Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113204176
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113204176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: Credium Slovakia, a.s., so
sídlom Bratislava, Einsteinova 21, IČO: 35 845 490, proti odporcovi: S. K., štátnemu občanovi SR,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. A., I. J.. R. XX/XX, zastúpenému Advokátska kancelária Lichner Legal,
s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7451/4, IČO: 47 246 804, v konaní o zaplatenie 19.216,93 eur s

príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 20. januára 2015, č. k. 27C/52/2013-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach - a to vo výroku I., ktorým súd nároku
navrhovateľa čiastočne vyhovel, ďalej vo výroku III., ktorým určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky,
uvedenej v článku VI., bod 9 písm. g) Všeobecných zmluvných podmienok a v s nimi súvisiacom
výroku IV., ktorým rozhodol o náhrade trov konania účastníkov, p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi sumu 16.550,77 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16 .550,77 eur od
18.09.2012dozaplatenia,dotrochdníodprávoplatnostirozsudku.VýrokomII.vozvyškunávrhzamietol.
Výrokom III. určil, že zmluvná podmienka v čl. VI bod 9 písm. g/ Všeobecných zmluvných podmienok
pre úvery poskytované obchodnou spoločnosťou Credium Slovakia, a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy o

úvere č. LZL/11/11072 zo dňa 18.04.2011, v znení: "Veriteľ môže jednostranne vyhlásiť úver poskytnutý
dlžníkovi za predčasne splatný, čím dlžník stráca výhodu splátok a celá nesplatená istina úveru s
príslušenstvom sa stáva splatnou v prípade totálneho zničenia, alebo krádeže predmetu financovania. "
je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania účastníkov tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade zaplateného
súdneho poplatku 829,80 eur a v trovách právneho zastúpenia 2 006,16 eur na účet JUDr. Vladimíra
Muzikáře, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia
sumy 19 216,93 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, dôvodiac, že odporcovi na základe
zmluvy o úvere č. LZL/11/11072 zo dňa 18.04.2011 poskytol úver na nákup predmetu financovania
- automobilu. Vzhľadom k tomu, že následne došlo k odcudzeniu predmetu financovania, zaslal
navrhovateľ odporcovi oznámenie o predčasnom ukončení úverovej zmluvy z dôvodu poistnej udalosti a

tiež finančné vysporiadanie zmluvy po poistnej udalosti zo dňa 23.08.2012, v ktorom je uvedený celkový
prehľad vzájomných nárokov účastníkov z úverovej zmluvy, ako aj výzva navrhovateľa na zaplatenie
dlžnej sumy 19 216,03 eur, ktorá pozostáva z dlžných splátok úveru 894,16 eur, nesplatenej častiistiny 17 021,48 eur a nárokov vzniknutých v súvislosti s predčasným ukončením úverovej zmluvy v
celkovej výške 1 301,29 eur. Odporcovi bolo finančné vysporiadanie doručené dňa 03.09.2012, ktoré
doposiaľ neuhradil. Odporca namietal, že dňa 02.07.2011 mu bolo predmetné motorové vozidlo, ktoré

bolo predmetom financovania, odcudzené. Poukázal na to, že zmluva o úvere je koncipovaná tak,
že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v jeho neprospech
ako spotrebiteľa. Poukázal na neprijateľné podmienky stanovené v čl. 6 ods. 9. písm. g/ a čl. 6
ods. 10 VZP. V tomto konkrétnom prípade nemohol ovplyvniť to, že mu bolo ukradnuté motorové
vozidlo. Je neprimerane prísne, aby veriteľ z daného dôvodu mohol jednostranne vyhlásiť úver za

predčasne splatný, alebo od zmluvy odstúpiť. Predmetná zmluva o úvere je v tomto dojednaní neplatná
a navrhovateľ potom nemá právny dôvod, na základe ktorého voči nemu uplatňuje nárokovanú sumu.
Predmet financovania bol síce poistený, avšak z dôvodu odcudzenia vozidla, nebolo mu z poistnej
zmluvy nič plnené.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že účastníci dňa 18.04.2011 uzavreli zmluvu o úvere

č. LZL/11/11072, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi úver, ktorý
bol oprávnený použiť výlučne na zaplatenie časti kúpnej ceny predmetu financovania, ktorým bolo
osobné motorové vozidlo zn. VW Golf Variant za kúpnu cenu 24 000,- eur (čl. I zmluvy). Úver, poskytnutý
vo výške 18 000,- eur, sa odporca zaviazal vrátiť veriteľovi v pravidelných 60 mesačných splátkach po
387,64 eur. Havarijné poistenie mesačne predstavovalo 46,- eur a povinné zmluvné poistenie 13,44

eur; celková mesačná splátka potom predstavovala 447,08 eur. Úroková sadzba úveru bola dojednaná
na 11,25 % p.a. a celková čiastka na úhradu predstavovala sumu 26 038,33 eur. Spracovateľský
poplatok bol 540,- eur, so zľavou 540,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi v deň podpisu
tejto zmluvy. RPMN úveru predstavovala 16,79 %, priemerná hodnota RPMN bola 14,17 % (čl. II
zmluvy). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky pre úvery poskytované

obchodnou spoločnosťou Credium Slovakia, a.s. a Sadzobník poplatkov (čl. II, čl. VI bod 6.1, čl. XIII
bod 13.6. zmluvy). Podľa čl. IV. bod 4.4. zmluvy si zmluvné strany vo VZP dojednali aj ďalšie prípady
predčasného ukončenia zmluvy. V rámci zmluvy o úvere č. LZL/11/11072 bol v čl. V. až IX. zmluvy
dojednaný zabezpečovací záväzok dlžníka vo forme zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k predmetu financovania v prospech navrhovateľa. Podľa čl. VI. bod 9 písm. g/ Všeobecných

zmluvných podmienok pre úvery poskytované obchodnou spoločnosťou Credium Slovakia, a.s. (ďalej
len „VZP“) môže veriteľ jednostranne vyhlásiť úver poskytnutý dlžníkovi za predčasne splatný, čím
dlžník stráca výhodu splátok a celá nesplatená istina úveru s príslušenstvom sa stáva splatnou v
prípade totálneho zničenia alebo krádeže predmetu financovania. Ak nastane niektorá z okolností
uvedených v bode 9 čl. VI. VZP, je veriteľ oprávnený písomnou výzvou zaslanou dlžníkovi stanoviť

s účinnosťou ku dňu uvedenému vo výzve okamžitú splatnosť úveru a požadovať zaplatenie celej
nesplatenej istiny úveru s príslušenstvom v lehote uvedenej vo výzve (čl. VI. bod 10 písm. a/ VZP).
Podľa splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 18.04.2011 mal
odporca úver 18 000,- eur splatiť v 1. splátke po 472,83 eur a v 59 ďalších pravidelných mesačných
splátkach po 447,07 eur, ktoré v sebe zahŕňajú sumu istiny, úroku, havarijného poistného KASKO 46,-

eur mesačne, povinného zmluvného poistenia 13,44 eur. Spotrebiteľský úver bol viazaný na dodanie
konkrétneho tovaru - osobného automobilu VW Golf Variant, r.v. 2010 za predajnú cenu 24 000,-
eur. Vyžadované záruky predstavovali uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k predmetu financovania a havarijné poistenie predmetu leasingu proti poškodeniu, zničeniu
minimálne pre SR a krajiny EÚ. Úroková sadzba úveru bola fixná, 11,25 % p.a., RPMN z úveru 16,79 %,

priemerná hodnota RPMN 14,17 %. Podľa poistných zmlúv zo dňa 18.04.2011 k leasingovej zmluve č.
LZL/11/11072 bol poistníkom, držiteľom vozidla a poisteným odporca, poisťovateľom UNIQA poisťovňa,
a.s.. Neoddeliteľnou súčasťou poistných zmlúv boli aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - 2009/I, kde v čl. 11 bod 2 písm.
d/ v spojení s pozn. pod čiarou 12 je ustanovené, že poistenie zaniká aj prijatím oznámenia o krádeži

motorového vozidla príslušným orgánom (podľa § 158 ods. 1 Tr. por.). Odporca predmet financovania
- osobný automobil VW Golf Variant, r.v. 2010 prevzal dňa 18.04.2011 od predávajúceho AUTOMAX,
s.r.o., IČO: 31 573 681. Podľa prehľadu platieb na zmluve č. LZL/11/11072 odporca uhradil len splátky
splatné dňa 07.05.2011 vo výške 472,83 eur, dňa 07.06.2011 vo výške 447,08 eur, t.j. spolu sumu
919,91 eur. Splátky splatné dňa 07.07.2011 a 07.08.2011 už neuhradil, pričom následne došlo k

zosplatneniu celého dlhu odporcu. Medzi účastníkmi ďalej nebolo sporné, že po uzatvorení zmluvy
došlo k odcudzeniu predmetu financovania - osobného automobilu VW Golf Variant, r.v. 2010. Podľa
uznesenia OO PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 12.08.2011 ČVS: ORP-616/NM-NM-2011, ktorým
bolo prerušené trestné stíhanie vo veci odcudzenia motorového vozidla odporcu, odporca oznámilodcudzenie vozidla na polícii dňa 02.07.2011, kedy došlo i k začatiu trestného stíhania vo veci. Taktiež
medzi účastníkmi nebolo sporné, že UNIQA poisťovňa, a.s. listom zo dňa 17.08.2012 označeným ako
Uzavretie škodovej udalosti oznámila odporcovi, že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia

poistného plnenia z dôvodu, že pri vstupe do poistenia bolo vozidlo označené výkonom motora 103
kW, pričom podľa VIN a technického preukazu sa jedná o krátku verziu s výkonom motora 81kW,
čo znamená, že údaje vozidla pri vstupe do poistenia sú v rozpore s údajmi výrobcu o vozidle. Z
tohto dôvodu vozidlo nespĺňa podmienky poistnej zmluvy, predmetná poistná zmluva je od počiatku
neplatná a bude stornovaná. Navrhovateľ listom, doručeným odporcovi dňa 12.08.2011, oznámil

odporcovi, že podľa čl. VI ods. 10 úverová zmluva č. LZL/11/11072 zaniká ku dňu 10.08.2011 z dôvodu
krádeže predmetu financovania. Následne listom zo dňa 23.08.2012, doručeným odporcovi 31.08.2012,
označeným ako Finančné vysporiadanie zmluvy po poistnej udalosti č. LZL/11/11072
navrhovateľ požiadal odporcu o zaplatenie sumy spolu 19 216,93 eur v lehote 14 dní. Uplatnená suma
predstavovala 1/ nároky v zmysle vystaveného splátkového kalendára - dlžné splatné splátky 894,16
eur, 2/ nároky vzťahujúce sa k predmetu financovania - nesplatená časť istiny 17 021,48 eur, 3/ ďalšie

nároky vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy: zmluvná pokuta za nedodržanie doby
nájmu 447,08 eur, poplatok za predčasné ukončenie 170,21 eur, dofakturácia zľavy zo spracovateľského
poplatku 540,- eur, iné náklady 4,- eur, odhlásenie OEV 140,- eur.

Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm.

a), b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu 18.04.2011, § 3 ods.
3 zákona o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom
znení, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4, 5, 9, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b) a d)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 18.04.2011, § 153 ods. 3, 4
O.s.p., § 9 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 2 veta prvá zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, s odkazom na ktoré v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 18.04.2011 navrhovateľ ako veriteľ
odporcovi ako dlžníkovi poskytol na jeho požiadanie peňažné prostriedky a menovaný sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poistné a úrok v pravidelných mesačných splátkach.
Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch. zák. a záväzkový vzťah medzi

účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje
tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského
práva. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom
- spotrebiteľom. V konaní bolo zistené, že odporca dlh zo zmluvy o úvere neplnil riadne, keď zaplatil len
dve splátky, i to oneskorene (splátku splatnú dňa 07.05.2011 zaplatil až 26.05.2011 a splátku splatnú dňa
07.06.2011zaplatilaž dňa30.06.2011),nasledujúcesplátky,splatnéod07.07.2011doposiaľneplní.Dňa
02.07.2011 bol odporcovi odcudzený predmet financovania, na ktorý mu bol navrhovateľom poskytnutý

úver na základe zmluvy o úvere č. LZL/11/11072 zo dňa 18.04.2011. Odcudzenie vozidla ohlásil na
polícii dňa 02.07.2011. Následne navrhovateľ listom, doručeným odporcovi dňa 12.08.2011, oznámil
odporcovi, že podľa čl. VI ods. 10 úverová zmluva č. LZL/11/11072 zaniká ku dňu 10.08.2011 z dôvodu
krádeže predmetu financovania. Následne listom zo dňa 23.08.2012, doručeným odporcovi 31.08.2012,
označeným ako finančné vysporiadanie zmluvy po poistnej udalosti č. LZL/11/11072 požiadal odporcu o

zaplatenie celkovej dlžnej sumy spolu 19 216,93 eur v lehote 14 dní. Medzi účastníkmi zostalo sporné,
či navrhovateľ z uvedeného dôvodu oprávnene predčasne zosplatnil úver zo zmluvy č. LZL/11/11072.
Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o úvere č. LZL/11/11072 zo dňa 18.04.2011 v spojení
s VZP zo dňa 18.04.2011 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho
zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa čl. VI bod 9 písm. g/

VZP môže veriteľ jednostranne vyhlásiť úver poskytnutý dlžníkovi za predčasne splatný, čím dlžník
stráca výhodu splátok a celá nesplatená istina úveru s príslušenstvom sa stáva splatnou v prípade
totálneho zničenia alebo krádeže predmetu financovania. Neprijateľnosť uvedeného dojednania, o
ktorom nebolo v konaní dokazovaním zistené, že by bolo stranami dojednané individuálne, videl súd
v tom, že umožňuje predčasne vyhlásiť úver za splatný v dôsledku skutočnosti, ktorá je nezávislá

od vôle a konania odporcu - spotrebiteľa. Navrhovateľ argumentoval tým, že súčasťou zmluvy o
úvere bola aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, pričom
predmet financovania má z pohľadu vzniku a platnosti zmluvy zásadný význam, pretože nadobudnutie
platnosti a účinnosti právnych úkonov týkajúcich sa zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa z úverovejzmluvy bolo jednou z podmienok vyplatenia úveru odporcovi (čl. II bod 1 písm. e/ VZP). Pokiaľ by
poskytnutie úveru nebolo zabezpečené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k predmetu
úveru, nedošlo by k uzatvoreniu úverovej zmluvy, pričom táto skutočnosť bola odporcovi známa od

počiatku zmluvného vzťahu. Účelom čl. VI bod 9, 10 VZP je riešenie situácie, keď dôjde k zániku
predmetu financovania ako predmetu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva počas trvania
zmluvného vzťahu. Súd k tejto námietke uviedol, že je pravdou, že súčasťou zmluvy o úvere bola aj
zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, pričom nadobudnutie
platnosti a účinnosti právnych úkonov týkajúcich sa zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa z úverovej

zmluvy bolo jednou z podmienok vyplatenia úveru odporcovi podľa čl. II bod 1 písm. e/ VZP. V danej
veci však k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania
došlo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere dňa 18.04.2011, odporca riadne splnil túto podmienku
vyplatenia úveru zo strany navrhovateľa a teda námietka navrhovateľa je v tomto smere nedôvodná.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že účelom čl. VI bod 9, 10 VZP je riešenie situácie, keď dôjde k zániku
predmetu financovania ako predmetu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva počas trvania

zmluvného vzťahu, súd poukazuje na to, že bolo na samotnom navrhovateľovi ako dodávateľovi,
ktorý s odporcom uzavieral formulárové zmluvy, aby si plnenie záväzku zo strany odporcu zabezpečil,
pričom mal k dispozícii viaceré zabezpečovacie prostriedky súkromného práva, ktoré ale nevyužil.
Túto skutočnosť potom nemôže prenášať na odporcu, ktorý predmet financovania úverovou zmluvou
a zároveň predmet zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nepoškodil, nezničil alebo

neurobil neupotrebiteľným sám úmyselne, ale mu bolo odcudzené treťou osobou. Je pravdou, že
nebezpečenstvo škody na predmete financovania znášal odporca (ako jeho skutočný vlastník), čo
však nemožno stotožniť so zmluvným dojednaním, umožňujúcim navrhovateľovi v prípade krádeže
predmetu financovania predčasne zosplatniť dlh odporcu zo zmluvy o úvere, a to i s poukazom na to,
že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania predstavuje len

zabezpečovací, dočasný, záväzok, ktorý v žiadnom prípade nemožno stotožniť so situáciou, keď by
bol vlastníkom predmetu financovania bez ďalšieho samotný navrhovateľ, ako tomu je napr. v prípade
leasingovej zmluvy. V danom prípade totiž nejde o leasingovú zmluvu, v rámci ktorej by také dojednanie
opodstatnenie malo (s poukazom na to, že pri leasingu zostáva vlastníkom veci poskytovateľ leasingu),
hoci napr. z vyjadrenia navrhovateľa k odporu je zrejmé, že si pojmy zmluva o úvere a leasingová

zmluva zamieňa. Na základe všetkých uvedených okolností súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. vyhlásil
zmluvné dojednanie, obsiahnuté v zmluve o úvere č. LZL/11/11072 zo dňa 18.04.2011 v spojení s čl. VI
bod 9 písm. g/ VZP zo dňa 18.04.2011 za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.
Na jej základe navrhovateľ potom nemohol platne jednostranne vyhlásiť úver poskytnutý odporcovi za
predčasne splatný, čím by odporca stratil výhodu splátok a celá nesplatená istina úveru s príslušenstvom

by sa stala splatnou. V konaní nebolo zistené, že by navrhovateľ jednostranne vyhlásil úver poskytnutý
odporcovi za predčasne splatný z iných dôvodov. Je ale nesporné, že odporca svoje povinnosti zo
zmluvy o úvere č. LZL/11/11072 riadne neplní, do omeškania sa dostal už s platením prvej splátky,
splatnej dňa 07.05.2011, ktorú uhradil až dňa 26.05.2011. Celkovo na úver zaplatil len sumu 919,91
eur, splátky splatné odo dňa 07.07.2011 už neuhradil vôbec. Do dňa vyhlásenia rozsudku 20.01.2015

mal odporca na zmluvu o úvere zaplatiť navrhovateľovi celkom 45 splátok á 387,64 eur, t.j. sumu 17
443,80 eur. Okrem toho má navrhovateľ právo na 2 splátky poistného za povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla splatné v období od uzavretia
zmluvy 18.04.2011 do dňa zániku poistnej zmluvy 02.07.2011 (t.j. dňa 07.05.2011 a 07.06.2011) podľa
§ 9 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 9 ods. 2 veta prvá z.č. 381/2001 Z.z. po 13,44 eur, t.j. sumu

26,88 eur. Navrhovateľovi pritom nepatrí prvé poistné v sume 19,26 eur, ako si ho nárokuje v zmysle
splátkového kalendára, pretože takáto výška poistného (a to ani jeho prvej splátky) účastníkmi zmluvy
dojednaná nebola. Odporca na zmluvu o úvere s povinným zmluvným poistením zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaplatil sumu spolu 919,91 eur. Vychádzajúc z
uvedeného, nezostávalo súdu iné ako konštatovať, že navrhovateľ má právo voči odporcovi na

zaplatenie čiastky 16 550,77 eur (dlžné splatné splátky úveru 17 443,80 eur plus splatné poistné za
PZP 26,88 eur mínus zaplatená suma 919,91 eur). Na povinnosti odporcu plniť dlh nič nemení ani
skutočnosť, že mu motorové vozidlo, za účelom financovania kúpy, ktorého uzavrel predmetnú zmluvu
o úvere, bolo odcudzené, pretože táto skutočnosť nemá vplyv na platnosť a trvanie samotnej úverovej
zmluvy. Navrhovateľ ale nemá právo na dojednané sumy poistného za havarijné poistenie KASKO

46,- eur mesačne, pretože podľa oznámenia poisťovne zo dňa 17.08.2012 poistná zmluva na poistenie
KASKO je od počiatku neplatná, bola stornovaná a odporca potom nebol a nie je povinný platiť z nej
poistné na účet navrhovateľa. V súvislosti so záverom, že v danej veci doposiaľ nedošlo zo strany
navrhovateľa k platnému jednostrannému vyhláseniu úveru poskytnutého odporcovi za predčasnesplatný, súd navrhovateľovi nepriznal nárok na zaplatenie jednotlivých uplatnených položiek, súvisiacich
s predčasným ukončením zmluvy - splátky splatné po dni vyhlásenia rozsudku, poplatok za predčasné
ukončenie zmluvy vo výške 170,21 eur, dofakturácia zľavy zo spracovateľského poplatku podľa čl. 5

ods. 13 a čl. 6 ods. 7 písm. g/ VOP vo výške 540,- eur. Navrhovateľovi tiež v tomto smere nepatrí
nárok na zmluvnú pokutu, uplatnenú vo výške 447,08 eur za nedodržanie doby nájmu, pretože nebolo
zistené, že by si navrhovateľ doposiaľ u odporcu uplatnil zmluvnú pokutu podľa čl. XII bod 4 VOP za
iné porušenie povinnosti (napríklad omeškanie s plnením dlhu) a jeho nárok je tak minimálne predčasne
uplatnený. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na preplatenie nákladov na odhlásenie osvedčenia o

evidencii vozidla z dôvodu trvalého vyradenia vozidla z evidencie, vo výške 140,- eur (paušálne cestovné
výdavky 100,- eur, odmena 35,- eur a hotové výdavky na kolok 5,- eur), súd ho navrhovateľovi nepriznal.
Navrhovateľ zaplatením faktúry spoločnosti M.O. Plus, s.r.o. plnil vlastný dlh (suma bola vyúčtovaná
priamo navrhovateľovi, nie odporcovi), pričom navrhovateľ, za stavu, keď nedošlo k predčasnému
jednostrannému zosplatneniu dlhu odporcu, nepreukázal, na základe akého zmluvného dojednania boli
tieto náklady dlžníkovi - odporcovi účtované. Navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za upomienku 4,- eur

podľa Sadzobníka poplatkov, pretože v konaní nepreukázal, že by odporcovi upomienku riadne doručil.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V predmetnej veci pomer úspechu (86 %) a
neúspechu (14 %) navrhovateľa prevýšil pomer úspechu a neúspechu odporcu, a preto navrhovateľovi
patrí vo vzťahu k navrhovateľovi náhrada trov konania v miere 72 % (86 % mínus 14 %). Trovy konania

navrhovateľa spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 1 152,50 eur, z ktorého súd navrhovateľovi
priznal 829,80 eur (72 % z 1 152,50 eur) a v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov
právnej služby á 353,54 eur, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky
v znení účinnom v čase vykonania úkonu), podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky v znení

účinnom v čase vykonania úkonu), vyjadrenie k odporu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení účinnom
v čase vykonania úkonu), písomné vyjadrenie zo dňa 03.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky v
znení účinnom v čase vykonania úkonu), účasť na pojednávaní dňa 28.10.2014 a 20.01.2015 (§ 13a
ods. 1 písm. d/ vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania úkonu), náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačnévýdavkyamiestneprepravné(§16ods.3cit.vyhlášky)1x7,63eur(rok2012),1x7,81

(rok 2013), 3 x 8,04 eur (rok 2014) a 1 x 8,39 eur (rok 2015). Ďalej zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada
za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie súdu dňa 28.10.2014 za 4 polhodiny
á 13,40 eur a dňa 20.01.2015 za 4 polhodiny á 13,98 eur. Taktiež mu patrí náhrada cestovných výdavkov
podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 28.10.2014 za trasu Piešťany - Trenčín a späť,
t.j. 90 km nasledovne: paušálna náhrada 16,47 eur (90 km x 0,183 eur) + náhrada za spotrebované

PHM 5,47 eur (90 km x spotreba 4,7 l/100 km x cena PHM 1,292/1l) a za cestu na pojednávanie dňa
20.01.2015 za trasu Piešťany - Trenčín a späť, t.j. 90 km nasledovne: paušálna náhrada 16,47 eur (90
km x 0,183 eur) + náhrada za spotrebované PHM 4,82 eur (90 km x spotreba 4,7 l/100 km x cena PHM
1,140/1 l). Taktiež mu patrí DPH v sadzbe 20 %, t.j. vo výške 464,39 eur. Trovy právneho zastúpenia tak
predstavujú spolu sumu 2 786,33 eur, z čoho podiel 72 % tvorí sumu 2 006,16 eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie III. výroku
napadnutého rozsudku, ktorým bolo určené, že zmluvná podmienka v článku VI. bod 9 písm.
g) Všeobecných zmluvných podmienok pre úvery poskytované obchodnou spoločnosťou Credium

Slovakia, a.s., je neplatná a súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny
poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,52 eur. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnil dôvod odvolania
uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že dotknutá
zmluvná podmienka má byť neprijateľnou s poukazom na skutočnosť, ktorá je nezávislá od vôle

a konania odporcu ako spotrebiteľa, pričom malo byť výlučne na navrhovateľovi, aby si plnenie
záväzku zo strany odporcu zabezpečil prostredníctvom iných prostriedkov súkromného práva, ktoré
má k dispozícii. Poukázal na to, že prostredníctvom úverovej zmluvy poskytol navrhovateľovi úver na
nákup automobilu, pričom súčasťou zmluvy bola aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k predmetu financovania, prostredníctvom ktorej previedol odporca na navrhovateľa vlastnícke

právo k predmetu financovania, a to práve za účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmluvy plynúcich
a v prípade omeškania odporcu s plnením svojich záväzkov, by tak tento predmet financovania bol
oprávnený predať a z výnosu predaja financovať svoju pohľadávku voči odporcovi. Počas trvania
úverovej zmluvy mal odporca predmet financovania k dispozícii na základe zmluvy o výpožičke, pričompodľa nadväzujúcich ustanovení čl. VII. ods. 1 a 2 Obchodných podmienok, bol odporca počas trvania
úverovej zmluvy povinný predmet financovania používať tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, zničeniu
alebo k škode, z čoho vyplýva, že nebezpečenstvo škody na predmete financovania počas trvania

úverovej zmluvy niesol odporca. Zabezpečenie pohľadávky prostredníctvom prevodu práva, mala z
pohľadu vzniku a platnosti úverovej zmluvy zásadný význam, pretože nadobudnutie platnosti a účinnosti
právnych úkonov, týkajúcich sa zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa z úverovej zmluvy, bolo jednou
zpodmienokvyplateniaúveruzostranynavrhovateľaodporcovi,tedapokiaľbyposkytnutieúverunebolo
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k predmetu úveru navrhovateľa zabezpečené, nebolo

by došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, pričom táto skutočnosť bola odporcovi od počiatku zmluvného
vzťahu známa. Účelom práve dotknutej zmluvnej podmienky, ktorú súd prvého stupňa vyhlásil za
neprijateľnú, je riešenie situácie, keď v priebehu splácania úveru dôjde k zániku predmetu financovania
ako predmetu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a pohľadávka navrhovateľa tak zostane
nezabezpečenou. Navrhovateľ mal za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby pre
prípad, keď dôjde k zániku zabezpečenia, zotrvával naďalej v zmluvnom vzťahu a nemal možnosť

úverovú zmluvu predčasne ukončiť, resp. vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z uvedeného dôvodu,
nie je podľa jeho názoru možné ani dotknutú zmluvnú podmienku považovať za neprijateľnú, keďže za
takúto možno považovať len takú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, pričom podľa jeho názoru pod ustanovenie § 53 ods. 4 obsahujúceho
demonštatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, nemožno dotknutú zmluvnú podmienku

subsumovať a tiež táto, podľa jeho názoru, v žiadnom prípade nespôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach navrhovateľa a odporcu. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že bolo na ňom,
aby si plnenie záväzku zo strany odporcu zabezpečil prostredníctvom viacerých zabezpečovacích
prostriedkov súkromného práva, ktoré nevyužil, pretože splnenie záväzku z úverovej zmluvy bolo
zabezpečenéprávezabezpečovacímprevodomprávakpredmetufinancovania,čovspojeníspovinným

poistením predmetu financovania s vinkuláciou poistného plnenia v prospech navrhovateľa, je potrebné
považovať za absolútne dostačujúce.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol tiež odporca,
namietajúc správnosť výroku I., ktorým súd prvého stupňa čiastočne návrhu navrhovateľa vyhovel a s

ním súvisiaceho výroku IV., ktorým rozhodol o náhrade trov konania účastníkov, navrhujúc odvolaciemu
súdu ich zmenu, a to tak, že návrh navrhovateľa bude v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý
a navrhovateľ bude zaviazaný k povinnosti nahradiť odporcovi trovy tak prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania. Vychádzajúc z obsahu odvolania nenapádal správnosť výroku II., ktorým bol
vo zvyšku návrh zamietnutý, ako ani správnosť výroku III., ktorým bola určená zmluvná podmienka

uvedená v čl. VI., bod 9 písm. g) VZP za neprijateľnú, naopak, podľa jeho názoru, súd prvého stupňa
správne zistil skutkový stav veci a správne sa stotožnil aj s jeho obranou, keď neprijateľnosť tejto
dotknutej zmluvnej podmienky s následkom jej absolútnej neplatnosti určil a sa tak stotožnil s jeho
obranou. Za nesprávny však považoval napadnutý rozsudok vo výroku I., teda vo vyhovujúcej
časti, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust.

§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., čo vzhliadal v tom, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru mal
ešte dôslednejšie zohľadniť skutočnosť, že odporca vystupuje v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom
v postavení spotrebiteľa. Poukázal na to, že zo skutkových okolností prípadu vyplynulo, že odporca
po zakúpení predmetného vozidla dal toto riadne poistiť a prípadný nárok na poistné bol vinkulovaný
v prospech navrhovateľa, ako vlastníka motorového vozidla. Po odcudzení vozidla dňa 02.07.2011

odporca ako splnomocnenec poškodeného navrhovateľa riadne nahlásil jeho krádež na OR PZ Nové
Mesto nad Váhom, pričom poistiteľ UNIQA poisťovňa a.s. listom zo dňa 17.08.2011 adresovanom
odporcovi odmietol poskytnúť poistné plnenie z poistnej zmluvy z dôvodu, že pri vstupe do poistenia
bolo vozidlo označené výkonom motora 103 kW, pričom podľa VIN a technického preukazu sa jednalo
o krátku verziu vozidla s výkonom motora 81 kW, čo znamená, že údaje motorového vozidla pri vstupe

do poistenia boli v rozpore s údajmi výrobcu o vozidle, za čo však zjavne nemohol niesť zodpovednosť
odporca. Navrhovateľ však neurobil prakticky žiadne právne kroky v vymoženiu poistného plnenia,
prípadne iného nároku pri spochybnení platnosti poistnej zmluvy, čo podľa neho možno vidieť aj v
tom, že má s ním uzatvorenú zmluvu o vzájomnej spolupráci pri uzatváraní poistných zmlúv, inkase
poistného a o správe poistení pod č. 800266 účinnú odo dňa 01.10.2010, čo vyplýva z čl. I. bod

1 osobitného dojednania havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, podpísanou odporcom dňa 18.04.2011. Naopak,
navrhovateľ neváhal podniknúť právne kroky voči odporcovi, spotrebiteľovi, ktorý si dovolil neplatiť
splátky úveru z dôvodu, že nemal k dispozícii motorové vozidlo, keďže bolo odcudzené. Poukázal nato, že samotný prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľom zvolené právne kroky neboli v súlade
so zákonom, za ktorej skutkovej situácie považoval odporca výkon práva navrhovateľa v tomto konaní
za odporujúci dobrým mravom v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu mu nemožno

priznať právnu ochranu.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu toto považoval za
neopodstatnené, navrhujúc potvrdenie rozsudku prvostupňového súdu vo výrokoch I., II. a IV., s
výnimkouvýrokuIII.,obsahujúceho vyhláseniedotknutejzmluvnejpodmienkyzaneprijateľnú,vočiktorej

podal odvolanie a v tejto časti žiadal v zmysle odvolania o zrušenie napadnutého rozhodnutia s tým,
že odporca bude zaviazaný nahradiť mu trovy v celkovej výške 481,99 eur. Podľa jeho názoru
odporca nedôvodne namieta, že navrhovateľ neurobil žiadne právne kroky k vymoženiu poistného
plnenia, pretože je potrebné poukázať na to, že poistníkom, držiteľom vozidla aj poisteným bol podľa
poistnej zmluvy odporca. Navrhovateľ nebol účastníkom poistnej zmluvy, preto nemohol žiadne právne
relevantné kroky voči poisťovateľovi učiniť. Domáhať sa vyplatenia poistného plnenia voči poistiteľovi

bol oprávnený výlučne odporca, ktorý tak však relevantným spôsobom nikdy neurobil. Odporca vznáša
námietku rozporu s dobrými mravmi v situácii, keď on sám vedome prestal platiť splátky úveru a
opakovaným poukazovaním a zdôrazňovaním svojho postavenia ako spotrebiteľa, sa tak snaží vyhnúť
plneniu svojich zmluvných povinností. Pokiaľ tento v odvolaní poukazuje na to, že navrhovateľ si svoje
plnenie vyplývajúce z úverovej zmluvy vo vzťahu k odporcovi uplatnil napriek tomu, že súd prvého

stupňa dotknutú zmluvnú podmienku obsahujúcu zosplatnenie úveru vyhlásil za neprijateľnú, poukázal
na to, že k tomuto došlo až 2,5 roka potom, ako došlo ku krádeži predmetu financovania. Navrhovateľ
v čase krádeže postupoval v súlade so zmluvnými ustanoveniami, nemohol predvídať a predpokladať,
že neskôr bude predmetné ustanovenie posúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolania boli podané oprávnenými osobami, včas v zákonnej lehote
na podanie odvolania, že spĺňajú popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj
náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolaní vo veci samej, vykonal ako
súd odvolací preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dôvodmi odvolaní

vymedzenými navrhovateľom a odporcom a ich rozsahom, bol odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach - vo vyhovujúcom
výrokuI.,určujúcomvýrokuIII.,avsúvisiacomvýrokuonáhradetrovkonania(IV.)jepotrebnézapoužitia
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok súdu v jeho zvyšnej - zamietajúcej časti (výrok
II.) nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola (§206 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a) - f) citovaného zákonného
ustanovenia.

Navrhovateľ, rovnako ako odporca vo svojich odvolaniach uplatňovali dôvod na odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p. spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci), je daný podľa súdnej praxe v prípade mylnej aplikácie a výkladu
právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

Súd prvého stupňa čiastočne vyhovel uplatnenému nároku navrhovateľa, keď zaviazal odporcu na

plnenie, ktoré má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, vo zvyšku tento ako nedôvodný zamietol a súčasne
zmluvné dojednanie uvedené v čl. VI. bod 9 písm. g/ VZP, výrokom III. určil za neplatné posúdiac,
že má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia
spotrebiteľského práva. Nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia vzhliadal navrhovateľ v
neopodstatnenosti záveru o neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky s tým, že prostredníctvom

nej si zabezpečoval plnenie záväzkov z úverovej zmluvy zo strany odporcu, čo nemožno považovať vo
vzťahu k odporcovi za nevyvážené zmluvné dojednanie a na strane druhej odporca mal za, že súd
dostatočne pri svojom rozhodovaní jeho postavenie spotrebiteľa nezohľadnil a zaviazal ho na plnenie,
ktoré je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka.Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti oboch podaných odvolaní z hľadiska
vyššieuvedených odvolacích dôvodov,keďžesúdprvéhostupňavychádzajúczosprávnychskutkových

zistení, vec následne správne právne posúdil. Rozsudok súdu prvého stupňa je vyčerpávajúcim a
podrobným spôsobom zdôvodnený, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa s týmto v celom
rozsahu stotožňuje a na v ňom uvedené dôvody, v podrobnostiach poukazuje.

Predovšetkým vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa je potrebné uviesť, že so všetkými rozhodujúcimi

námietkami ním vznesenými v odvolaní (ktoré tento produkoval už v priebehu prvostupňového konania),
sa už podrobne vo svojom rozhodnutí vysporiadal súd prvého stupňa.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k dôvodom odvolania navrhovateľa
naviac uvádza:

V preskúmavanej veci prvostupňový súd vychádzal zo záveru, že navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi
plnenie vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, teda, že ide o právny vzťah, na ktorý treba aplikovať
normy spotrebiteľského práva. Tieto závery odvolací súd považuje za správne, zodpovedajúce
výsledkom vykonaného dokazovania. Ani samotný navrhovateľ ich správnosť v odvolaní nenamieta,
s poukazom na čo niet pochýb ani o existencii povinnosti súdu podrobiť spotrebiteľskú zmluvu, v

ktorej má pôvod uplatňovaný nárok ex lege súdnej kontrole z hľadiska toho, či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Legislatívna úprava, ako aj súdna prax (rovnako tiež na Európskej úrovni),
štandardne zabezpečuje ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ho môže poškodzovať. Doslovne
zakázanésúustanovenia,spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a tiež nekalé obchodné praktiky.

Ustanovenie § 153 ods. 3 O.s.p. umožňuje súdu i bez návrhu v spore, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej
zmluve vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná, a
vychádzajúc z formulácie novokoncipovanej dikcie jeho odseku 4 (novelou publikovanou ako zákon
č. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.3.2010) ukladá povinnosť súdu, zahrnúť do výrokovej časti

svojho rozhodnutia zmluvnú podmienku, ktorú identifikoval ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti,
pričom na základe takéhoto posúdenia dodávateľovi neprizná plnenie, alebo mu uloží povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, alebo nahradiť škodu, či zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie... Citované ustanovenie reflektuje na európskoprávny akcent na právnu úpravu ochrany
spotrebiteľa, pretože v prípade, ak tak prvostupňový súd urobí, je takýto výrok (ak nadobudne

právoplatnosť), záväzný pre každý súd, ktorý bude v rovnakej spotrebiteľskej zmluve s rovnakou
spotrebiteľskou podmienkou rozhodovať.

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 OZ) je potrebné posudzovať tak vo všeobecnej
rovine jej možných následkov, ako aj vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, so zreteľom na okolnosti

za ktorých došlo k dojednaniu zmluvy, teda na to, či konkrétna podmienka (ne)bola individuálne
dojednaná, v takom prípade bez zreteľa na to, že zmluva inak vykazuje znaky tzv. formulárovej zmluvy.
Principiálne sa za neprijateľnú považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne vyjednaná a
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Keďže
dojednanie o zosplatnení úveru uvedené v čl. VI. Bod 9 písm. g/ Všeobecných zmluvných podmienok pre

úvery poskytované navrhovateľom, nebolo dojednaním individuálnym, ale bolo súčasťou tzv. typových
formulárových VZP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, bez možnosti odporcu ovplyvniť
ich obsah, čím sa dostal do zrejmej slabšej vyjednávacej pozície, kedy bez reálnej možnosti obsah
zmluvných podmienok ovplyvniť, mohol zmluvu len ako celok prijať, či odmietnuť, je tým daný už
principiálny základ neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky, pokiaľ súčasne táto, ako je tomu tiež v

preskúmavanej veci, výrazne odporcu ako spotrebiteľa znevýhodňuje.

Vychádzajúc z obsahu dotknutej zmluvnej podmienky, táto oprávňuje navrhovateľa ako veriteľa,
jednostranne vyhlásiť úver poskytnutý dlžníkovi za predčasne splatný (čím dlžník stráca výhodu splátok
a celá nesplatená istina úveru s príslušenstvom sa stáva splatnou) v prípade totálneho zničenia,

alebo krádeže predmetu financovania. Pri posudzovaní (ne)prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky,
je potrebné vychádzať zo samotnej podstaty inštitútu predčasného zosplatnenia úveru. Ide totiž vo
svojej podstate o sankciu, ktorá umožňuje veriteľovi zosplatniť zvyšok dlhu pre nedostatok platobnej
disciplíny na strane dlžníka, uplatnením ktorého, stráca dlžník veriteľom poskytnutý mu benefit,spočívajúci v možnosti dlžníka splácať poskytnuté finančné prostriedky v splátkach. Keďže teda ide
vo svojej podstate o sankciu, opodstatnene by jej uplatnenie malo byť zmluvne koncipované práve vo
väzbe na zistené neplnenie si platobných povinností zo strany dlžníka, vyplývajúcich mu z daného

vzťahu. V zmysle dotknutej, individuálne nevyjednanej zmluvnej podmienky, bolo však jednostranné
oprávnenie veriteľa uplatniť takúto sankciu voči dlžníkovi v podobe zosplatnenia úveru, viazané nie
na porušenie platobnej disciplíny odporcu ako dlžníka, ale na skutočnosti, ktoré mohli a tiež aj nastali
bez možnosti na jeho strane, tieto svojou vôľou ovplyvniť (totálne zničenie, alebo krádež predmetu
financovania), čím bol dlžník sankcionovaný za niečo, čo nielenže nespôsobil, ale čomu reálne ani

nemohol zabrániť. Vyhodnotiac všetky uvedené skutočnosti, tak na strane odvolacieho súdu, nebolo
najmenšej pochybnosti o tom, že takto koncipovaná zmluvná podmienka dlžníka ako druhú stranu
zmluvného vzťahu tak zásadným spôsobom znevýhodňuje, že je z hľadiska ochrany jeho práv ako
spotrebiteľa neudržateľnou, a preto záver súdu prvého stupňa o jej neprijateľnosti, s následkom jej
neplatnosti, nemôže ani odvolací súd považovať za iný, ako v celom rozsahu vecne správny.

Rovnako za nedôvodnú, nespôsobilú privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci
v odvolaním napadnutom rozsahu, odvolací súd vyhodnotil tiež jeho námietku, spočívajúcu v tom, že
v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je uvedený výpočet neprijateľných zmluvných podmienok,
pričom zmluvná podmienka, ktorú vyhlásil súd prvého stupňa za neprijateľnú, za nedá podradiť ani pod

jeden z prípadov v tomto demonštratívnom výpočte uvedených.

Je pravdou, že ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet
podmienok, ktoré sa považujú za neprijateľné. Dôsledkom demonštratívneho výpočtu neprijateľných

podmienok je však to, že súd pri hodnotení podmienok v konkrétnom vzťahu, môže považovať za
neprijateľnú aj takú podmienku, ktorá nie je v ust. § 53 ods. 4 uvedená. V Občianskom zákonníku v
tomto smere uskutočnený výpočet, nie je teda taxatívny. Samotné citovanie neprijateľnej podmienky v
komentovaných ustanoveniach Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 4) má ten význam, že pri existencii
danej podmienky túto podmienku je potrebné v zásade bez ďalšieho považovať za neprijateľnú, čo však

nevylučuje ako je vyššie uvedené, aby za takúto bola vyhlásená aj podmienka vo výpočte neobsiahnutá.

Dotknutá zmluvná podmienka podľa názoru odvolacieho súdu nielen vo všeobecnej rovine, ale aj vo
väzbe na konkrétne okolnosti daného prípadu a ďalšie dojednania, kedy zmluva o úvere bola uzatvorená

súčasne so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, či s
prihliadnutím na skutočnosť, že spätne mal odporca predmet financovania k dispozícii len na základe
zmluvy o výpožičke (čím bolo zásadne v jeho neprospech korigované jeho pôvodne vlastnícke právo),
čo si ako vyplýva aj z odvolania navrhovateľa tento naviac vykladá tak, že akékoľvek nebezpečenstvo
škody na predmete financovania a s tým spojené dôsledky majú zaťažovať výlučne odporcu (bez

ohľadu na to, či k tomu došlo jeho zavinením, či nezávisle od jeho vôle), tiež účelové zamieňanie
prvkov charakterizujúcich leasingovú zmluvu so zmluvou o úvere v neprospech odporcu, bez akejkoľvek
pochybnosti vykazuje vo vzťahu k uvedenému dojednaniu charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Navrhovateľ tvrdí, že jej význam spočíval v potrebe zabezpečenia jeho nároku plynúceho mu z
úverovej zmluvy, paradoxne je to však samotný navrhovateľ, ktorý vychádzajúc z obsahu jeho odvolania,

už ním využité zostávajúce spôsoby zabezpečenia pohľadávky (zabezpečovací prevod práva k
predmetu financovania, vinkulácia poistného plnenia v prospech navrhovateľa) považuje za absolútne
dostačujúce, čo samozrejme žiadnym spôsobom nekoliduje so správnosťou záveru vysloveného súdom
prvého stupňa, že navrhovateľ mal k dispozícii v prípade potreby ďalšieho zabezpečenia svojej
pohľadávky, celý rad ďalších zákonných zabezpečovacích prostriedkov, ktoré nevyužil.

V konečnom dôsledku za nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil tiež jeho námietku, spočívajúcu v tom, že
nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v prípade, keď dôjde k zániku zabezpečenia, zotrvával
naďalej v zmluvnom vzťahu a nemal možnosť úverovú zmluvu predčasne ukončiť, resp. vyhlásiť úver

za predčasne splatný, pretože toto právo navrhovateľa súd prvého stupňa svojím rozhodnutím v
princípe nespochybnil, za neprijateľnú však považoval konštrukciu zmluvnej podmienky, keď sankciu
zosplatnenia úveru navrhovateľ v zmysle jej formulácie viazal na okolnosti , ktoré nespadali do
dispozičnej sféry odporcu.Rovnako ako nedôvodnú, nespôsobilú privodiť na strane druhej v prospech odporcu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, vyhodnotil odvolací súd jeho odvolaciu námietku, spočívajúcu v tom, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a s tým súvisiacej časti o náhrade trov konania
je nesprávne, pre rozpor plnenia priznaného navrhovateľovi s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, teda
dobrými mravmi.

Interpretačné pravidlo zakotvené v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, v aplikačnej praxi podlieha výrazným zmenám, v závislosti
od stavu tej ktorej spoločnosti. Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť
výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať

ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. Postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má preto miesto
len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy je hlavnou alebo aspoň

prevažujúcou motiváciou úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanujúci výkon práva),
prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom, prejavujúcim sa tak vo
vzťahu medzi účastníkmi, ako aj v postavení niektorého z nich navonok. Dôsledkom porušenia dobrých
mravov je to, že v konkrétnej veci v danom mieste a čase, súd odoprie výkon práva.

Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností však odvolací súd dospel k záveru, že o takýto prípad v
preskúmavanej veci nejde. V priebehu konania nebolo totiž medzi účastníkmi sporné, že na základe
zmluvy o úvere zo dňa 18.04.2011 navrhovateľ ako veriteľ, poskytol odporcovi ako dlžníkovi na jeho
požiadanie peňažné prostriedky, vo výške 18.000,- eur, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť v pravidelných

60-tich mesačných splátkach po 387,64 eur. Rovnako bolo v konaní zistené a medzi účastníkmi
nesporné, že odporca dlh zo zmluvy o úvere neplnil riadne, keď zaplatil len dve splátky v celkovej
výške 919,91 eur (do omeškania sa dostal už so splatením prvej splátky, splatnej dňa 07.05.2011,
ktorú uhradil až dňa 26.05.2011, splátky splatné odo dňa 07.07.2011 nehradil už vôbec). Povinnosť
odporcu poskynuté prostriedky vrátiť plynie tak zo zmluvy, ako aj z podstaty právnej úpravy úverového

vzťahu. Súd prvého stupňa tiež správne konštatoval, že na povinnosti odporcu plniť dlh nič nezmenila
ani skutočnosť, že motorové vozidlo za účelom financovania ktorého kúpy uzavrel predmetnú zmluvu
o úvere s navrhovateľom, mu bolo v konečnom dôsledku odcudzené. Súd prvého stupňa zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 16.550,77 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 18.09.2012
do zaplatenia, vychádzajúc zo zistenia, že do dňa vyhlásenia rozsudku, čo bolo dňa 20.01.2015 mal

odporca na zmluve o úvere zaplatiť navrhovateľovi celkom 45 splátok á 387,64 eur, t. j. sumu 17.443,80
eur (keďže nedošlo k platnému predčasnému jednostrannému zosplatneniu dlhu) s tým, že mu priznal
aj právo na 2 splátky poistného za povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla splatné v období od uzavretia zmluvy do dňa zániku poistnej zmluvy
02.07.2011, po zohľadnení, teda po odpočítaní odporcom už zaplatenej sumy 919,91 eur. V priznaní

tohto plnenia navrhovateľovi, odvolací súd rozpor s dobrými mravmi nevzhliadol. Pokiaľ tento samotný
odporca videl v tom, že poistiteľ predmetného motorového vozidla UNIQA poisťovňa a.s. listom zo
dňa 17.08.2011, adresovanom odporcovi, mu odmietla poskytnúť poistné plnenie z poistnej zmluvy z
dôvodu, že pri vstupe do poistenia bolo vozidlo označené iným výkonom motora, ako bolo uvedené vo
VIN a technickom preukaze, teda, že údaje motorového vozidla pri vstupe do poistenia boli v rozpore

s údajmi výrobcu o vozidle, za čo on, teda odporca nemôže niesť zodpovednosť, tieto jeho námietky
nemožno akceptovať. Predovšetkým tak, ako na to správne poukazuje vo svojom písomnom vyjadrení
samotný navrhovateľ, podľa poistných zmlúv zo dňa 18.04.2011 bol poistníkom, držiteľom vozidla a
poisteným odporca, nie navrhovateľ a jeho nečinnosť spočívajúca v tom, že po obdržaní citovaného
listu od poisťovateľa nevykonal príslušné účinné právne kroky a nedomáhal sa nároku na poistné

plnenie v dôsledku poistnej udalosti ktorá nastala - krádeže vozidla, nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa,
ktorý účastníkom tohto zmluvného vzťahu nebol. Odvolací súd tu poukazuje na zásadu, ktorá platila
už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práva ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pretože
v slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o
ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu tieto strácať. Súd prvého stupňa odporcovi, ktorý je v

postavení spotrebiteľa, poskytol najširšiu možnú ochranu v rámci limitov spotrebného práva, ktorá
však rozhodne nemôže bezbreho zahŕňať dôsledky jeho nečinnosti z neuplatnenia si jeho zákonných
nárokov vo vzťahu k poistiteľovi, v dôsledku čoho sa mu nedostalo poistného plnenia, za súčasne
existujúcej povinnosti na jeho strane poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľovi ako veriteľovi vrátiť.
Pokiaľ siveriteľvkonanínároknaichzaplatenieuplatnilatentomubol súdomprvéhostupňavzákonom

dovolených limitoch priznaný, nemožno takýto výkon práva zo strany navrhovateľa považovať za
rozporný s dobrými mravmi.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v jeho napadnutých
častiach - vyhovujúcej časti (vo výroku I.), určujúcej časti (výroku III.) a v spolu s nimi súvisiacom výroku

(IV.) o trovách konania založenom správne na § 142 ods. 2 O.s.p. čo zodpovedá pomernému úspechu
navrhovateľa v konaní, ako vecne správny za použ. § 219, ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vzhľadom k tomu,
že zamietajúci výrok II. nebol suspenzívnym účinkom odvolania dotknutý (§ 206 O.s.p.), v tejto časti
napadnuté rozhodnutie odvolací súd nepreskúmaval.

Vzhľadom k tomu, že odvolacom konaní ani jeden z účastníkov vo vzťahu k ním podanému odvolaniu
úspech nemal, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 142 ods.2 v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. tak, že ani jednému z nich ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .