Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312205080
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312205080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky Ing. C. D., nar. X. X.
XXXX, bytom H., T. V. XXXX/XXXX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Anton Hencovský &
spol., so sídlom v L., W. X proti odporkyni Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská
cesta 3/A, IČO: 36 062 235, zastúpenej JUDr. Radkom Petruňom, advokátom so sídlom vo Q., F.
XXX, v konaní o náhradu škody, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k.
5C/70/2012-217 zo dňa 10. novembra 2014 v spojení s opravným uznesením toho istého súdu č.k.
5C/70/2012-243 zo dňa 18. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľke trovy
prvostupňového konania, z r u š u j e a v tejto časti mu vec
v r a c i ana ďalšie konanie.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zaviazal odporkyňu uhradiť navrhovateľke škodu na zdraví
titulomsťaženiaspoločenskéhouplatneniavsume27415,-eur,do3dníodprávoplatnostirozsudku,ako
i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6 998,- eur od 12. 3. 2012 do zaplatenia. Odporkyňu

zároveň zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 8 357,69 eur a zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za návrh vo výške 1 644,50 eur,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v spojení s ust. § 427
ods. 1, 2, § 444 Občianskeho zákonníka, keď prihliadol na výsledky vykonaného dokazovania - najmä
na závery znaleckých posudkov znalca MUDr. Jozefa Hudeca a Mgr. Emílie Kollárovej. Neprihliadol
na vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne voči nároku navrhovateľky vo výške 4 613,50

eur, keď tento nárok podľa názoru súdu si navrhovateľka uplatnila už v samotnom návrhu a po podaní
znaleckého posudku tento len upresnila. Pri ustálení výšky odškodnenia prihliadol na skutočnosť, že
navrhovateľka po vážnom úraze trpí duševnými poruchami, a preto jej priznal odškodnenie v zmysle
položky 254 vo výške 6 998,- eur a titulom 50 % navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
20 417,- eur.
Nakoľko sa odporkyňa so svojím plnením dostala do omeškania peňažného záväzku, po márnom
uplynutí lehoty 3 mesiace a 15 dní v zmysle § 11 ods. 5 a § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. dňom

12. 3. 2012 priznal jej v zmysle § 517 ods. 2 i úroky z omeškania zo sumy 6 998,- eur s prihliadnutím
na výzvu zo dňa 21. 11. 2011.Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke
ako úspešnej účastníčke náhradu trov prvostupňového konania, pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, tak ako si ich uplatnila, v celkovej výške 8 357,69 eur.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odporkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že prvostupňový súd nesprávne právne
posúdil vec. Vo vzťahu k duševnému, resp. psychickému stavu navrhovateľky uviedla, že z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplýva, že duševné poruchy, ktorými navrhovateľka po dopravnej nehode
trpela, sú prejavmi tzv. fantómových bolestí, ktoré naviac u nej prestali, a preto je podľa jej názoru
priznanie položky č. 254 u navrhovateľky neobhájiteľné. Zákon umožňuje súdu zvýšiť sťaženie
spoločenského uplatnenia o 50 %, čo však neznamená, že sa súd môže v takomto prípade dopustiť
ľubovôle a i z tohto pohľadu je podľa názoru odporkyne rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z
vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že u navrhovateľky došlo k istým zmenám v spôsobe jej života

a celkom nie určite k zmenám tak drastickým, kardinálnym, či existenčným, ktoré by odôvodňovali
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na maximálnu možnú zákonom predpokladanú
hranicu. Zostalo jej zachované postavenie v rodine (žije naďalej v manželstve), ako aj na pracovisku,
kde sa s odstupom času vrátila na svoje pôvodné pracovné miesto, pokračuje vo výkone pracovnej
činnosti. Dokonca manžel navrhovateľky uviedol, že je to práve ona, ktorá je v súčasnej dobe jediným

živiteľom rodiny.
Prvostupňový súd pochybil i pri rozhodovaní o trovách konania, kde priznal navrhovateľke neúčelne
vynaložené úkony (návrhy na doplnenie dokazovania), keď podľa jej názoru v tomto prípade by patrila
za tieto úkony odmena vo výške 1/2 základnej sadzby v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok prvostupňového súdu v
celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnila s odôvodnením rozhodnutia
prvostupňového súdu, ktorý podľa jej názoru dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce
skutočnosti,najmäsprihliadnutímnazáveryznaleckéhodokazovania,zktoréhojednoznačnevyplynulo,
že navrhovateľka po nehode trpí duševnými poruchami, ktoré sú prejavmi výhradne tzv. fantómových

bolestí. Pokiaľ odporkyňa poukazovala na vybrané lekárske správy MUDr. H., prvostupňový súd
postupoval správne, keď pre posúdenie odbornej medicínskej otázky, týkajúcej sa hodnotenia
psychických následkov, vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania znalca z odboru psychiatria.
Nemožno prihliadnuť ani na námietku odporkyne, týkajúcu sa uplatnenej náhrady trov konania, lebo v
prejednávanej veci sa nejednalo o návrh na zabezpečenie dôkazu v zmysle § 78 a nasl. O.s.p., ale o

návrh na doplnenie dokazovania, kedy patrí advokátovi odmena v plnej výške v zmysle § 14 ods. 1 písm.
b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o náhrade trov

konania zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a v tejto časti vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. V ostatných častiach rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny podľa
ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v časti

nárokuonáhraduškody(vovecisamej),vtejtočastisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožnilsdôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže
ani v priebehu odvolacieho konania neboli zo strany účastníkov tvrdené také skutočnosti, s ktorými by
sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
V tomto smere správne prihliadol na závery znaleckého dokazovania, ktoré náležitým spôsobom

vyhodnotil a keďže ani v priebehu odvolacieho konania neboli uvedené žiadne nové skutočnosti,
neprislúchalo odvolaciemu súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným spôsobom, než ho hodnotil súd
prvého stupňa.
Je nepochybné, že navrhovateľka v dôsledku škodovej udalosti utrpela ťažké devastačné poranenie
ľavej nohy s nutnosťou amputácie končatiny v stehne a už z tohto pohľadu je zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia o 50 %, t.j. v maximálnej možnej miere i podľa názoru odvolacieho súdu
primerané, leboje nepochybné, že takéto poranenie s trvalými následkami výrazným spôsobom zasiahlo
do života navrhovateľky a obmedzilo ju vo vykonávaní i bežných úkonov, ktoré v čase pred úrazommohla vykonávať bez akýchkoľvek ťažkostí (i v tomto smere je potrebné poukázať na podrobné dôvody
napadnutého rozhodnutia).

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu ale došlo pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď
svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočným spôsobom nezdôvodnil, najmä s prihliadnutím na účelnosť
jednotlivých úkonov právnej služby a bez ďalšieho prevzal do svojho rozhodnutia vyčíslenie trov zo
strany navrhovateľky.

Úkony právnej služby v občianskom konaní definuje zákonná úprava vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. v ust.
§ 13a. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ale musí súd vždy prihliadať na účelnosť vynaložených
trov (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a skúmať, či vykonanie takýchto úkonov bolo nevyhnutné pre uplatnenie práva,
a to nielen s prihliadnutím na ich obsah, ale i s prihliadnutím na povinnosti účastníkov vyplývajúce im z
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (napr. povinnosťou účastníka je označiť dôkazy
už v návrhu na začatie konania (§ 79 ods. 1 O.s.p.)). Nie každé podanie účastníka na súd potom z

tohto pohľadu možno považovať za úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
a preto i z dôvodov rozhodnutia v tejto časti musí byť zrejmé, že súd venoval pozornosť hodnoteniu
jednotlivých uplatnených úkonov, lebo v opačnom prípade je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čím
odníma možnosť neúspešnému účastníkovi konať pred súdom.

Účastník má právo v priebehu konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania, ak výsledky
doterajšieho dokazovania umožňujú rozhodnúť o zmenenom návrhu
(§ 95 O.s.p.), ale takáto zmena je vždy súčasťou pôvodného návrhu (ak by výsledky dokazovania
neumožňovali rozhodnúť o zmenenom návrhu, súd takúto zmenu nepripustí), čo platí i o prípadných
úpravách a upresneniach návrhu a v žiadnom prípade ju nemožno považovať za samostatný úkon

právnej pomoci. Súd koná totiž vždy o jednom návrhu (či už pôvodnom alebo zmenenom), a pokiaľ teda
priznal náhradu trov za úkon právnej pomoci - spísanie návrhu - nie je možné priznať odmenu za dva
úkony.
Povinnosťou každého účastníka je predložiť, resp. navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, a preto
ani tieto úkony nemožno bez ďalšieho považovať za osobitné úkony právnej služby. Je výlučne na

úvahe súdu, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie a i tu by mal preto súd prihliadať na to,
či tieto dôkazy bolo potrebné v konaní vykonať, resp. ktoré skutočnosti bránili účastníkovi navrhnúť
tieto dôkazy už v samotnom návrhu na začatie konania, resp. pri námietke druhého účastníka a pod..
V opačnom prípade totiž môže nastať situácia, kedy účastník bude v priebehu konania niekoľkokrát
navrhovať doplnenie dokazovania aj napriek tomu, že tak mohol urobiť pred súdom pri prvom úkone,

čím dochádza k umelému navyšovaniu trov a od neúspešného účastníka potom nemožno spravodlivo
požadovať, aby takéto trovy platil.
Znalecký posudok je jedným z dôkazov, ktoré súd hodnotí v súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými
v priebehu konania, a preto i účastník má právo k takémuto dôkazu sa vyjadriť (obdobne ako k výpovedi
svedka), ale ani takýto úkon nemožno považovať bezvýhradne za úkon právnej pomoci s prihliadnutím

na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (účelnosť), najmä v situácii, keď účastník nemá žiadne námietky voči
záverom znaleckého dokazovania. Účelom vyjadrenia k znaleckému posudku, a tým i jeho doručovania
účastníkovi, je totiž zabezpečenie hospodárnosti konania s tým, aby v prípade námietok a zvážení ich
opodstatnenosti mohol súd zabezpečiť doplnenie dokazovania na ústnom pojednávaní a pod..
V súvislosti so zásadou ústnosti súdneho pojednávania je potom potrebné posúdiť i tzv. „stanovisko

k vyjadreniu protistrany“. Je povinnosťou súdu doručiť vyjadrenie protistrany účastníkovi tak, aby sa
eventuálne mohol pripraviť na ústne pojednávanie. Účastník sa síce môže k takémuto vyjadreniu i
písomne vyjadriť, ale je opätovne na súde, aby posúdil účelnosť takéhoto vyjadrenia (vyjadrenia k
vyjadreniu) pri rozhodovaní o náhrade trov konania, čo sa musí prejaviť v dôvodoch jeho rozhodnutia.

V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľky
na priznanie náhrady trov prvostupňového konania s tým, že jednotlivé položky bude musieť zákonným
spôsobom zdôvodniť s prihliadnutím na ich účelnosť, tak ako je to už vyššie naznačené s prihliadnutím
povinnosti účastníkov vyplývajúce im z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v
súvislosti so zabezpečením hospodárnosti, a tým i bezprieťahovosti konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.