Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 29Sp/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200159
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.ErikouŠobichovou,vprávnejvecinavrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti účastníčky
konania: A. D., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX U., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V-5493/2014 zo dňa 30. 7. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žiline č. V-5493/2014 zo dňa 30. 7.
2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a účastníčke konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol tak, že návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva
zamietol. Odporca po preskúmaní zmluvy a priloženého spisového materiálu zistil, že záložnú zmluvu
podpísalo za záložcu združenie ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci na základe dohody o
splnomocnení. Odporca poukázal na to, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením
ProHelp, s. r. o.. Dohoda o splnomocnení je spísaná formou štandardného predtlačeného formulára,
ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. úverového balíka. Z priloženej
dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy záložný veriteľ presadzuje nimi

vybraného splnomocnenca, a teda že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu ale záložného
veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber splnomocnenca,
konaním záložného veriteľa dochádza k vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Konanie záložného veriteľa predstavuje zároveň vážnu nekalú obchodnú
praktiku, ktorá je Zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná. Spôsobuje totiž hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Poukázal na ustanovenia v tejto súvislosti na § 22
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a taktiež ďalej na ust. § 39, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu zo strany navrhovateľa bol podaný opravný prostriedok, v ktorom navrhovateľ
poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, má za to, že správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Správny orgán sa obmedzil v odôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie,
že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocní sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp, združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie

záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu - splnomocniteľa. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva vdôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto
ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor

musí reálne existovať. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom
uzatvoreným medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval, alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z

nespoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ ďalej namieta, že uvedenie predtlače
záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne
neobstojí. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca
na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte
záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o sobou, ktorá má obhajovať záujmy
veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Predmetná námietka je teda, čo do právneho

posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ ďalej
uvádza, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkon zákon. Z ust. § 46 Správneho poriadku
a § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správneho orgánu o náležitom
zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú

prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny orgán
nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v podaní. Správny orgán
z tohto dôvodu vydal nezákonné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal rozhodnutie

odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Účastník konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril.

Odporca sa písomne k opravnému prostriedku nevyjadril.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 22.5.2015. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník konania. Doručenie predvolania
mali vykázané riadnym spôsobom. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil vo
veci konať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Odporca a ani účastník konania neospravedlnili svoju

neúčasť na pojednávaní a ani nežiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu, preto súd vec
prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods.
2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným

prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné
potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS

54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len kataster) je geometrické určenie,
súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o
vlastníkom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného

práva, ako aj práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku
vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú, alebo majú trvať
najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti).

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely

a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovaní ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

Podľa ust. § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa,
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolenie vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
účastník konania).

Podľa§30ods.2katastrálnehozákonakonanieopovolenívkladusazačínananávrhúčastníkakonania.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,

názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,

e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 30 ods. 6 katastrálneho zákona správa katastra na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu
a minútu doručenia návrhu na vklad.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a čisa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.
Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný

úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V
súlade s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných
práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi

účastníkmi konania (napríklad podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul
nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie odporcu, ako správneho
orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva
v katastri.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné a vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii rozhodovať,
či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu

práv k nehnuteľnostiam.

Vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom
katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové
konanie začína, ako aj exemplifikatívne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s

návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania odporca ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporca ako

správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu
alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Právny vzťah zastúpenia, ak ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu alebo na základe zmluvy. Podľa tohto rozlišujeme zákonné

zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného štátneho
orgánu a zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme a) zmluvu,
ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu dohodou
o plnomocenstve; za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah zastúpenia, možno
považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavretej medzi klientom a advokátom, b) právny

vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a obsahom
(vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia; c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii
právneho vzťahu zastúpenia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.
Odporca je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené
podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k

nehnuteľnostiam. Odporca je preto tým orgánom štátu, ktorý realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy)
a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

V preskúmavanej veci súd zistil, že odporcovi bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného
do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpisovaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola
priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom -
navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania A. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení:
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom

záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva v podielovom spoluvlastníctve účastníka konania k
nehnuteľnosti špecifikovanej v záložnej zmluve.

Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného
práva k špecifikovanej nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie

všetkýchpohľadávokzáložnéhoveriteľavočizáložcovi,ktorévznikliavzniknúnazákladezmluvyoúvere
č. 504700004 zo dňa 16.5.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na
strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istinyúveru v sume 300,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom A. a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení N., predsedom združenia,
súd zistil, že táto dohoda je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci
predtlače už dopredu vpísaný. Účastník konania predmetné splnomocnenie podpísal dňa 16.5.2013 (v
deň uzatvorenia úverovej zmluvy) a splnomocnenec uvedenú dohodu o splnomocnení podpísal dňa

16.5.2013. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti
so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava
č. zmluvy 504700004, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a
poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1. (bod 2. dohody) vo všetkých
veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania

s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi
bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a
všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti v spoluvlastníctve
splnomocniteľa.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že teda dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne s

poukazom na to, že sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverových zmlúv čo sa týka výšky
úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorý je v nepochybne ďaleko väčšej hodnote
ako je výška plnenia povinného z úverových zmlúv a tým sa výrazne zasahuje do práv oprávneného
(účastníka konania) bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú
dobré mravy.

Správne odporca skúmal platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu k uzatvorenej záložnej zmluve, z
ktorejnáslednevyplynulajzáverodporcu,ženebolomožné,abyobčianskezdruženieProHelpnakladalo
s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania A. D.
ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom
v Bratislave bolo potrebné posudzovať v celom kontexte uzatvárania 1. úverovej zmluvy, 2. dohody
o splnomocnení a následne 3. uzatvorenia aj záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení
uzatvorenú medzi účastníkom konania a združením ProHelp je potrebné posudzovať v celom kontexte s

tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom
a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením
ProHelpanáslednezáložnázmluvauzatvorenámedzinavrhovateľomaúčastníkomkonaniavzastúpení
ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú
zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi

navrhovateľom a účastníkom konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani
dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v
predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom
spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti

resp. inej svojej obchodnej činnosti (ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda
o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že v danom
prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok
(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca - účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby
splnomocniteľa - záložcu - účastníka konania zvoliť si splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za ňu (za A.uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v
takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom,
že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola

vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní
úverovej zmluvy), na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto
spotrebiteľ-účastníkkonanianebolschopný(nemalmožnosť)ovplyvniťmožnosťvýberuinéhozástupcu
(splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom
dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci
vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania ale z vôle záložného veriteľa
- navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú)
podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a námietky navrhovateľa z dôvodov

uvedených v rozsudku považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník
konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.