Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112208496
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112208496.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: Technická univerzita
v Košiciach, so sídlom Letná 9, 042 00 Košice, IČO: 00 397 610, proti žalovanej: S.. V.. Š. K., X.., T..
X.X.XXXX, H. H. X, XXX XX Y., o zaplatenie 605,84 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 140,84 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 140,84 EUR od 16.7.2010 do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 EUR

od 16.4.2010 do 21.7.2012 vo výške 4,07 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 EUR
od 16.4.2010 do 12.4.2013 výške 1,34 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 EUR od
16.4.2010 do 15.8.2013 vo výške 5,99 EUR, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 420 EUR od
16.7.2010 do 14.1.2015 vo výške 169,85 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 465 EUR konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 36 EUR, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 605,84 EUR
s 9,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,38 EUR od 16.4.2010 do zaplatenia, s 9,75% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 186,82 EUR od 16.5.2010 do zaplatenia, s 9,75% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 186,82 EUR od 16.6.2010 do zaplatenia a s 9,75% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 186,82 EUR od 16.7.2010 do zaplatenia a k náhrade trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdnehopoplatku.Žalobužalobcaodôvodniltým,žeúčastníciuzatvorilizmluvuoprechodnomubytovaní

v zmysle § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorých zmlúv o prechodnom ubytovaní
bolo dočasné prenechanie miestnosti (bunky) v objekte žalobcu ako prenajímateľa - O. T. M. Č..X
D. Y.. Žaloba poskytol žalovanej miestnosť - H. H. T. X. C. D. B. Ž. T. M. Č..X D. Y. od 1.7.2009
do 30.9.2009 na základe zmluvy č.193/2009 zo dňa 14.7.2009 a od 1.10.2009 do 31.10.2009, na
základe zmluvy č.212/2009 zo dňa 16.9.2009, miestnosť - H. H. T. X. C. D. B. Ž. T. M. Č..X D.
Y. od 1.11.2009 do 31.3.2101 na základe zmluvy č.215/2009 zo dňa 19.10.2009 a od 1.4.2010 do

31.8.2010 na základe zmluvy č.217/2010 zo dňa 26.3.2010. Poukázal na čl. III bod 1 uvedených zmlúv
o prechodnom ubytovaní, kde bolo dohodnuté, že ubytovaný bude platiť za ubytovanie a služby s tým
spojené sumu vo výške a v termínoch stanovených v platobnom výmere, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť
týchto zmlúv. Prechodné ubytovanie žalovanej bolo dojednané opakovane na dobu určitú, naposledy
do 31.8.2010, avšak skončilo ku dňu 30.6.2010, kedy žalovaná vypratala ubytovacie priestory a túto
skutočnosť písomne oznámila žalobcovi listom zo dňa 30.6.2010. Žalovaná nebola v čase podpísania

uvedených zmlúv o prechodnom ubytovaní zamestnancom žalobcu, napriek tomu jej žalobca naďalej
poskytol prechodné ubytovanie v ubytovni, ktorá je určená predovšetkým pre zamestnancov žalobcu.Platbyzaubytovanieaslužbysnímspojené(teplo,voda,odvozalikvidáciaodpadu,upratovanie,údržba
spoločných priestorov, domovnícke služby a podobne) mala uhrádzať vždy do 15.dňa nasledujúceho
mesiaca. Platobná disciplína žalovanej hlavne v posledných mesiacoch bola neuspokojivá a stanovenú

výšku platby za ubytovanie a služby s ním spojené neuhrádzala. Za obdobie využívania ubytovacích
služieb žalobcu od 1.7.2009 do 30.6.2010 vznikol žalovanej nedoplatok vo výške 745,84 EUR. V období
od ukončenia prechodného ubytovania teda od 1.7.2010 do 15.3.2012 žalobca eviduje 5 dobrovoľných
splátok nedoplatku za ubytovanie, ktoré žalovaná uhradila v celkovej výške 140 EUR. Dlh žalovanej voči
žalobcovi k 15.3.2012 je 605,84 EUR (745,84 - 140).

Žalovaná sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním zo dňa 22.6.2012, v ktorom
uviedla, že nedoplatok za poskytnuté ubytovanie uhradí.

Súd vykonal dokazovanie prednesom poverenej zamestnankyne žalobcu, výsluchom žalovanej,
oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento

skutkový stav:

Zo zmluvy č.193/2009 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 14.7.2009 súd
zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie D. O. F. T.
O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná sa zaviazala platiť za

ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých v platobnom výmere,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 1.7.2009 do 30.9.2009.

Z platobného výmeru č.193/2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 193/2009 za poskytnutie

ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 14.7.2009 súd zistil, že
povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR
vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Zo zmluvy č.212/2009 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 16.9.2009 súd

zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie v ubytovni
zamestnancov T. O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná
sa zaviazala platiť za ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých
v platobnom výmere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú od 1.10.2009 do 30.12.2009.

Z platobného výmeru č.212/2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 212/2009 za poskytnutie
ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 16.9.2009 súd zistil, že
povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR
vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Zo zmluvy č.215/2009 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 19.10.2009
súd zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie v ubytovni
zamestnancov T. O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná
sa zaviazala platiť za ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých

v platobnom výmere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú od 1.11.2009 do 31.3.2010.

Z platobného výmeru č.215/2009, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 215/2009 za poskytnutie
ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 19.10.2009 súd zistil, že

povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR
vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Zo zmluvy č.217/2010 o prechodnom ubytovaní uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 26.3.2010 súd
zistil, že žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie D. O. F. T.

O. M. X D. Y., I. H. H. - XX, X. C. (čl. II bod 1 zmluvy). Žalovaná ako ubytovaná sa zaviazala platiť za
ubytovanie a služby s ním spojené sumu vo výške a v termínoch dohodnutých v platobnom výmere,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy (čl. III bod 1 zmluvy), zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 1.4.2010 do 31.8.2010.Z platobného výmeru č.217/2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy č. 217/2009 za poskytnutie
ubytovania a služby s ním spojené v ubytovacom zariadení žalobcu zo dňa 26.3.2010 súd zistil, že

povinnosťou žalovanej ako ubytovanej bolo platiť mesačnú úhradu za ubytovanie vo výške 186,82 EUR
vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

Z listu zo dňa 30.6.2010 adresovaného žalovanou žalobcovi súd zistil, že žalovaná ku dňu 30.6.2010
ukončila ubytovanie v priestoroch O. Ž. T. M. O. Č..X D. Y..

Listom zo dňa 16.9.2010 adresovaného žalobcom žalovanej, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej sumy za poskytnuté ubytovanie a služby s tým spojené spolu vo výške 745,84 EUR.

Listom zo dňa 21.10.2010 žalovaná oznámila žalobcovi, že nedoplatok za poskytnuté ubytovanie uhradí
a oznámila im, že uhradila aj časť nedoplatku.

Z prehľadu nedoplatkov za ubytovanie a služieb s nimi spojených v ubytovni žalobcu T. M. O. Č.. X
D. Y. súd zistil, že dlh žalovanej činí celkovú sumu 745,84 EUR. Žalovaná z uvedeného dlhu zaplatila
žalobcovi sumu 140 EUR. Následne v roku 2012 a 2013 zaplatila 45 EUR.

Z prednesu poverenej zamestnankyne žalobcu vyplynulo, že žalobca v časti o zaplatenie sumy 465 EUR
berie žalobu späť poukazujúc na to, že žalovaná po podaní návrhu na začatie konania zaplatila okrem
sumy 45 EUR ešte aj sumu 420 EUR a to dňa 14.1.2015. Žalobca zotrval na žalobe čo do zaplatenia
sumy 140,84 EUR s 9,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.7.2010 poukazujúc na
uzavretú zmluvu č.217/2010.

Žalovaná vo svojej výpovedi tvrdila, že má za to, že celý dlh voči žalobcovi má vyrovnaný poukazujúc
na to, že určitú čiastku za ňu uhradil jej toho času nebohý brat.

Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby

mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu
ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

Podľa § 754 ods.2 Občianskeho zákonníka, za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

Paragraf 754 a nasl. OZ upravuje prechodné ubytovanie a s tým súvisiace výkony, ktoré sú s ubytovaním
obvykle poskytované. Zmluva o ubytovaní je dvojstranný právny úkon, pre ktorý zákon nepredpisuje
osobitnú formu. Jej predmetom je poskytnutie ubytovania na prechodnú dobu a s tým súvisiace služby.
Na základe tejto zmluvy sa zabezpečuje najmä ubytovanie v zariadeniach na to určených, napríklad

hotely, motely, penzióny a podobne. Ubytovateľom je spravidla podnikateľ, ktorý má na poskytovanie
ubytovacích služieb živnostenské oprávnenie. Podstatnou náležitosťou zmluvy o ubytovaní je dohoda o
predmeteubytovania,t.j.omieste,kdeubytovaniebudeposkytnuté,ďalejodobe,naktorúsaubytovanie
poskytuje a o jej cene.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami
boli platne uzatvorené zmluvy o ubytovaní v súlade s § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorých žalobca ako ubytovateľ poskytol žalovanej ako ubytovanej prechodné ubytovanie v ubytovni
zamestnancov na ulici Rastislavovej 8 v Košiciach. V predmetných zmluvách bola dohoda o mieste,
kde bolo ubytovanie poskytnuté, bola dohoda o dobe, na ktorú sa ubytovanie poskytuje, pričom všetky

predmetné zmluvy obsahovali dobu určitú a taktiež bola dohoda aj o cene za ubytovanie a cene za
služby spojené s ubytovaním, ktoré boli vyšpecifikované v platobnom výmere ku tej ktorej zmluve o
prechodnom ubytovaní.

Naposledy bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva č. 217/2010 zo dňa 26.3.2010 na dobu

určitú od 1.4.2010 do 31.8.2010, zmluva bola ukončená ku dňu 30.6.2010, kedy žalovaná vypratala
ubytovacie priestory a túto skutočnosť oznámila žalobcovi. Žalovaná v rozpore s uzatvorenými zmluvami
za obdobie využívania ubytovacích služieb žalobcu od 1.7.2009 do 30.6.2010 za ubytovacie služby
riadne a včas žalobcovi neplatila, pričom dlh činil sumu 745,84 EUR. Žalobca vyzval žalovanú nazaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 16.9.2010 č.j. 143/190601/2010, po ktorej výzve žalovaná
žalobcovi uhradila z dlžnej sumy sumu 140 EUR. Následne po podaní návrhu na začatie konania
žalovaná žalobcovi uhradila sumu 20 EUR dňa 21.7.2012, dňa 12.4.2013 sumu 5 EUR a dňa 15.8.2013

sumu 20 EUR, následne žalovaná žalobcovi uhradila sumu 420 EUR dňa 14.1.2015. Dlh žalovanej voči
žalobcovi činí sumu 140,84 EUR.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2012,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Žalobca si okrem zaplatenia sumy 140,84 EUR žiadal priznať aj úroky z omeškania z dlžnej sumy

vo výške 9% ročne od 16.7.2010 poukazujúc na uzatvorenú zmluvu č.217/2010 a žiadal aj úroky z
omeškania vo výške 9% ročne z už zaplatenej istiny vo výške 465 EUR v celkovej výške 181,25 EUR a
to nasledovne: 9% ročne zo sumy 20 EUR od 16.4.2010 do 21.7.2012, vo výške 4,07 EUR s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 5 EUR od 16.4.2010 do 12.4.2013 vo výške 1,34 EUR, s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 20 EUR od 16.4.2010 do 15.8.2013 vo výške 5,99 EUR, s 9% ročným

úrokom z omeškania zo sumy 420 EUR od 16.7.2010 do 14.1.2015 vo výške 169,85 EUR.

Súd zhrnúc zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žalovaná v rozpore
s platne uzatvorenými zmluvami o ubytovaní medzi účastníkmi konania nedodržala platobnú disciplínu,
neplatila žalobcovi za ubytovacie služby riadne a včas a dlh žalovanej ku dňu vyhlásenia rozsudku

činil sumu 140,84 EUR, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi. Žalobcovi súd priznal
aj príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania tak ako to výslovne žalobca žiadal, pričom výška úrokov z
omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č.87/95 Zb..

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v

konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poverená zamestnankyňa žalobcu vzala návrh v časti o zaplatenie 465 EUR späť, s čím žalovaná
súhlasila, súd preto v tejto časti konanie zastavil.

Súd zamietol žalobu žalobcu v časti nad súdom priznanú výšku úrokov z omeškania poukazujúc na to,
že žalobca si pôvodne uplatnil výšku úrokov z omeškania 9,75% ročne a súd žalobcovi priznal výšku

úrokov 9% ročne.

K obrane, resp. tvrdeniam žalovanej ( že celý dlh voči žalobcovi má vyrovnaný poukazujúc na to, že
určitú čiastku za ňu uhradil jej toho času nebohý brat ) súd uvádza nasledovné:Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme

zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné
zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka.
Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj

inénežnavrhnutédôkazy,asúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žebolopovinnosťoužalovanejsvojetvrdeniapreukázaťdôkazmi.Žalovaná
však si túto dôkaznú povinnosť nesplnila, t.j. v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju
zaťažovalo a súdu svoje tvrdenia o splatení celého dlhu nijakým spôsobom nepreukázala. K tvrdeniu
žalovanej o splatení časti dlhu jej t.č. nebohým bratom súd uvádza, že táto skutočnosť spornou medzi
účastníkmi konania nebola, a tak ako vyplýva z dôkazu preloženého žalobcom, dňa 3.11.2009 bola

na účet žalobcu poukázaná platba vo výške 187 EUR nebohým V.. I. K., ktorá suma bola žalobcom
započítaná na dlh žalovanej.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo

zaplateného súdneho poplatku. Úspech žalobcu činí aj späťvzatie návrhu z jeho strany, poukazujúc na
§ 146 ods.2 veta druhá O.s.p. Trovy konania žalobcu činia ním zaplatenú výšku súdneho poplatku za
návrh na začatie konania v sume 36 EUR, a ktorú sumu je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2
vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.