Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213722
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7109213722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Y. X..H..E.., S. X, O., zast. advokátom
U.. H. O., H.N. X, O., proti žalovanému O. X. O., A. P. P. Č..X, O., o zaplatenie 38.991,12 € s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 25C/309/2009-185 z 5.9.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) určil, že základ uplatneného nároku žalobcu
je daný.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 18.8.2006 uzavrel ako budúci nájomca so Správou zdravotníckych

zariadení Košického samosprávneho kraja ako príspevkovou organizáciou žalovaného a správcom
majetku ako budúcim prenajímateľom Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytového priestoru v
suteréne budovy zdravotníckeho zariadenia na X. J..Č..X Q. O. na účely prevádzkovania neštátnej
lekárne. V zmysle uvedenej zmluvy, článok II, tretí odsek sa účastníci dohodli, že budúci nájomca
je oprávnený na vlastné náklady realizovať budúcim prenajímateľom odsúhlasené stavené úpravy v
priestoroch určených na prenájom, ak by takáto úprava bola potrebná pre získanie príslušných povolení
a nakoľko stavebné úpravy nebytového priestoru si vyžiadali vydanie stavebného povolenia, platnosť

Zmluvy o budúcej zmluve bola následne niekoľkými dodatkami predlžovaná, na realizáciu stavených
úprav bolo žalobcovi udelené stavebné povolenie č.j. Výst. 2680/06-To, 9007 sekr. z 30.11.2006
a stavebné povolenie z 15.1.2007 č.j. MK-06/88-01/IV. Obsah a rozsah úprav odsúhlasil budúci
prenajímateľ listami z 11.10.2006 a 29.11.2006. Celkové náklady vynaložené žalobcom na stavebné
úpravy dosiahli sumu 2 478 583,35 Sk. Mesto Košice ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa
1.6.2007 a rozhodnutím z 1.6.2009 povolil užívanie upraveného nebytového priestoru.
V priebehu konania žalobca opätovne poukázal na uzavreté zmluvy a predložené listinné doklady,

predložil aj znalecký posudok G.. P. zo dňa 24.5.2009, na základe ktorého znalkyňa vyčíslila zhodnotenie
predmetných nebytových priestorov ako rozdiel pred a po ich rekonštrukcii. Podľa žalobcu znalkyňa pri
vyčíslení zhodnotenia vychádzala aj zo znaleckého posudku G.. A., ktorý bol vypracovaný pri odpredaji
priestorov. Súčasne doplnil, že pri uzavretí Dodatku č.4 k Zmluve o budúcej zmluve žalobca si bol
vedomý toho, že zhodnotené a vložené finančné prostriedky majú byť medzi účastníkmi vysporiadané,
ktorá skutočnosť nepriamo vyplýva z prípisu Správy majetku Košického samosprávneho kraja zo dňa
2.4.2008.

NapokonpodľažalovanéhoKošickýsamosprávnykrajnebolpovinnýnebytovépriestoryodpredať,urobil
tak na požiadanie a podľa vlastného rozhodnutia. Má za to, že v danom prípade nedošlo k zmene
osoby, ktorá bola nájomcom nebytových priestorov a ktorá ich odkúpila. Žalobca nebytové priestory
zhodnotil ako nájomca so súhlasom prenajímateľa a na účel, na ktorý ich využíval. Kúpna zmluvazohľadňovala stav nebytových priestorov a teda vzájomné záväzky medzi predávajúcim a kupujúcim boli
vysporiadané. Kúpna cena bola zaplatená pred uzavretím zmluvy, tá bola riadne zavkladovaná a teda je
toho názoru, že po uzavretí zmluvy ani jedna zo strán nemá právo žiadať vrátenie kúpnej ceny. Pokiaľ

žalobca požaduje žalovanú sumu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok odvodzuje od
uskutočnenia stavebných prác a úprav, je podstatné, v ktorom období stavebné úpravy boli vykonané,
z ktorého dôvodu tento účastník z opatrnosti vzniesol námietku premlčania.
Súd dôvodil, že podľa článku II ods.2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 úhrada nájomného
za prenajaté priestory a užívanie hmotného majetku bude určená dohodou medzi prenajímateľom a

nájomcom. Predpokladaná výška nájmu je 1 400,- Sk na m2 plochy ročne za nebytové priestory a 860,-
Sk za m2 ročne za spoločné priestory plus platby za služby spojené s prenájmom priestorov, rozpis
úhrad za užívanie priestorov, médií a služieb počas platnosti tejto zmluvy bude tvoriť Dodatok k tejto
zmluve a bude splatný odo dňa odovzdania priestorov na prípravu a na užívanie.
Na základe uvedeného súd mal za to, že Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 spĺňa podmienky
a náležitosti podľa § 3 ods.3 zák.č.116/90 Zb., keďže má písomnú formu, v článku II zmluvy je dojednaná

výška nájomného prenajatých priestorov, rovnako je uvedený predmet a účel nájmu ako aj splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, ktoré skutočnosti sú zrejmé z uvedeného článku a odseku citovanej
zmluvy. Zmluva je teda platná, rovnako aj všetky dodatky medzi účastníkmi k nej uzavreté.
Súd konštatoval, že na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva tak ako
konštatoval žalobca na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná,

a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. O
tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, kto ho získal sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná
skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a
to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne

uplatniťnasúde.Ajvtomtoprípaderozhodujeskutočná,niepredpokladanáznalosťokolnostíuvedených
v ustanovení 107 ods.1 OZ, keď súd citoval § 107 ods.1 O.z.
Pri námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného účastníka súd mal za to, že v danom prípade
nárok žalobcu premlčaný nie je, keďže v danom prípade žalobca sa skutočne dozvedel o preukázanej
výške bezdôvodného obohatenia tak, aby svoje právo mohol uplatniť na súde až vypracovaním a

doručením znaleckého posudku č.10/2009 znalkyne Ing. Mackovej, ktorá znalecký posudok vypracovala
na základe objednávky žalobcu dňa 24.5.2009 a keďže žaloba bola podaná na súde 12.6.2009, nárok
žalobcu premlčaný nie je.
Súd citoval § 451 ods.1, 2 O.z. a dôvodil, že v odseku 1 cit. zák. ustanovenia je vyjadrená všeobecná
zásada, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať, dôvodom vzniku

záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah
medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým,
na úkor koho sa niekto obohatil a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve dňa 18.8.2006
medzi účastníkmi konania, touto sa malo dosiahnuť uzavretie samotnej nájomnej zmluvy. Dodatok č.4

k uvedenej zmluve zo dňa 6.9.2007 obsahuje aj dohodu medzi prenajímateľom a nájomcom ohľadom
finančného vyrovnania nákladov súvisiacich s technickým zhodnotením prenajímaných priestorov
vo výške 2 181 279,- Sk, keď prenajímateľ súhlasil s ich odpisovaním v účtovníctve žalobcu a v
prípade ukončenia nájomnej zmluvy súhlasil s tým, že nájomca má nárok na náhradu vynaložených
prostriedkov vo výške zostatku odpisov vedených v účtovníctve nájomcu. Medzi účastníkmi bolo

nesporné, že nájomca vykonával stavebné úpravy v súlade s projektovou dokumentáciou a so súhlasom
prenajímateľa. Uvedený Dodatok č.4 k Zmluve o budúcej zmluve platí, nedošlo k jeho zrušeniu, ani iným
spôsobom nedošlo k jeho zmene. Nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil uzavretím kúpnopredajnej
zmluvy dňa 16.12.2008, ktorej vklad bol povolený 9.1.2009, keď žalobca predmetné priestory odkúpil
za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku znalca G.. U. A., ktorý znalecký posudok vypracoval ku

dňu 23.9.2008, t.j. určil všeobecnú hodnotu nebytového priestoru po jeho rekonštrukcii a po žalobcom
vykonaných stavebných úpravách. Keďže k dohode ohľadom náhrady vynaložených prostriedkov zo
strany žalobcu nedošlo počas nájomného vzťahu tak, ako to prezentoval žalovaný v Dodatku č.4 ako
aj v písomnom oznámení zo dňa 2.4.2008 a nedošlo ani po uzavretí kúpnej zmluvy, súd má za to, že
na strane žalovaného účastníka došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, z ktorého dôvodu je nárok žalobcu v danom prípade opodstatnený a daný a výrokom v súlade
s ust. § 152 ods.2 O.s.p. súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci s tým, že
o výške bezdôvodného obohatenia a trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.V podanom odvolaní žalovaný žiadal zmeniť rozsudok tak, že žaloba bude zamietnutá. V prípade
vyhovenia odvolacieho petitu podľa § 205 ods.2 písm.a/, b/ a f/ O.s.p. navrhol zrušiť rozsudok.
V odvolaní namietal, že ak žalobca plnil a realizoval stavebné úpravy na základe právneho titulu zo

zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18.8.2006 uzavretej medzi žalobcom ako budúcim nájomcom a
Správou zdravotníckych zariadení KSK - príspevkovou organizáciou žalovaného podľa čl. II, zmluvne
sa žalobca zaviazal znášať všetky náklady spojené so stavebnými úpravami, preto ak zmluva o budúcej
zmluve nestratila platnosť, existoval titul, na základe ktorého žalobca plnil, v zmluve sám a dobrovoľne
sa zaviazal znášať náklady na stavebné úpravy. Vyplýva to aj z výpovede svedka G.. L. a súčasne aj

z návrhu nájomnej zmluvy (ak by práce neboli ukončené, žalobca by nevedel vyčísliť náklady). Titulom
plnenia žalobcu nemohol byť Dodatok č. 4, resp. návrh nájomnej zmluvy, lebo v Dodatku č.4 už stavebné
práce boli ukončené, nie je tu teda vplyv na právny dôvod plnenia (§ 50a ods.2 OZ). Pritom žalobca
nemusel podpisovať nájomnú zmluvu so zmeneným obsahom. Ak sa nepodpísala osobitná zmluva,
keďže sa strany na jej obsahu a podmienkach nedohodli, nepodpísanie uvedenej zmluvy nemožno
považovať za odpadnutie právneho dôvodu plnenia žalobcu, keďže žalobca plnil na základe zmluvy o

budúcej zmluve a nie na základe oznámenia správcu.
Naviac čo sa týka premlčania, ak súd konštatoval, že nárok žalobcu premlčaný nie je, je to nesprávne
vyhodnotenie dokazovania. K bezdôvodnému obohateniu došlo, avšak pri takomto obohatení sa
nevyžaduje znalosť o konkrétnej výške bezdôvodného obohatenia, doručením znaleckého posudku
sa žalobca dozvedel konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia a nie, že k nemu došlo. Žalobca

totiž vedel, že investuje do nehnuteľnosti, ktorú vlastní žalovaný, teda vedel, že zhodnocuje cudziu
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo
599/2006 v súlade s § 106 ods.1 OZ, sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje
také, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde a to v približnej sume s možnosťou
jej dodatočného spresnenia. Tento judikát vychádza z toho, že ak poškodený zistí skutkové okolnosti,

potom ak z nich možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah tak, aby bolo možné približne
určiť výšku škody v peniazoch, nie je potom potrebné, aby poškodený poznal rozsah škody presne na
základe odborného posudku, ale v zmysle ust. § 106 ods.1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď
má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde (i keď nadobudol
vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to len v približnej sume s možnosťou jej

dodatočného spresnenia). Stačí pritom také skutkové okolnosti mu vedieť, ktoré sú spôsobilé pre záver
o finančnom vyjadrení spôsobenej majetkovej škody. Pre podanie žaloby o náhradu škody stačí totiž aj
len orientačná znalosť rozsahu škody, t.j. jej výšky, čo vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v
súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. Stavebné
práce boli ukončené najneskôr Rozhodnutím mesta Košice zo dňa 1.6.2007 o povolení užívania stavby,

nárok žalobcu je preto premlčaný.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, z predložených dôkazov
vyplýva, že záver súdu prvého stupňa je správny a zákonný.
V prípade argumentácie žalovaného, ktoré sa týka odpadnutia právneho dôvodu plnenia považuje

žalobca za potrebné uviesť v celom rozsahu doterajšie tvrdenia prezentované v tomto konaní a
to s poukazom na svoje vyjadrenie alebo podanie zo dňa 13.7.2012, v ktorom sa touto otázkou
v dostatočnom rozsahu zaoberal. Žalobca zdôraznil, že jeho nárok na úhradu rozdielu hodnoty
nehnuteľnosti pred rekonštrukciou, t.j. investíciami zo strany žalobcu a po nej nebol do dnešného
dňa zo strany žalovaného vysporiadaný a to napriek prísľubu správcu nehnuteľnosti zo dňa 2.4.2008,

podľa ktorého malo byť zhodnotenie dotknutých priestorov predmetnom samostatnej písomnej dohody.
Relevantný prísľub (dôvod plnenia) správcu nehnuteľnosti poskytnúť žalobcovi náhradu súvisiacu
s ním vykonanou rekonštrukciou nebytového priestoru vyplýva z prílohy zmluvy o budúcej zmluve
v znení dodatku č.4, konkrétne z čl. IV bod 15, návrhu zmluvy o nájme nebytového priestoru.
Uvedené ustanovenie nebolo zahrnuté do textu nájomnej zmluvy zo dňa 8.4.2008 a týmto dňom

došlo k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia (prísľubu žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu
súvisiacu s rekonštrukciou). Preto poukazujú opätovne aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.9.2011, sp.zn. 4Cdo 256/2010, ktoré prijal záver, že nerešpektovaním prísľubu o refundácii nákladov
podľa prílohy zmluvy o budúcej zmluve v znení dodatku č.4 odpadol právny dôvod plnenia a týmto
dňom sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Je treba podotknúť, že zmluva o budúcej

zmluve uzatvorená medzi účastníkmi konania je platná a za platnú ju považoval aj súd. Žalobca
zotrval na svojom názore podľa svojho podania zo dňa 13.7.2012, lebo je nutné predmetnú zmluvu
považovať za absolútne neplatný právny úkon (vrátane dôvodov neplatnosti). Žalobca zdôrazňuje
najmä tú skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie, ktorého sa v tomto konaní voči žalovanému domáha,nepredstavuje hodnotu vynaložených prostriedkov na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ale výlučne spočíva
len v zhodnotení nehnuteľnosti, t.j. v rozdiele medzi hodnotou nehnuteľnosti pred a po jej rekonštrukcii
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Odo 477/2003). Zo záveru tohto rozsudku najvyššieho súdu

vyplýva, že v prípade hodnôt vynaložených na cudzie nehnuteľnosti, je pohľadávka z neoprávneného
majetkového prospechu nielen hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou domu
predadaptáciouaponej.Okreminéhovyplývaztohtorozhodnutiaajto,žežalovanýnemoholpožadovať
čo do domu žalobca vložil, teda hodnotu investícii, môžu žiadať iba to, o akú hodnotu sa týmito
investíciami zvýšila hodnota domu žalobcu. Len túto zvýšenú hodnotu žalobca získal v tomto rozsahu sa

bezdôvodne obohatil. Do danej výšky je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a to vo forme peňažitej
náhrady (citované vo vyjadrení z judikátu).

Na základe uvedeného je zrejmé, že bezdôvodné obohatenie v prípade investícií vynaložených
na cudziu nehnuteľnosť nepredstavuje hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel hodnoty
nehnuteľnosti pred a po investíciách. O.i. z toho treba usúdiť, že znalosť o výške nákladov na

rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vzťahu k posúdeniu, či vzniklo bezdôvodné obohatenie alebo nie,
vonkoncom irelevantná. Žalobca sa preto mohol prvý krát dozvedieť o tom, či bezdôvodné obohatenie
vôbecvznikloazoznaleckéhoposudkuč.10/2009vypracovanéhoG..P.Š.,ktorýslúžilnielennazistenie,
aká je výška zhodnotenia nehnuteľnosti, ale aj na zistenie, či vôbec k zhodnoteniu nehnuteľnosti došlo.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia v zmysle § 107 ods.1 O.z. je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/145/2004). Treba ešte doplniť podľa žalobcu, že nie je rozhodujúce
to, či sa oprávnený mal možnosť dozvedieť potrebné skutočnosti už skôr.
Ztohovyplývaanalogicky,žerozsudkynemôžežalovaný,ktoréuvádzavodvolanínadanýprípadpoužiť,

nakoľko plynutie premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení sa aplikuje priamo ust. § 107 Obč.zák.
a nie ust. § 106 tohto predpisu.

Uvedené vyjadrenie bolo doručené dňa 14.4.2014 žalovanému.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok, potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p.,
lebo je vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,

pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo sa v ňom v podstate iba
opakujú skutočnosti uvádzané žalovanou počas konania na súde, ktoré ním boli správne vyhodnotené.
Ani jeden zo žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov nie je daný.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn.
musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných)

skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.

Ksprávnymdôvodomuvedenýmvrozsudkusúduprvéhostupňajetrebauviesť,ženájomnývzťahmedzi
účastníkmi konania skončil uzavretím kúpnopredajnej zmluvy dňa 16.12.2008, ktorej vklad bol povolený
9.1.2009, keď žalobca predmetné priestory odkúpil za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku znalca G..
U.A.,znaleckýposudokvypracovanýbol23.9.2008,t.j.nímbolaurčenávšeobecnáhodnotanebytového
priestoru po jeho rekonštrukcii a po žalobcom vykonaných stavebných úpravách (uvedený Dodatok č.

4 k zmluve o budúcej zmluve platí, nedošlo k jeho zrušeniu ani k jeho zmene). Keďže k ďalšej dohode
ohľadom náhrady vynaložených prostriedkov zo strany žalobcu nedošlo počas nájomného vzťahu, len
to tvrdil a prezentoval žalovaný v Dodatku č.4 ako aj v písomnom oznámení zo dňa 2.4.2008, a ani
potom po uzavretí kúpnej zmluvy, správny je záver súdu prvého stupňa, že na strane žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu plneniu správneho dôvodu, ktorý odpadol, a z ktorého dôvodu je nárok

žalobcu v danom prípade opodstatnený.

Nie je správne tu stanovisko žalobcu, že by táto zmluva o budúcej zmluve bola absolútne neplatným
právnym úkonom.

Správny je záver súdu prvého stupňa o tom, že podľa § 107 ods.1 OZ, ak bolo medzi účastníkmi
konania nesporné, že nájomca vykonával stavebné úpravy v súlade s projektovou dokumentáciou
a so súhlasom prenajímateľa, potom pri vydaní bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná
vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Žalobca sa skutočne
dozvedel o preukázanej výške bezdôvodného obohatenia až vypracovaním a doručením znaleckého

posudku č. 10/2009 znalkyni G.. P., žaloba bola podaná na súde 12.6.2009 (objednávka žalobcu
24.5.2009 na posudok), preto nárok žalobcu premlčaný nie je (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR
33 Odo/477/2003, podľa ktorého pri preskúmavaní rozsudku Krajského súdu v Hradci Králové sp.zn.
19Co/269/2002, bolo ustálené, že účastníci konania môžu požadovať len to, čo do domu vložili, teda
hodnotu investícii a nemôžu žiadať a chcieť finančné vyrovnanie, len túto zvýšenú hodnotu, čo účastník

získal v tomto rozsahu sa bezdôvodne obohatil, do danej výšky je nutné bezdôvodné obohatenie vydať
vo forme peňažitej náhrady. Totiž zmyslom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa § 457 O.z.
je poskytnúť ochranu tomu, kto stratil určitú majetkovú hodnotu, zákon však nepočíta s tým, že by ju mal
dostať späť v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt, t.j. v danom prípade
žalovaný. Nie je teda rozhodujúce, akú hodnotu stratil oprávnený (z bezdôvodného obohatenia), ale o

koľko sa tým zvýšil majetok povinného, t.j. žalovaného Košického samosprávneho kraja.

O.i. je správne poukázané a argumentované žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 4 Cdo/256/2010. O.i. poukazuje odvolací súd aj na
rozsudok Najvyššie súdu SR sp.zn. M Cdo 2/2001 (uverejneného v časopise ZSP 3/2002) ohľadne

výkladu § 107 O.z., lebo výšku nároku oprávneného držiteľa na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil
na vec počas oprávnenej držby nemožno určiť skôr, ako dôjde k vráteniu veci vlastníkovi, pritom začatie
plynutia premlčacej doby na náhradu nákladov, ktoré oprávnený držiteľ účel vynaložil na nehnuteľnú vec
počas oprávnenej držby začína v deň po vydaní predmetu držby jeho vlastníkovi.

Na základe uvedeného, keďže ani jeden odvolací dôvod nebol preukázaný, odvolanie nie je
opodstatnené, odvolací súd po preskúmaní rozsudku potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
zákonné a správne podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a so zreteľom na to, že išlo o určenie základu nárokužalobcu, bol vydaný podľa § 152 ods.2 O.s.p. medzitýmny rozsudok, o trovách odvolacieho konania
rozhodne tiež spolu s trovami prvostupňového konania tento súd prvého stupňa.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.