Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/50/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208204836
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1208204836.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Petrou Priečinskou v právnej veci navrhovateľa:

F. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. Č.. XX, W. W., proti odporcovi: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený MGA IURIS s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď zo dňa 02. 11. 2007 daná odporcom navrhovateľovi podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer medzi odporcom a navrhovateľom trvá.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Bratislava II, súdny poplatok za návrh, v
sume 99,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 04. 03. 2008 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 02. 11. 2007 daná
odporcom navrhovateľovi je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu stále trvá a súčasne
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 Eur

(100.000,- Sk).

Podaný návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 03. 11. 2004 na dobu neurčitú, a to od 08. 11. 2004, na
pracovnej pozícii referent pre vymáhanie pohľadávok s miestom výkonu práce Bratislava. Dňa 11.
06. 2007 utrpel navrhovateľ pracovný úraz, v súvislosti s ktorým bol v čase od 24. 07. 2007 do 30.
09. 2007 dočasne práceneschopný. Odporca doručil navrhovateľovi dňa 27. 08. 2007 list, ktorým mu

oznámil organizačné zmeny v divízii obchodu s plynom a zrušenie pracovného miesta, na ktorom bol
navrhovateľ zaradený, a to uznesením predstavenstva odporcu č. 181/16/2007 zo dňa 11. 07. 2007,
odo dňa 01. 10. 2007. Súčasne bolo navrhovateľovi v uvedenom liste oznámené, že jeho pracovný
pomer u odporcu sa nekončí a navrhovateľ sa môže uchádzať o voľné pracovné miesta u odporcu.
Navrhovateľ odoslal odporcovi dňa 28. 09. 2007 list, v ktorom oznámil odporcovi skončenie dočasnej
práceneschopnosti a požiadal ho o prideľovanie práce zodpovedajúce zhoršenému zdravotnému stavu
vyplývajúcemu z pracovného úrazu. Zároveň navrhovateľ oznámil odporcovi čerpanie riadnej dovolenky,

ktorú si nemohol pre dočasnú práceneschopnosť vyčerpať. Dovolenku si navrhovateľ nahlásil ešte
dňa 17. 09. 2007 predpísaným spôsobom, vyplnením a riadnym odovzdaním žiadosti o dovolenku
priamemu nadriadenému, a to na celý kalendárny mesiac október 2007. Odporca doručil dňa 12.
10. 2007 navrhovateľovi list, ktorým mu oznámil, že nesúhlasí s čerpaním dovolenky z dôvodu jejneschválenia, na čo navrhovateľ reagoval písomným oznámením, že na čerpaní dovolenky trvá, nakoľko
odporca v rozpore so zaužívanou praxou neoznámil navrhovateľovi v priebehu 14 dní svoj nesúhlas s
čerpaním dovolenky, aj napriek tomu, že odporcovi bola známa adresa navrhovateľa a zamestnávateľ

ho mohol kedykoľvek od 17. 09. 2007 do 01. 10. 2007 o neschválení dovolenky, a to aj telefonicky na
služobnom mobile, informovať. Navrhovateľ nastúpil na dovolenku v presvedčení, že odporca nemá
žiadne výhrady k jej čerpaniu, a to aj vzhľadom na veľký počet nevyčerpaných dní dovolenky (37), ktorú
navrhovateľ musel do konca roka 2007 vyčerpať a odporca mu mal jej čerpanie umožniť. Informácia
o neschválení dovolenky bola navrhovateľovi doručená dňa 12. 10. 2007, čo malo podľa navrhovateľa

smerovať k navodeniu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ
nastúpil dňa 02. 11. 2007 do práce, kde mu bol na personálnom útvare odporcu predložený na podpis
pripravený záznam, ktorým odporca oznámil navrhovateľovi nemožnosť ho ďalej zamestnávať, a to
ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, nakoľko nemá
voľné žiadne pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo jeho zdravotnému stavu, s prihliadnutím na jeho
schopnosti a kvalifikáciu. Zároveň v ten istý deň navrhovateľ osobne prevzal výpoveď z pracovného

pomeru podľa § 63 os. 1 písm. b) Zákonníka práce, na základe ktorej mu od 01. 12. 2007 začala
plynúť dvojmesačná výpovedná doba. Pracovný pomer u odporcu mal navrhovateľovi skončiť dňa 31.
01. 2008. Navrhovateľ označil tvrdenia odporcu uvedené v zázname zo dňa 02. 11. 2007 o tom, že nemá
možnosť navrhovateľa aj naďalej zamestnávať, za nepravdivé, nakoľko v dobe od oznámenia zrušenia
pracovného miesta navrhovateľa do podania výpovede mal minimálne tri voľné pracovné miesta, na

ktoré mohol navrhovateľa zaradiť, a tieto mu neponúkol. Odporca si tak nesplnil ponukovú povinnosť
v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce a jeho konanie považuje navrhovateľ za diskriminačné
pre iné postavenie navrhovateľa znášajúceho počas dočasnej práceneschopnosti dôsledky pracovného
úrazu. S poukazom na uvedené navrhovateľ oznámil odporcovi, listom doručeným dňa 06. 02. 2008,
že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za nezákonné a má za to, že pracovný pomer

aj naďalej trvá, a požiadal ho o prideľovanie práce. Odporca mu na to oznámil, že trvá na skončení
pracovného pomeru, ktoré považuje za platné. Navrhovateľ tak nemôže pre prekážky v práci na strane
odporcu vykonávať svoju prácu a jeho konanie tiež považuje za porušenie § 13 ods. 1, 2, 3 Zákonníka
práce, pre ktoré sa v príčinnej súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru domáha voči
odporcovi aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 5 Zákonníka práce.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03. 04. 2008, ktorým žiadal návrh ako
nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že s navrhovateľom bol platne skončený pracovný pomer ku dňu 31.
01. 2008, v dôsledku organizačnej zmeny, o ktorej bol navrhovateľ vopred informovaný. Súčasne bol
oboznámený, že sa má možnosť v interných výberových konaniach uchádzať o voľné pracovné miesta,

na ktoré spĺňa požiadavky, a o týchto sa môže informovať aj u personalistov. Navrhovateľ aj napriek
tomu neprejavil záujem o informácie o zverejňovaných voľných pracovných miestach. Nakoľko ho
nemal možnosť ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce, pretože nemal žiadne voľné pracovné miesto zodpovedajúce jeho zdravotnému
stavu, schopnostiam a kvalifikácii, a to ani po predchádzajúcej príprave, skončil pracovný pomer s

navrhovateľom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pri skončení pracovného
pomeru postupoval odporca v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Tvrdenia navrhovateľa o
cielenom zamietnutí čerpania dovolenky označil len za subjektívne domnienky navrhovateľa, nakoľko je
nesporné, že navrhovateľ nepožiadal o čerpanie dovolenky predpísaným spôsobom a aj v zmysle ust.
§ 111 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ a len samotné oznámenie čerpania

dovolenky zo strany zamestnanca nie je možné považovať za určenie čerpania dovolenky v zmysle
platnej legislatívy. V neposlednom rade uviedol, že v čase, keď navrhovateľ žiadal o čerpanie dovolenky,
bolo už jeho pracovné miesto zrušené a navrhovateľ nemohol vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy,
preto bol aj vyzvaný, aby sa dostavil na personálny útvar a vysporiadal náležitosti v súvislosti so
skončením pracovného pomeru. Aj napriek tomu, že navrhovateľ túto výzvu neakceptoval, odporca s

ním neskončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny. Náhradu za nevyčerpanú dovolenku
vyplatil odporca navrhovateľovi pri skončení pracovného pomeru a rovnako dobu od 01. 10. 2007 do 31.
01. 2008 kvalifikoval odporca ako prekážky v práci na strane zamestnávateľa a navrhovateľovi vyplatil
za túto dobu náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zo strany odporcu preto nejde o konanie,
ktoré by smerovalo k znevýhodneniu navrhovateľa a porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a

bolo by v rozpore s ust. § 13 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce. Aj nárok na vyplatenie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch preto odporca označil za nedôvodný.Podaním doručeným súdu dňa 19. 06. 2008 navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v časti
uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) späť, pričom vo zvyšnej
časti na podanom návrhu zotrval. Tunajší súd uznesením zo dňa 03. 09. 2008, č. k. 9C/50/2008-40,

právoplatným dňa 14. 10. 2008, konanie v späťvzatej časti podľa § 96 O.s.p. zastavil.

Navrhovateľ sa v priebehu konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, podaním
doručeným súdu dňa 07. 01. 2010, domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd
odporcovi uložil povinnosť poskytnúť navrhovateľovi časť pracovnej odmeny vo výške 7.235 Eur do

troch dní od právoplatnosti uznesenia a súčasne počnúc kalendárnym mesiacom január 2010 uložil
odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľovi časť pracovnej odmeny zaplatením sumy 622 Eur, vždy
mesačne pozadu za príslušný kalendárny mesiac do 10. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
príslušnom kalendárnom mesiaci, končiac kalendárnym mesiacom, v ktorom nadobudne právoplatnosť
rozhodnutie súdu vo veci samej. V uvedenom podaní k veci samej uviedol, že nesplnenie ponukovej
povinnostiodporcomvyplývaajzinternetovéhoportáluwww.profesia.sk,podľa

ktorého odporca mal v danom čase aspoň dve voľné pracovné miesta vhodné pre navrhovateľa, a to
nákupca a odpočtár, ktoré však navrhovateľovi neboli ponúknuté. Namietal tiež, že možnosť informovať
sa u personalistov odporcu o voľných pracovných miestach nemožno považovať za splnenie ponukovej
povinnosti v zmysle ust. § 63 os. 2 Zákonníka práce. Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľ sa mal
možnosť uchádzať v interných výberových konaniach o voľné pracovné miesta, označil za účelové

a nepravdivé. Tým, že odporca rozhodol o organizačných zmenách už počas dočasnej pracovnej
neschopnosti navrhovateľa a odobral navrhovateľovi pridelený služobný počítač a kanceláriu, odňal
tým navrhovateľovi možnosť dostať sa do internej počítačovej siete odporcu a možnosť pripojiť sa na
jeho intranet, kde boli zverejňované voľné pracovné miesta. Naviac po dočasne práceneschopnom
zamestnancovi nie je spravodlivé žiadať, aby sa vzhľadom na jeho zdravotný stav a dočasnú

práceneschopnosť zúčastňoval výberových konaní.

Uznesením zo dňa 24. 02. 2010, č. k. 9C/50/2008-59, tunajší súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol, s poukazom na nesplnenie podmienky podľa § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p., keď
navrhovateľ neosvedčil existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nepracuje a ani neuviedol, či v období,

za ktoré sa spätne domáha časti peňažnej odmeny, pracoval, či si hľadal prácu a dôvody, pre ktoré si
ju nemohol alebo nevedel nájsť. Uviedol, že dôvody, pre ktoré navrhovateľ nepracuje nemožno podľa
§ 76 ods. 1 písm. c) O.s.p. zúžiť len na nemožnosť pracovať u odporcu, s ktorým je v spore o trvanie
pracovného pomeru, ale tieto dôvody sa musia vzťahovať na celkovú nemožnosť navrhovateľa uplatniť
sa na trhu práce, t. j. musia byť takého charakteru a tak závažné, že navrhovateľovi všeobecne bránia

nájsť si prácu a sú príčinou, pre ktorú navrhovateľ nepracuje. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd
v Bratislave uznesením zo dňa 23. 07. 2010, č. k. 5Co/246/2010-109, uvedené uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj

výpoveďou navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu odporcu a výpoveďou v konaní vypočutých
svedkýň D. a W., z ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu bol založený Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi
účastníkmi konania dňa 03. 11. 2004, v ktorej sa účastníci konania okrem iného dohodli na druhu práce,

ktorý bude navrhovateľ vykonávať: referent pre vymáhanie pohľadávok, mieste výkonu práce: Bratislava
(región Západ) a dni nástupu do práce: 08. 11. 2004. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitý
čas s trojmesačnou skúšobnou dobou. Druh práce bol v pracovnej zmluve stručne charakterizovaný
ako komunikácia so zákazníkom za účelom zaplatenia pohľadávky, zabezpečenie úhrady pohľadávky
u zákazníka bezhotovostným prevodom alebo uzatvorenie dohody o splátkach, prerušenie dodávky

zemného plynu bez demontáže meradla a s tým spojená administratívna činnosť (v prípade, ak nedošlo
k dohode), vedenie kontaktov so zákazníkmi a vykonávanie ďalších úloh stanovených nadriadeným
zamestnancom.

Uznesením č. 181/16/2007, prijatým dňa 11. 07. 2007, predstavenstvo odporcu rozhodlo o organizačnej

zmene v divízii obchodu s plynom, v nadväznosti na ktorú bolo k 30. 09. 2007 zrušených 84 pracovných
miest a vytvorených 15 pracovných miest v Call centre k 01. 08. 2007 a 19 pracovných miest team
leaderov zákazníckych centier k 01. 10. 2007.Listom zo dňa 07. 08. 2007, označeným ako Informácia o organizačných zmenách v divízii obchodu s
plynom, oznámil odporca navrhovateľovi, že predstavenstvo odporcu na zasadnutí dňa 11. 0.7 2007,
uznesením č. 181/16/2007 schválilo implementáciu organizačných zmien v divízii obchodu s plynom,

sekcii masového trhu. Organizačné zmeny mali byť uskutočnené k 01. 10. 2007 s cieľom optimalizovať
štruktúru sekcie a cielene smerovať zákazníkov k využívaniu nových technológií a kanálov obsluhy.
Navrhovateľovi bolo súčasne oznámené, že jeho pracovný pomer u odporcu nemusí skončiť, a že sa
má možnosť uchádzať v interných výberových konaniach o voľné pracovné miesta, na ktoré spĺňa
požiadavky. Súčasne ho oboznámil s tým, že voľné pracovné miesta sú zverejňované

priebežne v aplikácii „Voľné pracovné miesta“, na úvodnej stránke intranetu alebo sa o nich môže
informovať u personalistov odporcu v mieste jeho pracoviska.

Podľa informácie o hromadnom prepúšťaní v zmysle ust. § 73 ods. 2 Zákonníka práce zo dňa
07. 08. 2007, dôvodom pre hromadné prepúšťanie bolo vyššie uvedené uznesenie predstavenstva
odporcu, ktorým bolo rozhodnuté o organizačných zmenách na divízii obchodu s plynom, v súlade

s analýzou projektu Optimalizácie vybraných procesov sekcie OR a optimalizáciou štruktúry riadenia
v oblasti starostlivosti o zákazníka, realizovanou aj v súlade s cieľom spoločnosti zvýšiť využívanie
telefonického a emailového kanálu obsluhy zákazníkov, ako prirodzený trend poskytovania služieb aj v
iných spoločnostiach. S účinnosťou k 01. 10. 2007 malo byť vytvorených 19 nových pracovných miest
team leaderov zákazníckych centier, ktoré zamestnávateľ ponúkol zamestnancom, ktorých sa dotýkajú

organizačné zmeny na divízii obchodu s plynom, a ktorí spĺňajú podmienky na tieto pracovné miesta. S
účinnosťou k 01. 08. 2007 malo byť vytvorených 15 nových pracovných miest na Call centre v Košiciach,
ktoré mali byť zverejnené na intranete a zamestnanci, ktorých sa tieto zmeny dotýkajú sa mali možnosť
o tieto miesta uchádzať. Medzi kritériá pre výber zamestnancov, s ktorými sa mal pracovný pomer
rozviazať boli zaradené:

- zamestnancom, ktorých pracovné miesta boli zrušené bola doručená písomná informácia o zmene
organizačnej štruktúry v ich divízii, ktorá sa dotkla ich pracovného miesta,
- zamestnanci neprijali vhodné pracovné miesto, ktoré im zamestnávateľ ponúkol,
- zamestnanci neuspeli vo výberovom konaní na pracovné miesta, o ktoré sa uchádzali,
- zamestnanci sa neuchádzali o voľné pracovné miesta,

- zamestnávateľ nemá pre zamestnancov voľné vhodné pracovné miesto, ktoré by im mohol ponúknuť,
a to ani na kratší pracovný čas.

Ako opatrenie, ktorým sa malo predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnávateľ
označil, že voľné obsadzované pracovné miesta mali byť prednostne zverejnené na intranete v

aplikácii „Voľné pracovné miesta“, a všetci zamestnanci, ktorí spĺňajú požiadavky na tieto pracovné
miesta, sa môžu o ne uchádzať. Až po neobsadení pracovného miesta z interných zdrojov z dôvodu,
že sa neprihlásia uchádzači alebo nikto z prihlásených uchádzačov neuspeje vo výberovom konaní,
budú pracovné miesta zverejnené externe. Ďalším opatrením malo byť ponuka zamestnávateľa
na novovytvorené miesta team leaderov na divízii obchodu zamestnancom, ktorých sa dotýkajú

organizačné zmeny, a ktorí spĺňajú podmienky na tieto pracovné miesta.

Podľa zápisnice z prerokovania hromadného prepúšťania zo dňa 13. 08. 2007, pokračovanie
hromadného prepúšťania bolo v uvedený deň prerokované so zástupcami zamestnancov, ktorého sa
zúčastnil predseda Plynárenského odborového zväzu, ktorý je splnomocnený rokovať za jednotlivé

odborové organizácie SPP, a.s. združené v POZ. So zástupcami zamestnancov boli prerokované aj
opatrenia zamestnávateľa s cieľom predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov, a to zverejňovanie
všetkých obsadzovaných voľných pracovných miest v spoločnostiach hlavnej skupiny na internom
intranete, na ktoré sa zamestnanci majú možnosť prihlásiť, zverejnenie pracovných miest operátorov v
Call centre na intranete od 13. 07. 2007 do 27. 07. 2007, ponuka novovytvorených pracovných miest

team leadrov na zákazníckych centrách.

Listom zo dňa 13. 08. 2007 odporca informoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o
výsledku prerokovania hromadného prepúšťania zamestnancov, ktoré sa uskutočnilo dňa 13. 08. 2007,
ku ktorému pripojil informáciu o hromadnom prepúšťaní v zmysle ust. § 73 ods. 2 Zákonníka práce a

zápisnicu z rokovania o hromadnom prepúšťaní medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom
zo dňa 13. 08. 2007.Navrhovateľ listom zo dňa 28. 09. 2007 oznámil odporcovi, že následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel
dňa 11. 06. 2007 došlo uňho k zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý mu nedovoľuje vykonávať v pracovnej
zmluve dohodnutý druh práce, čo je potrebné zohľadniť aj pri výbere pracovného miesta, ktoré mu

odporca ponúkne v súvislosti so zrušením jeho doterajšieho pracovného miesta v dôsledku organizačnej
zmeny. V uvedenom liste navrhovateľ súčasne požiadal o čerpanie dovolenky v čase od 01. 10. 2007 do
31. 10. 2007, t. j. do uzavretia dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ktorú si plánoval čerpať ešte
v mesiaci august 2007, ale vzhľadom k dočasnej práceneschopnosti ju v danom čase čerpať nemohol.
Čerpanie dovolenky nahlásil určeným spôsobom dňa 17. 09. 2007 a do práce nastúpil dňa 02. 11. 2007.

K listu navrhovateľ priložil aj lekársky nález zo dňa 28. 09. 2007, v zmysle ktorého ošetrujúci neurológ
odporučilnavrhovateľovifyzickéšetrenieavyvarovaniesachladuaprievanu.Vlekárskejsprávesaďalej
konštatuje, že po rehabilitačnom liečení pre pretrvávajúce bolesti v krížovej oblasti došlo u pacienta k
čiastočnému zlepšeniu zdravotného stavu, hoci stále trvajú lumbalgie.

Odporca v reakcii na vyššie uvedené v liste zo dňa 04. 10. 2007 oznámil navrhovateľovi, že nesúhlasí

s požadovaným čerpaním dovolenky a toto neschvaľuje, a vyzval ho, aby sa v deň nasledujúci po
doručení tohto listu dostavil na personálny útvar, za účelom vysporiadania pracovnoprávnych náležitostí
v súvislosti s ohlásenou organizačnou zmenou.

Takéto konanie označil navrhovateľ v liste zo dňa 15. 10. 2007 za diskriminačné a účelové, s cieľom

uviesť zamestnanca do úlohy porušovateľa pracovnej disciplíny a vytvoriť tak predpoklad pre použitie
postihu zamestnanca. Zdôraznil, že čerpanie dovolenky ohlásil už 17. 09. 2007 a plnil tak nariadenie
zamestnávateľa, ktorý vzhľadom na veľký počet nevyčerpaných dní dovolenky mu čerpanie dovolenky
prikázal už v mesiaci júl alebo august 2007. Naviac zo strany zamestnávateľa mu nesúhlas s čerpaním
dovolenky nebol oznámený ani písomne, ani telefonicky.

V Zázname z pohovoru o postupe pri organizačných zmenách a hmotnom zabezpečení zamestnanca,
ktorého sa bezprostredne dotýka rozhodnutie Predstavenstva, a.s., uznesenie č. 181/16/2007 zo dňa
11. 07. 2007 o organizačnej zmene na divízii obchodu s plynom, sekcii masového trhu, spísanom dňa 02.
11. 2007, navrhovateľ potvrdil, že dňa 27. 08. 2007 bol oboznámený s organizačnou zmenou u odporcu,

ktorým sa ruší jeho pracovné miesto. Podľa záznamu bol s navrhovateľom uskutočnený pohovor, v
ktorom bol oboznámený s tým, že zamestnávateľ ho nemá možnosť naďalej zamestnávať, a to ani na
kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, pretože nemá žiadne
pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo jeho zdravotnému stavu, s prihliadnutím na jeho schopnosti
a kvalifikáciu. Vzhľadom na uvedené bolo navrhovateľovi oznámené, že je daný dôvod na skončenie

pracovného pomeru z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a bolo mu
navrhnuté skončenie pracovného pomeru z uvedeného dôvodu dohodou s tým, že v prípade skončenia
pracovného pomeru výpoveďou zamestnanec má nárok len na odstupné v zmysle Zákonníka práce,
nepatrí mu však odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy.

Listom zo dňa 02. 11. 2007 bola navrhovateľovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, odôvodnená Rozhodnutím Predstavenstva odporcu, uznesením zo dňa 11. 07. 2007, č.
181/16/2007 o organizačnej zmene, ktorým bolo zrušené pracovné miesto navrhovateľa ako referenta
pre vymáhanie pohľadávok, v dôsledku ktorej sa navrhovateľ stal nadbytočným a skutočnosťou, že
odporca nemá v zmysle ust. § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce pre navrhovateľa voľné pracovné

miesto, a to ani na kratší pracovný čas, ktoré by zodpovedalo zdravotnému stavu navrhovateľa s
prihliadnutímnajehokvalifikáciuaschopnosti,vmiestedohodnutomakomiestovýkonupráce.Pracovný
pomer mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby plynúcej od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Listom zo dňa 06. 02. 2008, odporcovi doručeným dňa 06. 02. 2008, navrhovateľ oznámil odporcovi,
že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné, z dôvodu absencie podmienok
pre uvedený výpovedný dôvod a trvá na ďalšom prideľovaní práce zodpovedajúcom jeho kvalifikácii,
schopnostiam a zdravotnému stavu.

Odporca nesúhlasil s námietkou neplatnosti skončenia pracovného pomeru, čo oznámil navrhovateľovi
listomzodňa06.02.2008,vktorommusúčasneuviedol,ženemápreňhožiadnevoľnévhodnépracovné
miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť.Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi na pojednávaní rozšíril žalobný návrh o náhradu mzdy za obdobie
od 06. 02. 2008, t. j. odo dňa, kedy navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
až do doby, kým mu nebude umožnené pokračovať v práci, resp. do rozhodnutia súdu s tým, že

jej výšku vyčísli neskôr. Zotrval na tom, že zo strany odporcu nebola splnená ponuková povinnosť,
ktorá mala pre zamestnávateľa podľa neho platiť od rozhodnutia o organizačnej zmene a namietal
tiež, že výpoveď daná navrhovateľovi nebola prerokovaná s odborovým orgánom v zmysle ust. §
74 Zákonníka práce. Doplnil, že on sa o pracovné miesta u odporcu nezaujímal, nakoľko mal za
to, že je povinnosťou zamestnávateľa ponúknuť mu prácu. Argumentujúc hospodárnosťou konania,

ako aj znaleckým dokazovaním za účelom určenia náhrady mzdy, žiadal, aby súd rozhodol najprv o
základe predmetu konania, t. j. o platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a až po
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sa zaoberal náhradou mzdy.

Vzhľadom na neúplný návrh, ktorým navrhovateľ na pojednávaní súdu rozšíril žalobný návrh, súd ho
uznesením zo dňa 28. 01. 2013, č. k. 9C/50/2008-220, postupom podľa § 43 O.s.p. vyzval na jeho

doplnenie spôsobom uvedeným v uznesení (predovšetkým vyčíslenie náhrady mzdy, ktorej sa v konaní
voči odporcovi domáha).

Nakoľko navrhovateľ aj napriek výzve a poučeniu súdu nevyčíslil výšku náhrady mzdy, ktorú od odporcu
požaduje, súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 09. 10. 2013 nepripustil zmenu návrhu,

ktorou navrhovateľ rozšíril návrh o vyplatenie náhrady mzdy.

Právny zástupca odporcu vo svojom prednese uviedol, že odporca považuje výpoveď danú
navrhovateľovi v dôsledku organizačných zmien za platnú, obsahujúcu požadované náležitosti,
navrhovateľovi riadne doručenú a obsahujúcu skutkový dôvod výpovede, ktorým bola nadbytočnosť

navrhovateľa v dôsledku schválenej organizačnej zmeny. Skončenie pracovného pomeru bolo
prerokované s navrhovateľom, ako aj s príslušným zástupcom zamestnancov, a pokiaľ sa týka splnenia
ponukovej povinnosti, podľa odporcu tento nemal ponukovú povinnosť, nakoľko v danom prípade
išlo o hromadné prepúšťanie, naviac v čase doručenia výpovede navrhovateľovi, nemal preňho
žiadne vhodné voľné pracovné miesto. Odporca ponúkol voľné pracovné miesta všetkým dotknutým

zamestnancom a vyhlásil tzv. vnútorné výberové konanie na voľné pracovné miesta, a tieto obsadil
spravidla tými zamestnancami, ktorých sa organizačné zmeny dotkli. O tzv. vnútornom výberovom
konaní sa navrhovateľ dozvedel z listu odporcu, ktorý mu bol doručený dňa 27. 08. 2007. Voľné
pracovné miesta boli zverejnené na intranete odporcu a zamestnanci sa o nich mohli informovať aj
v zamestnaneckom centre. V čase, keď bola daná navrhovateľovi výpoveď, už žiadne vhodné voľné

pracovné miesta nemal, bol už v hromadnom prepúšťaní. Zdôraznil, že ponukovú povinnosť si musí
zamestnávateľ splniť ku dňu výpovede, kedy už odporca žiadne vhodné voľné pracovné miesta nemal.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní súdu predložil aj žiadosť odporcu o prerokovanie výpovede
v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce, adresovanú predsedovi príslušného odborového zväzu zo dňa 03.

09. 2007 (adresátovi preukázateľne doručená dňa 05. 09. 2007), prílohou ktorej bol menný zoznam
zamestnancov, s ktorými mal byť skončený pracovný pomer výpoveďou (medzi inými aj bol uvedený
aj navrhovateľ).

Plynárenský odborový zväz listom zo dňa 14. 09. 2007 oznámil odporcovi svoj nesúhlas s výpoveďou

zamestnancov divízie obchodu, sekcie masového trhu a divízie generálneho riaditeľa uvedených v
priloženomzoznamezdôvodu,ženepoznážiadenvážnydôvod(vrátaneuvedených),prektorýbymusel
uvedených zamestnancov prepustiť. Súčasne zdôraznil, že, aj napriek vznesenej požiadavke, im nebola
predložená analýza, ktorá viedla k zrušeniu pracovných miest.

V súvislosti s odporcom predloženým zoznamom pracovných miest obsadených uňho v období od 11.
07. 2007 do 30. 04. 2008 navrhovateľ vo svojej výpovedi poukázal na tri nové pracovné miesta vytvorené
po organizačnej zmene, ktoré mu neboli ponúknuté, a to konkrétne u zamestnankyne P. C., G. Š. Y. P.
T., ako referenti starostlivosti o zákazníka, pričom ide o miesta s takmer rovnakou pracovnou náplňou,
ako vykonával navrhovateľ u odporcu a z novovytvorených 34 miest u odporcu mu nebolo ponúknuté

ani jedno. K svojmu vzdelaniu uviedol, že má ukončené stredné odborné strojárske vzdelanie. Poukázal
tiež na to, že oznámenie odporcu o tom, že na voľné pracovné miesta budú výberové konania mu
bolo doručené dňa 27. 08. 2007, pričom výberové konania boli ukončené dňa 13. 08. 2007. Podľa
navrhovateľa odporca od 01. 08. 2007 prijal do pracovného pomeru väčší počet zamestnancov spracovnou náplňou vhodnou pre navrhovateľa. Za podstatnú tiež považoval skutočnosť, že pre splnenie
ponukovej povinnosti nie je rozhodujúce, či vhodné voľné pracovné miesta boli v mieste výkonu práce
dohodnutého v pracovnej zmluve navrhovateľa. Namietal tiež, že na navrhovateľa sa vzťahoval zákaz

výpovede podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce, vzhľadom k tomu, že od 24. 07. 2007 do 30. 09. 2007 bol
uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu pracovného úrazu. Je preto vylúčené, aby sa v dobe
trvania dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľa odporca obrátil na príslušný odborový orgán so
žiadosťouoprerokovanievýpovedenavrhovateľa.Takýtoprávnyúkonjevzmysleust.§39Občianskeho
zákonníka absolútne neplatným. Výpoveď danú navrhovateľovi preto nemožno považovať za vopred

prerokovanú s príslušným odborovým orgánom. Argumentoval tiež tým, že U.. Q. E., ktorá podpísala
výpoveď navrhovateľa, nebola oprávnená konať za odporcu.

Právny zástupca odporcu v tejto súvislosti poukázal na to, že navrhovateľovi bola výpoveď doručená
dňa 02. 11. 2007 a zoznam, na ktorý poukázal bol ku dňu 01. 10. 2007. Splnenie podmienok, ktoré
zákon vyžaduje pre platnosť výpovede, vrátane existencie ponukovej povinnosti, musí byť ku dňu dania

výpovede. Naviac okrem pani Š. nešlo
o novoprijatých zamestnancov a pracovná zmluva s uvedenou zamestnankyňou bola uzatvorená dňa
17. 09. 2007. Pokiaľ sa týka novovytvorených miest u odporcu po organizačnej zmene, v Bratislave boli
vytvorené len dve miesta a ponuková povinnosť sa vzťahuje podľa zákona len na miesto doterajšieho
výkonu práce a nie na akékoľvek voľné pracovné miesto. Vo vzťahu k skončeniu výberových konaní

dňom 13. 08. 2007 uviedol, že tento termín sa týkal ukončenia výberových konaní len pre pracovné
miesta operátorov v call centre. Ďalšie výberové konania naďalej prebiehali a navrhovateľ sa mohol na
ne prihlásiť, čo však na rozdiel od iných aktívnych zamestnancov neurobil. K podpisu výpovede danej
navrhovateľovi U.. E. uviedol, že z podpisového poriadku jednoznačne vyplýva oprávnenie riaditeľky
divízie ľudských zdrojov podpísať výpoveď danú zamestnancovi a v danom čase bola riaditeľkou

tejto divízie práve U.. E., ktorá podpísala aj pracovnú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom a iné
pracovnoprávne dokumenty založené aj v súdnom spise. Na pojednávaní právny zástupca predložil
súdu k nahliadnutiu aj originál výpovede danej navrhovateľovi, ktorý je zhodný s fotokópiou výpovede
založenej v súdnom spise na č. l. 18. Taktiež právny názor navrhovateľa, ktorý tvrdí, že ponuková
povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje aj na iné vhodné pracovné miesto v inom mieste výkonu

práce, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, je v zrejmom rozpore s ust. § 63 ods. 2 Zákonníka
práce. Rovnako oporu v zákone nemá ani navrhovateľom tvrdená požiadavka, že obligatórnou
náležitosťou výpovede danej mu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je uvedenie splnenia
si ponukovej povinnosti, resp. prehlásenie o neexistencii ponukovej povinnosti, a že výpoveď nemôže
byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov v čase dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,

nakoľko vychádzajúc z ust. § 64 ods. 1 Zákonníka práce pre zákaz výpovede je rozhodujúci práve
stav v čase dania výpovede. Zdôraznil, že interných výberových konaní sa navrhovateľ mohol zúčastniť
tak, ako každý iný zamestnanec, ktorého sa organizačná zmena dotkla. Navrhovateľ výlučne svojou
pasivitou túto možnosť nevyužil ani po skončení dočasnej práceneschopnosti. Pracovné miesta, na
ktoré poukazoval navrhovateľ boli v inom mieste výkonu práce ako mal on, a pokiaľ sa týka pracovného

miesta referenta starostlivosti o zákazníka pani Š. s miestom výkonu Bratislava, menovaná uzatvorila
s odporcom pracovnú zmluvu ešte dňa 14. 09. 2007 (t. j. viac ako 6 týždňov pred daním výpovede
navrhovateľovi) a pracovná zmluva s Y. A. (referent podateľne s miestom výkonu práce v Bratislave,
bola uzatvorená dňa 10. 01. 2008 (t. j. viac ako dva mesiace po daní výpovede navrhovateľovi), pričom
do vzniku jej pracovného pomeru bolo toto miesto obsadené iným zamestnancom.

Svedkyňa T. D., zamestnaná u odporcu od roku 2005 do augusta 2009 na pozícii referenta ľudských
zdrojov pre Bratislavu, sa k záznamu spísanému s navrhovateľom dňa 02. 11. 2007 vyjadrila
tak, že informácie o voľných pracovných miestach čerpali z info útvaru zamestnaneckých vzťahov,
organizačného manažmentu, ktorý spracovával štruktúru pracovných miest.

Svedkyňa U.. O. W., ktorá v rozhodnom období pracovala na divízii ľudských zdrojov ako vedúca
oddelenia, a do pracovnej náplne ktorej patrilo aj hromadné prepúšťanie a príprava výpovedí, sa k veci
bližšie vyjadriť nevedela, nakoľko rokovaní súvisiacich s ponukou pracovných miest sa nezúčastnila,
bližšie sa k veci vyjadriť nevedela.

Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav posúdil súd po právnej stránke nasledovne:
Podľa čl. 2 veta druhá Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Zákonník práce“)
výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi;nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa,
ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.
Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa,
najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Podľa § 13 ods. 3 veta prvá a druhá Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia

zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo
právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj

zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené miesto a prijať po skončení pracovného
pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,
ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší

pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo
od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

Podľa § 73 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný
pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí
z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami,
ide o hromadné prepúšťanie.

Podľa § 73 ods. 2 Zákonníka práce s cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr
jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u
zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami opatreniaumožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým
prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po
predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania

zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky
potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o
a) dôvodoch hromadného prepúšťania,
b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,
c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,

d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,
e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

Podľa § 73 ods. 3 Zákonníka práce odpis písomnej informácie podľa odseku 2 zamestnávateľ doručí
súčasne aj Národnému úradu práce.

Podľa § 73 ods. 4 Zákonníka práce zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so
zástupcami zamestnancov je povinný predložiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania
a) úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
b) príslušnému odborovému orgánu.

Podľa § 73 os. 6 Zákonníka práce pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie
pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa
doručenia písomnej informácie podľa odseku 4.

Podľa § 73 ods. 7 Zákonníka práce zamestnávateľ s Národným úradom práce prerokuje opatrenia
umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť, a to najmä

a) podmienky udržania zamestnanosti,
b) možnosti zamestnať uvoľňovaných zamestnancov u iných zamestnávateľov,

c) možnosti pracovného uplatnenia uvoľňovaných zamestnancov v prípade ich rekvalifikácie.

Podľa § 73 ods. 8 Zákonníka práce lehotu ustanovenú v odseku 6 Národný úrad práce
využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním.

Podľa § 73 ods. 9 Zákonníka práce ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v odsekoch 2 až 4 a
6, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania,
nárok na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu uvedeného v
ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je nevyhnutné splnenie nasledovných kumulatívnych
podmienok:

1. písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického

vybavenia,ozníženístavuzamestnancovscieľomzvýšiťefektívnosťpráce,alebooinýchorganizačných
zmenách,
2. nadbytočnosť zamestnanca,
3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca,4. ponuka inej vhodnej práce pre zamestnanca v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu jeho
práce (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce).

Súd sa pri skúmaní danosti výpovedného dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce musí sústrediť na splnenie vyššie uvedených kumulatívnych podmienok,
pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje zamestnávateľa.

V zmysle záverov ustálenej súdnej praxe rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemá

povahu právneho úkonu a účastník pracovného pomeru sa voči nemu nemôže brániť žalobou na určenie
jeho neplatnosti. Rovnako súd nemôže preskúmavať ani správnosť výberu nadbytočného zamestnanca
zamestnávateľom, ktorého v prípadnom súdnom spore zaťažuje povinnosť preukázať príčinnú súvislosť
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a uskutočnenou organizačnou zmenou. Zamestnávateľ v súdnom
spore preukazuje aj splnenie štvrtej hmotnoprávnej podmienky, a to ponuku inej vhodnej práce
pre zamestnanca v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu jeho práce, a ktorá musí byť

uskutočnená ešte predtým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov.
Splnenie ponukovej povinnosti súd vždy skúma podľa stavu v dobe výpovede. Ponúkaná práca nemusí
nevyhnutne zodpovedať druhu doposiaľ zamestnancom vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy a
tiež môže ísť aj o prácu na kratší pracovný čas. V prípade, ak zamestnávateľ
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, nemá pre zamestnanca žiadnu vhodnú prácu

podľa Zákonníka práce, nemožno od neho ani vyžadovať splnenie ponukovej povinnosti. V takomto
prípade je však zamestnávateľ v súdnom spore povinný preukázať, že pred tým, ako dal zamestnancovi
výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce zamestnanca, ktoré by mu ako vhodné mohol ponúknuť. Zamestnávateľ nemá
možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať alebo mu ponúknuť inú pre neho vhodnú prácu aj vtedy, ak

má voľné iba také pracovné miesta, ktoré zamestnanec nie je schopný vykonávať vzhľadom na svoj
zdravotný stav, pre svoje obmedzené schopnosti alebo pre nedostatok kvalifikácie (ani po prípadnej
predchádzajúcejprípravezamestnanca).Vprípade,akzamestnávateľmaliné,prezamestnancavhodné
pracovné miesto, na platnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje okrem preukázania

jeho ponuky, aj preukázanie, že zamestnanec ponuku iného vhodného miesta odmietol. Za inú vhodnú
prácu sa v zmysle uvedeného považuje práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a
pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Za vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce však možno považovať aj prácu, pri ktorej sa v plnej miere nevyužíva kvalifikácia zamestnanca.
Ak zamestnávateľ má viac voľných pracovných miest vhodných pre zamestnanca aj z hľadiska jeho

kvalifikácie, pre splnenie ponukovej povinnosti stačí, ak mu ponúkne jedno z takýchto voľných miest.
Preukázanie splnenia ponukovej povinnosti v súdnom spore zaťažuje zamestnávateľa, aj napriek tomu,
že tvrdenie, že zamestnávateľ nemal v danom čase voľné vhodné pracovné miesto, je procesnou
obranou zamestnanca.

Po dôkladnom zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a výpoveď daná odporcom
navrhovateľovi je neplatná pre nesplnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede danej
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to ponukovej povinnosti stanovenej v § 63 ods. 2
Zákonníka práce a povinnosti predchádzajúceho prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov

podľa § 74 Zákonníka práce.

Súd o veci nerozhodoval medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.), nakoľko navrhovateľ ani
po postupe podľa § 43 O.s.p. nevykonal riadny návrh, resp. zmenu žalobného návrhu smerujúcu k
uplatneniu náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
danou mu odporom dňa 02. 11. 2007, z výpovedného dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, t. j. z dôvodu organizačnej zmeny u zamestnávateľa. Navrhovateľ v priebehu
konania rozšíril tvrdené dôvody neplatnosti okrem nesplnenia ponukovej povinnosti odporcom aj na

nesplnenie podmienky prerokovania jeho výpovede zo zástupcami zamestnancov, porušenie zákazu
výpovede v ochrannej dobe podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a podpísanie výpovede
neoprávnenou osobou. Odporca v priebehu celého konania zotrval na tom, že pri skončení pracovnéhopomeru s navrhovateľom v dobe hromadného prepúšťania boli splnené všetky zákonné predpoklady
podmieňujúce platnosť výpovede danej zamestnancovi.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ako procesný
predpoklad určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., súd v tomto prípade neskúmal, nakoľko sa
jedná o osobitný druh žaloby, kde naliehavý právny záujem je daný zákonom a navrhovateľ ho v tomto
prípade nie je povinný preukazovať a súd sa jeho existenciou ani nezaoberá. V ďalšom sa preto súd
zaoberal skúmaním splnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených Zákonníkom práce pre platnosť

výpovede danej zamestnávateľom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

V konaní nebolo sporným založenie pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania Pracovnou
zmluvou zo dňa 03. 11. 2004, na základe ktorej navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na pozícii
referenta pre vymáhanie pohľadávok (ID 322300L), s miestom výkonu práce v Bratislave (región
západ). Rovnako spornou nebola ani skutočnosť, že výpoveď zo dňa 02. 11. 2007 bola navrhovateľovi

doručenáosobnenapracoviskudňa02.11.2007apracovnýpomermalskončiťuplynutímdvojmesačnej
výpovednej doby, t. j. dňa 31. 01. 2008. Listom zo dňa 06. 02. 2008 navrhovateľ oznámil odporcovi,
že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom prideľovaní práce. Návrh na určenie neplatnosti
výpovede bol navrhovateľom podaný na súde osobne dňa 04. 03. 2008, z čoho potom možno
konštatovať aj dodržanie dvojmesačnej prekluzívnej lehoty pre podanie takéhoto návrhu podľa § 77

Zákonníka práce.

Z odporcom predloženého podpisového poriadku a k nahliadnutiu aj originálu výpovede zo dňa 02. 11.
2007 vyplýva, že výpoveď bola za odporcu podpísaná U.. E., ktorá bola v danom čase ako riaditeľka
divízie ľudských zdrojov v zmysle ust. § 9 ods. 1 Zákonníka práce oprávnená k uskutočneniu a

podpísaniu výpovede danej navrhovateľovi.

Výpoveď bola skutkovo vymedzená Rozhodnutím Predstavenstva Slovenského plynárenského
priemyslu, a.s., uznesenie č. 181/16/2007 zo dňa 11. 07. 2007 o organizačnej zmene, ktorým bolo
zrušené pracovné miesto navrhovateľa. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa navrhovateľ stal

pre odporcu nadbytočným a vzhľadom k skutočnosti, že odporca nemal preňho v zmysle ust. § 63 ods. 2
písm. a) Zákonníka práce voľné pracovné miesto, a to ani na kratší pracovný čas, ktoré by zodpovedalo
zdravotnému stavu navrhovateľa (s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu a schopnosti), v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce, dal navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce.

Z uznesenia prijatého predstavenstvom spoločnosti odporcu dňa 11. 07. 2007 č. 181/16/2007 má súd
za preukázané uskutočnenie organizačnej zmeny v divízii obchodu s plynom, ktorá bola odôvodnená
optimalizáciou štruktúry riadenia v oblasti starostlivosti o zákazníka a cieľom zvýšiť využívanie
telefonického a emailového kanálu obsluhy zákazníkov. V dôsledku uvedenej zmeny malo byť s

účinnosťou k 01. 10. 2007 zrušených celkovo 84 pracovných miest. Súčasne sa k 01. 08. 2007 malo
vytvoriť 15 nových pracovných miest na Call centre v Košiciach, ktorých ponuka mala byť zverejnená na
intranete odporcu s možnosťou uchádzať sa o ne a k 01. 10. 2007 18 nových pracovných miest team
leaderov zákazníckych centier, ktoré mali byť ponúknuté zamestnancom, ktorých sa organizačné zmeny
na uvedenej divízii dotýkajú, a ktorí spĺňajú podmienky na tieto pracovné miesta.

Nakoľko v dôsledku organizačnej zmeny u odporcu došlo k hromadnému prepúšťaniu jeho
zamestnancov, odporca v súlade s § 73 Zákonníka práce dňa 13. 08. 2007 prerokoval hromadné
prepúšťanie so zástupcami zamestnancov v zastúpení G.. F. O., výkonným predsedom Plynárenského
odborového zväzu. Uvedené má súd za preukázané zo Zápisnice z prerokovania hromadného

prepúšťania uskutočneného dňa 13. 08. 2007 (č. l. 105), ako aj z informácie o hromadnom prepúšťaní
zo dňa 07. 08. 2007 (č. l. 102) a informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania so
zástupcami zamestnancov zo dňa 13. 08. 2007 (čl. 101), ktorými odporca preukázal splnenie podmienok
uvedených v ust. § 73 Zákonníka práce pre hromadné prepúšťanie zamestnancov. V súvislosti so
splnením podmienok pre hromadné prepúšťanie uvedených v ust. § 73 ods. 2, 3, 4 a 6 Zákonníka práce

súd okrajovo pripomína, že ich nesplnenie vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru nemá (viď
§ 73 ods. 9 Zákonníka práce).Výpovedi okrem iného predchádzalo aj oznámenie odporcu navrhovateľovi, a to listom zo dňa 07. 08.
2007, o vyššie uvedenej organizačnej zmene účinnej k 01. 10. 2007, ktorou dochádza k zrušeniu aj
jeho pracovného miesta s tým, že jeho pracovný pomer u odporcu nemusí skončiť, a že sa má možnosť

v interných výberových konaniach uchádzať o voľné pracovné miesta, na ktoré spĺňa požiadavky, a
ktoré sú priebežne zverejňované na úvodnej stránke intranetu odporcu, resp. bližšie sa o nich môže
zamestnanec informovať aj u personalistov.

Z odporcom predloženej organizačnej schémy a zoznamu rušených pracovných miest k 01. 10. 2007 má

súd za preukázanú aj nadbytočnosť zamestnanca (navrhovateľa), ktorá nastala v objektívnej príčinnej
súvislosti so zrušením jeho pracovného miesta referenta pre vymáhanie pohľadávok na divízii obchodu
s plynom.

Pokiaľ sa týka štvrtej podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, a to ponukovej povinnosti, odporca v priebehu celého konania zotrval na tvrdení, že

táto ho nezaťažovala, nakoľko v čase dania výpovede nemal žiadne vhodné voľné pracovné miesto v
mieste výkonu práce navrhovateľa (Bratislava, región západ), ktoré by zodpovedalo zdravotnému stavu,
schopnostiam a kvalifikácii navrhovateľa. Súd však má za to, že odporca, ktorý ani nesporoval, že z jeho
stranynedošlopredskončenímpracovnéhopomerusnavrhovateľomkponukeinéhovhodnéhovoľného
miesta, nepochybne súdu nepreukázal, že ponukovú povinnosť nemal, resp. že by si ju splnil. Odporca

svoju argumentáciu založil na tom, že v čase, kedy navrhovateľovi dal výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, t. j. k 02. 11. 2007, nemal k dispozícii žiadne voľné pracovné miesto, na ktoré by sa
vzťahovala ponuková povinnosť. Jeho právnemu názoru však nemožno prisvedčiť, nakoľko z logického
sledu ponuková povinnosť má predchádzať ukončeniu pracovného pomeru. Odporca rozhodol o
organizačnej zmene a zrušení 84 pracovných miest ešte dňa 11. 07. 2007 a od tohto okamihu vedel, že

so zamestnancami, ktorých nepreradí na iné vhodné pracovné miesta, bude musieť skončiť pracovný
pomer. O tomto informoval aj navrhovateľa v liste zo dňa 07. 08. 2007, v ktorom mu súčasne oznámil,
že pracovný pomer s ním nemusí skončiť, a že sa má možnosť prihlásiť do interných výberových konaní
zverejnených na internete na pracovné miesta, na ktoré spĺňa požiadavky. Z uvedeného potom vyplýva,
že odporca výslovne nevylúčil, že by mohol mať iné pracovné miesto pre navrhovateľa. Súd v tomto

smere súhlasí s navrhovateľom, že odkázanie zamestnanca na interné výberové konania zverejnené
na intranete (bez ohľadu na to, či navrhovateľ mal alebo nemal na intranet prístup) nemožno v žiadnom
prípade považovať za splnenie ponukovej povinnosti, pod ktorou sa rozumie ponuka konkrétneho
pracovného miesta smerujúca k uzavretiu dohody o prevedení na inú prácu, urobená voči konkrétnemu
zamestnancovi. Navrhovateľ sa však mýli v tom, že ponuková povinnosť sa vzťahuje nielen na miesto

výkonu jeho práce podľa pracovnej zmluvy, nakoľko táto podmienka vyplýva expressis verbis z ust. §
63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na tri pracovné miesta vytvorené po organizačnej zmene,
konkrétne pani C., Š. a T., ako referentov starostlivosti o zákazníka, s takmer rovnakou pracovnou

náplňou, ako mal navrhovateľ na pozícii referenta pre vymáhanie pohľadávok. Odporca sa bránil, že
z uvedených mien, na ktoré poukázal navrhovateľ, novoprijatou zamestnankyňou bola len pani Š.,
s ktorou bola pracovná zmluva uzatvorená ešte dňa 17. 09. 2007. Uvedené vyplýva aj z odporcom
predloženého zoznamu zamestnancov prijatých do pracovného pomeru od 11. 07. 2007 do 30. 04.
2008 (č. l. 277). Odporca tak v čase, kedy preukázateľne bol v procese rušenia pracovných miest

a hromadného prepúšťania v dôsledku realizovanej organizačnej zmeny, uzatvoril pracovný pomer s
pani Šebovou na miesto referentky starostlivosti o zákazníka, a v konaní nepreukázal, že by uvedené
miesto ponúkol navrhovateľovi, resp. dôvod, pre ktoré by mu ho objektívne ponúknuť nemohol, a
aj s prihliadnutím na stručnú charakteristiku práce vykonávanej navrhovateľom na zrušenej pozícii
referenta pre vymáhanie pohľadávok, nemožno vylúčiť, že by sa jednalo o pracovné miesto vhodné pre

navrhovateľa. Naviac sám uviedol, že predmetné miesto obsadil novoprijatou zamestnankyňou, a teda
neobsadil ho zamestnancom, ktorého by si podľa vlastného uváženia vybral spomedzi zamestnancov,
ktorých pracovné miesto bolo zrušené a v dôsledku organizačnej zmeny sa stali nadbytočnými.
V týchto súvislostiach súd opätovne pripomína, že argumentácia odporcu o pasivite navrhovateľa
pri zúčastňovaní sa interných výberových konaní je pre splnenie ponukovej povinnosti zo strany

zamestnávateľa irelevantná a zverejnenie voľných pracovných miest na intranete odporcu nemožno
v žiadnom prípade považovať za konkrétnu ponuku voľného vhodného miesta, voči konkrétnemu
zamestnancovi, s ktorým mal byť pracovný pomer skončený výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce v dôsledku organizačnej zmeny. Ak by si súd osvojil argumentáciu odporcu v tomtosmere, znamenalo by to, že neúčasť zamestnanca, ktorý by mohol spĺňať kvalifikačné, zdravotné a
osobnostné predpoklady na voľnú pracovnú pozíciu, v internom výberovom konaní, by automaticky
znamenala odmietnutie tejto ponuky zamestnancom (ktoré v súdnom spore preukazuje zamestnávateľ),

čo je vylúčené. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/310/2007 sa súd tiež dozvedel,
že v mesiaci september 2007 odporca uskutočňoval výberové konanie na pracovnú pozíciu referent
starostlivosti o zákazníka ID XXXXXXC, ktoré navrhovateľovi neponúkol. Bez ohľadu na to, koho by si
odporca podľa vlastného uváženia vybral vo výberovom konaní (čo mu uprieť nemožno), rozhodným je,
že možné voľné pracovné miesto navrhovateľovi ponúknuté nebolo.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a súdu
nepochybne nepreukázal, že v čase medzi rozhodnutím o organizačnej zmene (11. 07. 2007) a
skončením pracovného pomeru s navrhovateľom z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce (nie iba dňa 02. 11. 2007), nemal žiadne vhodné voľné pracovné miesto, ktoré by mu s ohľadom
na zdravotný stav mohol ponúknuť.

Odporca sa tiež nesprávne domnieval, že sa naňho vzťahoval zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1
Zákonníka práce, vzhľadom k tomu, že do 30. 09. 2007 bol uznaný za dočasne práceneschopného
a v danom čase malo dôjsť k prerokovaniu jeho výpovede zo zástupcami zamestnancov. V zmysle
§ 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce sa tento zákaz vzťahuje na danie (doručenie) výpovede

zamestnancovi počas dočasnej práceneschopnosti. Uvedený zákaz výpovede sa však nevzťahuje na
tomu predchádzajúce prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov. Nakoľko výpoveď bola
daná navrhovateľovi dňa 02. 11. 2007, nedošlo k porušeniu zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce.

Pokiaľ sa týka navrhovateľom vytýkanému nedostatku formálnej náležitosti výpovede v podobe
zamestnávateľom výslovne neuvedenému splneniu ponukovej povinnosti, resp. prehláseniu o jej
neexistencii, súd uvádza, že sa nejedná sa o zákonom vyžadovanú náležitosť

Okrem štyroch vyššie uvedených zákonných podmienok pre platné skončenie pracovného pomeru
so zamestnancom zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce platnosť
tohto právneho úkonu je s odkazom na ust. § 74 Zákonníka práce podmienená aj predchádzajúcim
prerokovaním výpovede so zástupcami zamestnancov. Nesplnenie tejto ďalšej hmotnoprávnej
podmienky aj v nadväznosti na ust. § 17 os. 2 Zákonníka práce spôsobuje neplatnosť výpovede.

Na platnosť výpovede však nemá vplyv negatívny postoj zástupcu zamestnancov k predpokladanej
výpovedi.

Z listu odporcu zo dňa 03. 09. 2007 adresovaného zástupcovi zamestnancov má súd za preukázané,
že navrhovateľ s odkazom na § 74 Zákonníka práce požiadal o prerokovanie skončenia pracovného

pomeru výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancami divízie
obchodu, sekcie masového trhu a divízie generálneho riaditeľa, uvedených v priloženej tabuľke. Ako
dôvod uviedol organizačné zmeny- zrušenie pracovných miest, na ktorých sú zamestnanci zaradení,
schválené Predstavenstvom SPP, a.s. Zo zoznamu priloženého k tejto žiadosti vyplýva, že predmetom
prerokovania mala byť výpoveď daná 64 zamestnancom divízie obchodu s plynom.

V zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28. 09. 2006, sp. zn. 1Cdo/72/2006, zo dňa 19. 05. 2009, sp. zn. 5Cdo/255/2008 a iné) účinky
splnenia povinnosti zamestnávateľa uvedenej v ust. § 74 ods. 1 Zákonníka práce nastanú len vtedy,
ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh

výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti
výpovede určené ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musí byť
skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, nakoľko tento nemožno
dodatočne meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky za súčasného poukazu na to, že objektívne právo
predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou a nie je

len formálnym zosúladením skutkového stavu s právnym, vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že
za prerokovanie výpovede nie je možné považovať len predloženie menného zoznamu zamestnancov
pri hromadnom prepúšťaní, ktorým bude daná výpoveď v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Takéto konanie možno vyhodnotiť len ako oznámenie odborovému orgánu o úmysle rozviazaťpracovný pomer s viacerými zamestnancami. Rovnako rokovanie ako otvorený dialóg a výmenu názorov
zúčastnených strán nemožno zameniť s písomnou korešpondenciou medzi stranami. Uvedené zákonné
ustanovenie má zabezpečiť ochranu zamestnancov, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a

nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru a nie je ho možné považovať len za formálny
úkon, bez jeho materiálneho obsahu. Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru, ktorej nesplnenie
zákonodarca sankcionoval jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna, bez reálnej možnosti odborového
orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k veci s kompletnou znalosťou

problematiky.

V danej veci, aj napriek tomu, že v žiadosti o prerokovanie výpovede adresovanej zástupcom
zamestnancov bol skutkovo presne vymedzený dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, súd nedospel k záveru o splnení podmienky podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce. O prerokovanie
výpovede bolo zo strany odporcu požiadané, avšak ako vyplýva z predložených dôkazov, výpoveď

nebola osobne so zástupcami zamestnancov podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce prerokovaná. Medzi
odporcom a zástupcami zamestnancov došlo len k písomnej korešpondencii, ktorou odporca požiadal o
prerokovanie a zástupcovia zamestnancov listom zo dňa 14. 09. 2007 (č. l. 301) vyjadrili svoj nesúhlas
s tým, že nie je známy žiaden vážny dôvod, pre ktorý by mali byť uvedení zamestnanci prepustení.
Zástupcovia zamestnancov súčasne zdôraznili, že nimi požadovaná analýza, na základe ktorej bol tento

krok spravený (požadovaná už pri prerokúvaní hromadného prepúšťania dňa 13. 08. 2007- č. l. 105),
aj napriek ich požiadavke predložená nebola. V nadväznosti na vyššie uvedené, takéto jednanie podľa
súdu nesmerovalo k splneniu požiadavky prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov a malo
predstavovať len formálne splnenie zákonnej požiadavky, v rozpore s účelom takéhoto prerokovania.
Formálnosti nasvedčuje tiež nereflektovanie požiadavky zástupcov zamestnancov (už dňa 13. 08. 2007

pri prerokovaní hromadného prepúšťania) na predloženie externej analýzy, ktorá viedla k zrušeniu
zákazníckych centier odporcu a tým aj pracovných miest.

Spoukazomnavyššieuvedené,keďodporcavkonanínepreukázalsplnenieponukovejpovinnostipodľa
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce, resp. skutočnosť, že sa naňho ponuková povinnosť nevzťahuje a rovnako,

keď súd nemal za preukázané ani splnenie podmienky platnosti výpovede uvedenej v ust. § 74 ods. 1
Zákonníkaprácespočívajúcejvprerokovanívýpovedesozástupcamizamestnancov,nemožnovýpoveď
danú odporcom navrhovateľovi dňa 02. 11. 2007 považovať za platnú. Súd preto návrhu navrhovateľa
vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných pre účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko rozhodovanie o náhrade trov konania je
viazané na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.), v konaní úspešný navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil
a tieto mu v konaní ani nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), od poplatku sú oslobodení
navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o
určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania

pracovného pomeru.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká právoplatnosťou
rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

S poukazom na citované ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. a skutočnosť, že navrhovateľ, ktorému

prislúcha zákonné osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992
Zb. bol v konaní úspešný, súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
za návrh na začatie konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru v sume 99,50 Eur, podľa
položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd

Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.