Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509204747
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3509204747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: VZ reality, s.r.o., Čkalovova
4472/17, Piešťany, IČO: 36365131, právne zast. JUDr. Jozefom Urbanom, advokátom so sídlom
Piešťany, Komenského 24, proti odporkyni: E. O., trvale bytom N. XXXX, V. pod L., t.č. bytom V. č. XXX,
právne zast. Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom so sídlom Piešťany, Vrbovská cesta 159, v konaní
o zaplatenie 3.021,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 13. novembra 2014, č. k. 6C/332/2010-127, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporkyňa je
povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.021,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne
zo sumy 3.021,80 eur odo dňa 15.01.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
súčasne navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po čiastočnom späťvzatí návrhu, navrhovateľ žiadal súd,

aby uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 3.021,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 10,5
% ročne zo sumy 3.021,80 eur odo dňa 15.01.2009 do zaplatenia titulom nevyplatenej odmeny za
sprostredkovanie predaja nehnuteľností dôvodiac, že dňa 12.12.2008 uzatvoril s odporkyňou Zmluvu
o sprostredkovaní predaja bytu č. 7, na 3. poschodí bytového domu v Piešťanoch na E. ulici č. XXXX/
X, postaveného na par. č. XXXX/X v k.ú. P., zapísaného na LV č.XXXX. Dňa 15.12.2008 navrhovateľ
našiel záujemkyňu o kúpu nehnuteľností, pani X. U., s ktorou v rovnaký deň vykonal aj ohliadku tejto
nehnuteľnosti, a to za účasti odporkyne. Dňa 19.12.2008 záujemkyňa, pani U., potvrdila telefonicky

záujem o kúpu uvedenej nehnuteľnosti s tým, že sa s odporkyňou dohodla na uzavretí kúpnej zmluvy
a odporkyni vyplatila finančnú zálohu. Na žiadosť odporkyne účastníci ukončili zmluvný vzťah dňom
21.12.2008. Keďže navrhovateľ následne zistil, že odporkyňa so záujemkyňou uzavreli kúpnu zmluvu
na dotknutý byt, ktorá bola Správou katastra v Piešťanoch zaevidovaná pod V XX/XXXX a vklad
vlastníckeho práva v prospech kupujúcej nadobudol právoplatnosť dňom 14.01.2009, k uzavretiu ktorej
došlo zjavne pričinením navrhovateľa, vznikol mu nárok na sprostredkovateľskú odmenu, ktorú vyčíslil
a odporkyni zaslal výzvu na jej úhradu, ktorá však výzvu neprevzala. Odporkyňa žiadala návrh v

celom rozsahu zamietnuť dôvodiac, že ku kúpe predmetného bytu nedošlo pričinením navrhovateľa. Z
ohliadky, ktorej sa zúčastnila pani U. nevyplynulo, že by táto mala záujem o kúpu predmetného bytu, byt
si len prezrela, mala viacero ponúk, zúčastnila sa viacero ohliadok. Po ohliadke bytu ďalej hľadala byty
a reagovala až na inzerciu odporkyne, s ktorou sa osobne skontaktovala, pričom až pri ohliadke bytupani U. zistila, že ide o totožný byt, ktorý jej ukázal navrhovateľ. K jeho predaju došlo len na základe
komunikácie pani U. s odporkyňou, teda navrhovateľ nemal žiaden podiel na predaji bytu, tento v zmysle
zmluvy nesprostredkoval.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom dňa 12.12.2008 Zmluvu o
sprostredkovaní predaja bytu č. 7, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu v P. na E. ulici
č. XXXX/X, postaveného na par. č. XXXX/X, k.ú. P., zapísaného na LV č.XXXX. Sprostredkovateľská

odmena bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 3 % z kúpnej ceny plus DPH s tým, že
účastníci si dohodli jej splatnosť po podpísaní kúpnej zmluvy s treťou osobou, na sprostredkovaní ktorej
mal podiel sprostredkovateľ, pričom ju bola povinná zaplatiť aj v prípade, ak nehnuteľnosti predá bez
ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa tretej osobe, na ktorej sprostredkovaní mal podiel sprostredkovateľ.
Navrhovateľ našiel záujemkyňu o kúpu predmetného bytu pani X. U. a dňa 15.12.2008 spoločne s
odporkyňou vykonali ohliadku predmetnej nehnuteľnosti. Svedkyňa Ing. X. uviedla, že dňa 19.12.2008,

záujemkyňa o kúpu potvrdila dohodu s odporkyňou o predaji bytu s tým, že jej vyplatila aj zálohu.
Dňa 21.12.2008 ukončili navrhovateľ a odporkyňa zmluvný vzťah. Zo spisu Správy katastra Piešťany
V 34/2009 súd zistil, že odporkyňa so záujemkyňou X. U., uzavreli dňa 13.01.2009 kúpnu zmluvu,
predmetomktorejbolprevodvlastníctvabytuč.7,vdomeč.s.1650/1,naRoyovejulicivP.,postaveného
na pozemku par. č. XXXX/X, k.ú. P. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach

domu vo veľkosti XX/XXXX. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 84.644,49 eur s tým, že prvú časť
kúpnej ceny v sume 100.000,- Sk ( 3.319,39 eur ) zaplatila kupujúca predávajúcej pred uzavretím
zmluvy formou preddavku, zvyšok kúpnej ceny vo výške 81.325,10 eur bol splatný v deň podpisu kúpnej
zmluvy prevodom na účet predávajúcej. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňom 14.01.2009.
Svedkyňa U. potvrdila vo svojej výpovedi, že o predaji predmetného bytu sa dozvedela prvýkrát od

navrhovateľa. Po ohliadke bytu dňa 15.12.2008 za účasti navrhovateľa nemala ešte o jeho kúpu záujem,
hľadala ďalej, pričom reagovala na inzerát vyložený vo vitríne v Piešťanoch, kontaktovala tam uvedené
telefónnečíslo,následnevykonalaohliadkubytuazistila,žeideobyt,ktorýužpredtýmvidela. Svedkyňa
komunikovala výhradne s manželom odporkyne, nevedela uviesť, kedy sa rozhodla predmetný byt kúpiť,
ani či túto skutočnosť oznámila navrhovateľovi dňa 19.12.2008.

Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvého stupňa ust. § 774 Občianskeho zákonníka, § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení predpisov, s

odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na to, že navrhovateľ v prospech odporkyne
sprostredkoval jejkontakt spaniU.,ktoránásledne odkúpila bytod odporkyne,bolisplnenépodmienky
dohodnuté medzi účastníkmi v zmluve, za ktorých bol oprávnený navrhovateľ požadovať od odporkyne
dohodnutú odmenu, z ktorého dôvodu jeho návrhu vyhovel a na jej zaplatenie odporkyňu zaviazal,
pričom konštatoval, že tvrdenia odporkyne o tom, že kupujúca U. reagovala až na inzerát odporkyne

a že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bez súčinnosti navrhovateľa, nepovažoval za preukázané, naviac
tvrdenia odporkyne v tomto smere považoval za účelové, nevieryhodné, rozchádzajúce sa s výpoveďou
samotnej kupujúcej U.. Súčasne zaviazal odporkyňu k zaplateniu aj úroku z omeškania, počnúc prvým
dňom nasledujúcim po vklade vlastníckeho práva k predmetnému bytu do katastra, teda od 15.01.2009
vo výške 10,25% z dlžnej sumy ročne do zaplatenia. O náhrade trov konania v predmetnej veci súd

rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a keďže bol v plnej miere v konaní úspešný navrhovateľ,
súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% .

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla odporkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého
rozhodnutia, eventuálne jeho zmenu tak, že návrh bude zamietnutý a navrhovateľ bude zaviazaný
nahradiť odporkyni trovy tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Uplatniac dôvody na
odvolanie spočívajúce v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a nesprávne právne vec posúdil (§ 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p.), namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o vzniku nároku navrhovateľa na
odmenu za sprostredkovanie. Za nesprávny považoval jeho záver v tom zmysle, že to bol navrhovateľ,
ktorý našiel záujemkyňu o kúpu predmetného bytu pani U., pretože táto do kancelárie navrhovateľa
neprišla na základe jeho inzerátu, týkajúceho sa predaja konkrétneho bytu, ale sama, rovnako ako tourobila aj u viacerých realitných kancelárií, s cieľom získať informácie o ponuke predávaných bytov. Pri
ohliadkepredmetnéhobytu neprejavilazáujemojehokúpuapokiaľdošlo knáslednémukontaktumedzi
odporkyňou a ňou, výsledkom ktorého bol predaj tohto bytu, došlo k tomu bez pričinenia navrhovateľa.

Celáčinnosťnavrhovateľaspočívalavohliadkepredmetnéhobytu,výsledkomktorej všaknebolažiadna
dohoda o jeho kúpe, neprebehli následné rokovania, a preto túto činnosť navrhovateľa nie je možné
považovať za napĺňajúcu podmienky vzniku nároku na jeho strane na zaplatenie odmeny z jej strany
za sprostredkovanie kúpy predmetného bytu. Namietala tiež vierohodnosť svedeckej výpovede Ing. X.
vzhľadom na jej pomer k navrhovateľovi (vykonáva pre neho činnosť) v tom zmysle, že kupujúca mala

v telefonickom kontakte s ňou potvrdiť dohodu o predaji bytu a vyplatenie zálohy, čo však kupujúca U.
nepotvrdila. Podľa jej názoru, súd nesprávne preniesol dôkazné bremeno na odporkyňu, spočívajúce v
preukázaní, že sa uskutočnila druhá ohliadka bytu, že kupujúca prejavila záujem o kúpu bytu a vyplatila
zálohu na kúpnu cenu až po ukončení zmluvného vzťahu odporkyne s navrhovateľom. Naopak, bolo
na navrhovateľovi, aby preukázal, že uvedené skutočnosti nastali počas trvania zmluvného vzťahu, v
dôsledku čoho mu vznikol nárok na odmenu, ktoré dôkazné bremeno však podľa odporkyne neuniesol.

V konečnom dôsledku namietala, že v zmluve medzi nimi nebolo dohodnuté, kedy nastane splatnosť
odmeny, preto dátum 15.01.2009, ktorý považoval súd za prvý deň omeškania s jej zaplatením na strane
odporkyne, podľa jej názoru nie je ničím podložený.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že odvolanie odporkyne považuje za v celom rozsahu nedôvodné a navrhoval
odvolaciemu súdu z hľadiska vecnej správnosti potvrdenie prvostupňového rozhodnutia s tým, že
zaviaže odporkyňu súčasne nahradiť mu trovy odvolacieho konania tak, ako tieto písomne vyčísli
(čo však v konečnom dôsledku neurobil). Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a následne vec aj správne právne posúdil.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na
podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj náležitosti

podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodu odvolania vo veci samej, vykonal ako súd odvolací
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolania vymedzenými
odporkyňou a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa, je potrebné za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Odporkyňa vo svojom odvolaní uplatňovala dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d), a f) O.s.p.
spočívajúce v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vzhliadala v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov a

z toho plynúcich nesprávnych skutkových a právnych záverov.

Pokiaľ ide o dôvod odvolania spočívajúci v tom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je pri ňom rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné

prostriedky alebo nie, rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie dôkazov z
hľadiska ustanovenia § 132 O.s.p., vychádzajúc z ktorého povinnosťou súdu je hodnotiť dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo musí prihliadnuť
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe v prípade mylnej aplikácie a výkladuprávnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Súd prvého stupňa vyhovel nároku navrhovateľa na zaplatenie uplatňovanej odmeny za
sprostredkovanie. Na prejednávanú vec aplikoval ust. § 774 Občianskeho zákonníka. Nesprávnosť
odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadala odporkyňa v nesprávnosti jeho záveru o splnení
podmienok pre vznik takéhoto nároku.

Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení, vec aj následne správne právne

posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami, uvedenými v ust. § 157
ods. 2 O.s.p., je správny, dostatočne zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd
s jeho odôvodnením stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody, vzťahujúce sa k dôvodnosti nároku
navrhovateľa v podrobnostiach poukazuje.

V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že predmetom konania je nárok navrhovateľa, vyplývajúci zo
sprostredkovateľskej zmluvy.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sa sprostredkovateľ sprostredkovateľskou zmluvou
zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť
sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Sprostredkovateľská zmluva je upravená v ust. § 774 a nasl. OZ a patrí do skupiny zmlúv

obstarávateľského typu. Zákon ju vymedzuje ako zmluvu, ktorou sa jedna strana (záujemca-vlastník)
zaväzuje zaplatiť druhej strane (sprostredkovateľovi) odmenu za obstaranie príležitosti na uzavretie
zmluvy, alebo za sprostredkovanie jej uzavretia za predpokladu, že sa výsledok dosiahne pričinením
sprostredkovateľa. Na základe zákonného vymedzenia takejto zmluvy, nie je teda sprostredkovateľ
oprávnený robiť na účet záujemcu (vlastníka veci) voči tretím osobám (kupujúcim, či budúcim kupujúcim)

žiadne právne úkony vo svojom mene, alebo v mene záujemcu, pretože zastúpenie, nie je pojmovým
znakom zmluvy o sprostredkovaní. Záväzok sprostredkovateľa vyplývajúci z takejto zmluvy, je splnený
vyhľadaním tretej osoby a je vecou záujemcu, teda vlastníka, či s takouto treťou osobou sám zmluvu
uzatvorí. Samozrejme nie je však vylúčená dohoda, podľa ktorej má sprostredkovateľ nielen vyhľadať
potencionálneho kupca, ale tiež za záujemcu sprostredkovanú zmluvu s treťou osobou (kupujúcim)

uzavrieť, v ktorom prípade by išlo o zmiešanú zmluvu sprostredkovateľskú a príkaznú, vyžadujúcu
si písomné plnomocenstvo (podľa § 31 Občianskeho zákonníka) udelené vlastníkom na to, aby
sprostredkovateľ v jeho mene uzavrel zmluvu s treťou osobou, teda kupujúcim, o ktorý prípad v
preskúmavanej veci však nešlo.

Predmetom preskúmania súdom tak bolo, či navrhovateľ vyvinul v prospech odporkyne činnosť na ktorú
sa v zmysle zmluvy s ňou uzatvorenej zaviazal, s ktorou vychádzajúc z obsahu zmluvy bol spojený jeho
nárok na zaplatenie nárokovanej odmeny.

V priebehu konania medzi účastníkmi nebolo sporným, že títo dňa 12.12.2008 uzatvorili zmluvu

o sprostredkovaní, predmetom ktorej, vychádzajúc z jej obsahu, bol záväzok navrhovateľa ako
sprostredkovateľa, vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca (odporkyňa), príležitosť uzavrieť
s tretími osobami kúpnu zmluvu (zmluvu o budúcej zmluve) na predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve
odporkyne a to bytu č. 7, nachádzajúceho sa na 3. poschodí, vo vchode č. 1, bytového domu v P. na
ul. E. č. s. XXXX stojaceho na parcele č. XXXX/X, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. P..

Zmluvné strany si dohodli, že odporkyňa ako záujemca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi, ako
sprostredkovateľovi, dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu vo výške3 % z kúpnej ceny nehnuteľností za úspešný výsledok, ktorým sa rozumie uzavretie kúpnej zmluvy
(prípadne zmluvy o budúcej zmluve) s treťou osobou, na ktorej sprostredkovaní sa sprostredkovateľ
podieľal, a to aj v prípade, ak nehnuteľnosť predá bez ďalšej súčinnosti sprostredkovateľa tretej osobe,

na sprostredkovaní ktorej mal sprostredkovateľ podiel.

V priebehu konania nebolo sporným, že dňa 15.12.2008 v konaní vypočutá svedkyňa pani U. (ktorá
v konečnom dôsledku dotknutý byt vo vlastníctve odporkyne odkúpila), navštívila realitnú kanceláriu
navrhovateľa,prostredníctvomktorejkanceláriejejboliponúkanébytypodľaňouzadanýchparametrovo

ktoré mala záujem, medzi iným tiež byt vo vlastníctve odporkyne, ktoré v tento deň spolu s pracovníčkou
navrhovateľa a za účasti samotnej odporkyne aj ohliadli, o ktorej ohliadke bol spísaný tiež záznam.
Keďže potencionálna kupujúca mala v úmysle ohliadnuť si ešte aj ďalšie byty, ako sama uviedla vo
svojejvýpovedi(predOkresnýmsúdomPiešťanydňa08.11.2013,prostredníctvomktoréhodožiadaného
súdu bola vypočutá), a keďže sa jej aj ponúkaná kúpna cena zdala privysoká, odporkyňa ako vlastníčka
bytu mala na vykonanej ohliadke povedať, že sa o cene bytu ešte dohodne s manželom. Následne

sa rozišli s tým, že svedkyňa sa prípadne ešte ozve. Nesporne teda ohľadom kúpy bytu, svedkyňa (ako
v konečnom dôsledku kupujúca) prvotne jednala s navrhovateľom prostredníctvom jeho pracovníčky
a ohliadku tohto bytu dohodla a vykonala realitná kancelária navrhovateľa v súčinnosti so svedkyňou
a samotnou odporkyňou. Pokiaľ pracovníčka navrhovateľa Ing. X. vo svojej výpovedi uvádzala, že
potencionálna kupujúca pani U. jej mala dňa 19.12.2008 potvrdiť dohodu s odporkyňou o predaji bytu a

vyplatení zálohy, svedkyňa U. uviedla, že si nepamätá či tomu tak bolo. Dňom 21.12.2008 navrhovateľ
s odporkyňou na jej žiadosť ukončili zmluvný vzťah. Následne dňa 13.01.2009 odporkyňa s pani X.
U. (v konaní vypočutou svedkyňou), uzatvorila kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva
dotknutého bytu do výlučného vlastníctva tejto svedkyne, ktorá bola odvkladovaná Správou katastra
Piešťany pod V XX/XXXX, a to za kúpnu cenu 84.644,49 eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny vo výške

3.319,39 eur mala byť zaplatená predávajúcej, teda odporkyni, ešte pred uzavretím zmluvy formou
preddavku a zvyšok bol splatný v deň podpisu kúpnej zmluvy prevodom na účet predávajúcej, vklad
ktorej zmluvy bol povolený dňom 14.01.2009. Odporkyňa v priebehu konania produkovala skutkové
tvrdenia, v zmysle ktorých až po ukončení zmluvného vzťahu s navrhovateľom, ju mala kontaktovať pani
U. na základe toho, že videla inzerát zverejnený samotnou odporkyňou na predaj dotknutého bytu,

spolu s ktorou mali následne opätovne byt ohliadnuť, kedy mala svedkyňa U. zistiť, že ide o totožný
byt, aký ohliadala už prostredníctvom realitnej kancelárie a v konečnom dôsledku sa mali aj na kúpe
predmetného bytu dohodnúť. Svedkyňa U. síce potvrdila, že reagovala na inzerát vyložený vo vitríne
v P. a kontaktovala tam uvedené telefónne číslo a následne vykonala ohliadku bytu so zistením, že ide
o byt, ktorý už predtým videla, nepotvrdila však, že by k tomuto došlo až časovo po tom, ako odporkyňa

s navrhovateľom ukončili zmluvný vzťah. Vypovedala tiež, že s odporkyňou nekomunikovala vôbec,
komunikovala len s jej manželom (s touto bola v kontakte až pri podpise kúpnej zmluvy) a po dohode
s manželom odporkyne o tom, že byt kúpi, jej tento mal povedať, aby oznámila realitnej kancelárii
navrhovateľa, že byt kupuje na základe inzerátu.

Pokiaľ vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd prvého stupňa prijal záver o dôvodnosti
uplatnenia nároku na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie voči odporkyni (v dohodnutej výške 3%
z kúpnej ceny + DPH), odvolací súd ho nemôže považovať za iný, ako správny, z ktorého dôvodu
sa s ním v plnom rozsahu identifikuje. Keďže účastníci zmluvného vzťahu si jednoznačne v zmysle
podmienok zmluvy dohodli, že nárok na odmenu za sprostredkovanie vzniká navrhovateľovi aj v

prípade, ak odporkyňa nehnuteľnosť predá bez jeho ďalšej súčinnosti tretej osobe, samozrejme za
existencie jeho podielu ako sprostredkovateľa na sprostredkovaní záujemcu o kúpu bytu (k čomu
nepochybne v preskúmavanej veci prišlo, keď svedkyni U., ktorá navštívila jeho realitnú kanceláriu
dotknutý byt na odkúpenie ponúkol, zrealizoval s ňou jeho ohliadku a táto v konečnom dôsledku
tento byt aj odkúpila aj keď po ukončení zmluvného vzťahu medzi účastníkmi), vznikla na strane

odporkyne povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu za sprostredkovanie v zmluve dohodnutej výške,
pričom nie je právne významné, že navrhovateľ už na samotnom procese uzatvorenia kúpnej zmluvy
neparticipoval (k takémuto úkonu ho v konečnom dôsledku vychádzajúc z obsahu zmluvy odporkyňa
ani nesplnomocnila). Ako bolo uvedené už vyššie, na správnosti záveru o vzniku nároku na strane
navrhovateľa na zaplatenie odmeny nič nemení ani skutočnosť, že vo výsledku k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy s konkrétnou navrhovateľom sprostredkovanou záujemkyňou došlo až po ukončení
zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou, keďže týmto spôsobom vznik uplatneného
nároku dohodnutými zmluvnými podmienkami obmedzený nebol.Nedôvodne odporkyňa v odvolaní tiež namieta, že súd prvého stupňa nesprávne preniesol dôkazné

bremeno na ňu vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré mali preukazovať, že svedkyňa U. v konečnom
dôsledku kúpila byt až na základe jej vlastného inzerátu. Ako totiž správne uvádza v odôvodnení
svojho rozhodnutia aj súd prvého stupňa, v konaní platí zásada, že každý z účastníkov preukazuje
tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, pričom dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré v konaní produkuje, je následok v podobe

nepriaznivého rozhodnutia vo veci vo vzťahu k tomu účastníkovi, ktorý dôkazné bremeno neunesie.
Takto navrhovateľ v konaní preukázal existenciu zmluvného vzťahu a z neho vyplývajúcich skutočností,
odôvodňujúcich na jeho strane vznik nároku na zaplatenie odmeny zo strany odporkyne vo výške
dohodnutej v zmluve, keď jednoznačne preukázal z jeho strany vyvíjanú činnosť, ktorá v konečnom
dôsledku viedla k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi odporkyňou a svedkyňou U.. Pokiaľ v konaní
odporkyňa tvrdila, spochybňujúc nárok navrhovateľa, že nie jeho činnosť, ale ňou samotnou vyvíjaná

činnosť (inzerát na kúpu bytu, ohliadka bytu a dohoda o kúpe bytu), ktorá bola naviac uskutočňovaná
až po ukončení zmluvného vzťahu s navrhovateľom, mala v konečnom dôsledku viesť k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, tak tieto ňou tvrdené skutočnosti v konaní nepreukázala, teda v tomto smere dôkazné
bremeno vo vzťahu k ňou produkovaným skutkovým tvrdeniam neuniesla, čo vo výsledku malo za
následok vo vzťahu k nej nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Nebolo teda vecou navrhovateľa vyvracať

tieto jej skutkové tvrdenia, pokiaľ ich ona sama nebola spôsobilá v konaní preukázať, pričom nemožno
ponechať bez povšimnutia, že tieto v zmysle svojej svedeckej výpovede nepodporila ani samotná
svedkyňa U.. Naopak, ako uviedol aj súd prvého stupňa, celá odporkyňou produkovaná konštrukcia
jej obrany v kontexte s časovou nádväznosťou jednotlivých úkonov (dátum uzatvorenia zmluvného
vzťahu s navrhovateľom, ohliadka bytu, následné ukončenie zmluvného vzťahu s navrhovateľom a

bezprostredne nadväzujúce uzatvorenie kúpnej zmluvy so svedkyňou U.), tiež výpoveď svedkyne v tom
smere, že manžel odporkyne jej povedal, aby oznámila navrhovateľovi, že byt našla na inzerát samotnej
odporkyne, ktorá tiež vo výpovedi nespochybnila výpoveď Ing. X. o tom, že mala navrhovateľovi
dňa 19.12.2008 - teda ešte pred ukončením zmluvného vzťahu účastníkov tiež oznámiť, že sa s
odporkyňoudohodlanakúpebytuazaplatilajejzálohu-uviedlalenžesinepamätáapod.,zasúčasného

neprodukovania presvedčivých dôkazov, postrádala dôveryhodnosť.

V súvislosti s námietkou odporkyne týkajúcou sa nesprávneho hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa odvolací súd uvádza, že úlohou súdu je rozhodnúť spravodlivo. S týmto cieľom nepochybne

korešpondujúca, je aj zásada voľného hodnotenia dôkazov (§132 O.s.p.), ktorá vychádza z ústavného
princípu nezávislosti súdov (čl.46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí
o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútornéhopresvedčeniaajehologickéhomyšlienkovéhopostupu.Právnaúpravaneurčuje,akomásúd
hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, čo

predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha však musí zodpovedať zásadám
formálnej logiky a musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu. Vyššie uvedeným zásadám závery
súdu prvého stupňa v celom rozsahu zodpovedajú, preto v tomto smere uplatnený odvolací dôvod
nemožno vyhodnotiť inak, ako nedôvodný.

V konečnom dôsledku odporkyňa nedôvodne tiež namietala, že správnosť stanovenia počiatku jej
omeškania zo strany súdu dňom 15.01.2009 vo väzbe na navrhovateľovi priznaný úrok z omeškania.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy účastníci si dohodli, že sprostredkovateľská odmena je splatnou po

podpísaní kúpnej zmluvy s treťou osobou, na sprostredkovaní ktorej mal podiel sprostredkovateľ, teda
navrhovateľ. Dohoda o určení času plnenia môže byť formulovaná rôznym spôsobom. Splatnosť môže
byť v zmluve vyjadrená buď určením konkrétneho dňa, keď má byť záväzok splnený, či konkrétnej
doby, v ktorej má byť záväzok splnený, alebo tiež vo väzbe na určitú právnu skutočnosť, na ktorú
sa splatnosť peňažného dlhu viaže, ako tomu bolo aj v tomto prípade, kedy si zmluvné strany

dohodli splatnosť sprostredkovateľskej odmeny po podpísaní kúpnej zmluvy, z čoho vychádzajúc z
interpretačných pravidiel a princípov formálnej logiky vyplýva, že v deň, v ktorom došlo k podpisu
zmluvy o kúpe bytu nastala splatnosť peňažného dlhu odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi z titulu
jej povinnosti zaplatiť mu sprostredkovateľskú odmenu, teda týmto dňom vznikla povinnosť na straneodporkyne, tento svoj záväzok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie splniť. Jeho nesplnením,
počnúc nasledujúcim dňom sa vo vzťahu k navrhovateľovi dostala do omeškania a keďže tento svoj
záväzok ani následne nesplnila, bola v omeškaní aj v deň, počnúc ktorým ju zaviazal súd na zaplatenie

úroku z omeškania ( i keď splatnosť dlhu nastala skôr). Keďže súd prvého stupňa bol viazaný
vymedzeným nárokom navrhovateľa v žalobnom petite a nemohol tento prekročiť (t.j. na zaplatenie
úroku z omeškania odporkyňu nemohol zaviazať aj za obdobie, kedy síce bola so splnením tohto dlhu
v omeškaní, ale navrhovateľ si úrok zaň neuplatňoval), zaviazal ju na jeho zaplatenie až počnúc dňom
žiadaným navrhovateľom, i keď sa odporkyňa do omeškania dostala už v deň nasledujúci po podpise

kúpnej zmluvy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd aj túto námietku odporkyne vyhodnotil ako nespôsobilú privodiť v
jej prospech priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to, že prvostupňový súd správne posúdil vznik a splatnosť nároku navrhovateľa na
zaplatenie odmeny za sprostredkovanie s následkom jej priznania v dôvodne uplatňovanej výške,
ako aj otázku náhrady trov konania s poukazom na plný úspech navrhovateľa v konaní, odvolací súd
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny, za použ. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1, § 151,
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže tento síce náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu uplatňoval, avšak trovy

právneho zastúpenia v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, pričom iné trovy odvolacieho konania
mu zo spisu nevyplývajú, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .