Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/305/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7104899237.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa:

H.. H. D., Y. X. R. Ú. O. H. R. U.,Y. D., F. XXXX/X, R. U., Z.: XX XXX XXX, Y. Y. R. XX, U., zastúpená JUDr.
Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 27/32 proti odporcom: 1. J.
U., Q.. XX.X.XXXX, U. T. XX, D. R. F., X. N. A.G., Q.. X.X.XXXX, U. D. X, X., X. J. U., Q.. XX.X.XXXX, Q.
U. U. XX, X., zast. opatrovníkom H.. R. D., zamestnanec Okresného Y. X. - K., 4. P. Z., Q.. XX.XX.XXXX,
U. N. XXX, X. U. H., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XX, X., X. G. X., Q.. XX.X.XXXX, U. W. XX, X., X. E. J.,
Q.. XX.X.XXXX, U. Č. X, X., X. J. Q., Q.. X.X.XXXX, U. D. Q. O. XXX, X. M. K., Q.. XX.XX.XXXX, U.
F. XXX, XX. J. Š., Q.. X.X.XXXX, U. R. XX, X., XX. K. Y., Q.. X.X.XXXX, U. F. XX, X., XX. P. W., Q..

XX.XX.XXXX, U. U.Á. X, X., XX. Ľ. T., Q.. XX.X.XXXX, Q. U. S. XXX, M.. K. H.. R. D., M. Okresného Y.
X. - K., XX. H. G., Q.. XX.X.XXXX, U. X. XXX, XXX XX R., XX. H. X., Q.. XX.X.XXXX, U. W. XX, X., XX.
H. J., Q.. XX.X.XXXX, U. H. XX, X., XX. T. R., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XX, W., XX. J. R., Q.. XX.X.XXXX,
U. I. X, X., XX. J. Y., Q.. XX.X.XXXX, U. A.U. XX, X., XX. Ľ. T., Q.. XX.X.XXXX, U. A. X, X., XX. J. T., Q..
XX.X.XXXX, U. K. XX, W. R. F. v konaní o zaplatenie 1.870,88 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 600,- Sk, t.j. 19,92 € proti odporkyni v 18. rade
z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 11.8.2004 žiadal, aby zaviazal odporcov v 1. až 13. rade na
zaplatenie sumy v celkovej čiastke 56.362,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 16 % od 30.10.2002 do
zaplatenia. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu v 1. rade na úhradu sumy 1.792,- Sk, odporcu v 2. rade
na sumu 3.671,- Sk, odporcu v 3. rade na sumu 4.959,- Sk, odporcu v 4. rade na sumu 5.101,- Sk,
odporcu v 5. rade na sumu 3.256,- Sk, odporcu v 6. rade na sumu 5.038,- Sk, odporcu v 7. rade na sumu
4.981,- Sk, odporcu v 8. rade na sumu 4.963,- Sk, odporcu v 9. rade na sumu 1.932,- Sk, odporcu v 10.
rade na sumu 5.275,- Sk, odporcu v 11. rade na sumu 4.932,- Sk, odporcu v 12. rade na sumu 5.110,-
Sk, odporcu v 13. rade na sumu 5.352,- Sk.

Odporcovia v 1. až 13. rade mali podpísanú Dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl.
Zákonníka práce ako zamestnanci na prevádzkovej jednotke č. XXX Y. X., U. XX. Vykonaním kontrolnej
inventarizácie ku dňu 21.2.2002 za obdobie od 3.6.2001 do 21.1.2002 bolo vyčíslené manko vo výške332.223,- Sk, ktoré bolo po opravných záznamoch znížené a čiastka na úhradu bola ustálená na
314.703,- Sk. Na mimoriadnom zasadnutí Ústrednej inventarizačnej komisie konanej dňa 2.-3.10.2002
bolprejednanýinventúrnyrozdielmankazainventarizačnéobdobieod3.6.2001do21.1.2002atátobola

rozúčtovaná na jednotlivých hmotne zodpovedných pracovníkov prevádzkovej jednotky podľa podielu,
ktorý zodpovedá funkcii, ktorú v kolektíve vykonáva podľa § 182 Zákonníka práce. Uvedené manko bolo
prerokované na zasadnutí Ú. za prítomnosti prizvaných a prítomných pracovníkov R. XXX odporcov v
1. až 13. rade, kde mali možnosť sa vyjadriť k vzniku manka. Z výsledkov zasadnutia Ú. doporučilo
predstavenstvu družstva predpísať manko k náhrade prítomným aj neprítomným pracovníkom na

základe rozúčtovania so zaplatením do 31.10.2002. Do uvedeného termínu z povinných pracovníkov
časťuhradilaalebospísaladohoduouznanídlhuaúhraduvsplátkach,časťdlžnejčiastkybolauhradená
z kaucii jednotlivých pracovníkov, predpísanú čiastku 13 pracovníkov neuhradilo. Odporcovia v 1. až
13. rade boli vyzvaní vnútornou cestou na úhradu dlžnej čiastky a následne im bola zaslaná výzva
dňa 13.1.2004. Na uvedené niektorí nereagovali, niektorí reagovali, že chcú uhrádzať v splátkach, mali
možnosť čiastku uhradiť, no na uvedené nereagovali a k podaniu návrhu dlžné čiastky neuhradili.

Navrhovateľ podaním zo dňa 22.3.2006 oznámil súdu, že zo strany niektorých odporcov došlo k
čiastočnej úhrade istiny kompenzáciou dlhu s kauciou, ktorú zaplatili. Súčasne požiadali, aby súd
pripustil ďalších účastníkov na strane odporcov.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 27.4.2006 pripustil do konania účastníkov na strane odporcov:
H. G., Q.. XX.X.XXXX, U. X. XXX, R., H. X., Q.. XX.X.XXXX, U. W. XX, X., H. J., Q.. XX.X.XXXX, U. R.
XX, X.Z., T. R., Q.. XX.X.XXXX, U. R. X, X., J. R., Q.. XX.X.XXXX, U. I. X, X., J. Y., Q.. XX.X.XXXX, U.
A. XX, X., Ľ. T., Q.. XX.X.XXXX, U. A. X, X. G. J. T., Q.. XX.X.XXXX, U. U. XX, X. ako odporcovia 14.,
15., 16., 17., 18.,.19., 20., 21. rade. Konanie čiastočne zastavil proti odporcom v 1. rade v časti úrokov

z omeškania v ich plnej výške, v 2. rade v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške, J. E. - O. v časti
istiny vo výške 4.000,- Sk a v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške, v 4. rade v časti istiny vo výške
330,- Sk a v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške, v 5. rade v časti úrokov z omeškania v ich plnej
výške, v 6. rade v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške, v 7. rade v časti úrokov z omeškania v
ich plnej výške, v 8. rade v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške, v 9. rade v časti istiny vo výške

266,- Sk a v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške, v 10. rade v časti úrokov z omeškania v ich plnej
výške, v 11. rade v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške, v 12. rade v časti úrokov z omeškania v
ich plnej výške a v 13. rade v časti úrokov z omeškania v ich plnej výške.

Súčasne pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi titulom

náhrady škody: v 1. rade sumu 1.792,- Sk, v 2. rade sumu 3.671,- Sk, v 3. rade sumu 959,- Sk, v 4. rade
sumu 4.771,- Sk, v 5. rade sumu 3.256,- Sk, v 6. rade sumu 5.038,- Sk, v 7. rade sumu 4.981,- Sk, v 8.
rade sumu 4.981,- Sk, v 9. rade sumu 1.666,- Sk, v 10. rade sumu 5.275,- Sk, v 11. rade sumu 4.932,-
Sk, v 12. rade sumu 5.110,- Sk, v 13. rade sumu 5.352,- Sk, v 14. rade sumu 700,- Sk, v 15. rade sumu
56.090,- Sk, v 16. rade sumu 539,- Sk, v 17. rade sumu 932,- Sk, v 18. rade sumu 750,- Sk, v 19. rade

sumu 52.196,- Sk, v 20. rade sumu 52.491,- Sk, v 21. rade sumu 1.587,- Sk.

Odporkyňa v 9. rade v písomnom vyjadrení uviedla, že u navrhovateľa bola zamestnaná v čase od
2.5.2001 do 31.10.2001. Z toho bola od 12.10.2001 do 24.10.2001 práceneschopná. Obdobie, ktoré
bola zamestnaná spadá do dvoch inventúrnych období. Inventúrne obdobie 23.7.2000 do 2.6.2001.

Za uvedené obdobie bola zamestnaná u navrhovateľa len od 2.5.2001 a bolo jej vyrubené manko
vo výške 982,- Sk. Čiže bola u navrhovateľa zamestnaná ešte len necelý mesiac a to v skúšobnej
lehote. Prvý mesiac jej nástupu na spomínanú prevádzku sa zaúčala a neustále bola pod dohľadom
starších zamestnancov. V ďalšom inventúrnom období od 3.6.2001 do 21.1.2002 bola zamestnaná
do 31.10.2001, pričom v čase od 12.10.2001 do 24.10.2001 bola práceneschopná. Navrhovateľom

deklarované inventúrne obdobie tvorí 233 dní. Jej časové obdobie pracovného pomeru na spomínanej
prevádzke vynímajúc obdobie práceneschopností tvorí len 138 dní. Z uvedeného dôvodu s vyčíslenou
výškou náhrady škody nesúhlasí.

Odporkyňa v 10. rade v písomnom vyjadrení uviedla, že od roku 1976 do roku 1995 pracovala

ako predavačka v potravinách M. X.. Za uvedené obdobie v predajni nemala manko. V roku 1995
z organizačných dôvodov ukončila pracovný pomer. Od roku 1996 do 31.3.2000 pracovala ako
predavačka u súkromného podnikateľa, kde tak isto žiadne manko nemala. Od 1.4.2000 nastúpila
do pracovného pomeru T. O. H. R. U., predajňa O. H. Y. XXX X., U. ako samostatná predavačkana oddelení mäsa, mäsové výrobky. Pred uzavretím pracovného pomeru overila si, že v uvedenej
prevádzkepočasprevádzkovateľaH.Y.D.X.sanevyskytovalimanká.Neskôrzrozprávaniapracovníčok
zistila, že od doby, čo predajňu prevzala O. H. R. U. sa manká vyskytovali už pravidelne. Na základe

týchto skutočností sa dožadovala vybaviť oddelenie predaja mäsa a mäsových výrobkov samostatnou
pokladnicou. Uvedenú požiadavku uplatňovala z toho dôvodu, že zákazník, ktorý si zakúpil mäso a
mäsové výrobky obdŕžal lístok s uvedením ceny, ktorú má zaplatiť v pokladni. Pri tomto spôsobe predaja
zákazník mal možnosť dať si zakúpený tovar do vrecka, prípadne do tašky a neprihlásiť ho pri platení
v pokladni, v prípade ak nemal iný tovar, mal možnosť prejsť cez pokladňu bez zaplatenia. Odporkyňa

nemala možnosť sledovať zákazníka, či pri pokladni platil i za mäsové výrobky. V takomto spôsobe
predaja nemala možnosť sledovať, či zákazník platil i za mäsové výrobky a zabrániť prípadnému
neplateniu. Túto možnosť nemala ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od nej očakávať.
V tomto prípade viní prevádzkovateľa za prípadný únik toho tovaru bez zaplatenia. Pokiaľ ide o ostatné
oddelenia predaja zo strany prevádzkovateľa tiež nebola zabezpečená dostatočná ochrana úniku
zákazníka bez zaplatenia. Pracovníčky nemali možnosť sledovať každého zákazníka, či pri výbere

tovaru z regálu neodstraňuje kódy a tovar schováva vo vreckách, prípadne v taškách. Takéto prípady boli
zistené pracovníkmi predaja, keď prichytili zákazníka pri krádeži, alebo pri zbavovaní sa odcudzeného
tovaru. O všetkých takto zistených prípadoch musia byť záznamy, ktoré boli zhotovené privolanými
príslušníkmi PZ. Od roku 2002 bola prizvaná na ochranu SBS v čase od 12.00 hod. do 20.00 hod.
Bol zistený i prípad, kedy pracovník SBS bol prichytený pri krádeži tovaru. Všeobecne uvádza, že

spôsobené škody sú v príčinnej súvislosti s neplnením si povinnosti pri ochrane majetku prevádzkovou
organizáciou, nebratie do úvahy reklamácie, nesprávny postup pri kontrolnej inventúre. Tovar nebol
fyzicky prepočítaný. Pracovníci navrhovateľa, ktorí vykonávali kontrolnú inventarizáciu v prevádzkovej
jednotke U. XX T. X. tovar iba nahadzovali podľa čiarových kódov do čítačiek a následne bol prenášaný
do počítača. Na ozrejmenie uvádza, že pri každom druhu tovaru bol priložený papier s uvedením počtu

kusov toho ktorého tovaru, ktorý predtým prepočítali zamestnanci a tiež i čiarový kód. Takže pri takomto
spôsobe kontrolnej inventarizácie sa vlastne mohlo stať a aj sa stalo, že došlo ku chybám nie len pri
samotnom načítaní do čítačiek a nahadzovaní počtu kusov do čítačiek, ale došlo k chybám aj samotným
prenosom z čítačiek do počítača. Zo strany navrhovateľa boli vydané pokyny pre tvorbu a používanie
obchodného rizika a úbytkov nekusového tovaru pre Y. H. Y. R. U. zo dňa 28.2.2001. Z uvedeného

je potrebné skúmať do akej miery boli posudzované normy prirodzených úbytkov nekusového tovaru
a za aké inventúrne obdobie. Podľa jej informácií boli a sú zo strany rôznych dodávateľov a hlavne
dodávateľov potravinárskych komodít poskytované pre navrhovateľa zľavy z dôvodu prirodzených
úbytkov vo vyšších percentách ako sa to uvádza v pokynoch. Po takto vypočítaných percentách
prirodzených úbytkov, ktoré boli poskytnuté dodávateľmi navrhovateľa by sa dopracovali k iným číslam,

ktoré neboli zohľadnené pri vyčíslení konečného schodku. V zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti
medzi nimi sa navrhovateľ zaviazal zabezpečiť pracovníkom také pracovné podmienky, ktoré umožnia
riadny výkon pracovných úloh. Vedúci pracovnej jednotky adresoval a odovzdal navrhovateľovi podnety
na odstránenie nedostatkov, v dôsledku ich neodstránenia dochádzalo ku škodám. I tieto skutočnosti
mal navrhovateľ zohľadniť pri vyčísľovaní schodku. U navrhovateľa existuje na základe zmluvy o

vložení kaucie uzatvorenej medzi navrhovateľom a zamestnancom ako odporcom možnosť započítať
vzájomné pohľadávky a záväzky. Navrhovateľ každý mesiac sťahoval odporcom určitú finančnú čiastku
zo mzdy na základe dohody. Ďalej namieta, že kontrolná inventarizácia nebola vykonaná tak, aby jej
výsledky poskytli objektívny obraz a stav kontrolovaného subjektu hlavne čo sa týka tej skutočnosti, že
kontrolovaný tovar nebol fyzicky prepočítaný členmi inventarizačnej komisie. Samotný právny systém

a prevádzkový poriadok neumožňuje pracovníkom prevádzky nahliadnuť do nákupnej tašky, prípadne
zabrániť úteku z predajne podozrivého zákazníka. Pokiaľ ide o pracovníkov prevádzky pri nástupe do
zmenyodovzdávajúsvojetaškyapeňaženkyuvedúcehoprípadneuzástupcuprevádzky.Prehlasuje,že
počas svojej pracovnej činnosti nie si je vedomá svojho podielu na vzniku manka porušením pracovných
povinností. Namieta aj tú skutočnosť, že navrhovateľ nevytvoril pre hmotne zodpovedných pracovníkov

riadne pracovné podmienky na to, aby nedochádzalo ku škodám na majetku navrhovateľa, hlavne s
poukázaním na § 177 ods. 1 Zákonníka práce o čom bývalý vedúci na pracovnej jednotke XXX H. X.
má záznamy. Z uvedeného dôvodu teda žiada návrh zamietnuť.

Odporkyňa v 6. rade uviedla, že do pracovného pomeru nastúpila od 27.3.2000 ako predavačka

- pokladníčka. Pred nástupom do zamestnania si overila, či v uvedenej prevádzke sa nevyskytujú
schodky. Z neskoršieho rozprávania spolupracovníčok zistila, že počas prevádzkovania H. Y. X. schodky
neboli, ale od doby, čo prevádzku prevzala O. H., Y..D.. R. U. sa schodky pravidelne vyskytovali.
Vzhľadom na to, že dňa 15.12.2004 bola pri tom, ako spolupracovníčka J. Š. napísala vyjadrenie kuschodku zisteného v predajni Y. XXX U. XX a jeho obsah pozná, plne sa s ním stotožňuje. Prehlasuje,
že počas svojej pracovnej činnosti nie si je vedomá svojho podielu na vzniku schodku porušením
pracovných povinností. Namieta i tú skutočnosť, že navrhovateľ nevytvoril pre hmotne zodpovedných

riadne pracovné podmienky na to, aby nedochádzalo ku škodám na majetku navrhovateľa s poukázaním
na § 177 ods. 1 Zákonníka práce. Návrh navrhovateľa žiada v celom rozsahu zamietnuť.

Odporkyňa v 16. rade uviedla, že u navrhovateľa pracovala krátkodobo, t.j. 8-10 dní. Nebola
oboznámená o inventúre, ktorá sa konala v predajni dňa 21.2.2002. V ukončení pracovného pomeru

nebola zmienka o vyplatení manka, ktoré vznikne inventúrou po jej odchode. Tak isto nebola
oboznámená navrhovateľom o inventúrnom schodku a podaní návrhu.

Navrhovateľ oznámil dňa 30.3.2007, že odporkyňa v 18. rade uhradila po podaní návrhu časť sumy vo
výške 100,- Sk. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd konanie voči nej v časti o zaplatenie 100,- Sk
zastavil a zaviazal ju na zaplatenie sumy 50,- Sk.

Odporca v 15. rade uviedol, že navrhovateľovi na základe dohody o zrážkach zo mzdy ako kauciu
alebo manko, schodok a škodu pre vlastnú organizáciu uhradil celkovo 44.523,- Sk. V októbri 2004 na
základe prechodu práv a povinností sa stal pracovníkom O. H. Y. D. T. Q. W.. Tento zamestnávateľ však
v zrážkach nepokračoval, ďalšie úhrady od neho nepožadoval, ani predchádzajúci zamestnávateľ t.j. O.

H., Y..D.. R. U.. Záverom uvádza, že v zápise z mimoriadneho zasadnutia Ú. zo dňa 2.10.-3.10.2002 v
X. ho ako štatutárny zástupca vtedajšieho predstavenstva družstva zaviazala uhradiť schodok, manko
do výšky 20.000,- Sk, čo aj učinil a celkovú sumu hradil najneskôr k októbru 2004. V podaní zo dňa
2.9.2008 uvádza, že sa navrhovateľ domáha zaplatenia náhrady škody na základe vykonanej inventúry
za obdobie od 3.6.2001 do 21.2.2002, ktorá bola vykonaná dňa 21.2.2002. Vyúčtovanie, ktorým bola

predmetná inventúra zúčtovaná bolo vykonané na ústredí O. H. R. U. bez jeho prítomnosti, za použitia
limitov strát z prirodzených úbytkov, ktoré ako hmotne zodpovedný pracovník nikdy neprevzal. Kópia
predmetného vyúčtovania mu nikdy doručená nebola a tak dodnes nevie, ktoré účtovné obdobie bolo
vlastne zúčtované, pretože v zápise z mimoriadneho zasadnutia Ú. zo dňa 2.10.2002 - 3.10.2002 v
X. sa uvádza dátum inventarizačného obdobia od 3.6.2001 do 21.1.2002. S poukazom na ust. § 106

ods. 1 OZ voči nároku navrhovateľa na náhradu škody vznáša námietku premlčania. Navrhovateľ sa
dozvedel o škode dňa 21.2.2002 a to, kto za ňu zodpovedá najneskôr 3.10.2002. Hmotne zodpovedným
zamestnancom v predajni R. XXX Y. X. zaviazal k jej uhradeniu a navrhovateľ si svoj nárok uplatnil dňa
7.3.2006. Právny zástupca navrhovateľa v podanom doručení súdu dňa 22.3.2006 navrhol, aby súd
pripustil vstup okrem nich aj odporcu v 15. rade ako ďalšieho účastníka do konania, čo súd v súlade

s citovanou zákonnou úpravou vykonal. Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.4.2006 teda
odo dňa keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá do uplatnenia
práva na náhradu škody pred súdom uplynulo obdobie dlhšie ako dvoch rokov. Ako odporca v 15.
rade má výhrady voči vykonanej inventúre zo dňa 21.2.2002 z týchto dôvodov: Zápis z mimoriadneho
zasadnutia Ú. dňa 2.10.2002 - 3.10.2002 obsahuje iný dátum inventarizačného obdobia (od 3.6.2001

do 21.1.2002) ako je uvedené v návrhu zo dňa 7.3.2006 (3.6.2001 do 21.2.2002). Úpadca O. H. R.
U., Y..D.. F. XXXX/X, R. U. podala dňa 11.8.2004 zmätočný, ničím nepodložený návrh o náhradu
spôsobenej škody - manka zisteného inventúrou dňa 21.2.2002 za inventúrne obdobie od 3.6.2001
do 21.2.2002, pretože predmetná inventúra sa dňa 21.2.2002 nekonala a inventarizačné obdobie od
3.6.2001 do 21.2.2002 neexistuje. Nie je nikde a nijakým zúčtovaním u navrhovateľa zadokumentované.

Má informáciu, že vyúčtovanie inventúry zo dňa 21.2.2002 (dátum je nesprávny) bolo vykonané po viac
ako šiestich mesiacoch a boli v ňom uskutočňované opravné záznamy na základe rôznych reklamácií.
Je tu preto dôvodné podozrenie, že inventúra nebola vykonaná dôsledne a správne. Ako už predtým
uviedol, stavy zásob sa pri inventúre sťahovali čítačkami a následne prenášali do počítača. Týmto mohlo
dôjsť a teda aj došlo ku skresleniu údajov a chybám, ktoré závažným spôsobom ovplyvnili konečný

stav zásob. Na základe uvedeného je možné inventúru považovať len za informatívnu a prípadný
schodok za účtovný. Rozúčtovanie manka neobsahuje údaje kým a na základe akých podkladov bolo
spracované, a teda, či bol záväzok jednotlivých odporcov správne predpísaný k náhrade. Ako odporca
v 15. rade pracoval u navrhovateľa vo funkcii vedúceho predajne na dobu neurčitú. Podľa ust. § 29
zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve navrhovateľ mal povinnosť vykonať inventarizáciu majetku ku dňu

zostavenia riadnej účtovnej závierky, teda k 31.12.2001. Má za to, že inventarizačné obdobie bolo v
tomto prípade neprimerane dlhé a v rozpore s právnymi predpismi. Na základe uvedeného navrhuje,
aby súd návrh navrhovateľa voči nemu ako odporcovi v 15. rade v celom rade zamietol a zaviazal ho
k náhrade trov.Odporca v 2. rade uviedol, že v predajni Supermarketu nebola zo strany vedenia zabezpečená
ochrana tovaru proti krádeži. Pracovníci na túto skutočnosť upozorňovali nadriadených. V predajni

003 Supermarketu vykonával prácu pokladníka, kde každý prípadný schodok zapríčinený jeho
nepozornosťou uhrádzal vždy na konci zmeny pri dennej uzávierke. Ďalším argumentom je skutočnosť,
že tašky zamestnancov boli pravidelne pri odchode z pracoviska kontrolované. Z uvedených dôvodov
odmieta akúkoľvek zodpovednosť za vzniknutý schodok v uvedených predajniach.

Z dôvodu hospodárnosti konania účastníkov zastupoval v konaní odporca v 15. rade.

Z výpovede odporcu v 15. rade bolo zistené, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady škody na
základe vykonanej inventúry za obdobie od 3.6.2001 do 21.2.2002, ktorá bola vykonaná dňa 21.2.2002.
Vyúčtovanie, ktorým bola predmetná inventúra zúčtovaná bola vykonaná v ústredí O. H. R. U. bez jeho
prítomnosti za použitia limitov strát s prirodzeným úbytkom, ktoré ako hmotne zodpovedný pracovník

nikdy neprevzal. Kópia predmetného vyúčtovania mu nikdy doručená nebola a tak dodnes nevie, ktoré
účtovné obdobie bolo vlastne zúčtované, pretože v zápise z mimoriadneho zasadnutia zo dňa 2.10.2002
- 3.10.2002 v Košiciach sa uvádza dátum inventarizačného obdobia od 3.6.2001 do 21.1.2002. Okrem
iného s poukazom na ust. § 106 ods. 1 OZ voči nároku navrhovateľa vznáša námietku premlčania. Má
za to, že navrhovateľ sa o škode dozvedel najneskôr dňa 21.2.2002, viď. inventarizačný zápis, to kto za

škodu zodpovedá sa navrhovateľ dozvedel najneskôr dňa 19.3.2002, viď. znalecký posudok č. 4/2001 a
príloha č. 3 strana č. 37 rozúčtovanie manka na O. Y. Č.. XXX X. za inventarizačné obdobie od 3.6.2001
do 21.1.2002, H. Y..D.. R. U., prevádzková účtareň, kde sa v poradí ako 15 uvádza aj jeho meno H.
X. a suma 72.931,- Sk. Ako hmotne zodpovedný pracovník a vedúci predajne dňa 21.5.2002 osobne
podpísal vyúčtovanie č. 1/1/02 z inventúry vykonanej dňa 21.-22.1.2002 so stavom schodok - manko.

Navrhovateľ už v tom čase mal k dispozícii všetky potrebné podklady k tomu, aby si nárok na náhradu
škody voči všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne Č.. XXX U. XX, X. uplatnil súdnou
cestou, čo však v zákonom stanovenej lehote dvoch rokov nevykonal. Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil
až dňa 11.8.2004, teda odo dňa, keď sa poškodený - navrhovateľ dozvedel o vzniku škody a o tom, kto
za ňu zodpovedá do uplatnenia práva na náhradu škody pred súdom uplynulo obdobie dlhšie ako dvoch

rokov.Potvrdenienavrhovateľavrozšírenomnávrhuzodňa22.3.2006,žeúdajnesvojdlhpísomneuznal
uvádza, že nikdy písomne neuznal škodu - dlh vo výške 72.931,- Sk. Za obdobný úkon z jeho strany
možno považovať iba jeho vyjadrenie v liste „zápis z mimoriadneho zasadnutia Ú. zo dňa 2.10.2002
- 3.10.2002 v X., kde poskytol a následne aj podpísal vyjadrenie:“ z rozúčtovanej čiastky je ochotný
uhradiť 20.000,- Sk, čo predstavuje výšku kaucie, ktorú sa zaviazal ako vedúci PJ aj uhradiť. Vzhľadom

k tomu, že jeho kaucia bola preúčtovaná na predchádzajúce manko, zaväzuje sa čiastku uhradiť 1.000,-
Sk v mesačných splátkach počnúc 1/2003, splatnosť 8/2004.“ Vzhľadom na vyššie uvedené z jeho
vyjadrenia je zrejmé, že navrhol, aby suma vo výške 20.000,- Sk, ktorá tvorila kauciu, ktorú je hmotne
zodpovedný zamestnanec povinný splácať, či už k manku dôjde alebo nie, bola použitá na uhradenie
schodku - manka vo zvyšku škodu - dlh neuznal ani neprejavil ochotu dlh splácať. Splácanie kaucie,

ktorú hmotne zodpovedný zamestnanec splácal za každých okolností, nemožno považovať za uznanie
ani za splácanie škody - dlhu, tak ako to uvádza navrhovateľ v rozšírenom návrhu zo dňa 22.3.2006.

Z pripojených listinných dokladov bolo zistené, že odporcovia v 1. až 21. rade mali uzavreté dohody o
hmotnej zodpovednosti.

Dňa 21.1.2002 - 22.1.2002 bola v prevádzkovej jednotke úpadcu Č.. XXX Y. X. vykonaná inventúra
pokladničnejhotovosti,zásobytovaru,obaly,ceniny,stravné12/01.Toutoinventúroubolozistenémanko
23.284,40 Sk, ktoré bolo rozúčtované medzi jednotlivých pracovníkov predajne v zmysle príslušných
ustanovení Zákonníka práce.

Na zasadnutí Ú. Z. X., pričom išlo o mimoriadne zasadnutie Ú. v dňoch 2.10.2002 do 3.10.2002 v
X.Z. ako zamestnávateľa - úpadcu bol tento inventúrny rozdiel, jeho rozúčtovanie, spôsob úhrady
prerokovaný s jednotlivými zamestnancami tam prítomnými. Zamestnávateľ vykázal inventarizačný
rozdiel - manko vo výške 332.223,- Sk za inventarizačné obdobie od 3.6.2001 do 21.2.2002. Na

mimoriadnom zasadnutí Ú. bol prejednaný s pracovníkmi Y. XXX X. inventúrny rozdiel 332.223,- Sk za
vyššie uvedené inventúrne obdobie. Všetci pracovníci, ktorí pracovali v tomto inventúrnom období boli
písomne pozvaní na mimoriadne zasadnutie Ú.. Vyjadrenie pracovníkov prítomných na zasadnutí Ú. zo
dňa 2.10.2002:K. X. manko po rozúčtovaní 5.479,- Sk pracovala vo funkcii predavačka, k manku sa vyjadrila, že
manka nie si je vedomá, nič z predajne nevyniesla ani nekonzumovala, vzhľadom na zabezpečenie PJ

a nedostatok predavačiek nie je ochotná sumu manka vyplatiť v plnej výške, vyplatí len do výšky kaucie,
ktorá jej bola sťahovaná zo mzdy. Má vedomosť o tom, že v tomto inventúrnom období pracovala aj
predavačka, ktorá mala pokusy o krádeže tovaru z predajne.

U. H. pracovala ako pokladníčka, manko po rozúčtovaní je ochotná splatiť do výšky kaucie, t.j. 2.100,-

Sk, rozdiel odmieta uhradiť, pretože nie si je vedomá, že by ho spôsobila. Ľ. T. ako zástupkyňa manko
si nevie vysvetliť, nie si je vedomá, že by sa podieľala na jeho vzniku, prácu vykonáva zodpovedne,
podriadených pracovníkov kontroluje, manko je ochotná uhradiť len do výšky kaucie 4.500,- Sk, rozdiel
odmieta uhradiť. Viac nemá, čo povedať.

Y. J. ako zástupkyňa uvádza, že manka nie si je vedomá, nespôsobila ho, do predajne nikdy nevstupuje

sama, ani sama neodchádza, na predajni je kontrolovaná, čo sa týka nákupov, prípadne konzumáciu
jedla, manko nie je ochotná uhradiť.

X. H. predavačka, manko si nevie vysvetliť, myslí, že sčasti je zodpovedný celý kolektív, manko uhradí
prevodom z kaucií.

H. X. vedúci, pokiaľ ide o fyzickú inventúru, inventúra nebola vykonaná správne, jednotlivé súpisové listy
boli odkontrolované, prípadne chyby boli opravené v čase inventúry, nenamieta právny základ nároku,
avšak namieta výšku podielu schodku za inventúrne obdobie od 3.6.2001 do 20.1.2002, nakoľko je toho
názoru,ževzmysleust.§182ods.3Zákonníkaprácedoložídoklady,prípadneinakzdôvodnífakty,ktoré

ho sčasti alebo celkom upravuje zodpovednosti za schodok. Z rozúčtovanej čiastky je ochotný uhradiť
20.000,- Sk, čo predstavuje výšku kaucie, ktorou sa zaviazal ako vedúci predajne uhradiť. Vzhľadom k
tomu, že jeho kaucia bola preúčtovaná na predchádzajúce manko, zaväzuje sa čiastku uhradiť 1.000,-
Sk v mesačných splátkach počnúc 01/2003, splatnosť 08/2004.

J. Š. manko odmieta uhradiť.

E. J. nie si je vedomá manka, odmieta ho uhradiť.

Y. E., operátorka manko po rozúčtovaní uhradí prevodom z kaucií, rozdiel zrážkami zo mzdy počnúc

mzdou 10/2002 so splatnosťou 12/2003.

Neprítomní na zasadnutí Ú. bola: P. F. predavačka, G. X., Y. X., U. Y., P. W., Z. W., J. E., H. G.Á., J. U.,
G. D., N. A., P. X., H. J., J. Q., M. K., T. R., G. R., J. R., K. Y., F. Š., Ľ. T., H. H., P. Z., J. T.. Ú. doporučuje
predstavenstvu družstva neprítomných pracovníkov na zasadnutí Ú. predpísať manko k náhrade v plnej

výške v termíne do 31.10.2002. Prítomným pracovníkom Ú. doporučuje predpísať k náhrade manko tak,
ako sa zaviazali pri jeho úhrade. U prítomných pracovníkov, ktorí sa nezaviazali k úhrade manká Ú.
doporučuje toto predpísať v plnej výške k náhrade tak, ako to bolo rozúčtované v termíne do 31.10.2002.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K 221/04-303 zo dňa 11.4.2005 bol vyhlásený konkurz na

majetok úpadcu O. H. R. U., spotrebné družstvo so sídlom R. U., F. XXXX/X a za správkyňu konkurznej
podstaty bola určená H.. H. D.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2005.

Odporcovia v ďalšom namietali správnosť vykonanej inventúry za predmetné obdobie a poukázali na to,
že inventúra bola vykonaná zo strany navrhovateľa nesprávnym spôsobom. Uvádzali, že stavy zásob

sa načítavali ručnými načítavačkami, teda skenerom do malých počítačov a následne sa načítali do
počítača umiestneného na centrálnom príjme v prevádzkovej jednotke a potom sa porovnávali v počítači
so skutočným stavom v predajni.

Vzhľadom na tieto tvrdenia súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a

manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo znalkyňou Z.. T. D..

Znalkyňa vypracovala znalecký posudok pod č. 16/2011. Predmetom je vypracovanie znaleckého
posudku v právnej veci navrhovateľa proti odporcom v 1. až 21. rade, ktorí pracovali na prevádzkovejjednotke zamestnávateľa - úpadcu Y. XXX, U. XX, X.. Vykonaním kontrolnej inventarizácie ku dňu
21.1.2002 za obdobie od 3.6.2001 do 21.1.2002 bolo vyčíslené manko vo výške 338.244,- Sk na
základe vyúčtovania č. 1/1/02, ktoré bolo po opravných záznamoch č. 12/2002 znížené na 332.223,- Sk,

opravným záznamom č. 17/2002 znížené na sumu 314.903,- Sk. Na mimoriadnom zasadnutí Ú. konanej
dňa 2. - 3.10.2002 bol prejednaný inventúrny rozdiel manko za inventarizačné obdobie od 3.6.2001
do 21.1.2002 a bolo rozúčtované na jednotlivých hmotne zodpovedných pracovníkov prevádzkovej
jednotky, podľa podielu, ktorý zodpovedá funkcií, ktorú v kolektívne vykonávali.

Na základe listinných dokumentov predložených navrhovateľom a nachádzajúcich sa v spise v
skutočnosti ide o inventúrne obdobie od 3.6.2001 do 21.1.2002. Inventúra bola vykonaná dňa 21.1.2002,
o čom svedčia dokumenty - inventarizačný zápis č. 1/1/02, inventarizácia bola vykonaná ku dňu
21.1.2002, dátum začatia inventúry 21.1.2002, dátum ukončenia inventúry 22.1.2002. Pohyby tovaru
na prevádzke Y. XXX prezentuje v účtovníctve navrhovateľa 132003 - tovar na sklade a v predajniach.
Konkrétne výstup z účtovníctva - obratová predvaha účtu 132003. Položky strany Ma Dať tvoria

prírastky tovaru a položky strany Dal tvoria úbytky tovaru. Nadobúdacie doklady neboli predložené pre
rozsiahlosť archivovaných dokladov. Doručené boli len mesačné obratové predvahy účtu 132003. V
prílohe predložila posledné strany za mesiace, kde je uvedený počiatočný a konečný stav a obraty
Ma Dať a Dal. Predmetom posúdenia je obdobie od poslednej inventúry t.j. od 3.6.2001 do 21.1.2002.
V obratovej predvahe za obdobie 1.1.-21.1.2002, ktorá obsahu účtovné zápisy len z januára 2002,

počiatočný stav 3. 230.738,- Sk nesúhlasí s konečným stavom obratovej predvahy 12/2001 t.j. 3.
236.613,- Sk, resp. s počiatočným stavom obratovej predvahy 01/2002 t.j. 3.236.613,- Sk. Rozdiel
5.875,- Sk vznikol úpravou o účtovné zápisy, ktoré sa týkali obdobia 12/2001 a boli zaúčtované do
01/2002. Inventúrou vykonanou v dňoch 2.6.-3.6.2001 bol zistený skutočný stav zásob tovaru vo výške
3.152.431,40 Sk podľa inventarizačného zápisu. Skutočná zásoba podľa inventúry v nákupnej cene je

3.152.431,40 Sk. Tento stav bol vo vyúčtovaní č. 90/06/01 upravený opravným zápisom k inventúre
vykonanej dňa 3.6.2001 zo dňa 4.6.2001 vo výške 3.431,70 Sk. Opravený skutočný stav zásob tovaru
bol 3.155.863,10 Sk. Ak vychádzame zo skutočného stavu zisteného inventúrou v dňoch 2.6.-3.6.2001
t.j. z 3.155.863,10 Sk a narátaním obratov prírastkov a úbytkov tovaru podľa obratových predváh
ďalších období dostávame sa k účtovanému konečnému stavu zásob tovaru k vykonaniu následnej

inventúry t.j. k 21.1.2002. Manko vo výške 338.244,- Sk bolo zaúčtované podľa predloženej hlavnej
knihy strediska XXXXXXXX za 05/2002 na účte XXXXXX Manka nad normu strát zavinené. Opravnými
záznamami boli upravené teda znížené vyčíslené manko vo výške 338.244,- Sk na základe vyúčtovania
č. 1/1/02- opravný záznam č. 12/2002 znížené na sumu 332.223,- Sk, opravným záznamom č. 17/2002
znížené na sumu 314.903,- Sk. V rámci vyúčtovania bol zúčtovaný aj opravný zápis k inventúre

vykonanej dňa 21.1.2001 vo výške 5.332,07 Sk. Záverom znalkyňa uviedla, že inventúra vykonaná
dňa 21.2.2002 v prevádzkovej jednote úpadcu Y. XXX U. XX, X. bola vykonaná v súlade s právnymi
predpismi s prihliadnutím na námietky odporcov uvedené v písomných podaniach doručených súdu.
Na základe zistených dokumentov predložených navrhovateľom a nachádzajúcich sa v spise inventúra
bola vykonaná dňa 21.1.2002 za inventúrne obdobie od 3.6.2001 do 21.1.2002. Touto inventúrou bolo

zistené manko, inventúrny rozdiel v celkovej výške 314.903,- Sk. Vyúčtované manko na tovare vo výške
314.903,- Sk, t.j. 10.452,84 € bolo na základe predložených dokladov vypočítané v súlade s uvedenými
právnymi predpismi a internými predpismi navrhovateľa. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX ako príloha
k znaleckému posudku č. XX/XXXX, či podiely určené na odporcov v 1. až 21. rade určil navrhovateľ
správne v zmysle Zákonníka práce. Znalkyňa uviedla, že priemerné mesačné mzdy zamestnancov

boli vypočítané správne v súlade s príslušnými § Zákonníka práce až na drobné korunové rozdiely u
niektorýchzamestnancov.PriemernámzdaJ.R.nebolaupravenánavtedyplatnúminimálnumzdu,atak
rozdiel vo výpočte u nej činí 6,- Sk. Navyše podiel J. R. na manku bol v nižšej sume ako je jej priemerná
mzda, preto tento rozdiel nemá žiadny vplyv na určenie jej podielu a neovplyvňuje ani podiely ostatných
zamestnancov. Rozúčtovanie manka medzi jednotlivých zamestnancov bolo vykonané v súlade s §

189 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Keďže pri spoločnej zodpovednosti podiel náhrady v
zmysle § 189 ods. 3 Zákonníka práce nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a
jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku a niektoré podiely
zamestnancov na manku prevyšovali túto zákonom stanovenú sumu, boli podiely upravené v zmysle
zákona na maximum. Spolu sa títo zamestnanci podieľali na úhrade škody vo výške 116.919,- Sk.

Rozdiel v konečnej výške náhrady škody bol v súlade so Zákonníkom práce povinný uhradiť traja vedúci
zamestnanci H. X. vo výške 73.597,- Sk, J. Y. vo výške 59.396,- Sk, Ľ. T. vo výške 64.991,- Sk. Spolu
ide o sumu 197.984,- Sk.Navrhovateľ oznámil, že vzhľadom k vypracovaným znaleckým posudkom a správnosti vyúčtovania
navrhol, aby súd žalobe vyhovel a odporcov zaviazal uhradiť dlžné sumy.

Odporcovia vzhľadom k tomu, že znalecké posudky potvrdili správnosť vyúčtovania navrhli v rámci
hospodárnosti konania, aby súd ako svedkov vypočul Z.. G. X. G. T. J.. Súčasne, aby súd vyžiadal od
navrhovateľainšpekčnéknihytýkajúcesaobdobiaod3.6.2001do21.1.2002aknihukrádežízauvedené
obdobie.

Súd doplnil dokazovanie v uvedenom smere.

Navrhovateľ oznámil súdu, že nemá k dispozícii požadovanú inšpekčnú knihu a knihu krádeží
prevádzkovej jednotky č. XXX Y. X. za obdobie od 3.6.2001 do 21.1.2002. Uvedené knihy po skončení
prevádzky Y. XXX X.Š. pravdepodobne neboli zobraté na O. H. R. U..

Z výpovede svedka Z.. G. X. súd zistil, že pracoval ako riaditeľ X. D. H. R. U., Q. O. H. R. U.. Uviedol,
že v prevádzkovej jednotke, kde pracovali odporcovia neexistoval kamerový systém ochrany, boli len
elektronické brány, avšak všetok tovar sa nedal elektronicky označiť. Boli prípady krádeží, kedy napr.
páchateľ ušiel, pričom krádeže sa zaznamenávali do knihy krádeží, čiarové kódy ochrany sa lepili len na
drahší tovar, pričom jedna takáto nálepka čiarového kódu v tom čase stála 6,- Sk. Z uvedeného dôvodu

sa lepili len na drahší tovar. Stávalo sa častokrát, že páchatelia tieto nálepky z tovaru odstránili a tak
tovar mohli odcudziť. Menovaný svedok potvrdil, že odporcovia signalizovali nedostatky na predajni,
pričom sám uviedol, že pravidlá ochrany na tejto prevádzkovej jednotke boli zastaralé. Pravidlá ochrany
predajni boli robené na malé dedinské predajne, kde pracovali jedna až dve predavačky za pultom, ktoré
si vedeli tovar ustrážiť, preto tieto pravidlá ochrany nevyhovovali podmienkam supermarketu, t.j. veľkého

obchodu. Pri krádežiach a pri inventúrach sa nevedelo dokázať, či tovar odcudzil vlastní zamestnanci,
dodávatelia alebo zákazníci. Keďže odporcovia svedka neustále upozorňovali na nedostatky, robili sa
opatrenia,avšaktietonebolipostačujúcenato,abysaúplnezabezpečiltovarpredodcudzením.Vedenie
navrhovateľaztohonerobiloproblém,pretožekamerovýsystémbolvtomčasedrahý,takžehonekúpilo,
až keď vznikli nejaké manká, tak sa to rozpočítalo na všetkých zamestnancov, ktorí museli manko

zaplatiť. Všetky nedostatky na ktoré odporcovia poukazovali sa nedali odstrániť, keďže to bola veľká
prevádzková jednotka.

Z výpovede svedkyne T. J. súd zistil, že u navrhovateľa pracovala vo funkcii inšpektorky. Jej pracovnou
úlohou bolo spolupracovať s vedúcimi prevádzkových jednotiek, pomáhať im riešiť problémy na

prevádzkových jednotkách. Tvrdila, že odporcovia ako aj odporkyňa v 1. rade ako vedúca prevádzkovej
jednotky jej hlásili nedostatky v ochrane. Uviedla, že boli síce kamery na predajni, ale tieto neplnili svoju
funkciu. Odporkyňa v 1. rade upozorňovala aj na nedostatky v prevádzkovej jednotke, nielen ústne ale
aj písomne. Následne tieto požiadavky predkladala nadriadenému a to Z.. X.. Svedkyňa poukázala aj na
to, že vedenie navrhovateľa neriešilo tieto zásadne problémy, vznikali krádeže v prevádzkovej jednotke

a následne pri inventúrach boli preto zisťované manká. Uviedla ďalej, že vedenie síce prijalo nejaké
opatrenia na odstránenie nedostatkov, tieto však boli nedostatočné na to, aby sa závažné nedostatky
na prevádzkových jednotkách odstránili. Všetky zistené nedostatky na prevádzkovej jednotke svedkyňa
zapisovala do inšpekčnej knihy, ktorá bola na prevádzkovej jednotke, kde pracovali aj odporcovia.

Podľa ust. § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce, ak zamestnanec prevzal na základe
dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý
schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú
pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti,

zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa ust. § 182 ods. 2 a 3 cit. zákona, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok
vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa ust. § 183 ods. 1 cit. zákona, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo akzamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že odporcovia v 1. až 21. rade boli zamestnancami
úpadcu, pričom pracovali v prevádzkovej jednotke Y. XXX, U. XX T. X.. Všetci odporcovia mali s
úpadcom platné dohody o hmotnej zodpovednosti. V dňoch 21.12002-22.1.2002 úpadca vykonal v tejto
prevádzkovej jednotke inventúru, pri ktorej bol zistený schodok. Uvedený schodok úpadca rozúčtoval na
jednotlivých hmotne zodpovedných pracovníkov v zmysle § 189 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. Inventúra

bola vykonaná v súlade so zákonom o účtovníctve i ostatnými právnymi predpismi, čo bolo preukázané
znaleckým dokazovaním, znaleckým posudkom Z.. T. D. G. Z.. J. N..

Pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca,zamestnávateľniejepovinnýdokazovaťzavineniehmotnezodpovednýchzamestnancov,
preukazuje len platne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti za existenciu schodku na hodnotách,

ktoré je povinný zamestnanec vyúčtovať, čo v danom prípade bolo splnené. Zákon však zároveň
umožňuje hmotne zodpovedným zamestnancom zbaviť sa zodpovednosti celkom, prípadne sčasti,
ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia, kde jedným z dôvodov je
skutočnosť, že zamestnanci nemali vytvorené vhodné pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach
chrániť zverený majetok. Súd preto vzhľadom na námietky odporcov týkajúce sa nevhodných

pracovných podmienok, ktoré opakovane, avšak bezvýsledne hlásili svojmu zamestnávateľovi, skúmal
otázku, či došlo u zamestnancov k zbaveniu sa zodpovednosti v zmysle § 182 ods. 3 Zákonníka práce
a teda či odporcovia preukázali, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia a následne
skúmal rozsah zbavenia tejto zodpovednosti.

Uvedené súd neskúmal u odporkyne v 18. rade, ktorá dlžnú sumu zaplatila. Z pripojených listinných
dokladov vyplýva, že odporkyňa v 18. rade zaplatila navrhovateľovi sumu 1.100,- Sk. V časti 600,- Sk,
t.j. 19,92 € navrhovateľ zobral návrh späť.

Aby zamestnávateľ mohol plniť svoju povinnosť a vytvárať zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré

by mu umožňovali riadny výkon jeho povinnosti, zákon ukladá zamestnancovi povinnosť oznamovať
zamestnávateľovi nedostatky (okrem tých, ktoré sú mu už známe), preto skúmal tiež otázku, či zo strany
odporcov došlo k splneniu tejto povinnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané existenciu nedostatkov v pracovných podmienkach

odporcov v 1. až 21. rade (nebola zabezpečená strážna služba, nebol zabezpečený dostatočný
kamerový systém, nebolo zabezpečené označenie niektorých druhov tovaru ochrannými kódmi, preto
dochádzalo k častým krádežiam zo strany zákazníkov) a dospel k záveru, že odporcovia ako
zamestnanci navrhovateľa nemali zabezpečené podmienky na riadny výkon svojej práce a plnenie
dohody o hmotnej zodpovednosti, pričom opakovane a to ústnou aj písomnou formou (zápismi do

inšpekčných kníh) podávali sťažnosti a upozornenia na zistené nedostatky, ktoré im bránili v riadnom
hospodárení so zverenými hodnotami, preto súd ich výpovede a rovnako aj výpovede svedkov
považoval za vierohodné. Ďalej súd poukazuje na to, že navrhovateľ neriešil sťažnosti - upozornenia
na nedostatky zo strany zamestnancov a neosvedčil vykonanie žiadnych potrebných a nevyhnutných
opatrení na zníženie, prípadne zabránenie vzniku schodkov napriek tomu, že k vzniku vysokých

schodkov dochádzalo na uvedenej prevádzke opakovane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto
súd dospel k záveru, že zo strany odporcov došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti za vznik
zisteného schodku, keďže v konaní preukázali, že navrhovateľ ako ich zamestnávateľ im nevytvoril
vhodné podmienky na riadny výkon práce a hospodárenie so zverenými hodnotami napriek tomu, že bol
niminauvedenénedostatkyviackrátupozorňovaný.Pretozuvedenýchdôvodovsúdnávrhnavrhovateľa

ako nedôvodný zamietol. Konanie v časti o zaplatenie proti J. R. zastavil, nakoľko táto dlžnú sumu
zaplatila.

Odporca v 15. rade vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 191 ZP a § 106 ods. 1 OZ. Právo
na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto

za ňu zodpovedá. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že navrhovateľ sa dozvedel o škode
najneskôr dňa 22.1.2002 a to z inventarizačného zápisu č. 1/1/02, ktorí tvoril aj prílohu č. 3 na strane
29 znaleckého posudku č. 16/2011 vypracovaného znalkyňou Z.. T. D.. To, kto za škodu zodpovedá sa
navrhovateľ dozvedel najneskôr dňa 19.3.2002, viď znalecký posudok č. X/XXXX, príloha č. 3, stranač. 37 rozúčtovanie manka na O. Y. Č.. XXX X. za inventarizačné obdobie od 3.6.2001 do 21.1.2002
H. Y..D.. R. U., prevádzková účtareň, kde sa uvádza aj odporca v 15. rade. Navrhovateľ už mal k
dispozícii všetky potrebné podklady k tomu, aby si nárok na náhradu škody voči všetkým hmotne

zodpovedným zamestnancom uvedenej predajne č. XXX U. XX, X. uplatnil súdnou cestou, čo však v
zákonom stanovenej lehote dvoch rokov nevykonal. Navrhovateľ si svoj nárok proti odporcovi v 15. rade
uplatnil až dňa 22.3.2006 ( rozšírenie návrhu ), teda odo dňa keď sa poškodený, t.j. žalobca dozvedel o
vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá do uplatnenia práva na náhradu škody pred súdom uplynulo
obdobie dlhšie ako dvoch rokov.

Z uvedeného dôvodu okrem už vyššie spomínaných dôvodov pre ktoré súd nárok navrhovateľa zamietol
v ďalšom poukazuje aj na vznesenú námietku premlčania odporcu v 15. rade, ktorá je dôvodná.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania ako aj väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní

súd rozhodne o trovách konania a trovách štátu po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.