Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9P/110/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508201587
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508201587.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľky: J. Š., S.. H.,

F..XX.XX.XXXX, Q. T. E. X, U.Z.R., t. č. bytom C. Č.. XXX, proti odporcovi: R. Š.Š., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. Z.Z.T. XX, J. U., Q.. Č.. T. XX G. J., H., H. XBS, R. T., zast. pre toto konanie ustanovenou
opatrovníčkou MG., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom: R. Š., F.. XX.XX.XXXX, I. W. Š., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako
navrhovateľka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, na
čas po rozvode, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo J. Š., S.. H., F.. XX.XX.XXXX I. R. Š., F.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX

R. A. r o z v á d z a.

II. Maloletá R. Š., F.. XX.XX.XXXX I. W. Š., F.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do
osobnej starostlivosti navrhovateľky.

III. Odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. R. v sume 90,- eur mesačne a na mal. W. v sume
45,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Styk odporcu s maloletými deťmi R. I. W. sa n e u r č u j e.

V. Súd u r č u j e, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti pri právnych úkonoch, na ktoré
maloleté deti nie sú spôsobilé a obaja budú spravovať ich majetok.

VI. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21.02.2008 (došlým súdu dňa 26.02.2008) v znení podania zo dňa 01.08.2011 (došlého

súdu dňa 04.08.2011) sa navrhovateľka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo
s odporcom rozviedol a upravil práva a povinnosti účastníkov k maloletým deťom R., F.. XX.XX.XXXX
a k (t. č. už plnoletému) R., F.. XX.XX.XXXX; na pojednávaní dňa 29.04.2013 žiada upraviť práva a
povinnosti účastníkov aj k maloletému W. Š.Š.J., F.. XX.XX.XXXX (o ktorom ale tvrdila, že nie je synom
odporcu).

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila s odporcom dňa 21.03.1992, z ktorého sa dňa

XX.XX.XXXX narodila dcéra R. (ďalej aj "maloletá") a dňa XX.XX.XXXX J. W. (ďalej aj "maloletý");
ostatné deti účastníkov boli v čase rozhodovania súdu v danej veci už plnoleté. Pre nezáujem odporcu o
uspokojovanie potrieb rodiny a nadmerné užívanie alkoholických nápojov dochádzalo medzi účastníkmi
k nezhodám. Opakovane od odporcu odišla k jej rodičom, na prosby odporcu sa k nemu vracala, a tokvôli deťom. Odporca sa voči nej agresívne správal, bol odsúdený na 8-ročný trest odňatia slobody, v r.
1999 sa po vykonaní polovičky trestu vrátil domov. Opäť začali spolu žiť, odporca bol veľmi žiarlivý. V r.
2000 sa im narodila dcéra R.; od toho času odporcu nevidela, nenadväzovala s ním žiadny kontakt.

K podanému návrhu pripojila kópiu rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 20Nc 431/01-62 zo dňa
20.10.2003,ktorýmbolamaloletázverenádovýchovyaopaterynavrhovateľky,aodporcovibolouložené
platiť na maloletú výživné.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril mailovým podaním došlým súdu dňa 29.11.2012. Požiadal o
rozvod manželstva s navrhovateľkou. Uviedol, že t. č. sa zdržiava v Anglicku, s navrhovateľkou nežije
už 17 rokov, má novú rodinu. Na súd sa nemôže z pracovných dôvodov dostaviť a žiadal, aby sa konalo
v jeho neprítomnosti.

Súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, listinných

dôkazov, výpoveďou navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.03.1992 v A.L.R.; o
oboch išlo o manželstvo prvé.

Z oznámenia o nerodení E.. R. a z rodného listu mal. W. súd zistil, že maloletá sa narodila dňa
XX.XX.XXXX a maloletý dňa XX.XX.XXXX; u oboch detí je ako otec zapísaný odporca.

ZoznámeniaÚVTOSRužomberokzodňa27.07.2011súdzistil,žeodporcabolod04.05.2009vovýkone
trestu odňatia slobody, s predpokladaným prepustením dňa 29.12.2011.

Zrozúčtovaniapracovnejodmenyodporcusúdzistil,žeodporcavovýkonetrestupracoval,jehoodmena
predstavovala cca sumu 335,- eur mesačne brutto.

Z podaní odporcu zo dňa 18.01.2003 súd zistil, že odporca sa od 02/2007 do 12/2009 zdržiaval v Českej

republike, kde nepracoval a nepoberal žiadne sociálne dávky, takže nevedel predložiť potvrdenie o jeho
príjmoch. V čase 2009 do 12/2011 bol vo výkone trestu v S.E.T.. Do 03/2012 nemal žiadny príjem, od
03/2012 poberá sociálne dávky vo výške 284,- libier mesačne. Jeho výdavky predstavuje suma 100,-
libier na stravu, suma 100,- libier na ubytovania a suma 40,- libier na hygienu. Namietal požadovanú
výšku výživného na maloletú (100,- eur mesačne). Tvrdil, že syn R. Š. (nar. XX.XX.XXXX) žije s ním

v spoločnej domácnosti, je bez príjmu, a jeho životné náklady pokrýva zo svojho príjmu. Navrhol určiť
výživné na maloletú vo výške 20,- až 50,- eur mesačne.

K zhora uvedeným podaniam odporca pripojil aj podanie syna účastníkov R., F.. XX.XX.XXXX, ktorý
okrem iného uviedol, že od 08.04.2012 žije v spoločnej domácnosti s jeho otcom (t. j. odporcom) v

Anglicku. On sám nemá žiadny príjem, otec (t. j. odporca) mu hradí všetky výdavky (ubytovanie, strava,
atď.)

Z podania odporcu zo dňa 24.03.2014 súd zistil, že podľa jeho tvrdenia nie je biologickým otcom
maloletého W., a preto odmieta na neho platiť výživné. Tvrdil, že s terajšou partnerkou má maloleté

dieťa, o ktoré sa musí postarať.

Z výpovedí navrhovateľky súd ďalej zistil, že maloletá je žiačkou ZŠ, je zdravá, žiadne výdavky na
mimoškolské aktivity maloletej nemá. Aj maloletý W. je zdravý.

Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej aj "ÚPSVaR" alebo "úrad") súd zistil,
že navrhovateľka poberala v prídavky na dve deti, v sume 45,08 eura (r. 2012) a v sume 46,20 eura
(v r. 2013).

Z ďalších potvrdení ÚPSVaR ďalej súd zistil, že navrhovateľka v r. 2012 poberala dávky v hmotnej núdzi

v sume 157,50 eura mesačne.
Z dohody o vykonaní práce zo dňa 19.03.2013 súd zistil, že navrhovateľka túto dohodu uzatvorila s
personálnou agentúrou, na dobu od 20.03.2013 do 30.04.2013, na 350 hodín, za dohodnutú mzdu 2,30
eura/hodinu.Súd nezistil, že by navrhovateľka či odporca podali návrh na zapretie otcovstva, a túto skutočnosť
potvrdila aj navrhovateľka. V podaní došlom súdu dňa 29.07.2013 označila osobu, ktorá je biologickým

otcom maloletého W., a teda nepovažovala za sporné, že odporca nie je biologickým otcom maloletého
W.. K podaniu pripojila originál rodného listu maloletého, v ktorom je ako otec zapísaný odporca. Na
pojednávaní uviedla, že už má pripravený návrh na zapretie otcovstva odporcu k maloletému W..

Z pracovnej zmluvy navrhovateľky zo dňa 23.10.2013 súd zistil, že navrhovateľka má uzatvorený riadny

pracovný pomer, na dobu určitú, s dohodnutou mzdou 2,30 eura brutto/ hodinu.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva účastníkov navrhol zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a výživné navrhol určiť podľa možností a schopností oboch rodičov.

Ako prvé je potrebné uviesť, že podľa ust. § 113 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej len "OSP"), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k
maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Na základe zhora uvedeného zákonného ustanovenia súd v danej veci konal nielen o rozvode
manželstva účastníkov, ale aj o úprave pomerov účastníkov k maloletým deťom (R.i) z ich manželstva

na čas po rozvode.

Podľa ust. § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len "ZR"), ak sa narodí dieťa v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý W. sa narodil v čase trvania manželstva účastníkov, podľa
citovaného zákonného ustanovenia je odporca považovaný za otca maloletého (tzv. prvá domnienka
otcovstva). Nakoľko doposiaľ nebol ani len podaný návrh na zapretie otcovstva, súd v danej veci musel
rozhodnúť aj o úprave pomerov účastníkov k maloletému W.F.P., a to napriek zhodným tvrdeniam

účastníkov v tom smere, že odporca nie je jeho biologickým otcom. V tomto smere odporcu dostihla
jeho pasivita.

Podľa ust. § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú

manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prejednávanej veci sú naplnené pod-
mienky na rozvod manželstva tak, ako sú zakotvené v ust. § 23 ZR. Dospel k záveru, že vzťahy medzi
účastníkmi konania - manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo dlhodobo
neplní a nemôže plniť svoj účel (už bezmála dve desaťročia spolu nežijú) a že nemožno očakávať

obnovenieichmanželskéhospolužitia,apretomanželstvoúčastníkovrozviedol(výrokI.tohtorozsudku).

Príčinu rozvratu manželstva sa súdu nepodarilo bezpečne ustáliť, keď odporca sa k tvrdeniam
navrhovateľky nevyjadril.Podľa ust. § 24 ods. 1, 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (4) Súd pri rozhodovaní o zverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky (výrok II. tohto
rozsudku), ktorá sa o ne aj doposiaľ stará.

Podľa ust. § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom ..., súd upraví
styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

Nakoľko odporca nežiadal upraviť jeho styk s maloletými deťmi a dlhodobo sa zdržuje mimo územia
Slovenskej republiky, súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil (výrok IV. tohto rozsudku).
Odporcovi však v prípade záujmu o styk s maloletými deťmi (či len niektorým z nich) nič nebráni podať
príslušný návrh na súd.

Podľa ust. § 31 ods. 1 ZR, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je
spôsobilé.

V súlade so zhora uvedeným zákonným ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku V.
tohto rozsudku, keď dospel k záveru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod niektorého z rodičov vylúčiť z

jeho rodičovských práv (§ 28 ZR), keď samotný rozvod manželstva rodičov maloletého nie je dôvodom
na obmedzenie či pozbavenie niektorého z nich v ich rodičovských právach a povinnostiach.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa ust. § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Zapoužitiacit.zákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuIII.tohtorozsudku,keď
dospel k záveru, že výživné vo výške 90,- eur mesačne na maloletú R. a v sume 45,- eur na maloletého

W. zodpovedá nielen možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj potrebnej miere uspokojovania
potrieb maloletých detí, keď nebolo preukázané, že by boli zvýšené nároky na ich výživu či už z dôvodov
zdravotných, alebo z dôvodov záujmov (aktivít) maloletých detí.

Tu je potrebné pripomenúť, že (ako je už zhora uvedené) odporca uspokojuje potreby už plnoletého

syna R. (ubytovanie, strava), ku ktorému už odporcovi vyživovacia povinnosť zanikla, pričom si neplní
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ku ktorým mu vyživovacia povinnosť trvá.Pokiaľ výdavky odporcu na stravu predstavujú sumu 100,- libier mesačne (= cca 125,- eur), je dôvodný
záver, že výdavky na stravu jeho syna R. predstavujú približne rovnakú sumu.

Zo správania sa odporcu vo vzťahu k dosahovaniu príjmu súd poukazuje na skutočnosť, že odporca
naposledy pracoval vo výkone trestu odňatia slobody. Počas pobytu v Českej republike od 02/2007 do
12/2009 odporca podľa vlastného tvrdenia nepracoval a nepoberal žiadne sociálne dávky; pokiaľ by
však nemal žiadny príjem, nemohol by uspokojiť žiadne svoje potreby.

Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ príjem a výdavky odporcu v Anglicku sú skutočne len
také, ako súdu preukazoval, nemohol by uspokojovať potreby svojho syna R.Z.S. (tiež bez príjmu) ani
svojho ďalšieho maloletého dieťaťa (ktorého existenciu tvrdil, avšak žiadny spôsobom nepreukázal).

Za zisteného skutkového stavu, vychádzajúc zo zhora uvedeného, považoval súd výživné na maloleté
deti tak, ako rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku, za primerané nielen potrebám maloletých detí, ale

aj možnostiam a schopnostiam oboch účastníkov, teda tak navrhovateľky (ktorá preukázateľne vyvíja
aktivity smerujúce k dosahovaniu príjmov z pracovného či obdobného pomeru) ako aj odporcu, ktorý
nepreukázal, že by sa aspoň snažil zadovažovať si príjmy z pracovného či obdobného pomeru.

O náhrade trov konania (výrok VI. tohto rozsudku) súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP, podľa

ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(zák.č.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 ZR)