Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114219154
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114219154.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo
nábrežie 8/A, IČO: 36049581, zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom v Bratislave,
Dvořákovo nábrežie 8/A, proti odporkyni: Q. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX S., o
zaplatenie 429,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 28. októbra 2014 č. k. 25C/181/2014-68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 28. októbra 2014 č.k. 25C/181/2014-68
(napadnutý rozsudok) zamietol návrh navrhovateľa, odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 20.06.2014 domáhal

voči odporkyni zaplatenia sumy 429,79 eura s 0,2 % poplatkom z omeškania denne od 09.07.1999 do
zaplatenia z dôvodu, že odporkyňa neuhradila dlžné poistné na zdravotné poistenie.

Súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná
pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená. Navrhovateľ ako jediný dôkaz predložil kópiu dlžných súm
poistného, čo aj po výzve súdu na preukázanie právneho vzťahu pôvodného právneho predchodcu

navrhovateľa - Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa a odporkyne, považoval za dostačujúci
dôkaz a iné dôkazy nepredložil. Odporkyňa uviedla, že nikdy nebola poistená v Perspektíve družstevnej
zdravotnej poisťovni. Od skončenia štúdia bola v poisťovni Dôvera, pričom predložila doklad, že v nej
nemá žiadne nedoplatky. Namietala premlčanie pohľadávky.

Vec právne posúdil podľa § 2, § 8 ods. 1, § 21 ods. 1, § 26 ods. 1 písm. a/, § 27 písm. a/, § 58 ods. 1,

2, 4, 5 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní povinné zdravotné poistenie (ďalej len „zdravotné poistenie“), § 39 OZ.

Uviedol, že zákon č. 273/1994 Z. z. platil v čase údajného vzniku nedoplatku. Zo strany navrhovateľa
mal súd možnosť preskúmať len rozpis dlžných súm odporkyne s menom za slobodna. Nie je jasné,

kto tento doklad vystavil, a na základe čoho. Nejde o oficiálne úradné rozhodnutie. Na konanie vo
veciach zdravotného poistenia sa vzťahujú predpisy o správnom konaní. V prípade vzniku nedoplatku
mala poisťovňa vydať úradné rozhodnutie s označením a pečiatkou subjektu, ktorý vydal rozhodnutie.
Navrhovateľom predložený rozpis poistného je listina, ktorú je možné vyhotoviť kedykoľvek a kýmkoľvek,
teda bez akejkoľvek hodnovernosti. Odporkyňa sa musela do zdravotnej poisťovne prihlásiť, čo
navrhovateľ nepreukázal a odporkyňa poistenie ohľadne spoločnosti Perspektíva družstevná zdravotná

poisťovňa poprela.Poukázal na § 120 OSP s tým, je na navrhovateľovi, aby preukázal svoje tvrdenia. V prípade
nepredloženia požadovaných dokladov navrhovateľ znáša nemožnosť preukázania svojho nároku po
hmotnoprávnej stránke neúspechom vo veci samej. Navrhovateľ napriek tomu, že je zastúpený právnym

zástupcom, u ktorého je predpoklad znalosti občianskeho súdneho poriadku, a bol na predloženie
dôkazu vyslovené vyzvaný, upozornený na nejasnosť veci nepreukázal existenciu právneho vzťahu
jeho právneho predchodcu a odporkyne. Nepreukázaním tohto právneho vzťahu a zákonných úkonov
voči odporkyni neuniesol navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa uviedol, že mal
aj pochybnosti o tom či je návrh v súlade s dobrými mravmi. Návrh bol podaný dňa 20.06.2014 a k

údajnému omeškaniu odporkyne malo dôjsť od 09.07.1999. Uplynula tak aj desaťročná premlčacia doba
(skoro 15 rokov) a návrh bol teda vzhľadom na námietku premlčania odporkyňou aj premlčaný.

Otrováchkonaniarozhodolvzmysle§142ods.1OSP tak,žeodporkynináhradutrovkonanianepriznal,
keďže jej žiadne nevznikli.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a subjektom
povinným odvádzať verejné zdravotné poistenie nevzniká na základe zmluvy, ale priamo zo zákona.
Zákonnepredpokladáaanineupravujesituáciu,žebyfyzickejosobe(resp.fyzickejosobepodnikateľovi)
vzťah (nie zmluvný), na základe ktorého je povinná odvádzať zdravotné poistenie, nevznikol. Samotná

evidencia odporcu, ktorá je zrejmá z listinných dôkazov predložených navrhovateľom v systéme
zdravotnej poisťovne je relevantným preukázaním skutočnosti, že v danom období bola odporkyňa
poistencom DZP. Odporkyňa nenamietala skutočnosť, že by v predmetnom čase bola poistená v inej
zdravotnej poisťovni a nepredložila o takej skutočnosti dôkazy. Uplatňovaná pohľadávka vzniká priamo
zo zákona a relevantným listinným dôkazom o jej existencii je rozpis dlžných súm poistného a poplatku

z omeškania.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa. Zotrvala na svojom stanovisku, že nemá
žiadny dlh voči navrhovateľovi. Bola poistená v poisťovni Dôvera o čom predložila tlačivo z poisťovne
Dôvera. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že je ich dlžníkom. Keby aj bola pohľadávka
navrhovateľa pravdivá, už je dávno premlčaná.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť

konať pred súdom a pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je jedným
z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako
aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §

157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré

sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na

strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd

posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Z obsahu spisu v predmetnej veci, a to z návrhu na začatie konania na vydanie platobného rozkazu
vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal proti odporkyni vydania platobného rozkazu, ktorým by jej súd
uložil povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi dlžné poistné vo

výške 429,79 eura a poplatok z omeškania 0,2 % denne zo sumy 429,79 eura odo dňa 09.07.1999 do
zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a do dňa podania
návrhu neuhradila dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č.
273/1994 Z. z., a nakoľko sa dostala do omeškania s úhradou dlžného poistného, v zmysle ust. §
23 ods. 2 ZoSP je zároveň povinná zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy

poistného za každý kalendárny deň omeškania. V návrhu pripojil Rozpis dlžných súm poistného a
poplatku z omeškania, ktorým preukazoval existenciu poistného vzťahu medzi odporkyňou a pôvodným
veriteľom, výšku dlžného poistného a tiež obdobia, za ktoré nebolo poistné uhradené. Navrhovateľ
ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA
DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok

zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej nadobudol pohľadávku, voči odporkyni, ktorá je predmetom
tohto návrhu, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Oznámením o postúpení
pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky oznámené odporkyni zo strany poisťovne ako postupcu.
Navrhovateľ ďalej v návrhu poukázal na to, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.06.2003 navrhovateľ vyššie uvedeným spôsobom preukázal svoju

aktívnu vecnú legitimáciu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je zmätočné a je v extrémnom nesúlade so zisteným
skutkovým stavom a nie je ním reagované na skutkové odôvodnenie návrhu navrhovateľa, ktorý
vôbec netvrdil, že by svoj návrh odôvodňoval na základe platobného výmeru či už zrušenej zdravotnej

poisťovnealebonazákladeplatobnéhovýmerusprávcukonkurznejpodstatyúpadcu.Súdprvéhostupňa
sa s vecou dostatočne právne nevyporiadal.

Navrhovateľ si nároky uplatňuje v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 273/1994 Z. z. Predmetom
tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa § 23

ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy
týkajúce sa platenia poistného na zdravotné poistenie nemožno zahrnúť pod vymedzenie v § 7 ods. 1
a 3 OSP, veci vyplývajúce z tohto verejnoprávneho vzťahu súdy v občianskoprávnom súdnom konaní
podľa tretej a štvrtej časti OSP neprejednávajú a nerozhodujú (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 6 Cdo 102/2011). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o-KS 87/03
nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa

vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní
nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v
súkromnoprávnom (obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Skutočnosť, že sporné pohľadávky
vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného
spôsobuje, že ich charakter, ani postúpením pohľadávok, sa nezmenil, ale ostáva zachovaný. S

účinnosťou od 01.11.2004 bol zákon č. 273/1994 Z. z. zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,ktorývust.§18oprávnilÚradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťouvykonávaťdohľadnad
verejným zdravotným poistením okrem iného tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených
zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na

poistnom alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu. Nároky z verejného
zdravotného poistenia sú zásadne nárokmi verejnoprávneho charakteru, ktorých uplatnenie v súdnom
konaní je z dôvodu nedostatku právomoci súdu vylúčené. Zdravotná starostlivosť spadá do sféry
verejného práva vrátane všetkých práv a povinností zdravotných poisťovní a poistencov a má zásadne
verejnoprávny charakter. Nie je podstatné, že pohľadávku nadobudla právnická osoba, ktorá nie je

zdravotnou poisťovňou alebo iná zdravotná poisťovňa, ale ani to, že počas konkurzného konania došlo
k postúpeniu pohľadávok. Vzhľadom k uvedenému možno vyvodiť právny záver, že orgánom, ktorý má
právomoc rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, na poplatky z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej
správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Negatívny kompetenčný konflikt medzi súdom a Úradom

vyriešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 21.04.2010, sp. zn. 6Rks 1/2010 keď vyslovil, že o nárokoch
na dlžné poistné, poplatkoch z omeškania z neodvedeného alebo neskoro odvedeného poistného je
príslušný rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Súdprvéhostupňasaztohtopohľadunezaoberalotázkouprávomocisúdunaprejednaniearozhodnutie

danej veci, neriešil splnenie podmienok konania, preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov a navyše sa javí aj vecne nesprávne.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude postupovať v

naznačenom smere a svoje nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Zároveň rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.