Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209847
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715209847.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa Friendly

Finance Slovakia, s. r. o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, AK Banská Bystrica, J. Kráľa 7, IČO: 40887481, proti odporkyni X. R., I.. XX.XX.XXXX, Z.
B., X. XX, o zaplatenie 327,21 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,-- eur s 5,25 %-ným ročným úrokom z
omeškania od 31.12.2013 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu trovy konania v sume 3,63 eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 17,58 eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 13.8.2015 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 327,21

eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania.

V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavreli dňa 29.11.2013 zmluvu o krátkodobom bezúčelovom úvere
vovýške200,--eur,ktorýmalaodporkyňaspoločnesodplatouzaposkytnutieúveruvrátiťnavrhovateľovi
do 30.12.2013. Odporkyňa však napriek výzvam dlžnú sumu neuhradila. Okrem istiny a odplaty si
uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v sume 65,-- eur, a to v súvislosti s písomnými
výzvami, ktorými vyzval odporkyňu na úhradu jeho záväzku. Uplatnil si náhradu trov konania.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila, pričom návrh na začatie konania súd považoval
za doručený v zmysle § 47, ods. 2, O.s.p.

Z obsahu návrhu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu rámcovej zmluvy, zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, poukázaní finančných prostriedkov odporkyni, výziev adresovaných
odporkyni, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli elektronickými prostriedkami zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to tak, že dňa
29.11.2013 bola uzavretá najskôr rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a následne v ten istý deň bola uzavretá aj zmluva o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveru.Nazákladetejtozmluvynavrhovateľposkytolodporkyniúvervovýške200,--eur,
ktorý mal byť vrátený dňa 30.12.2013. Za poskytnutie úveru sa odporkyňa zaviazala zaplatiť poplatok
vyjadrený pevnou sumou 62,21 eur.

Okrem poskytnutého úveru a odplaty si navrhovateľ uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami
adresovanýmiodporkyninaúhradujehozáväzku.Tietonákladysiuplatnilvovýške65,--eurspoukazom
na článok IV, bod 5, rámcovej zmluvy.Podľa § 497 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53, ods. 6, Obč. zákonníka v znení účinnom od 1.10.2013 do 31.5.2014, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni
spotrebiteľský úver vo výške 200,-- eur a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
aj s odplatou za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur v lehote do 30.12.2013. Zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou, pretože nebolo preukázané, že by
odporkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Predmetná zmluva bola uzavretá vo forme formulárovej zmluvy, kde spotrebiteľ nemá možnosť
meniť obsah dohodnutých zmluvných podmienok. Pri spotrebiteľských zmluvách, kde predmetom
je poskytnutie peňažných prostriedkov, musí byť odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
dohodnutá v súlade s ust. § 53, ods. 6, Obč. zákonníka.

V danom prípade by odporkyňa mala zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru v sume 62,21 eur. Výška
tohtopoplatkupredstavuje31%zposkytnutejsumy.Ajkeďsavzmluveuvádza,žeideoúverbezúročný,
práve poplatok za poskytnutie úveru predstavuje odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov, teda
aj dohodnutý poplatok musí byť v súlade s ust.
§ 53, ods. 6, Obč. zákonníka. V roku 2013 bola priemerná úroková miera z úveru bánk pri

spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytnutých na dobu do 1 roka 8,46 %. Keďže dohodnutý
poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 31 % z poskytnutého úveru, teda priemernú úrokovú mieru
pri obdobných úveroch prevyšuje o viac ako o trojnásobok, podľa názoru súdu možno konštatovať,
že odplata za poskytnutie úveru podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že poplatok za

poskytnutie úveru bol dohodnutý v rozpore s ust. § 53, ods. 6, Obč. zákonníka, teda zmluva je v časti
dojednania odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov s poukazom na ust. § 39 Obč. zákonníka
neplatná, pretože v tejto časti odporuje zákonu.

S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 200,-- eur, pretože nebolo

preukázané, že by odporkyňa poskytnutý úver alebo jeho časť uhradila a v časti uplatneného poplatku
za poskytnutie úveru návrh zamietol.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval aj zaplatenie sumy 65,-- eur, ktorú majú predstavovať skutočné
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121, ods. 3, O.s.p., príslušenstvom pohľadávky

sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Navrhovateľ svoj nárok opiera o ust. článku IV, bod 5, rámcovej
zmluvy, v zmysle ktorého v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť
veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace
personálne náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, mailové správy,
písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta.

V tomto ustanovení sú aj vyčíslené náklady, a to v súvislosti s prvou upomienkou vo výške 15,-- eur, s
druhou upomienkou vo výške 10,-- eur, s treťou upomienkou vo výške 10,-- eur a so štvrtou upomienkou
vo výške 30,-- eur.

Súd poukazuje na neurčitosť tohto ustanovenia rámcovej zmluvy, keď v zmysle prvej vety by mala

odporkyňa uhradiť skutočne vynaložené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, avšak v ďalšom
texte sú už tieto náklady vymedzené paušálnou sumou. Podľa názoru súdu pokiaľ sa účastníci zmluvy
dohodli, že odporkyňa má uhradiť skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, potom bolo
povinnosťou navrhovateľa preukázať v akej výške mu tieto náklady vznikli. Navrhovateľ predložil súduupomienky adresované odporkyni, ktoré sú datované dňom 6.1.2014, 11.1.2014, 20.1.2014 a 27.1.2014,
nepredložil však žiadny doklad, či tieto upomienky boli odporkyni zasielané písomnou formou, mailom
a podobne, teda nepreukázal, či tieto upomienky odporkyni vôbec zaslal.

Podľa názoru súdu náklady na vymáhanie tak, ako boli určené paušálnou sumou, sú podstatne vyššie
ako skutočne reálne náklady na vymáhanie a zmluvné dojednanie o paušálnych nákladoch skôr
navodzuje dojem, že by malo ísť o určitú sankciu voči odporkyni, ktorá by však mohla byť posudzovaná
ako neprijateľná podmienka, keďže celkové náklady na vymáhanie predstavujú až 32 % z poskytnutej

sumyúveru.KeďževčlánkuIV,bode5,vprvejvete,bolodohodnuté,žeodporkyňamáplatiťibaskutočne
vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, súd dospel k záveru, že navrhovateľ si nemôže
uplatňovať tieto náklady paušálnou formou, ale musí preukázať vznik nákladov, čo však v tomto konaní
navrhovateľ neurobil, a preto v tejto časti súd návrh zamietol.

Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Odporkyňa bola povinná uhradiť dlžnú sumu v lehote do 30.12.2013 a nesplnením tejto povinnosti sa

dňom31.12.2013dostaladoomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Ztohtodôvodusúdvzmyslecit.zák.
ustanovenia priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel).

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142,ods.2,O.s.p.tak,žezohľadnilpomerúspechuaneúspechu
účastníkov v konaní. V konaní bol v prevažnej miere úspešný navrhovateľ, ktorý mal úspech v rozsahu
61 % a neúspech v rozsahu 39 %, pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa je teda 22 %. Navrhovateľ
si uplatnil z titulu trov konania náhradu súdneho poplatku v sume 19,50 eur a náhradu trov právneho
zastúpeniavsume79,90eur.Trovyprávnehozastúpeniapozostávajúzodmenyurčenejpodľa§10,ods.

1, Vyhl. č. 655/2004 Z. z., za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu)
po 24,90 eur a z režijného paušálu 2 x 8,39 eur. Právny zástupca preukázal, že je platiteľom DPH, preto
v zmysle § 18, ods. 3, cit. vyhlášky, súd priznal aj DPH 20 %, teda spolu trovy právneho zastúpenia sú vo
výške 79,90 eur. Keďže pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa je 22 %, súd priznal navrhovateľovi z
titulu zaplateného súdneho poplatku sumu 3,63 eur a z titulu trov právneho zastúpenia sumu 17,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).