funkciu, ktorý nemajú vplyv
na zmenu ani na zánik práv nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorá nemá
právotvorný, alebo evidenčný charakter. Preto Správy katastra tieto skutočnosti a údaj iba evidujú. Údaje
o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľnosti na základe verejných listín a
iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§

34 ods. 1 Katastrálneho zákona). Zásadne Správa katastra nie je pri zázname do katastra oprávnená
z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery, a tiež ani právne interpretácia významu rozhodnutia
o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. V prípade sporu o vlastníctve je potrebné riešiť
zložité právne otázky, v kompetencii zásadne súdu. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určenie
vlastníctva bol daný skutočnosťou, že po zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe

rozhodnutia Pozemkového úradu pri uplatnenie reštitučného nároku, následne bolo zapísané vlastnícke
právo odporcov k predmetným nehnuteľnostiam na základe dedičského rozhodnutia, a vznikol spor o
vlastníctvo, čím bolo ohrozené právo navrhovateľov k predmetným nehnuteľnostiam a bez tohto určenia
vlastníckeho práva by ostalo ich postavenie neisté, ako vlastníkov.

Pokiaľ ide o samotný nárok navrhovateľov, čo sa týka vlastníctva predmetným nehnuteľnostiam, má
oprávnenosť samotnej reštitúcie.

Podľa § 116 141/1950 Sb. - Občiansky zákonník k 31. 3.1964, Vlastnícke právo k hnuteľnej veci
nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná

vydržacia doba desaťročná.

Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu
predchodcu.

Podľa § 115 citovaného OZ, Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné
veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 145 OZ, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným.

V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z
tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon.

Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec,
s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej
držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike
držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí. Oprávnený držiteľ je

ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva
v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec.

Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené
oba pojmové znaky:

a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec
patrí, a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec
by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základenej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované
právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod. Z toho vyplýva, že
dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a to konaním napĺňajúcim

skutkovú podstatu niektorého trestného činu, alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo
(tzv. výprosa).

b) Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu
vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon,

ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou
ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že
držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal
kedykoľvekmožnosťvykonávaťdržburovnako,akovlastníkvykonávasvojevlastníckepráva. Vkaždom
prípade nemožno úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti
hmotnoprávneriešiustanovenieovyvrátiteľnejprávnejdomnienke,ževpochybnostiachsapredpokladá,

že držba je oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave
mysle držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania
je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno
preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.
Navrhovatelia súhlasne spochybňovali dobromyseľnosti a faktickú držbu sporných nehnuteľností

právnymi predchodcami odporcov a vnesením týchto pozemkov do poľnohospodárskeho družstva
Blahová.

Súd na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľmi z rozhodnutia konfiškačnej komisie
v Šamoríne 27.2.l948 zistil, že došlo ku konfiškácii majetku právnych predchodcov navrhovateľov I.

O.Z. V. O. V., F.. T. a to v zmysle nariadenia č. 104/l945 Zb. SNR v znení článku I Nariadenia 64/
l946 Zb. ako zradcov a nepriateľov Slovenského a Českého národa a Českej republiky, následkom
čoho ich poľnohospodársky majetok v rozsahu § 2 Nariadenia 104/l945 Zb. im patriaci vlastnícky bol
skonfiškovaný ku dňu 1.3.l945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na
celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.

Nariadenie č. 104/l945 Zb. SNR nadobudlo účinnosť podľa § 27 k 1.3.l945, keď s poukazom na § 1
ods. 1 písm. c/ bol odňatý majetok právnych predchodcov navrhovateľov s okamžitou platnosťou a bez
náhrady pre účely pozemkovej reformy poľnohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý zahrňoval
podľa § 2 všetok poľnohospodársky majetok vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov, mŕtvy

a živý inventár. Keďže sa konfiškácia týkala celého majetku, zahrňovali aj nehnuteľnosti vedené vo
vložke Č.. XX A..Č.. XXX V. XXX v celkovej výmere 1,8454ha, ktoré boli potom predmetom plánovaného
pridelenia pozemkov výmerom o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov M. R. V.
O. R. R.. Výmer o vlastníctve pôdy v prospech právnych predchodcov odporcov nespĺňal náležitosti
platnej listiny v zmysle nariadenia č.106/1946Sb., pre chýbajúce podstatné náležistosti dátum, a podpis

povereníka, ktorý bol oprávnený konať v mene povereníctva pôdohospodárstva v príslušnom obvode.
Vklad vlastníckeho práva k týmto nehnutelnostiam sa neuskutočnil, ako v prípade iných pridelených
pozemkov.

Ďalšia skutočnosť , že ich právny predchodcovia nikdy neboli vysídlení na územie Maďarskej republiky,

nakoľko na základe prípisu zmocnenca daného 22.4.l948 adresované povereníkovi, kde žiadal
vyšetrenie veci a zastavenie konfiškácie, vrátenia zhabaného majetku I. O., P. P. H., ktorý aj podľa
obsahu tohto prípisu bol určený na presídlenie podľa článku V. Dohody o výmene obyvateľov a majetok
prechádza na štát podľa článku VII Dohody o výmene len presídlením z ich doterajšieho bydliska,
keď sa mala Československá vláda zaviazať k dohode o výmene obyvateľstva, že do konečného

vyriešenia osudu maďarov Československej republiky, suspenduje všetky opatrenia voči maďarom
ohľadne konfiškácie majetku, a súčasne dňom 17.4.l948 protestoval proti prevedeniu konfiškácie
majetku I. O. V. S. T. obyvateľov obce Tonkháza a proti deložovaniu menovaných a žiadal o ich
ponechanie majetku, mali byť presídlení podľa V. článku dohody o výmene obyvateľov a stoja pod
konzulárnu ochranou. Povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu prevzal tento prípis

dňom 4.5.l948, čo potvrdzuje pečiatka na doklade.

Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave rozhodnutím zo dňa 6.1.l949 rozhodlo
o vyňatí majetku spod konfiškácie vlastníkov I. O. P. H., nehnuteľností v kat. úz. Tonkovce o výmere10ha, bez bližšej špecifikácie. Ako dôvody boli uvedené, že osoba nadobudla Československé štátne
občianstvo podľa Zákona č. 245/ l948 Zb. o štátnom občianstve a na tomto majetku pracuje so
starostlivosťou riadneho hospodára, čím splnila podmienky stanovené podľa § 2 písm. a/ a b/ Nariadenia

26/l948 Zb. o vyňatí poľnohospodárskeho majetku, ktoré oprelo o ustanovenie § 1 Zák.č. 26 z roku
l948 o konfiškácii poľnohospodárskeho majetku, z ktorého vyplýva, že pôdohospodársky majetok (§
2 Nariadenia) osôb maďarskej národnosti, ktorý nebol pridelený podľa konfiškačných predpisov, sa
čiastočnevynímazkonfiškáciezapodmienokpodľa§2 ods.2tohtozákona.Stanovujevýmerudoakého
rozsahu je možno navrátiť pozemky, takýmto osobám, najviac do 50ha, do ktorej výmery sa započítaval

aj poľnohospodársky majetok rodinných príslušníkov. Oprávnenie vydať takéto rozhodnutia o vyňatí
majetku malo opäť Povereníctvo poľnohospodárstva a pozemkové reformy (§ 3 ods. 3 tohto nariadenia).
Nariadenie stanovuje predpoklady navrátenia a vyňatia majetku § 2 pod psím. a/ a b/ pod podmienkou
nadobudnutia Československého štátneho občianstva a že na týchto pozemkoch pracovali, ako aj
pracujú so starostlivosťou riadneho hospodára, okrem, že by pre okolnosti nezávislej vôli napríklad pre
starobu maloletosť chorobu, vdovstvo, alebo invaliditu sami nemohli na ňom pracovať. Z toho vyplýva,

že predpokladom navrátenia pozemkov mohli byť len pozemky, ktoré neboli pridelené iným osobám,
s tým, že pôvodní vlastníci na týchto pozemkoch naďalej hospodárili. Bolo nesporne preukázané, že
do októbra 1949 rodina O. bývala na nehnuteľnosti v Blahovej , keď po vykonaní súpisu ich majetku,
následne boli vyprataní z nehnuteľnosti.

Súd považoval za preukázané, že v roku 1949 I. O. a manželka obhospodarovali svoj majetok, keď zápis
o majetku bol spísaný v tomto roku a bez ohľadu na konfiškáciu bol majetok zaťažený záložným právom
bankyeštevroku1951.Najneskôropustilinehnuteľnosti voktóbri1949,akovypovedaliajnavrhovateľky
v 4. 5.rade, ako to vyplynulo z vybavovania žiadostí na zrušenie konfiškácie , protest zmocnenca
N., V.Ý. O. T. ,povereníkovi pôdohospodársva datované 17.6.1948 a samotným zápisom o majetku

zo 6.10 1949 a rozhodnutie povereníctva zo 6.1.1949. Presvedčenie právnych predchodcov odporcov
bolo spochybnené identifikovaním výkazu zmien prídelov a prídelových cien, ktoré boli identifikované
od pôvodných vlastníkov N. N. V. N. celkovej výmere 4,281 hektárov v súčasnosti vedené na LV číslo
219, kat územie N. S. V. A. Č. XXX/XX P. S. XX XXX O. V. D. S. D. U. Č. XXX G. Ú. S. U. V.
A.. Č.Z. XXX/XX P. S. XX XXX O. V. A.. Č. XXX/XX P. S. XX XXX O. A. . Je celková výmera 4,281

ha. Výmera pozemkov ani v jedom prípade nie je totožná s výmerou pozemku vlastníctve právnych
predchodcov navrhovateľov 18 454m2. Tieto skutočnosti vyplynuli z výmeru Č..XXXX/XX/X v prípade
prvej parcely a prídelového plánu , v prípade druhej a tretej parcely. Tieto pozemky mohli právny
predchodcovia odporcov vniesť len do Poľnohospodárskeho družstva v N. N. S., keď táto skutočnosť
vyplynula z konania vedenom na tunajšom súde po sp.zn.XC/XX/XX, kde na strane druhej rozsudku

bolo konštatované, že v odporcovia, v označenom konaní navrhovatelia, nevyniesli žiadne pozemky
do družstva v Lehniciach. Z toho potom vyplýva, že získané nehnuteľnosti prídelom od vlastníka
N. P. S. X,XXXha, ktorá výmera je zhodná s dokladmi získanými z bývalého družstva v Blahovej.
Dobromyseľnosť právnych predchodcov odporcov je spochybnená aj samotnými okolnosťami pridelenia
nehnuteľností presídlencom z F. A. M. V. M. M., ktorí už v roku 1953 dostali prídelom majetok O., pričom

podľa listu M. N. zo dňa 29.1.1957, sa konštatovalo, že družstvo majetok O.Á. dostalo do dispozície až
začiatkom roka 1957 a to od Miestneho národného výboru v Blahovej. Obrana odporcov o nadobudnutí
nehnuteľností na základe dobromyseľnosti právnych predchodcov zaplatením prídelovej ceny, existoval
len doklad o vyčíslení preddavku na sumu 1 000,-Kč., ktorý bol spochybnený navrhovateľmi o zaplatení
preddavku, keď odporcovia dôkazné bremeno na preukázanie aj zaplatenia minimálne preddavku za

prídel nepreukázali. Z obdobných sporov vedených na tunajšom súde, sa predložili ústrižky poštový ch
poukážok na preukázanie úhrady prídelovej ceny, ktorým dokladom odporcovia nedisponovali. Takýto
doklad by mohol slúžiť na preukázanie dobromyseľnosti , že im nehnuteľnosť patrila. Pokiaľ išlo o
iné prídely, ako v prípade nehnuteľností v Benkovej Potôni, právny predchodcovia zrealizovali vklad
vlastníckeho práva, ktorá okolnosť oslabuje ich dobromyseľnosť, že samotným výmerom nadobudli

vlastníckeprávokspornejnehnuteľnosti,keďdoroku1951platilintabulačnýprincíp.To,ženehnuteľnosti
neboli riadne pridelené, svedčí aj doklad bližšie nedefinovaný ako evidencia o prídeloch, kde bola
poznámka v prípade konfiškácie majetku medzi inými aj Madarásza, potreba prídelovú cenu usporiadať,
s poznámkou člen JRD a vydať prídelovú listinu. Ak sa uvádzali údaje o existencii členstva v družstve,
doklad musel byť vystavený po roku 1950. Spochybňuje , či vôbec prídelová cena bola vyplatená

právnymi predchodcami odporcov.

Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§ 132 teraz § 130, § 135 a a § 134 Občianskeho zákona) a
že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, že toto presvedčeniedržiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné ( rozhodnutie R 8/1991/. Vydržať vlastnícke právo môže
len oprávnený držiteľ, t. j. ten kto s vecou nakladala ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí preto zamerať dokazovanie
len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. ( Zborník IV strana 428 ods. 3) .

Pokiaľ vychádzame z ustanovenia § 145 Obč. zákona, pre ktoré by zodpovedalo obdobie vydržania
nehnuteľnosti právnymi predchodcami odporcov, držbu mal ten, kto vstupuje vzhľadom na vec do takých

spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za prejav moci nad vecou, teda za nakladanie
s vecou. Fyzické ovládanie veci je vždy jedným z možných spôsobov nakladania s vecou, tak v prípade
fyzickej veci. Nehnuteľnosti nie je možné výslovne držať. Vždy záleží na objektívnom spoločenskom
posúdení,činiekto-spohľadomnazvyklosti,skúsenostiavšeobecnénázory,nakladásvecou.Prevznik
držby bolo nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov: vôle s vecou nakladať ako s vlastnou, a faktické
ovládanie veci. Fakticky vec ovláda ten, podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva takzvané

právne panstvo nad vecou. Tým, že odporcami nebolo preukázané splnenie prioritnej podmienky
vydržania nehnuteľnosti, dobromyseľná držba, bolo nepodstatné skúmať splnenie doby držby, ktorá v
prípade nehnuteľnosti bola 10 rokov.

Vychádzajúc z uvedených skutočnosti súd určil vlastnícke právo vzhľadom na zistené dvojité vlastníctvo

k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov vychádzajúc už zo skutočnosti, že po navrátení nehnuteľnosti
v rámci reštitúcie majetku navrhovatelia v 1. až 3. rade nehnuteľnosti zdedili po svojej právnej
predchodkyni a v prospech navrhovateliek v 4. a 5. rade nadobudnuté v rozsahu na základe rozhodnutia
o reštitúcii majetku., o zmene návrhu oproti pôvodnému súd rozhodol z opatrnosti, hoci v pôvodnom
návrhu chýbala špecifikácia nehnuteľností čo do výmery, ktoré boli doplnené, odvolacím súdom nebolo

vytknuté žiadne procesné pochybenie v tomto smere. Z dôvodu vylúčenia pochybností o petite návrhu,
čo do určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd rozhodol v zmysle § 95 ods.1 O.s.p.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).