Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202741
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:1516202741.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
odporcovi: G. I. C., B.. XX.XX.XXXX, O. X. J.V. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpená súdom ustanoveným
opatrovníkom, Lenou Plichtovou, tajomníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 629,86 eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 297,92 eura s úrokom z omeškania vo výške
5,75% ročne zo sumy 67,43 eura od 26.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 175,35 eura od 26.4.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 55,14 eura od 26.5.2013 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 15.04.2016 z dôvodu miestnej príslušnosti, sa navrhovateľ
domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 629,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 67,43 eur od 26.03.2013
do zaplatenia, zo sumy 175,35 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 55,14 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 331,94 eur od 26.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 37,50 euro a trovy
právneho zastúpenia vo výške 116,22 eur.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s. uzatvoril

dňa 25.02.2013 s odporcom Zmluvu č. 106308897Z112 o poskytovaní verejných služieb,
predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách. Na základe Zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi
telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal za poskytnuté telekomunikačné služby zaplatiť cenu
stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi, v súlade
s platnými cenovými podmienkami, cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil odporcovi

vyúčtovacie faktúry. Vzhľadom na to, že odporca za poskytnuté a vyúčtované služby nezaplatil, čím
porušil svoj zmluvný záväzok, navrhovateľ si v žalobnom návrhu uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu.
Odporca za poskytnuté a vyúčtované služby nezaplatil.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči odporcovi

postúpená na navrhovateľa.Na pojednávanie konané dňa 30.06.2016 sa žiaden z účastníkov nedostavil. Právny zástupca
navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní podaním zo dňa 21.06.2016,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou č. 106308897Z112 zo dňa 25.02.2013,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, Cenníkom, faktúrou č. 7302490410, č. 7303555723, č.
7304648490, č. 7401437245, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a zistil nasledovný
skutkový stav:

Dňa 25.02.2013 právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili, podľa zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách), Zmluvu
č. 106308897Z112 o poskytovaní verejných služieb (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle tohto zákona za podmienok stanovených v Zmluve a
vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporkyňa sa v Zmluve zaviazala riadne a včas platiť cenu

poskytnutých služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou a
všeobecnými obchodnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkom k Zmluve. Právny predchodca
navrhovateľa vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými
cenovými podmienkami a vystavil odporkyni vyúčtovacie faktúry, a to faktúru č. 7302490410 vystavenú
dňa 8.03.2013 na sumu 67,43 eur splatnú dňa 25.03.2013, faktúru č. 7303555723 vystavenú dňa

8.04.2013 na sumu 175,35 eur splatnú dňa 25.04.2013, faktúru č. 7304648490 vystavenú dňa 8.05.2013
na sumu 55,14 eur splatnú dňa 25.05.2013 a faktúru č. 7401437245 vystavenú dňa 8.02.2014 na sumu
331,94 eur splatnú dňa 25.02.2014.

Dňa 20.11.2014 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení

pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi.

V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 297,92 eur vyhotovil pôvodný veriteľ
odporcovi dňa 8.3.2013 faktúru č. 7302490410 na sumu 67,43 eur splatnú dňa 25.03.2013, dňa
8.04.2013 faktúru č. 7303555723 na sumu 175,35 eur splatnú dňa 25.04.2013, dňa 8.05.2013 faktúru

č. 7304648490 na sumu 55,14 eur splatnú dňa 25.05.2013.

Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca vyúčtované sumy za služby v uvedených faktúrach
pôvodnémuveriteľovianásledneaninavrhovateľovinezaplatil.Súdpretonavrhovateľovižalovanýnárok

v časti týkajúcej sa sumy 297,92 eur ako dôvodný priznal. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 5,75% ročne zo sumy 67,43 eur od 26.03.2013 do zaplatenia a zo
sumy 175,35 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s prihliadnutím na základnú úrokovú sadzbu Európskej
centrálnej banky, ktorá bola k uvedenú dňu vo výške 0,75 % (ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov
na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,75% ročne) a úrok z omeškania vo

výške 5,5% ročne zo sumy 55,14 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s prihliadnutím na základnú úrokovú
sadzbu Európskej centrálnej banky, ktorá bola k uvedenú dňu vo výške 0,50 % (ktorej zvýšenie o 5
percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,05% ročne).
Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej
faktúry.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť

za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 v spojení vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 331,94 eur vyhotovil pôvodný veriteľ
odporcovi dňa 8.02.2014 faktúru č. 7401437245 splatnú dňa 25.02.2014, v ktorej si navrhovateľ uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.

Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporcom na základe uvedenej
zmluvy je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.
Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa

vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve
spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu
právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému
popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho

nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.

Zmluvná podmienka dojednaná vo Všeobecných podmienkach Zmluvy v časti IV Cena a platobné
podmienky, bod 7 týkajúci sa zmluvnej pokuty je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná
podmienka nebola s odporcom dojednaná individuálne.

Zo všeobecných obchodných podmienok Zmluvy vyplýva oprávnenie veriteľa účtovať zmluvnú pokutu
za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre vo výške uvedenej v Tarife veriteľa. Na druhej strane

však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporcu pre nedodržanie akejkoľvek (alebo
čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Súd má za to, že práve uvedené
skutočnostispôsobilinerovnováhuvpredmetnomspotrebiteľskomvzťahu,atýmajneprijateľnosťtakejto
zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého
jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky,

ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.

Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa vo všeobecných obchodných podmienkach Zmluvy
nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na
ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa

označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom
navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu
vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o poskytovaní rôznych programov služieb
zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne

dojednanásospotrebiteľom,zistilsúdzveľkéhomnožstvasporovvedenýchnavrhovateľomnatunajšom
súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa: Slovak Telekom, a.s.). Zmluvy o poskytovaní
služby, prípadne Zmluvy o pripojení obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute, sa svojím obsahom
navzájomlíšialenvúdajochospotrebiteľovi,aktivovanýchslužbách,cenáchzaprogramslužiebanájom
koncového zariadenia a dobe viazanosti.

Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ženavrhovateľnemáprávonazaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur vrátane prináležiacich úrokov z omeškania, keďže ju uplatnil na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v tejto
časti zamietol.

Súd len pre úplnosť uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak
poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa.Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku
majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutásapovažujezanekalúaknapriekpožiadavkedôvery,spôsobíznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľačlánku3odsek2.,prvávetaSmerniceRady93/13/EHS,podmienkasanepovažujezaindividuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, súd považuje tento nárok za
nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že s odporcom zmluvne dojednal predmetné
pokuty. V zmluve sa dojednanie o týchto zmluvných pokutách nenachádza. Zmluva obsahuje len
ustanovenie o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú, okrem iného, aj všeobecné obchodné podmienky
(v ktorých sa tieto pokuty nachádzajú), čo súd nepovažuje za platné písomné dojednanie zmluvnej

pokuty. Ide len o jednostranné určenie zmluvnej pokuty zo strany poskytovateľa služby, ktoré spotrebiteľ
nepodpísal, ani nemal možnosť ovplyvniť.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdpretožalovanýnároknavrhovateľavčastitýkajúcejsazmluvných
pokút vo výške 331,94 eur, vrátane prináležiaceho príslušenstva, ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom

sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.