Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312202795
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2013:4312202795.3

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, v konaní zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporkyni: S. za účasti vedľajších účastníkov: 1/ OZ právna pomoc
spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská 13, 040 13 Košice, v konaní zast.: JUDr. Ladislav Mikluš,
advokát so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, 2/ Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086,

Fedinova 9, 851 01 Bratislava, v konaní zast.: advokátska kancelária HKP Legal, s r.o., IČO: 36 727 334,
Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 733,05 eura s príslušenstvom, o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom na začatie konania zo dňa 1.2.2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Levice
dňa 14.02.2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 733,05 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne: zo sumy 76,38 eura od 1.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 181,62
eura od 1.4.2008 do zaplatenia, zo sumy 88,21 eura od 3.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 eura od
28.6.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 43,50 eura a trov právneho zastúpenia vo
výške 212,70 eura.

Konanie bolo meritórne ukončené uznesením Okresného súdu Levice, č. k. 12C/118/2012-121 zo
dňa 20.08.2012, ktorým súd zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Levice pod č. k.
11RO/55/2012-70 a zastavil konanie. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a o
trovách konania si vymienil, že bude rozhodovať po právoplatnosti uznesenia.

Uznesením pod č. k. 12C/118/2012-133 vydaným dňa 12.12.2012 súd zaviazal navrhovateľa
povinnosťou zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne Spotrebiteľskému združeniu OSA
náhradu trov konania vo výške 141,79 eura v zmysle § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho
poriadku, a to na účet ich právneho zástupcu a vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom
náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti predmetnému rozhodnutiu o trovách konania podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie zo dňa 21.12.2012, ktorým žiadal, aby odvolací súd nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho
súdneho poriadku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnuté uznesenie o trovách konania v zmysle § 221 ods.

1 písm. f) OSP zrušil v časti výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne Spotrebiteľskému združeniu OSA a vec vrátil prvostupňovému súduna ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP s tým, že súd prvého stupňa sa v novom rozhodnutí
vysporiada s účelnosťou uplatnených trov vedľajším účastníkom na strane odporkyne spočívajúcou v
trovách právneho zastúpenia.

Ustanovenie § 137 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalejako„OSP“)uvádza,žetrovykonaniasúnajmähotovévýdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Predpokladom priznania náhrady trov konania účastníkovi voči druhému účastníkovi je uplatnenie
nároku na náhradu trov konania, pričom vyčíslenie trov konania je zase predpokladom na to, aby boli
účastníkovi priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil. Ak účastník nepožiada o náhradu trov

konania, súd mu nemôže priznať náhradu trov konania, aj keby mu inak podľa zákona patrila a aj keby
výška trov vyplývala zo spisu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania pred začatím pojednávania vo veci samej z dôvodu
vzatia návrhu na začatie konania v celom rozsahu späť navrhovateľom bez uvedenia dôvodu. Tento

dispozitívny úkon navrhovateľa nasledoval po vznesení námietky premlčania vedľajšími účastníkmi na
strane odporkyne.

Pokiaľ ide o právo na náhradu trov konania v prípade ak procesným následkom je zastavenia konania,
platí vo všeobecnosti pravidlo, že žiaden z účastníkov v tomto prípade nemá právo na náhradu trov

konania. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, ktoré sú vyjadrené v citovanom ustanovení §-u 146 ods.
2 prvá a druhá veta OSP.

Ustanovenie druhého odseku §-u 146 OSP je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto
pred rozhodnutím súdu o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, treba skúmať, či nie

sú splnené predpoklady na použitie ustanovenia § 146 ods. 2 OSP. V prípade, ak súd zistí existenciu
týchto predpokladov, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť
niektorémuzúčastníkovkonaniapovinnosťnahradiťtrovykonania.Ustanovenie§-u146ods.2vyžaduje
zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného

výsledku.

Ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, pričom sa nejedná o prípad §-
u 146 ods. 2 druhej vety OSP, z hľadiska procesného platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je
povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci oznámil vstup vedľajší účastník v 2 rade Spotrebiteľské
združenie OSA do konania v 15 dňovej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu sp.
zn. 11RO/55/2012-70 a to podaním zo dňa 24.4.2012, došlým k súdu dňa 27.04.2012 a žiadal o
doručenie žalobného návrhu s prílohami a súčasne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom

uplatňovaným voči odporkyni. Vedľajší účastník na strane odporcu vstup do konania odôvodnil tým,
že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov a jeho
činnosť spočíva, okrem iného, v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov v zmysle ustanovení § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa § 54 Obchodného zákonníka, ktorá sa realizuje najmäzastupovaním spotrebiteľov v konaní pred súdom, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii
vedľajšieho účastníka.

V stanovách Spotrebiteľského združenia OSA je v článku IV. ods. 1 za základné poslanie občianskeho
združenia stanovená realizácia združovacieho práva občanov za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov
v najširšom spektre možností a záujmov a v ods. 2 sú vymedzené základné úlohy medzi ktoré patrí
sprostredkovávať riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi, zastupovať spotrebiteľov pred
súdom a vystupovať v súdnych sporoch na strane spotrebiteľov.

Odporkyňa ako spotrebiteľka nepožiadala Spotrebiteľské združenie OSA o pomoc pri riešení svojho
problému. Súd oznámil odporkyni, že do konania vstúpil vedľajší účastník na jej stranu.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a

V zmysle poznámky 10a k tomuto ustanoveniu, osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
OSP).

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu,
keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Cieľom tohto

ustanovenia bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia.

Občiansky súdny poriadok v ods. 4 §-u 93 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,

ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn.
17Co/87/2012, podľa ktorého: Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver

a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc
pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v
rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho

zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i
náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Súd pri opätovnom rozhodovaní o trovách prvostupňového konania mal za to, že navrhovateľ zavinil

zastavenie konania tým, že podal návrh na začatie konania a nešlo o späťvzatie návrhu pre správanie
sa odporkyne, potom platí, že zavinil zastavenie konania, a preto podľa §-u 146 ods. 2 prvej vety OSP
mu vyplýva povinnosť uhradiť odporkyni ako aj vedľajším účastníkom, ktorí na jej stranu do konania
vstúpili, trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ustanovenia §-
u 142 ods. 1 OSP.

Podľa uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/91/2012, sa musí
súd, v prípade, ak sa združenie zúčastní konania ako zástupca účastníka konania alebo ako vedľajší
účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu
oprávnených záujmov spotrebiteľa predovšetkým, ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa

presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje
oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov.Odporkyňa i obaja vedľajší účastníci na strane odporkyne boli v konaní úspešní, a preto im podľa
vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov súdneho konania. Odporkyni i vedľajšiemu
účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom vznikol nárok na náhradu trov súdneho konania v zmysle §

146 ods. 2 prvej vety OSP, súd im však v pôvodnom rozhodnutí náhradu trov konania nepriznal, pretože
si trovy súdneho konania neuplatnili.

Z daného je zrejmé, že súd v zmysle citovaných rozhodnutí súdov mal pri opätovnom rozhodovaní o
trovách vedľajšieho účastníka v 2 rade možnosť priznať vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa

(odporkyne) náhradu trov tohto súdneho konania, nakoľko nárok na ich náhradu vznikol aj samotnému
spotrebiteľovi. Prvostupňový súd preto s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu podrobil priznanie
trov konania vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu OSA skúmaniu z hľadiska ich
účelnosti podľa § 142 OSP.

Pod pojmom účelnosť trov je potrebné rozumieť nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva sa neposudzujú ako celok, ale každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať
samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdeniu.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenia OSA písomným podaním zo dňa
6.7.2012 si vyúčtoval trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
141,79 eura, pričom pri výpočte vychádzal z hodnoty 733,05 eura (istina pohľadávky) a sumy 120,35
eura (príslušenstvo pohľadávky: úrok z omeškania vyčíslený ku dňu začatia poskytovania právnych

služieb), spolu tarifná hodnota veci 853,40 eura. Náhradu trov právneho zastúpenia požadoval za 2
úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. odpor zo
dňa 6.7.2012, každý úkon právnej služby po 51,45 eura a režijný paušál vo výške 7,63 eura za každý
úkon a 20 % DPH vo výške 23,63 eura, t. j. 2 x 51,45 eura + 2 x 7,63 eura + 20% DPH.

Združenia sa vytvárajú za účelom ochrany spotrebiteľov a preto by mali byť spôsobilé chrániť práva
a oprávnené záujmy spotrebiteľa bez ďalšej pomoci zo strany advokátov. Ak sa občianske združenie
- vedľajší účastník aj napriek uvedenej skutočnosti dá v konaní zastúpiť advokátom, je to jeho voľba,
ale bez práva na náhradu trov konania. Súd zastáva názor, že zastúpenie združenia na ochranu
spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené a právnym

zástupcom vyúčtované trovy konania je možné považovať za neetické, keď právny zástupca vedľajšieho
účastníka Spotrebiteľského združenia OSA vyúčtoval trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
pomoci prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a odpor zo dňa 6.7.2012.

Zo súdneho spisu vyplýva, že vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA pri vstupe do konania

o danom spore nemal žiadnu vedomosť, taktiež o jeho vstupe do konania nemala vedomosť ani
odporkyňa, na strane ktorej vedľajší účastník vstúpil. Situácia, kedy odporkyňa nemala vedomosť o
podaní žalobného návrhu a vedľajší účastník nemal náležitú vedomosť o predmete sporu, skutkových
okolnostiach prípadu a stave konania, okrem spisovej značky konania a identifikačných údajov (meno
a priezvisko) účastníka a vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu odporkyne (spotrebiteľa), ktorej záujmy

mal v danom spore riadne hájiť, navodzuje dojem, že sa zo strany združenia na ochranu spotrebiteľa
jedná o paušálny vstup do súdneho konania.

Súd takéto konanie Spotrebiteľského združenia OSA nepovažuje za dôkaz o vôli občianskeho združenia
naplniť cieľ stanovený v článku IV stanov. Paušálny vstup združenia do konania skôr navodzuje dojem,

že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V danom prípade okrem mena účastníka a spisovej značky
konania nemal vedľajší účastník o veci žiadnu vedomosť, len si paušálne uplatnil náhradu trov konania,
keď uviedol, že trovy konania bude špecifikovať až po skončení konania, prípadne na výzvu súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepovažuje finančné prostriedky vyúčtované právnym zástupcom

vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Spotrebiteľského združenia OSA za účelne vynaložené na
uplatňovanie a bránenie práva odporkyne (spotrebiteľa) a preto o trovách konania rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 4-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Okresný súd Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.