Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. jún 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213851
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115213851.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne H. G., bytom

J. C. XXXX/XX, H., zastúpenej L. S., bytom H., A. XXX/XX proti žalovanému TESCO STORES SR, a.s.
so sídlom v Bratislave, Kamenné nám. 1/A. IČO 31 321 828, zastúpenému O. Y., bytom W. U., S. XX, o
určenie, že nárok na odškodnenie pracovného úrazu je čo do základu v plnom rozsahu opodstatnený,
takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že úraz žalobkyne, ku ktorému došlo 08.04.2015 na pracovisku žalovaného, j e p r
a c o v n ý m ú r a z o m bez miery zavinenia žalobkyne.

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

V zostávajúcej časti sa konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že jej úraz, ku ktorému došlo na pracovisku žalovaného dňa
8.4.2015, je pracovným úrazom. K tomuto úrazu, zraneniu kolena, došlo pri plnení pracovných
povinností, dodržala všetky príslušné predpisy, nebolo u nej zistené požitie alkoholu, ani iných
návykových látok. Aj napriek stanovisku žalovaného počínala si s primeranou pozornosťou a náležitou
opatrnosťou, ale aj za takejto situácie k pracovnému úrazu na jej pracovisku pre jeho rizikovosť dôjsť

môže.

Žalobkyňa sa tiež domáhala konkrétnych finančných plnení, súvisiacich s jej pracovným úrazom, v tejto
časti zobrala návrh späť, súd preto v tejto časti konanie s použitím § 96 ods. 1-3 O.s.p. zastavil.

Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, úraz, ktorý sa žalobkyni na pracovisku stal,
nepovažoval za pracovný. Mal za to, že k nemu došlo za nevyjasnených

okolností, žalobkyňa nebola schopná presne popísať, ako k nemu došlo a napokon nebolo to prvý krát,
kedy sa žalobkyni pracovný úraz prihodil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedka H. M., prečítaním podstatného obsahu
listinných dôkazov predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobkyňa uviedla, že pracuje ako skladníčka v Tescu 9 rokov. Všetci jazdia na nízkozdvižných vozíkoch.

V deň, keď došlo k jej úrazu, si odviezla paletu s nejakým tovarom na konkrétne miesto. Chystala sa, že
ho odbalí z igelitu, a pri tejto činnosti o niečo zakopla. Odstránené igelity sa odkladajú do koša. Igelit na
palete, ktorú rozbaľovala, ešte narezaný nebol. Možno niekde niečo z palety trčalo, nevedela uviesť, o
čo sa potkla. Nedošlo k šmyknutiu, ale k potknutiu. Mala strašné bolesti. Išla za vedúcim, manažéromA. O., ten chcel, aby dorobila robotu, ale kolegyňa R. R. povedala, že to urobí za ňu, koleno jej viditeľne
opuchlo. Toto sa stalo 8.4.2015, večer pred koncom zmeny o 17:20 hod.. Robia na zmeny 12-ky, denné
a nočné, tieto sa striedajú, dva dni práce a dva dni voľna. Dorobila zmenu do 18:00, na opuchnuté koleno

si dávala zábal, nebolo to dobré, druhý deň išla k lekárovi. Vec sa zaznačila do knihy o úrazoch. Pri
spisovaní ďalších záznamov už nebola. Nevedela presne uviesť medicínsky, čo s kolenom mala, ale
museli jej ho vymeniť, má náhradu. Bezprostredne po úraze jej dali fúkať, to urobil manažér O.. Obdobný
pracovný úraz mala v r. 2013, chcela preniesť 4 prepravky s tovarom, zakopla, spadla na paletu, všetko
sa rozletelo. V palete bol vyštiepený kúsok, do toho sa jej zaklinilo koleno. Prešetrenie veci prebiehalo

vtedy rovnako ako pri druhom úraze, zapísali vec do knihy úrazov, dali jej fúkať a to bolo všetko.

Svedok H. M. uviedol, že pracuje ako bezpečnostný technik na rovnakom pracovisku ako žalobkyňa,
má normálny pracovný čas od 7:00 do 15:30 hod.. Na pracovisku dochádza ročne k 3-5 pracovným
úrazom. Postup je taký, že pokiaľ nie je na pracovisku a k úrazu dôjde, priebeh skutkového deja
úrazu zapíše vedúci manažér do knihy úrazov. Ak by išlo o vážnejšiu vec, na pracovisko by prišiel aj

on. Úraz žalobkyne takto vyhodnotený nebol, preto vec prešetroval a preveril pracovisko nasledujúci
deň. Skutkový dej sa zapísal do knihy úrazov podľa toho, čo povedala žalobkyňa, táto sa aj do knihy
podpísala, priamy svedok pádu nebol, iba svedok, zamestnankyňa R. videla žalobkyňu dvíhať sa
zo zeme. Na pracovisku po jeho preskúmaní nebol zistený žiadny neporiadok, všetko bolo ako má
byť. Pracovný úraz bol vyhodnotený tak, že si ho 100 %-ne zavinila žalobkyňa, prakticky svojou

nesústredenosťou, nepozornosťou. K porušeniu žiadneho predpisu pri tomto úraze nedošlo. Nedošlo
ani k porušeniu žiadneho z vnútropodnikových pravidiel. Každý pracovník absolvuje pri nástupe do
práce bezpečnostné školenie, toto sa opakuje každé dva roky a týka sa všetkého, čo sa týka práce v
sklade. Existuje vnútorný predpis, miestny poriadok skladu, tam je presne rozpísané ako sa manipuluje
s vozíkom, vchádza do uličiek a podobne. Svojím konaním žalobkyňa nič ani z takýchto predpisov

vo chvíli, keď došlo k úrazu, neporušila. K prvému úrazu došlo prakticky za rovnakých okolností ako
pri druhom. Žalobkyňa manipulovala s paletou a tovarom, zakopla a spadla na koleno. Zamestnávateľ
zobral plnú zodpovednosť na seba, bolo to prvý krát, snaží sa zamestnancom vychádzať v ústrety,
majú zamestnancov, akých majú, nie sú hodnotení vysoko, na PN tratia. Ak zamestnávateľ neuznal
tento incident ako pracovný úraz, je to akási snaha motivovať zamestnancov k väčšej pozornosti,

sústredenosti, aby k takýmto incidentom nedochádzalo. Ide o pracovisko, ktoré je nepochybne rizikové.
Fotodokumentácia sa v tomto prípade nerobila, táto sa robí iba pri závažných úrazoch, kamerový
záznam k dispozícii nie je, zamestnávateľ nezvažoval vyžiadať si od žalobkyne zdravotnú prehliadku,
smerujúcu k tomu, že by jej nepozornosť mohla byť
niečím zapríčinená, v budúcnosti na takejto prehliadke bude trvať. Nakoniec žalobkyňa je dlhoročná

zamestnankyňa, prešla viacerými pracoviskami, všade sa vyskytol nejaký problém.

Z listinných dôkazov predložených žalovaným k priebehu úrazu žalobkyne súd zistil, že podľa záznamu
o registrovanom úraze došlo k úrazu žalobkyne 4.8.2015 o 17:00 hodine, po odpracovaní 11 hodín
od začiatku zmeny, a to tak, že žalobkyňa pri odliepaní štítku z palety vlastnou nepozornosťou

zakopla o fóliu, ktorou boli obalené palety s tovarom a pri páde si poranila pravé koleno, oba lakte a
palec pravej ruky. Zranené miesta boli bolestivé, koleno bolo opuchnuté. V práci pokračovala až do
skončenia pracovnej zmeny. Pri práci používala všetky predpísané OOPP. Dychová skúška na alkohol
bola negatívna. Za príčinu úrazu žalovaný pokladal nedostatky osobných predpokladov na riadny
pracovný výkon - zmyslové nedostatky a okamžité psychofyziologické stavy. Odškodňovacia komisia

určila spoluzodpovednosť žalobkyne na 100 %.

Podľa § 195 Zákonníka práce (1) Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu
tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere. (2) Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov. (3) Pracovný úraz nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste
do zamestnania a späť. (4) Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá
zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za

podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby
uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli
za podmienok v nich uvedených. (6) Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnostivyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196.

Podľa § 196 Zákonníka práce (1) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť

a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
(2) Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne

oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
(3) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá
zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi
uhradí aspoň jedna tretina škody.

(4) Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [ odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy,
nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby
neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
(5)Zaľahkomyseľnékonaniepodľaodseku2písm.c)nemožnopovažovaťbežnúneopatrnosťakonanie

vyplývajúce z rizika práce.

Zavinenie zamestnanca bude dané vtedy, ak z jeho strany pôjde aspoň o nedbanlivosť. Predpokladom
nedbanlivostného konania je, že zamestnanec vedel alebo vzhľadom na svoje osobné pomery vedieť
mal a mohol, že porušuje určitý právny alebo iný predpis, alebo pokyn, avšak bez primeraných dôvodov

sa spoliehal, že jeho konanie zostane bez následkov. Na druhej strane o zavinené konanie zamestnanca
nepôjde vtedy, ak síce porušil pokyn na zaistenie bezpečnosti pri práci, ale sa preukáže, že ho pochopil
nesprávne, a to najmä so zreteľom na jeho rozumovú a duševnú vyspelosť (R 69/1968). Treba zdôrazniť,
že aj v prípade, ak postihnutý zamestnanec porušil bezpečnostný predpis alebo pokyn, zamestnávateľ
je povinný preukázať, že medzi porušením takéhoto predpisu alebo pokynu a poškodením zdravia

existuje príčinná súvislosť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom aj vtedy, ak preukáže, že
jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škodu si zamestnanec spôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Ak je daná
príčinná súvislosť medzi požitím alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a vzniknutou
škodou, nie je významné množstvo požitých látok. Zamestnávateľ je povinný preukázať, že škode

nemohol zabrániť.

Zamestnávateľ sa zodpovednosti zbaví v celom rozsahu síce na základe rovnakých dôvodov ako v
prípade zbavenia sa zodpovednosti sčasti, ale rozdiel spočíva v tom, že pri zbavení sa zodpovednosti
sčasti sú tieto dôvody len jednou z príčin vzniku škody. Navyše, k zbaveniu sa zodpovednosti sčasti

môže dôjsť aj v prípade, ak zamestnanec síce neporušil bezpečnostné predpisy, ale počínal si v rozpore
s obvyklým spôsobom správania sa, resp. konal ľahkomyseľne. Aj v týchto prípadoch však zákon
kladie dôraz na zavinenie zamestnanca. Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať konanie, pri
ktorom išlo len o bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika vykonávanej práce. Za ľahkomyseľné
konanie sa považuje iba také nedbanlivostné konanie zamestnanca, pri ktorom zamestnanec vedel,

že postupuje spôsobom, ktorý mu môže spôsobiť úraz, prípadne chorobu z povolania, a to najmä so
zreteľom na to, že takýto postup nie je obvyklý u ostatných zamestnancov, pričom sa spoliehal, že k
ujme na jeho zdraví nedôjde. Preto napríklad za ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno považovať
iba také konanie, pri ktorom si zamestnanec vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu počínaspôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziaceho poškodenia zdravia, a toto konanie je v
rozpore s obvyklým spôsobom správania sa.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, preto jej v celom
rozsahu vyhovel. Nebolo v zásade medzi účastníkmi sporné, kedy došlo k úrazu žalobkyne a ani to,
že k nemu došlo pri plnení jej pracovných úloh, konkrétne pri vykladaní tovaru z palety. Konkrétny
priebehúrazovéhodejasícežalovanývpriebehukonaniaspochybňovalspoukazomnato,žežalobkyňa
nevedela úplne presne popísať ako k úrazu došlo, toto bolo možné pripísať časovému odstupu odo dňa,

kedy k úrazu došlo. Podstatný bol pre ustálenie priebehu úrazového deja zápis v zázname o úraze,
ktorý realizoval žalovaný
a z ktorého vyplýva dostatočne konkrétne, ako k úrazu žalobkyne došlo. Z tohto zápisu bez pochybností
vyplýva, že k úrazu žalobkyne došlo pri plnení jej pracovných úloh. Žalovaný sám potvrdil, že žalobkyňa
pri výkone svojej práce neporušila žiadny právny, či iný predpis a nebola pod vplyvom alkoholu resp.
iných omamných látok.

Aj napriek tomu žalovaný ako zamestnávateľ vyhodnotil situáciu tak, že k úrazu žalobkyne došlo
jej stopercentným zavinením z toho dôvodu, že pri výkone svojej práce nebola dostatočne ostražitá
a opatrná. Toto v zásade bol aj dôvod podania tejto žaloby, pri ktorej bola naplnená podmienka
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.), pretože bez žiadaného

určenia si žalobkyňa nemôže uplatniť žiadny z finančných nárokov, ktorý by v prípade, ak by bol jej
pracovný úraz inak vyhodnotený, uplatniť mohla. S postojom žalovaného nebolo možné sa stotožniť.
Konaniežalobkynenemožnopovažovať zaľahkomyseľné,žalobkyňavykonávalabežnépracovnéúlohy
obvyklým spôsobom a možno povedať, že úraz, ktorý sa jej stal bol dôsledkom iba bežnej neopatrnosti.
Nemožno pri tom opomenúť, že samotný žalovaný považuje pracovisko, kde bola žalobkyňa zaradená

za rizikové a tiež to, že k úrazu došlo v poslednej hodine dvanásťhodinovej zmeny, kedy v dôsledku
únavy môže dôjsť k zníženiu ostražitosti a pozornosti pri práci.

Žalobkyňa bola úspešnou účastníčkou v konaní, podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by jej patrila náhrada trov
konania, túto si neuplatnila, preto jej priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte
2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

221 ods. 1 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.