Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200161
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8015200161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: G. J.,

narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y. R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.
29. augusta 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2014.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.01.2015 (č.l. 4 spisu) odvolal voči rozhodnutiu odporkyne zo dňa
28.11.2014vovecinepriznaniastarobnéhodôchodku.Uviedol,ževosvojejpredošlejžiadostiopriznanie
starobného dôchodku zo dňa 30.12.2013 ju požiadal o priznanie starobného dôchodku od doby, kedy

mu vznikol právny nárok na dôchodok. V doterajšom výsluhovom dôchodku nemá zahrnuté obdobie
od ukončenia základnej školy, t.j. dobu učňovky, Š.W. J., základnej vojenskej služby (iba jej dobu)
a po ukončení služobného pomeru v policajnom zbore ministerstva vnútra bol od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce v Y. Q. T.. Podotkol, že výsluhový dôchodok
poberá iba za službu v policajnom zbore za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a starobný
dôchodok žiadal priznať za ostatné obdobia.

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.11.2014 (č.l. 17-18 spisu) odporkyňa podľa § 142 ods.
4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 259
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. jeho žiadosť o
priznanie starobného dôchodku od 09.03.2002 zamietla.
V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 1Sd/56/2014-12
zo dňa 28.08.2014 zrušil jej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.03.2014 a rozhodnutie zo dňa
13.06.2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal na to, že odporkyňa nedostatočne zistila

skutkový stav veci a na základe toho nesprávne posúdila žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.
Jej rozhodnutie považoval súd za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a zmätočné. Podľa jeho
názorubolaodporkyňapovinnáojehožiadostivecnerozhodnúťavodôvodnenírozhodnutiasavyrovnať
so všetkými právnymi argumentmi a s doterajšou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
obdobných veciach. Rovnako ju zaviazal rozhodnúť o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku a
vyrovnať sa s námietkami, nakoľko bol súd toho názoru, že spĺňa podmienky pre priznanie starobného
dôchodku zo všeobecného systému. Takisto odporkyni nariadil postupovať v súlade s článkom 33

Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhlásených v Zbierke zákonov
pod číslom 416/1991 Zb..
Odporkyňa ďalej v odôvodnení poukázala na to, že žiadosťou o dôchodok, spísanou dňa 30.12.2013,
si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od 09.03.2002. V konaní o starobnom dôchodkubolo rozhodnutím Ministerstva vnútra SR (ďalej len „MV SR“) č. Y.-XX.XXX/X-Y.-XX zo dňa XX.XX.XXXX
preukázané, že mu bol od XX.XX.XXXX priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č.
73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru a stráže SR a železničnej polície výsluhový

príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový
dôchodok. Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX doba služobného pomeru od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, ktorá bola zaradená do I. kategórii funkcií. Preto získal najmenej 25 rokov zamestnania
v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, čím mu

vznikolnároknastarobnýdôchodokpodľa§132ods.1písm.a)zákonač.100/1988Zb.odXX.XX.XXXX
vo veku 55 rokov, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. Poukazovala na
znenie ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého v konaniach o nárokoch
na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a o ktorých nebolo
do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.01.2004. Nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa

na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom zabezpečení“). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný
právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona o
sociálnom zabezpečení (z.č. 100/1988 Zb), ktoré neboli doteraz uplatnené.

Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, nezanikajú
uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového
zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje Odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, pričom Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na

starobnýdôchodokvzmyslezákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov.
Zdôraznila, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred
01.01.2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o
tomto nároku vylučujú. Z tohto dôvodu jeho nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nespĺňal

podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003.
Mala za to, že postup Sociálnej poisťovne je plne v súlade s právnym názorom NS SR, ktorý zvolila
Sociálna poisťovňa už v zrušenom rozhodnutí, čo vyplývalo z jeho odôvodnenia, keďže cieľom ustálenej
judikatúry bolo hodnotenie nárokov získaných v I. a II. kategórii funkcií na zníženie dôchodkového veku.
Uvedený postup bol aplikovaný aj v jeho prípade, t. z. bolo mu hodnotené obdobie profesionálnej služby

v I. kategórii funkcií. Zhodnotenie doby služby v I. kategórii funkcií v súlade s ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR malo za následok, že dôchodkový vek dovŕšil navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX,
kedy na príslušníkov policajného zboru sa vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov, teda v čase, keď Sociálna poisťovňa nebola príslušná
hodnotiť ich dôchodkové nároky. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok NS SR č. 9So/103/2011 zo

dňa 26.09.2012, ktorý sa týkal poistenca v rovnakej skutkovej a právnej kategórii, ktorý splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov dosiahnutím veku 55 rokov a odpracovaním potrebnej doby. V tejto právnej veci
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnúť o nároku poistenca na starobný dôchodok podľa V. časti
zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je daná právomoc

príslušnému osobitnému orgánu, ktorým bolo v danom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Pokiaľ išlo o názor, prezentovaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove v rozsudku zo dňa 28.08.2014
sp. zn. 1Sd/56/2014-12 s uložením odporkyni postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128
podotkla, že jeho starobný dôchodok možno iba krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov
doby trvania služby profesionálneho vojaka, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa §

39 zákona č. 328/2002 Z. z. s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.
Ďalej doplnila, že podľa právneho názoru NS SR uvedenom v rozhodnutí č. 55, uverejnenom v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 (rozsudok NS SR č.
7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011) zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby výsluhový dôchodok i

dávky výsluhového zabezpečenia, považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002
Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, a to od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Na určenie výšky starobného dôchodku jepotrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu.
Po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu
príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok tak, ako je to uvedené v článku 33 Dohovoru

o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) vyhlásený pod číslom 416/1991 Zb..
Odporkyňa mala za to, že rozsudok, na ktorý poukázal Krajský súd v Prešove, nemožno v prípade
navrhovateľa aplikovať, pretože ide o rozsudok poistenca, ktorý je v odlišnej skutkovej a právnej situácii
(najmä má rozdielny fyzický vek a získal dobu výkonu služby v inom rozsahu ako navrhovateľ). Pokiaľ
sa týka námietok, že odporkyňa mala postupovať v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a v jeho prípade aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 zo dňa
15.08.2011 a článok 33 Dohovoru odporkyňa konštatovala, že vzhľadom na zistenú skutkovú a právnu
situáciu postupovala podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne podľa rozsudku
č. 9So/103/2011 zo dňa 26.09.2012. Podľa citovaného rozsudku rozhodnúť o nároku navrhovateľa na
starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003
Z. z. je daná právomoc príslušnému orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Záverom poznamenala, že podľa zosúladeného názoru NS SR vznik nároku na starobný dôchodok
podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok
podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z.. Takisto v napadnutom rozhodnutí poukazovala na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 9So/134/2010 zo dňa 24.10.2011, č. 9So/129/2010 zo dňa 24.11.2011, č.

7So/24/2011 zo dňa 29.02.2012 a č. 9So/43/2011 Zo dňa 29.03.2012 a keďže je povinná rešpektovať
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o jeho žiadosti o starobný dôchodok bolo
rozhodnuté v súlade so zosúladenou aplikačnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a preto,
žeSociálnapoisťovňaniejepríslušnánarozhodnutieojehostarobnomdôchodku,jehožiadosťzamietla.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.02.2015 (č.l. 1-3 spisu) okrem iného uviedla, že navrhovateľ si
žiadosťou o dôchodok, spísanou 30.12.2013, uplatnil nárok na starobný dôchodok od XX.XX.XXXX,
pričom v konaní o starobnom dôchodku bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. Y.-XX.XXX/X-Y.-
X zo dňa 19.07.1999 preukázané, že navrhovateľovi bol od 01.06.1999 priznaný výsluhový príspevok,
ktorý sa od 01.07.2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok.

Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej
20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa §
132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od XX.XX.XXXX, t. j. vo veku 55 rokov, t. j. pred dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. Rovnako poukazovala na znenie ustanovenia § 259
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kde v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového

zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne
podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, pričom podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom
zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhodne Odbor
sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z toho dôvodu Sociálna poisťovňa
je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o

sociálnom poistení.
Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Keďže nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré vzhľadom na
citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z

uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a to ani s
prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienku
nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003.
Zdôraznila, že v súlade s § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi vznikol nárok
na starobný dôchodok od XX.XX.XXXX, t. j. dňom dovŕšenia 55 rokov veku. Zdôraznila, že v súlade s

§ 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok od
XX.XX.XXXX, t. j. dňom dovŕšenia 55 roku veku.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2013 navrhovateľ skončil
služobný pomer v policajnom zbore dňa 31.05.1999. Podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia,
ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii vo svojej evidencii, bol navrhovateľ vedený ako zamestnanec

v pracovnom pomere od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
Podľa potvrdenia K. Ú. R. Y. Q. T. zo dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľ vedený v evidencii úradu práce
ako evidovaný nezamestnaný v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z daného vyplýva a aj zo
žiadosti navrhovateľa o priznanie dôchodku, ktorú vlastnoručne podpísal, že v období od XX.XX.XXXXdo XX.XX.XXXX bol navrhovateľ vedený ako zamestnanec W.-G., Y..N..K.. S. a potom od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX bol vedený ako nezamestnaný evidovaný. Nakoľko iná doba dôchodkového poistenia
preukázaná nebola, a teda navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého zamestnania ako vzniku

nároku na starobný dôchodok (od XX.XX.XXXX k 31.12.2003 nárok na starobný dôchodok nie je možné
posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona.
Opätovne zopakovala, že zhodnotenie doby služby v I. kategórii funkcií je v súlade s ustálenou
judikatúrou NS SR a keďže navrhovateľ dôchodkový vek dovŕšil dňa XX.XX.XXXX, kedy sa na
príslušníkov policajného zboru vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,

teda v čase, keď Sociálna poisťovňa nebola príslušná hodnotiť ich dôchodkové nároky. Ďalej v podanom
vyjadrení poukazovala na príslušné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré v danej veci aplikovala a
záverom poznamenala, že podľa zosúladeného názoru Najvyššieho súdu SR vznik nároku na starobný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný
dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65
ods.1zákonač.461/2003Z.z..Pretožiadala,abykrajskýsúdnapadnutérozhodnutiezodňa28.11.2014

ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že len žiada, aby odporkyňa akceptovala predchádzajúce rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove. Dodal, že odporkyňa sa chytá ustanovenia zákona, že nemal nepretržite
pracovný pomer do decembra 2003, pričom bol evidovaný ako nezamestnaný do XX.XX.XXXX, avšak

mu bolo povedané, že nemusí už byť evidovaný, keďže dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov. Žiadal
pri priznaní jeho dôchodku zohľadniť doby od ukončenia základnej školy, učňovky, práce v Š. J. od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (odpracovaných 49 dní) a následne evidencie v nezamestnaných od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Takisto poukazoval na to, že pracoval v I. kategórií funkcií počas
celého obdobia práce u polície od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a rovnako žiadal zohľadniť aj obdobie

základnej vojenskej služby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
-
Z pripojeného administratívneho spisu odporkyne súd zistil:

Zo Žiadosti o dôchodok zo dňa 30.12.2013 súd zistil, že navrhovateľ si danou žiadosťou, doručenou

odporkyni dňa 07.01.2014, uplatnil nárok na starobný dôchodok, pričom dôchodok žiadal priznať od
XX.XX.XXXX.
Z bodu 5 Prehľadu zamestnaní, poistení a inej činnosti navrhovateľ uviedol, že študoval na Y. Š. R. K. S.,
denná forma v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a vojenskú službu vykonal v čase od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX.

Z Prílohy č. 1 súd zistil, že navrhovateľ uviedol dobu zamestnania v W.-G. Y..N..K.. S. v čase od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, služobný pracovný pomer od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a dobu
evidovaného nezamestnaného od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

Z Rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, orgán sociálneho zabezpečenia č.p. Y.-

XX.XXX/X-Y.-XX zo dňa 19.07.1999 zistil, že navrhovateľovi bol podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d)
zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný výsluhový príspevok od 01.06.1999 vo výške 13.048,- SKK mesačne.

Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a
osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 13.12.2013 súd zistil, že navrhovateľovi bol

priznaný podľa zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície výsluhový príspevok od
01.06.1999, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok.
Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru (bod č. 6)
so zaradením do I. kategórii funkcií - základná vojenská služby od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a

služobný pomer v PZ od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čím navrhovateľ na určenie sumy priznanej
dávky získal dobu služobného pomeru v rozsahu 33 rokov a 233 dní.

Z Potvrdenia K. Ú. R. Y. Q. T. zo dňa 07.02.2003 súd zistil, že navrhovateľ bol v evidencii úradu práce ako
evidovaný nezamestnaný v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom podpora v nezamestnanosti

mu bola vyplácaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
§
Podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm.d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti
tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu
jeho účinnosti.

Podľa § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. . o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov,Od1.júla2002sanasociálnezabezpečeniepolicajtovavojakovnepoužijú
1. § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“), Právo na dávky sociálneho zabezpečenia nezaniká uplynutím času.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, Nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia
a sociálnej starostlivosti vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne
vykonávacími predpismi.

Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, Vojak z povolania má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, O dávkach dôchodkového zabezpečenia
rozhodujú, pokiaľ ide o
b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho
ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva.

Podľa§259ods.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalejlen„zákonosociálnompoistení“),
V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2003.

Podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil
podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok
nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo
ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok
sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma

určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného
osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1.
januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.
+

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s
dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. p. Y.-XX.XXX/X-Y.-X zo dňa
19.07.1999bolnavrhovateľovipriznanývýsluhovýpríspevokodXX.XX.XXXX,pričomnanároknadávku

výsluhovéhozabezpečeniamubolazhodnotenádobaslužobnéhopomeru(základnávojenskáslužbyod
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a služobný pomer v PZ od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) so zaradením
do I. kategórie funkcií, čím navrhovateľ získal dobu služobného pomeru v rozsahu 33 rokov a 233 dní.

Výsluhovýpríspevoksavzmysle§124ods.2zákonač.328/2002Z.z.považujezavýsluhovýdôchodok.

Zákon č. 328/2002 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 01.07.2002.

Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom
zabezpečení (zákona č. 100/1988 Zb.) od XX.XX.XXXX (vo veku 55 rokov), keďže získal najmenej 25
rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie

funkcií.

Navrhovateľ ukončil služobný pomer dňa XX.XX.XXXX. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol
evidovaný od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nadobudol účinnosť dňom 01.01.2004.

Právne súd uzatvára, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných
pred 01.01.2004, t.j. v zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, a to dňom
XX.XX.XXXX, kedy navrhovateľ splnil obe podmienky v zmysle citovaného ustanovenia.

Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z., a to ani s

prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nesplnil podmienku
nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX, nakoľko jeho služobný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX a evidencia na úrade práce
skončila dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne

ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o
sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov
zborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra,
ministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.

O sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru a Železničnej polície rozhodujú príslušné
orgány Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnúť o sociálnom
zabezpečení policajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom prípade ustanovením §

143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný
dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení.

Teda navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek dňom XX.XX.XXXX (s pracovným zaradením v I. kategórii

funkcií), kedy v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR sa na príslušníkov policajného
zboru vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. Navrhovateľ teda dosiahol dôchodkový vek pre vznik nároku na starobný dôchodok v čase,
kedy odporkyňa nemala právomoc hodnotiť ich dôchodkové nároky.

Súd má zato, že rozhodnúť o nároku navrhovateľka na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988
Zb., v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., je daná právomoc príslušného orgánu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami krajský súd podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 28.11.2014 ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov konania,

odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musíbyť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.