Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107206817
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3107206817.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Ing. S. U., bytom S., M. Z. XXXX/XX, zastúpenej
K. dom - advokáti, s.r.o., so sídlom v G. G., G. 10, IČO: 36 857 793 proti odporcovi O. S., bytom Y., S.
XX, zastúpenému JUDr. Y. E., advokátkou so sídlom v Y., Školská XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
18. januára 2016, č.k. 20C/42/2007-350, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu iných trov
konania vo výške 1.892,10 eur k rukám jej právneho zástupcu Právny dom - advokáti, s.r.o., so

sídlom v Banskej Bystrici do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia. V rozhodnutí konštatoval, že
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.10.2012, č. k. 20C/42/2007-331 bol zamietnutý návrh
navrhovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, účastníkom konania nebolo
priznané právo na náhradu trov konania a navrhovateľka i odporca boli zaviazaní zaplatiť na účet
okresného súdu náhradu trov štátu každý vo výške 237,72 eur (t. j. každý polovicu), do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí okresný súd konštatoval, že po vykonanom dokazovaní

zistil, že reálna deľba nehnuteľností, ku ktorým sa navrhovateľka domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, je technicky možná, avšak navrhovateľka ju odmietla, vzhľadom na
narušené rodinné vzťahy s odporcom, pričom sa odmietla aj finančne podieľať na technickej realizácii
prípadnej reálnej deľby nehnuteľností. V takomto prípade sa reálna deľba považuje za nemožnú a
súd postupuje podľa zákonom stanovených ďalších možností podľa § 142 Občianskeho zákonníka.
Takýmto je prikázanie nehnuteľností za náhradu, následným nariadenie predaja vecí. Namiesto týchto

dvoch postupov je možné z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezrušiť podielové spoluvlastníctvo
a nevykonať jeho vyporiadanie, teda návrh zamietnuť. V danom prípade súd nezrušil a nevyporiadal
podielové spoluvlastníctvo účastníkov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval to,
že po rozvode manželstva odporcu a matky navrhovateľky odporca zo svojich prostriedkov dokončil
rozostavaný rodinný dom, matke odporkyni zostal 3-izbový družstevný byt bez vyplatenia odporcovi
akejkoľvek finančnej náhrady a tento bol v poslednom období predaný, nepredajnosť rodinného domu

za obvyklú trhovú cenu vzhľadom na jeho technický stav a skutočnosť, že v prípade nariadenia predaja
nehnuteľností by došlo k predaju pod cenu, čím by bol poškodený hlavne odporca, pretože za polovicu
kúpnej ceny by si nekúpil náhradný byt. Navrhovateľka nemá v úmysle v predmetnom rodinnom dome
bývať, syn odporcu a brat navrhovateľky polovičný podiel odporcu odmietol prijať. Rodinné vzťahy medzi
účastníkmi sú dlhodobo narušené, v súčasnosti klesli ceny nehnuteľností a ani jeden z účastníkov nemá
finančné prostriedky na výplatu polovičného podielu z trhovej hodnoty nehnuteľností. Za takejto situácie

súd považoval za najvhodnejšie ponechať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď uviedol, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania.O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, v časti jeho
výroku o trovách konania, podala odvolanie navrhovateľka a odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka požadovala priznať polovicu

zaplateného súdneho poplatku z návrhu, tak ako súd rozhodol o náhrade trov konania. Súd citoval ust.
§ 142 ods. 1, 3 O.s.p. a ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že podľa cit. ustanovení zaviazal odporcu k
zaplateniu navrhovateľke náhrady trov konania vo výške polovcie súdneho poplatku z návrhu z dôvodu
zamietnutia návrhu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré existovali na strane oboch účastníkov a
súd nezrušil podielové spoluvlastníctvo oboch účastníkov z dôvodu, aby nedošlo k finančnému ukráteniu

na oboch stranách.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý
žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. Poukázal na to,
že ak situácia v čase podania žaloby svedčila podmienkami odporcovi, tak vývojom, pribúdajúcimi
rokmi, zhoršovaním sa zdravotného stavu, nemožnosťou podnikania (z dôvodu vysokého veku a

choroby), sa rokmi len zhoršovala. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie
podielového spoluvlastníctva boli v čase rozhodovania posúdené správne a pokiaľ súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 150 O.s.p. tak, že dôvody hodné
osobitného zreteľa videl na oboch stranách, aj keď jeho rozhodnutie v merite veci samej bolo zamietnutie
návrhu navrhovateľke z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane odporcu, tým zmenil svoje

právoplatné rozhodnutie vo veci samej, v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa taktiež nesplnil
ani svoju povinnosť, pre ktorú bolo jeho rozhodnutie odvolacím súdom zrušené a vrátené na nové
opätovné rozhodnutie, pričom v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bol súd prvého stupňa povinný
svoje rozhodnutie o trovách konania riadne a presvedčivo zdôvodniť. Poukázal na skutočnosť, že
odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí nespochybnil rozsudok v časti nepriznania

trov konania týkajúcich sa súdneho poplatku, ale konštatoval, že návrhu navrhovateľky prvostupňový
súd nevyhovel, a to ani v časti. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa, že pri svojom predchádzajúcom
rozhodnutí napriek neúspechu navrhovateľky aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ktoré sa aplikuje v
prípade čiastočného úspechu/neúspechu a zrušil rozsudok v časti trov konania z dôvodu, že mu chýbajú
atribúty náležitého odôvodnenia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zároveň uložil súdu prvého stupňa

povinnosť rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, o ktorých súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí vôbec nerozhodol.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala
uznesenie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Vyslovila názor, že k rozdeleniu

podielového spoluvlastníctva nedošlo v danej veci z dôvodov hodných osobitného zreteľa existujúcich
na strane obidvoch účastníkov konania, ktorými boli nielen narušené vzťahy účastníkov konania a
neschopnosť oboch účastníkov dohodnúť sa na niektorom zo spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, ale aj nepriaznivé finančné možnosti oboch účastníkov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je
potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Tak ako odvolací súd uviedol už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, základným

meradlom pre nárok na náhradu trov v občianskom súdnom konaní je miera úspechu vo veci, vyjadrená
v ust. § 142 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá
náhrada trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. V konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde
nemožno v klasickom ponímaní hovoriť o úspechu účastníka vo veci, súdna prax zastáva stanovisko,

že pri rozhodovaní o trovách konania treba prihliadať k postoju žalovaného účastníka k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, teda k tomu, či odporca so zrušením o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva súhlasil a či súd o zrušení a vyporiadaní rozhodol spôsobom, aký žiadal
navrhovateľ v návrhu.

V danej veci z návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľka žiadala vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že sporné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného
vlastníctvaodporcoviaodporcabudezaviazanýzaplatiťnavrhovateľkenanáhradujejspoluvlastníckeho
podielu sumu 1.900.000,- Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.Odporca už vo svojom prvom vyjadrení k návrhu žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, keď poukázal na svoj zlý zdravotný stav, svoj vek, skutočnosť, že celý

svoj život prežil v nehnuteľnosti, ktorú zveľaďoval a udržiaval z vlastných prostriedkov bez akejkoľvek
finančnej účasti spoluvlastníka s tým, že finančné prostriedky na vyplatenie navrhovateľky nemá, ako aj
na svoju odkázanosť na bývanie v spornej nehnuteľnosti.

Súdprvéhostupňarozsudkomzodňa29.10.2012č.k.20C/42/2007-331nadôvodyuvádzanéodporcom

prihliadol a rozhodol tak, že návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.
Je teda zrejmé, že súd o zrušení a vyporiadaní nerozhodol spôsobom, akým žiadala navrhovateľka v
návrhu a rozhodol najmä s prihliadnutím na dôvody uvádzané odporcom už v prvom vyjadrení k návrhu
na začatie konania.

Z uvedených dôvodov nemožno konštatovať úspech navrhovateľky v konaní a súd prvého stupňa

tak nemal dôvod pre aplikáciu ust. § 142 ods. 1,3 O.s.p. pre priznanie trov konania neúspešnej
navrhovateľke. Naopak odvolací súd bolo toho názoru, že vzhľadom k uvedenému by trovy konania
mali patriť odporcovi, odvolací súd však aplikoval v danej veci ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľku
z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Dôvody
hodné osobitného zreteľa videl odvolací súd v okolnostiach danej veci, keď navrhovateľka je nútená

podľa rozhodnutia súdu zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, ktorý jej nevyhovuje, preto zaviazanie
navrhovateľky k náhrade trov konania odporcovi by podľa názoru odvolacieho súdu viedlo v danom
prípade k nežiaducej tvrdosti.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcovi náhradu

trov prvostupňového konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi,
ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .