Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8P/58/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614208366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloletú V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G..
U., Š. XXX/XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš,
M. M. Hodžu 30, Lipt. Mikuláš, dieťa rodičov V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. U., Š. XXX/XX a C.. U.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., I. N. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom,
so sídlom v Bratislave, Konventná 9, konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, samosudkyňou
JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lipt. Mikuláš č.k. 3P/171/2006-19 zo dňa 13.11.2006, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2007, č. k. 9CoP/4/2007-32, sa v časti výživného na maloletú V.
Z. m e n í tak, že otec je p o v i n n ý počnúc dňom 01.10.2014 platiť na výživu mal. V. Z., nar.
XX.XX.XXXX, čiastku 160 eur mesačne, splatnú do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám
matky V. Z.Í., bytom v G.. U., Š. XXX/XX.

Zaostalé výživné za čas od 01.10.2014 do 30.11.2014 vo výške 107,56 eur je otec
p o v i n n ý zaplatiť jednorazovo v lehote do 28.02.2015.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručený tunajšiemu okresnému súdu 01.10.2014 matka maloletej navrhla zvýšenie výživného
od tohto dňa na sumu 250 eur mesačne z dôvodu, že vyživovacia povinnosť bola naposledy menená
rozsudkom tunajšieho okresného súdu č. k. 4P/99/2010-61 zo dňa 03.09.2010, odkedy došlo k zmene
pomerov.

Na pojednávaní matka dieťaťa vypovedala, že od 01.07.2014 je zamestnaná ako pracovníčka súkromnej
bezpečnostnej služby na skrátený pracovný úväzok v rozsahu 80-100 hodín mesačne, jej mesačný
zárobok je asi 150 eur netto. Okrem toho sa stará o svoju invalidnú matku, za čo poberá opatrovateľský
príspevok 218,18 eur. Jej matka sa vonku pohybuje na invalidnom vozíku, vo vnútri prejde za pomoci
dvoch bariel. Potrebuje pomoc pri obliekaní, hygiene, nevarí, neupratuje, neperie. Za opotrebenie šatstva
dostáva príspevok 17 eur mesačne. Z titulu rodinných prídavkov poberá matka na 3 maloleté deti 70 eur.
Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, poberateľkou dôchodku 280 eur a troma maloletými
deťmi. Odporca platí na najstaršiu V. výživné 106 eur, na mladšieho 14-ročného U. 99,58 eur a na
najmladšieho 11-ročného P. jeho otec platí mesačné výživné 160 eur. Byt je vlastníctvom starej matky
detí a pozostáva z 2 izieb, mesačné náklady na bývanie a energie sú 212 eur. Stará matka detí hradí
náklady na bývanie, matka financuje ostatné výdavky, najmä stravu, lieky. Matka za svoje lieky, ktoré
užíva niekoľko rokov, dopláca 20 eur mesačne. Maloletá V. je alergičkou, lieky užíva celoročne; výšku
doplatku matka nevedela uviesť. Paušál za mobilný telefón platí matka 30 eur mesačne a na úrazové

poistenie je platba 15 eur mesačne. V. navštevuje druhý ročník hotelovej akadémie. Pôvodne študovala
v 5-ročnom študijnom odbore, prešla na 3-ročný, takže stratila jeden rok. Okrem výživného jej otec
neprispieva ničím, nestretávajú sa. Kredit na mobilný telefón pre dcéru matka platí po 5 eur mesačne a
platí jej poistenie tiež po 15 eur mesačne. V mimoškolskej činnosti sa maloletá nevenuje ničomu, s čím
by bol spojený vznik výdavkov. V rámci praktickej výuky dcéra nepoberá žiadne odmeny, oblečenie
na prax má zakúpené od prvého ročníka štúdia. Keďže praxuje v G.. L., precestuje 1,10 eur denne,
stravu dostane v zamestnaní. Prax a teoretická výuka sa striedajú po mesiaci. Počas letných prázdnin
maloletá brigádovala jeden mesiac, zarobila 50 eur, počas školského roka nebrigáduje. Náklady spojené
so školskou dochádzkou, hygienou, ošatením ostatných detí sú rovnaké ako náklady detí v domácnosti
otca maloletej V.. Za komunálny odpad 5 osôb platí poplatok 86 eur a za internet je mesačná platba 10
eur. Žiadnemu zo svojich detí matka nesporí.

Výsluchom otca maloletej súd zistil, že je poberateľom výsluhového dôchodku 415,04 eur mesačne.
Tvrdil, že najmä po smrti svojej matky vo februári 2014 zabezpečuje starostlivosť o svojho otca vo
veku 66 rokov, ktorý trpí vysokým krvným tlakom a cukrovkou, je mobilný, nie je ani pripútaný na
invalidný vozík. Otec maloletej svojmu otcovi denne varí, zabezpečuje rôzne opravy, práce v záhrade,
nákupy, podáva mu 3-krát denne inzulínové injekcie. Chodí s ním k lekárom, vybavuje rôznu evidenciu
a korešpondenciu. Výšku dôchodku svojho otca nepozná, pracoval ako strážnik. Otec maloletej v r.
2004 absolvoval štúdium na X. R. X. G.. U. v odbore management. Na výsluhový dôchodok odišiel
28.02.2010 zo zdravotných dôvodov. Konkrétne má problémy ortopedického charakteru s chrbticou,
pravidelne 1-krát ročne chodí na prehliadky. Operáciu ako jedinú možnú liečbu odmieta kvôli riziku, že
zostane na invalidnom vozíku. Bolesť tlmí voľnopredajnými tabletkami, na ktoré vynakladá mesačne
30-40 eur. Ako alergik celoročne berie lieky s mesačným doplatkom 20 eur. Po odchode z armády si
hľadal prácu cestou internetu v štátnej správe, v školstve. Poslal aj pár písomných žiadostí, ale keď vidia,
že je výsluhový vojak, na 99 % mu ani neodpovedia. Bola mu ponúknutá práca, v ktorej aby musel byť
celý deň v stoji, čo neprichádza do úvahy vzhľadom na jeho zdravotný stav. Má príležitostné brigády,
naposledy pracoval v Taliansku mesiac pri obstrihávaní stromov. Túto prácu robiť napriek zdravotným
problémom mohol, lebo stromy boli nízke. Neuviedol, či bol ako zamestnanec riadne prihlásený, či boli
za neho platené odvody. Mimo Slovenska dlhšie ako 8 dní nebol, pracovnú zmluvu nepodpisoval. Takto
chodí do Talianska pracovať každý rok od rok 2011, tento rok zarobil asi 600 eur, čo je suma vyplatená
už po zaplatení nákladov na bývanie. Okrem tohto tento rok iný zárobok nedosiahol. Do úmrtia svojej
matky zabezpečoval starostlivosť o ňu v ťažkej chorobe, za čo matka jeho rodine prispievala čiastkou
asi 100-150 eur mesačne. Opatrovateľský príspevok nepoberal, pretože po zrátaní jej invalidného
dôchodku, otcovho dôchodku a výsluhového dôchodku otca dieťaťa mu nárok na tento príspevok
nevznikol. Z dôvodu starostlivosti o otca si nejde tento príspevok vybaviť, pretože jeho otec nie je ŤZP.
Otec maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, s jej 19-ročnou dcérou, na ktorú jej otec
platí výživné 33 eur, s dvoma spoločnými synmi a otcom. Vyživovacia povinnosť na družkinu dcéru
bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, právoplatným 26.08.2006, čiastkou
1.000,- Sk. Jej matka nepožadovala zvýšenie výživného vzhľadom na to, že otec dieťaťa je recidivista,
za ktorého výživné platia jeho rodičia. Dcéra jeho priateľky nosí zubný strojček, platba je 80 eur za 3
mesiace, prvotná investícia bola 200 eur. Denne dochádza na Obchodnú akadémiu v Martine, precestuje
24 eur mesačne. Mladší synovia otca maloletej V. a jeho družky F. R. F. Y. sú vo veku 8 a 5 rokov,
navštevujú ZŠ (stravné 20 eur mesačne ) a MŠ (mesačný poplatok 18 eur) v mieste bydliska. Obaja sú
alergici, za celoročne používané spreje doplácajú mesačne po 20 eur. Mladšiemu synovi musia kvôli
stomatologickým problémom zakupovať špeciálnu zubnú pastu za 5 eur na mesiac. Synovia nemajú
zvýšené výdavky na výživu. Obidvaja v mieste bydliska hrajú futbal, kde je platba po 15 eur mesačne na
každého z nich. Starší syn futbal hrá dva roky, mladší jeden rok. Výstroj pre jedného stojí približne 50 eur.
Jediným príjmom jeho priateľky sú rodinné prídavky cez 70 eur na tri deti, je evidovaná na úrade práce,
predtým bola na rodičovskej dovolenke a pred nástupom na ňu pracovala ako predavačka v Moldave
nad Bodvou. Je absolventkou hutníckeho učilišťa. Bývajú v rodinnom dome vo vlastníctve starého otca
maloletých detí. Rodičia vlastníctvo k tomuto domu vyporiadali ešte za života matky, otec maloletej je
ich jediným synom. V dedičskom konaní po matke nezdedil žiaden majetok. Rodina otca dieťaťa obýva
časť domu, pozostávajúcu z dvoch izieb a ďalšej izby spojenej s kuchyňou, kúpeľne, WC. Jeho otec
má k dispozícii kuchyňu, obývačku, spálňu na prízemí. Mesačné preddavky na elektrinu a plyn sú 74,50
eur a na vodu 5 eur. Tieto náklady, vrátane ďalších SIPO platieb, platí rodina otca so starým otcom
maloletej V. na polovice. Každá rodina sa stravuje oddelene. Otec maloletej V. nevlastní majetok väčšej
hodnoty. V roku 2005, ešte za trvania služobného pomeru, čerpal úver 400.000,- Sk na prerábku domu
na bezbarierový a jeho rekonštrukciu kvôli ochoreniu jeho matky. Tento úver má otec splácať do veku 59

rokov, po 80 eur mesačne. Ostatné úvery vyplatil z financií získaných odchodným, ktoré obdržal vo výške
8.000 eur a z úspor, ktoré mal vo výške 12.000,- eur, niečím prispel aj jeho otec a svokrovci. V súčasnosti
nemá otec maloletej žiadne úspory ani odchodné. Náklady na živobytie získava spomínanými brigádami
a jeho priateľka si privyrába šitím odevov mesačnou sumou asi 300-400 eur, aj keď nejde o príjem
pravidelný, pretože závisí od záujmu klientov. Živnostníčkou nie je. Pre dennú potrebu si v záhrade
dopestujú zeleninu a ovocie. Snažia si dopestovať zeleninu v rozsahu, postačujúcom na zimu, hoci keď
vznikne potreba zeleninu dokupujú. Kúrenie v dome je zabezpečené plynom aj elektrinou. Otec dieťaťa
neplatí úrazové ani životné poistenie sebe, partnerke ani deťom. Celá rodina používa jeden mobilný
telefón s mesačným paušálom 10 eur. Za pripojenie na internet platia 17 eur mesačne. Náklady rodiny
na stravu sú asi 300 eur mesačne, vznikajú aj výdavky na ošatenie asi 100-150 eur mesačne. Ročne
platia za 5 bývajúcich osôb poplatok za komunálny odpad 71 eur. Po odrátaní výdavkov z jeho príjmu
celej rodine zostane 90 eur. Medzi svoje deti ráta aj dcéru svojej priateľky. Peniaze, ktoré sporil F., boli
minuté na chod domácnosti. Od svojej tety má vedomosť, že v Bardejovských kúpeľoch študenti, ktorí
tu vykonávajú prácu, za ňu dostávajú odmenu.

Právny zástupca otca dieťaťa navrhol návrh matky zamietnuť ako nedôvodný, keďže zvýšenie výživného
by bolo v rozpore s § 75 Zákona o rodine, v rozpore s odôvodnenými potrebami oprávnenej a so
schopnosťami a možnosťami a majetkovými pomermi povinného, ktorý sa bez dôležitého dôvodu
nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu a neprevzal na seba žiadne
neprimerané majetkového riziká. Matka v roku 2006 mala približný príjem 333 eur, otec 850 eur. V roku
2010 bol príjem matky 256,16 eur a príjem otca 380,51 eur. K dnešnému dňu je príjem matky 428 eur
a výživné 366 eur, dokopy 794 eur, príjem otca je 415,04 eur. V čase od posledného rozhodovania u
matky nedošlo k zmene v počte vyživovaných povinností, u otca sú vyživovacie povinnosti zvýšené o
2 osoby maloletých detí.

Kolízny opatrovník maloletej navrhol podanému návrhu vyhovieť a výživné zvýšiť primerane veku a
potrebám maloletej, keďže od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula dlhá doba, dieťa navštevuje
stredný stupeň školského vzdelávania a na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov.

Pripojeným spisom Okresného súdu Lipt. Mikuláš sp. zn. 3P/171/2006 je preukázané, že rozsudkom
zo dňa 13.11.2006 č. k. 3P/171/2006-19 bol otec maloletej V. a maloletého U. Y. U. Y. zaviazaný
platiť zvýšené výživné na maloletú V. 3.200 Sk (106,22 eur) mesačne a na maloletého U. (nar. v roku
2000) 3.000 Sk mesačne (99,58 eur) počnúc dňom 01.09.2006. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva,
že súd vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca za obdobie od novembra 2005 do
októbra 2006 vo výške 25.608,- Sk (850 eur), z čoho bol príspevok na bývanie 5.500,- Sk Sk mesačne.
Priemerný čistý mesačný príjem matky za posledných 12 kalendárnych mesiacov bol 5.614 Sk, od
21.06.2006 do 14.10.2006 bola práceneschopnou poberateľkou dávok nemocenského poistenia, v čase
rozhodovania súdu poberala rodičovský príspevok, ktorého aktuálna výška od 01.09.2006 bola 4.400 Sk
(146,05 eur). Otec dieťaťa platil leasingové splátky 9.679 Sk (321,28 eur) mesačne. Konečný zostatok
na účte otca v ČSOB z titulu spotrebného úveru predstavoval zostatok mínus 98.495,25 Sk (3.269,44
eur). Otcovi detí boli k 10.11.2006 poskytnuté úvery vo výške 40.000 Sk, 70.000 Sk, 100.000 Sk, 400.000
Sk. Otec platil poistenie pre maloletého F. G. 1.200 Sk štvrťročne a životné poistenie pre svoju osobu
178 Sk mesačne. Jeho partnerka Z. G. bola dňom 11.09.2006 vyradená z evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Rodina bývala v rodinnom dome v F. spolu s rodičmi otca maloletých detí. Partnerka otca
bola poberateľkou rodičovského príspevku, keďže 21.07.2006 sa im narodil syn F. G.. Okrem toho v
domácnosti žila dcéra priateľky Z., nar. v r. 1995, na ktorú bol jej otec zaviazaný platením výživného
1.000 Sk mesačne. Na úpravu domu, potrebnú pre bývanie dvoch rodín, otec čerpal úvery, pričom
svojmu otcovi prispieval 3.500 Sk na elektrinu, plyn a inkaso. Maloletému F. sporil po 2.000 Sk mesačne,
životné poistenie pre V. R. U. zrušil z dôvodu narušenia vzťahov; peniaze pri zrušení neboli vyplatené
žiadne. Otec splácal úver po 1.350 Sk mesačne, ostatné už boli posplácané (44,81 eur). Nevlastnil
žiadne úspory, hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Leasingové splátky platil na polovicu so svojím otcom.
Matka žila spolu s 3 maloletými deťmi a svojou matkou v byte. Na maloletého P. prispieval jeho otec
4.000 Sk (132,76 eur) mesačne. Náklady na bývanie z titulu inkasa boli vo výške 6.217 Sk (206,36 eur),
jej matka bola poberateľkou invalidného dôchodku 6.266 Sk (207,99 eur). Maloletá V. navštevovala
4. ročník ZŠ a maloletý U. 1. ročník ZŠ. Deti mali bežné výdavky na výživu, nenavštevovali žiadne
platené krúžky. Matka nevlastnila úspory, hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Otec sa s deťmi nestretával,
na ich výživu mimo výživného neprispieval ničím. Pri príjme otca súd vychádzal zo sumy 20.108 Sk,

po odpočítaní príspevku na bývanie, čo predstavovalo 667,46 eur. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/4/2007-32 zo dňa 27.07.2007, právoplatným 18.05.2007.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 4P/99/2010-61 (ktorým bol zamietnutý návrh
matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného) vyhláseného 03.09.2010, a to z jeho
dôvodov vyplýva, že otec dieťaťa podľa personálneho rozkazu ukončil služobný pomer profesionálneho
vojaka v Armáde SR s vedomím, že profesia vojaka z povolania už nie je celoživotným povolaním
a celkovo nemá záujem pracovať v ozbrojených silách. V rokoch 2009 a 2010 sa otec nezúčastnil
cvičení v teréne. Ako dôvod skončenia služobného pomeru otec v žiadosti o prepustenie do civilu uviedol
zdravotné dôvody, lebo sa nemohol pre peľovú alergiu zúčastňovať cvičení v teréne.

Z potvrdenia B. akadémie so sídlom v G.. U. z 18.08.2014 je preukázané, že maloletá V. Z. je v šk. roku
2014/2015 žiačkou 2. ročníka denného štúdia, ktorého štandardná dĺžka je 3 roky.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš o poberaní peňažného príspevku na
opatrovanie za rok 2014 matkou maloletých detí je zistená jeho výška v období od januára do júna
2014 210,52 eur, od júla do novembra 2014 v sume 208,18 eur. V roku 2013 bol tento príspevok v
januári až júni vo výške 206,61 eur a v júli až decembri 210,52 eur mesačne.

Z potvrdenia Y..C..F., R..F.. V. z 19.11. 2014 súd zistil výšku netto príjmu matky za obdobie od júla 2014
do októbra 2014 v sume 293,19 eur, a to za mesiace júl a august po 73,91 eur, za september 71,79
a za október 73,58 eur. Vo firme Y..C..F. F., F..E..D.. V. matka dosiahla v období júl a august 2014 netto
príjem 21,52 eur a v období septembra a októbra 2014 po 24,15 eur, čo je preukázané potvrdením zo
dňa 19.11.2014 tohto subjektu..

Fotokópiou rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. VÚ
SZ-65306040462604 z 18.06.2013 je preukázané zvýšenie výsluhového dôchodku otca maloletej od
01.07.2013 na 415,04 eur mesačne.

Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 890 z 10.02.2010 je preukázané prepustenie
C.. U. Y. zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý skončí dňom 28.02.2010 podľa § 72 od.s
1 písm. a/ a § 70 ods. 2 písm. a/ zákona 346/2005 Z.z.. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že otec
dieťaťa vo svojej žiadosti o prepustenie zo služobného pomeru bližšie neuviedol dôvody, pre ktoré chce
skončiť služobný pomer profesionálneho vojaka. Svoju žiadosť však podáva s vedomím, že profesia
vojak už nie je celoživotné povolanie a celkovo nemá záujem ďalej pracovať v Ozbrojených silách
SR. Veliteľ zásobovacej základne ZT-5 navrhol prepustiť tohto profesionálneho vojaka zo služobného
pomeru, avšak veliteľ Síl výcviku a podpory OS SR jeho prepustenie neodporúčal realizovať z dôvodu, že
za menovaného nie je adekvátna náhrada. Prepustenie zo služobného pomeru bolo vojakovi zamietnuté
personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu č. 10591 z 25.novembra 2009, ktorý bol v rámci
odvolacieho konania rušený a následne dňa 10.02.2010 bolo rozhodnuté o prepustení vojaka zo
služobného pomeru.

Rodným listom maloletého F. Y. je preukázané jeho narodenie XX.XX.XXXX z otca U. Y. a matky Z. G..
Z tých istých rodičov sa XX.XX.XXXX narodil maloletý F. Y., čo je preukázané jeho rodným listom.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd podanému návrhu vyhovel sčasti. Od poslednej zmeny
výšky výživného od 01.09.2006 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých osôb, ktorých sa
existencia a plnenie vyživovacej povinnosti týka. Táto zmena je podstatná a je vyvolaná už len samotnou
skutočnosťou uplynutia doby viac ako 8 rokov od posledného rozhodnutia o výživnom. Za túto dobu
sa udiali viaceré životné zmeny u maloletej V., u jej matky aj u jej otca. Maloletá V. v čase posledného
rozhodovania o výživnom navštevovala 4. ročník ZŠ, v súčasnosti je študentkou 2. ročníka strednej školy,
takže jej náklady na živobytie už nie sú nákladmi malého dievčatka, ale takmer dospelej ženy. Maloletá
má vyššie výdavky na stravu, ošatenie a obutie, zabezpečenie hygieny, náklady spojené s plnením
školských povinností súvisiacich s prípravou na výkon budúceho povolania, či už ide o absolvovanie
teoretickej alebo praktickej časti výuky. Tieto náklady sú u maloletej štandardné, nie sú zvýšené finančne
náročnými voľno-časovými aktivitami športového, umeleckého charakteru, návštevou jazykovej školy,
kultúrnych a spoločenských podujatí a len miernym spôsobom sú zvýšené jej nepriaznivým zdravotným
stavom (alergia). Pravidelný príjem, zabezpečený vlastnou prácou, maloletá nemá. Nemá ani súkromný
majetok, z ktorého by mohla uspokojovať náklady na živobytie, nemá žiadne úspory, ale ani záväzky.
Matka si časť vyživovacej povinnosti k maloletej plní osobnou starostlivosťou (aj keď v rozsahu užšom,
než aká je poskytovaná dieťaťu nižšieho veku), otec sa s maloletou nestretáva, nekontaktuje, nad
rámec bežného výživného neprispieva ničím. Oproti stavu zistenému v čase posledného rozhodovania
došlo aj k zmene pomerov u matky maloletej. V čase posledného rozhodovania o výživnom bola
matka poberateľkou rodičovského príspevku 146,05 eur, v súčasnosti je jej príjem dosiahnutý u
zamestnávateľov Y..C..F., R..F.. a Y..C..F. F., F..E..D.. za obdobie od júla 2014 do októbra 2014 priemerne
96,13 eur netto. Peňažný príspevok za opatrovanie svojej matky poberá matka naposledy vo výške od
júla 2014 v sume 208,18 eur, takže s príjmom zo zamestnania je potom poberateľkou čiastky 304,31 eur.
Okrem toho matka poberá na 3 maloleté deti štátnu dávku vo forme rodinných prídavkov, čo je čiastka
72,51 eur. Od posledného rozhodnutia o výživnom u matky k zmene počtu vyživovacích povinností
nedošlo, u otca sa počet jeho vyživovacích povinností zvýšil o 1, k maloletému F. Y.. Celkovo má matka
3 vyživovacie povinnosti, otec 4 vyživovacie povinnosti. Pokiaľ otec poukazoval na to, že žije v spoločnej
domácnosti aj s plnoletou dcérou svojej partnerky z predošlého manželstva, táto má svojho otca,
ktorý má voči nej vyživovaciu povinnosť. Ak sa jej matka rozhodla nežiadať od 26.08.2006 zvýšenie
výživného, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej
V. Z., prípadne voči jeho ostatným deťom. Argument o ťažkej vymožiteľnosti výživného neobstojí,
pretože v prípade neplatenia výživného je možné žiadať výživné náhradné. Napriek sume výživného
niekoľko rokov nezvyšovanej a nezamestnanosti jej matky a tvrdenému nízkemu príjmu odporcu boli
vynakladané vysoké sumy na úpravu chrupu (vstupná investícia 200 eur, štvrťročné platby za kontroly
80 eur) dcéry otcovej partnerky. Ak sa odporca podieľa na týchto aj ďalších platbách osobe, voči ktorej
nemá vyživovaciu povinnosť, nie je dôvod pre to, aby si neplnil vyššiu vyživovaciu povinnosť voči
vlastnej dcére. Otec maloletej V. suplovaním otca dcéry svojej partnerky vypadáva z plnenia vlastnej
vyživovacej povinnosti, čo je z hľadiska spolužijúcich osôb prirodzené, ale z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti k maloletej V. neakceptovateľné, lebo ona nemôže ovplyvniť fakt, že jej rodičia sa rozviedli,
nežijú spolu a navyše majú aj narušený vzťah. Súd tiež musí, vzhľadom na zvýšenie počtu vyživovacích
povinností u otca pripomenúť, že plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je prvoradé a rodič
má mať na zreteli jej trvanie, dokiaľ dieťa nenadobudne schopnosť samé sa živiť. Každý rodič musí
mať pri rozhodnutí priviesť na svet ďalšie dieťa na pamäti už existujúce vyživovacie povinnosti a to,
aby príchodom ďalšieho dieťaťa nebolo ich plnenie ohrozené. Z výpovede otca je tiež preukázané, že
jeho mladší synovia F. R. F. Y. majú bežné náklady na výživu primerané ich veku, mierne zvýšené
alergiou rovnako ako V.. Otec a jeho partnerka financujú týmto deťom voľno-časovú športovú aktivitu
čiastkou po 20 eur mesačne, keď na športový odev a obuv vynaložia na každého asi 15 eur. Aj maloletá
V. má presne rovnaké právo venovať sa v mimoškolskej činnosti športu, alebo iným aktivitám, ktorých
hradenie z doteraz určeného výživného nebolo jednoducho možné. Matka aj otec maloletej žijú v

nehnuteľnostiach, ktoré patria ich rodičom, náklady na bývanie otec so svojím otcom hradia rovnakým
dielom. V domácnosti matky náklady na bývanie hradí jej matka, matka dieťaťa sa podieľa na nákupe
stravy. V čase posledného rozhodovania bol teda príjem matka 146,05 eur, teraz je 304,31 eur, čo
predstavuje zvýšenie o 158,26 eur. Rodinné prídavky v rodine otca aj matky sú štátnou sociálnou dávkou
patriacou deťom, preto ich súd do príjmu rodín nemohol zaratávať. Navyše, každá rodina poberá rodinné
prídavky na 3 maloleté deti 72,51 eur, pričom otcom najmladšieho dieťaťa matky nie je odporca, ktorý
nie je ani otcom dieťaťa jeho partnerky. Na druhej strane nemožno opomenúť, že za 8 rokov došlo
k podstatnému zvýšeniu životných nákladov v dôsledku ekonomického vývoja spoločnosti, takže toto
zvýšenie príjmu matky je v skutočnosti postačujúce len na úhradu nevyhnutných životných nákladov
jej a jej detí tak, ako jej príjem dosiahnutý v čase posledného rozhodovania postačoval tiež len na
úhradu nevyhnutných výdavkov. Otec dieťaťa bol v čase posledného rozhodovania poberateľom príjmu
vo výške 667,46 eur zo zamestnania, hoci nezanedbateľným bolo aj poberanie príspevku na bývanie
5.500 Sk (182,56 eur), takže tento výdavok z čistej mzdy 667,46 eur otec nevynakladal. V súčasnosti
je otec poberateľom výsluhového dôchodku 415,04 eur, čo predstavuje pokles jeho finančného príjmu
o 252,42 eur. Otec, čo je najpodstatnejšie pre celé rozhodnutie, sa rozhodol dobrovoľne a slobodne
odísť zo zamestnania profesionálneho vojaka napriek tomu, že v tom čase mal už 4 vyživovacie
povinnosti (jeho najmladšie dieťa F. Y. bol vo veku 9 mesiacov). Z personálneho rozkazu riaditeľa
Personálneho úradu č. 890 z 10.02.2010, ktorým bol otec maloletej prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka, otcom tvrdený dôvod skončenia služobného pomeru v podobe nepriaznivého
zdravotného stavu nevyplýva. Naopak, textom tohto rozhodnutia je preukázané, že otec bol prepustený
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka armády až v odvolacom konaní, keď jeho skoršej
žiadosti nebolo vyhovené 25.11.2009 z dôvodu, že za jeho osobu nie je adekvátna náhrada. Súd je
povinný v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine prihliadať nielen na faktické príjmy výživou
povinnej osoby, ale posudzovať aj potencionalitu jej príjmov, teda vychádzať z príjmov, ktoré by povinná
osoba mohla dosiahnuť pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, vzdelanie a jeho
odbornosť, prax, schopnosti, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce). Súd musí konštatovať, že otec sa
bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, umožňujúceho dosiahnuť príjem, postačujúci
pre riadne plnenie vyživovacej povinnosti. Otec svoju žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka odôvodnil tým, že profesia vojak nie je celoživotné povolanie a nemá záujem
ďalej pracovať v Ozbrojených silách SR. Súd musí skonštatovať, že človek, ktorý má 4 vyživovacie
povinnosti a nemá zabezpečenú žiadnu ďalšiu prácu, musí využiť všetky dostupné možnosti pre získanie
zodpovedajúceho príjmu. Súd si pri hodnotení tohto konania otca nemohol nevšimnúť, že jeho partnerka
bola na rodičovskej dovolenke, po ktorej sa legálnym spôsobom nezamestnala, čo otec mal mať tak isto
na pamäti. Zo strany dopytu na trhu práce bol záujem na udržaní tohto zamestnanca zamestnávateľom.
Ak by bola dôvodom skončenia služobného pomeru v žiadosti otca uvádzaná peľová alergia, potom by k
skončeniu služobného pomeru došlo už v r. 2009, kedy sa otec prvýkrát nezúčastnil cvičenia v teréne, a
nie v r. 2010 po odvolacom konaní. V súčasnosti otec dieťaťa síce tvrdil, že zabezpečuje starostlivosť o
svojho otca, oproti starostlivosti poskytovanej matkou dieťaťa svojej matke možno konštatovať, že ide o
neporovnateľné podmienky. Starý otec z otcovej strany je sebaobslužný, pohyblivý, na rozdiel od starej
matky zo strany matky dieťaťa, ktorá je na invalidnom vozíčku a vyžaduje pomoc aj pri takých bežných
úkonoch ako je obliekanie a hygiena, čo otec maloletej nepoprel. Za týchto okolností jedinou otcom
tvrdenou objektívnou prekážkou pre nezískanie zamestnania, ktorá nastala až v bližšie neoznačenej
dobe po subjektívne zavinenom skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka, môže byť jeho
zdravotný stav. Otec však netvrdil, kedy k zhoršeniu zdravotného stavu spôsobom znemožňujúcim
pracovať došlo a netvrdil, že jeho zdravotný stav mu znemožňuje vykonávať akúkoľvek prácu, keď
pripustil obmedzenia pre výkon istých druhov práce bez ich špecifikácie. Vzhľadom na podstatu
rozhodnutia, spočívajúcu v tom, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania
(v ktorom pracoval v čase posledného rozhodovania o výživnom) bolo nadbytočným v tomto smere
vykonávať ďalšie dôkazy. U otca súd musí v jeho neprospech vyhodnotiť aj čerpanie úverov a následné
použitie odchodného na úhradu úverov čerpaných za účelom investície do cudzej nehnuteľnosti (aj keď
otec dieťaťa tvrdí, že raz bude dedičom tohto domu). Opäť je prioritné plnenie vyživovacej povinnosti
a otec si už aj vzhľadom na svoj odchod zo služobného pomeru profesionálneho vojaka mal zvážiť,
či odchodné investuje, alebo bude slúžiť ako rezerva pre úhradu vyživovacej povinnosti, keďže nemal
zabezpečenú riadnu, stálu inú prácu a rastú nielen jeho malí synovia, ako uviedol, ale aj jeho staršie
deti, ktorých postavenie je rovnocenné. Na základe týchto skutočností súd podanému návrhu matky
vyhovel sčasti a zaviazal otca platením výživného čiastkou 160 eur mesačne, teda o 53,78 eur mesačne
viac oproti poslednému rozhodnutiu spred 8 rokov, čo znamená zvýšenie o 6,72 eur mesačne za každý
rok. Vzhľadom na čas vyhlásenia rozsudku otcovi dieťaťa vznikol na výživnom dlh za október 2014 vo

výške 53,78 eur a za november 2014 o rovnakú čiastku, čo je celkovo 107,56 eur. Na splnenie tohto
záväzku určil súd otcovi dlhšiu lehotu.

O náhrade trov konania je rozhodnuté podľa § 146 ods.1 písm. a/ Obč. súd. por., keďže ide o konanie,
ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 -
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený
navrhnúť exekúciu podľa osobitného zákona.