Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216570
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115216570.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa R. V., nar.

X.XX.XXXX, bytom T., Y. Č. XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Pribullom, advokátom so sídlom
v Prešove, Levočská 77, proti odporkyni R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T., V. X, v konaní o zaplatenie
1.862,07 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporkyňaje povinná zaplatiťnavrhovateľoviistinuvovýške1.862,07Eurs5,25%úrokomzomeškania
od 17.6.2015 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 17.6.2015 domáhal zaplatenia istiny 1.862,07 Eur s
príslušenstvom a k náhrade trov konania. Svoj nárok odôvodňoval tým, že žil s odporkyňou od
právoplatnosti rozvodu v jednom byte, za ktorý úhrady platil iba on, preto si uplatňuje ich polovicu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, tvrdila, že medzi nimi bola dohoda, že platiť polovicu inkasa nebude.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne, listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci boli manželia, rozsudkom tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX zo dňa 16.4.2012 boli rozvedení,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2012 a stal sa vykonateľným 16.5.2012. V konaní na
tunajšom súde sp. zn. XXC/XXX/XXXX rozsudkom zo dňa 7.7.2014 bolo vyporiadané bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Účastníci konania v dobe od právoplatnosti rozsudku o rozvode do mesiaca

jún 2014 žili v spoločnej domácnosti a spoločne užívali 3-izbový byt v T., na ul. Y. Č. XX, zapísaný na
LV č. XXXXX. Všetky náklady spojené s užívaním predmetného bytu uhrádzal navrhovateľ. Navrhovateľ
tvrdil, že odporkyňa napriek jeho výzvam sa na nákladoch nepodieľala. Po vyporiadaní BSM bol byt
pridelený do vlastníctva navrhovateľa, pričom bol zaviazaný zaplatiť na vyrovnanie sumu 17.778 Eur,
z ktorého si započítal pohľadávku, ktorú uplatnil v tomto konaní. K reálnemu zápočtu však nedošlo,
pretože odporkyňa prostredníctvom exekučného konania vymohla celú sumu. Preto podal túto žalobu.

Náklady, ktoré žaluje, predstavujú:
- náklady spojené s užívaním bytu - rok 2012: 1.533,28 Eur z toho alikvotná časť za obdobie 1.5.2012
do 31.12.2012 - 1.011,19 Eur, rok 2013: 1.384,32 Eur, rok 2014 - 1.113,38 Eur, z toho alikvotná časť za
obdobie 1.1.2014 do 31.5.2014 - 463,91 Eur,- elektrická energia: od 1.5.2012 do 31.5.2014 - 534,31 Eur,
- plyn: od 1.5.2012 do 31.5.2014 - 83,13 Eur,
- daň z nehnuteľnosti - rok 2012: 19,80 Eur z toho alikvotná časť za obdobie 1.5.2012 do 31.12.2012

- 13,29 Eur, rok 2013 - 19,80 Eur, rok 2014 - 19,80 Eur z toho alikvotná časť za obdobie od 1.1.2014
do 31.5.2014 - 8,19 Eur,
- rozhlas a TV: od 1.5.2012 do 31.5.2014 - 116,00 Eur,
- poistenie bytu: od 1.5.2012 do 31.5.2014 - 79,00 Eur,
- náklady celkom: ............................. 3.724,14 Eur.

K tomuto výpočtu predložil navrhovateľ doklady a to vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu
za obdobie 2012 až 2014, faktúru z elektrickej energie, plynu, dane, úhrada poistného a doklady SIPO
za obdobie 2012 až 2014.

Na pojednávaní navrhovateľ potvrdil svoj žalobný návrh, uplatňuje si polovicu týchto nákladov od

právoplatnosti rozvodu manželstva, teda od 1.5.2012 do 31.5.2014, kedy bývali v spoločnom byte obaja
aj ich plnoletá dcéra, ktorá v tom čase ešte chodila do školy. Všetky tieto náklady a doklady o nich
predložil do spisu a rozdelil ich na polovicu.

Odporkyňa potvrdila to, že v predmetnom byte po rozvode bývala. Čo sa týka obdobia, tak s tým

súhlasila, ale dohoda bola taká, že navrhovateľ mal platiť všetko, čo sa týka inkasa a ona viedla
celú domácnosť a to až do času, kedy sa s dcérou neodsťahovala, čiže všetko, napr. strava, čistiace
prostriedky, všetko kupovala odporkyňa a užíval to aj navrhovateľ. Je pravdou, že si navrhovateľ občas
niečo kúpil, alebo jedol sám, ale o domácnosť ako takú sa starala odporkyňa. Tvrdila, že bola medzi nimi
dohoda, že nikdy si nič vzájomne nebudú pýtať, preto bola nemilo prekvapená, keď navrhovateľ podal

túto žalobu. Navrhovala, aby súd vypočul ich dcéru, ktorá vie, ako to v domácnosti fungovalo.

Navrhovateľ na výpoveď odporkyne tvrdil, že klame. Pri rozvode sa dohodli o výške výživného s tým,
že budú napoly platiť inkaso a vyplýva to aj z poručenského spisu. Odporkyňa na to uviedla, že takáto
dohoda bola pred rozvodom, ale po rozvode sa dohodli, že on bude znášať celé náklady a ona bude

viesť celú domácnosť, pretože výživné 140 Eur bolo pre dcéru a nič dcére navyše nedával. Navrhovateľ
trval na tom, že hospodáril každý sám. Mali veľké konflikty, a preto nepripadalo do úvahy, aby spolu
jedávali, alebo nejakým iným spôsobom by sa odporkyňa o neho starala.

Súd mal pripojený spis XXP/XXX/XXXX, kde z výpovede odporkyne v tomto konaní vyplynulo, že

účastníci mali medzi sebou dohodu, že budú platiť náklady na byt na polovicu.

Súd vypočul ako svedkyňu N. V., dcéru účastníkov konania. Tá na pojednávaní potvrdila, že si pamätá,
že rodičia mali medzi sebou dohodu, že otec bude platiť byt a mama sa bude starať o domácnosť.
Fungovalo to ale len dovtedy, kým u nich nenastali problémy a následne sa odsťahovali. Mama kupovala

pracie prášky, z čoho si pral aj otec, žehlil si každý sám, niekedy žehlila aj ona otcovi. Čo sa týka stravy,
tak mali jednu chladničku, ale otec si kupoval veci sám a väčšinou si aj sám varil. Svedkyňa uviedla,
že otec pýtal peniaze od mamy na byt, to si pamätá, aby zaplatila polovicu, ale problém bol s tým, že
sa trebalo starať o domácnosť a potom prišla tá dohoda, že otec bude platiť inkaso a mama sa bude
starať o domácnosť.

Navrhovateľ predložil súdu doklad z februára 2013, kedy vyzýval odporkyňu, aby uhradila časť nákladov
spojených s bývaním. Listinná zásielka sa však vrátila, pretože nebola prevzatá v odbernej lehote.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

Ustanovenie o bezdôvodnom obohatení, citovaný § 454 je relevantný práve v tomto konaní.
Predpokladom vzniku zodpovednosti bezdôvodného obohatenia podľa tohto zákonného ustanovenia jena jednej strane existencia právnej povinnosti u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia
takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa
plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo. Ide napríklad o prípad platenia nájomného iba jedným z

rozvedených manželov, hoci byt užívajú aj po rozvode spoločne.

Táto okolnosť medzi účastníkmi nebola sporná a to, že po právoplatnosti rozvodového konania účastníci
žili v spoločnej domácnosti, v spoločnom byte, na ulici Y. Č.. Nebolo medzi účastníkmi sporné ani to, kto
uhrádzal všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu. Navrhovateľ predložil vyúčtovanie nákladov a

jednotlivé faktúry, ktorých výšku odporkyňa nespochybnila. Teda ani základ nároku spochybnený nebol.

Odporkyňa potvrdila, že neuhrádzala ani časť nákladov spojených s užívaním bytu a to na základe
toho, že medzi účastníkmi mala existovať dohoda, kedy všetky tieto náklady mal uhrádzať navrhovateľ
a odporkyňa sa mala starať o domácnosť. V tomto smere však odporkyňa dôkazné bremeno neuniesla.
Z pripojeného poručenského spisu totiž vyplýva práve opačná dohoda a to, že budú náklady spojené

s užívaním bytu uhrádzať na polovicu, čo vyplýva z výpovede odporkyne v poručenskom konaní. Ani
výpoveď svedkyne nepotvrdila tvrdenia odporkyne. Svedkyňa - dcéra účastníkov konania síce tvrdila,
že medzi rodičmi bola takáto dohoda, ale keď by ju mala rozmeniť na drobné, čo konkrétne znamenala
starostlivosť o domácnosť zo strany jej matky, svedkyňa potvrdila, že starostlivosť o domácnosť
znamenala starostlivosť o samotnú odporkyňu a o svedkyňu, nie o navrhovateľa ako takého. Nebolo

preukázané ani svedkyňou, že by mu napríklad odporkyňa prala, pravidelne varila, upratovala izbu,
ktorú užíva, a teda nebolo preukázané, že by sa odporkyňa o domácnosť starala tak, že by sa to
dalo posúdiť ako starostlivosť o domácnosť aj navrhovateľa. V tomto smere teda odporkyňa dôkazné
bremeno neuniesla.

Keďže základ nároku nebol sporný medzi účastníkmi konania, odporkyňa nepreukázala existenciu
dohody, ktorá bola jej procesnou obranou, súd rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel v celom
rozsahu.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky sa použije počas celého tohto polroka.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a to od 1.6.2014. Súd mu

ich priznal z priznanej istiny, avšak až od podania návrhu. Navrhovateľ síce predložil dôkazy o tom, že
odporkyňu vyzýval k zaplateniu, neuniesol dôkazné bremeno, že to bolo hneď k 1.6.2014, a preto priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania až odo dňa podania návrhu.

O trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej v zmysle

ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho

vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.