Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/559/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104131169
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1104131169.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľa: F.. F. A., bydlisko I. Č.. XX, XXX XX B., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.
augustač.8,81363Bratislava,zastúpenýprávnouzástupkyňou:JUDr.DagmarKubovičová,advokátka,
Nám. Biely Kríž č. 3, P. O. Box 39, 831 02 Bratislava, o návrhu v časti o zaplatenie náhrady za stratu
na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 01. 08. 2003 do 31. 12. 2003 v sume 454,

815 euro mesačne spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 274, 38 euro, a to v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, čl. 1, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 10. 02. 2004 sa navrhovateľ domáhal
určenia, že invalidný dôchodok priznaný mu k 01. 08. 2003 odporcom je v príčinnej súvislosti s
pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 19. 07. 2002. Súčasne sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi
doplatiť mu rozdiel za stratu na zárobku spolu s 17, 6% úrokom z omeškania (v návrhu neuviedol
konkrétnu sumu vymáhanej náhrady za stratu na zárobku).

Dňa 05. 08. 2004, čl. 33, Krajský súd v Bratislave predmetnú vec podľa ustanovenia § 104a, § 105,
§ 85 ods. 2, § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a miestne
príslušnému.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19. 07. 2002 ako zamestnanec Ministerstva vnútra
Slovenskejrepublikyutrpelzavolantomslužobnéhomotorovéhovozidlapočasslužobnejcestypracovný

úraz - náhlu mozgovú príhodu. Rozhodnutím odporcu č. k. 400-2088-5106/2003 zo dňa 29. 07. 2003 bol
navrhovateľ uznaný invalidným od 03. 07. 2003, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je
schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Až pri domáhaní sa vyplácania náhrady za stratu
na zárobku od svojho bývalého zamestnávateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a následne
od odporcu navrhovateľ zistil, že mu invalidita nebola priznaná v súvislosti s jeho pracovným úrazom.
Preto požiadal súd o určenie že invalidný dôchodok priznaný mu odporcom je v príčinnej súvislosti

s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 19. 07. 2002. Súčasne požiadal i uložiť odporcovi povinnosti
doplatiť mu rozdiel za stratu na zárobku.

Na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 8C 559/2004 -36 zo dňa 05. 08. 2004, čl. 36, ktorým
bol navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád návrhu ( upresnenie druhej časti petitu čo do výšky
vymáhanej sumy), dňa 11. 10. 2004 navrhovateľ uviedol, že nevie určiť presnú výšku vymáhanej

sumy predstavujúcu náhradu za stratu na zárobku (úrazovú rentu), pretože výšku tejto sumy vypočítava
odporca a odporca i bývalý zamestnávateľ nie sú ochotní s navrhovateľom komunikovať.Dňa 19. 11. 2004, čl. 48, navrhovateľ po zistení skutočností potrebných na vyšpecifikovanie ním
vymáhanej straty na zárobku doplnil svoj návrh tak, že žiadal aby súd uložil odporcovi povinnosť doplatiť

mu rozdiel straty na zárobku od 01. 08. 2003 do 30. 11. 2004 vo výške 257 744.- Sk spolu s 17, 6%
úrokom z omeškania a od 01. 12. 2004 doplácať navrhovateľovi rozdiel straty na zárobku (úrazovú rentu)
vo výške mesačne 15 980.- Sk ako rozdiel medzi jeho čistým mesačným príjmom 23 677.- Sk a výškou
jeho invalidného dôchodku 7 679.- Sk.

Dňa 18. 07. 2005, čl. 54, navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu (rozšírenie). Súd
uznesením č. k. 8C 559/2004 - 63 zo dňa 12. 12. 2005, čl. 63, pripustil zmenu návrhu tak, že nový
petit znie: Žalovaný je povinný od 01.08.2003 do 31.12.2003 nahradiť žalobcovi stratu na zárobku, ktorá
podľa predložených dokladov činí 23.676,60,- Sk (netto príjem) - 7.383,- Sk (výška dôchodku), t.j. sumu
16.294,- Sk mesačne, spolu 81.470,- Sk. Žalovaný je povinný od 01.01.2004 ( v zmysle novely zákona
o Soc. zabezpečení) doplatiť žalobcovi stratu zárobku tzv. preklopením straty na zárobku na úrazovú

rentu s tým, že po každej valorizácii dôchodku sa bude výška úrazovej renty prepočítavať. Po doplatení
dlžnej sumy je Sociálna poisťovňa povinná doplácať úrazovú rentu v lehotách určených na výplatu
dôchodkov. Žalovaný je povinný za vyššie uvedené nedoplatky zaplatiť i poplatok z omeškania a to vo
výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, t.j. 17,6%. Žalovaný je taktiež povinný zaplatiť trovy konania.

V rámci prípravy pojednávania v tejto veci sa odporca dňa 03. 01. 2006, čl. 64, k veci samej nevyjadril.
Uviedol iba, že dňa 30. 11. 2005 podal navrhovateľ u odporcu žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku
a prehodnotenie zdravotného stavu z dôvodu jeho pracovného úrazu zo dňa 19. 07. 2002, o výsledku
vybavenia tejto žiadosti bude odporca súd informovať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a povereného zástupcu odporcu na
pojednávaní dňa 08. 09. 2006, čl. 80, rozhodnutiami odporcu o priznaní invalidity, priznaní invalidného
dôchodku, a o zvýšení invalidného dôchodku, lekárskymi správami predloženými navrhovateľom o jeho
zdravotnom stave, ako i ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Súd na základe vykonaného dokazovania v tejto veci ustálil skutkový stav, ktorý následne takto právne
vyhodnotil:

Navrhovateľ dňa 19. 07. 2002 ako zamestnanec Ministerstva vnútra Slovenskej republiky utrpel za
volantom služobného motorového vozidla počas služobnej cesty úraz - náhlu mozgovú príhodu. Tento

úraz bol, na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 21. 10. 2003, Národným inšpektorátom práce,
Vazovova č. 7/A, 815 07 Bratislava listom č. 2546/2003-2,4 zo dňa 31. 10. 2003 kvalifikovaný ako
pracovný úraz. Rovnako i bývalý zamestnávateľ navrhovateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
listom č. VS - 41 - 1/OD - 2003 zo dňa 21. 03. 2003 adresovaný odporcovi kvalifikoval tento úraz
navrhovateľa ako pracovný. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Rozhodnutím odporcu č. k. 400-2088-5106/2003 zo dňa 29. 07. 2003 bol navrhovateľ podľa ustanovenia
§29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších právnych
predpisov účinných v tomto čase, uznaný invalidným od 03. 07. 2003, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Proti tomuto rozhodnutiu

navrhovateľ nepodal opravný prostriedok, tak ako bol v poučený v tomto rozhodnutí.

Rozhodnutímodporcuč.k.451-231-7060/2003zodňa23.09.2003mubolpriznanýinvalidnýdôchodok.
Navrhovateľ dňa 15. 12. 2003 podal v tejto veci podanie, ktoré odporca vyhodnotil ako opravný
prostriedok proti tomuto rozhodnutiu. Z listu odporcu zo dňa 20. 01. 2004 adresovaného navrhovateľovi

súd zistil, že odporca tomuto opravnému prostriedku nevyhovel a spolu s príslušným spisovým
materiálom ho predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý podľa ustanovenia § 122
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je oprávnený o
opravnom prostriedku rozhodnúť. Z predmetného listu vyplýva, že odporca predložil opravný prostriedok
s návrhom na odmietnutie, pretože bol podaný po zákonnej lehote na podanie opravného prostriedku.

Z výsluchu poverenej zástupkyne odporcu súd zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 6Sd
18/2004 - 28 zo dňa 29. 09. 2004 konanie zastavil, pretože navrhovateľ oznámil súdu, že toto podanie
nie je opravný prostriedok.Z výsluchu poverenej zástupkyne odporcu súd zistil, že v septembri roku 2004 dal navrhovateľ
odporcovi podnet na prehodnotenie celej veci. Na základe posúdenia predmetnej veci príslušným
posudkovým lekárom dňa 15. 12. 2004 bol rozhodnutím odporcu č. k. 451-231-7060 zo dňa 17. 12. 2004

navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok od 15. 11. 2004 na sumu 8 029.- Sk mesačne a do 01. 12.
2004 na 8 302.- Sk mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ žiadny opravný prostriedok nepodal.
Dňa 02. 12. 2005 navrhovateľ opätovne požiadal odporcu o prehodnotenie celej veci a opätovné
posúdenie jeho zdravotného stavu.

Počas konania poverená zástupkyňa odporcu na pojednávaní dňa 08. 09. 2006 vzniesla námietku
nedostatku oprávnenia súdu rozhodovať o tom, že priznaná invalidita navrhovateľa je v príčinnej
súvislosti s jeho pracovným úrazom. Uviedla, že, teoreticky, ak odporca rozhoduje o uznaní
invalidity, tak v odôvodnení rozhodnutia vždy skonštatuje následkom čoho k invalidite došlo. Ak
by odporca ustálil, že navrhovateľ sa stal invalidným následkom pracovného úrazu, bola by táto
skutočnosť uvedená v odôvodnení rozhodnutia o uznaní invalidným. Odporca uznal navrhovateľa

invalidným, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné
zamestnanie, invalidným sa nestal následkom pracovného úrazu. Proti tomuto rozhodnutiu však
navrhovateľ nepodal riadny ani žiadny mimoriadny opravný prostriedok. Navrhovateľ v septembri 2004
požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu, na základe posúdenia príslušným posudkovým
lekárom bol rozhodnutím odporcu zo dňa 17. 12. 2004 navrhovateľovi zvýšený invalidný dôchodok,

rozhodnutie o uznaní invalidity nebolo zmenené. Ani proti tomuto rozhodnutiu sa navrhovateľ neodvolal.
Dňa 02. 12. 2005 navrhovateľ opätovne požiadal odporcu o opätovné posúdenie jeho zdravotného
stavu t. j. skonštatovanie, že invalidita je následkom pracovného úrazu, do dnešného dňa o tejto
žiadosti odporca nerozhodol. Poverená zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľ bude mať právo
po rozhodnutí o tejto žiadosti domáhať sa prípadnej nápravy prostredníctvom opravného prostriedku, o

ktorombyrozhodovalKrajskýsúdvBratislave(správnesúdnictvo).Poukázalanato,ževtakomtokonaní
by navrhovateľ potom mohol žiadať preskúmať rozhodnutie odporcu či jeho invalidita je následkom
pracovnéhoúrazu,vtakomtokonaníbymaloopodstatneniedoplneniedokazovania,takakotonavrhoval
v tomto konaní. Poverená zástupkyňa odporcu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla
návrh zamietnuť, nežiadala priznať náhradu trov konania. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 08. 09.

2006 uviedol, že nesúhlasí s námietkou poverenej zástupkyne prednesenej na tomto pojednávaní o
nedostatku právomoci súdu rozhodovať o tejto otázke. Podľa názoru navrhovateľa právomoc súdu
rozhodovať o tejto otázke je daná Zákonníkom práce (navrhovateľ počas celého konania neuviedol
konkrétne ustanovenia tohto právneho predpisu). Poukazoval na to, že podľa vyjadrenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (počas celého konania neuviedol o aké konkrétne vyjadrenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky svoj názor opiera) má súd právomoc rozhodovať o tejto veci do roku 2003 a až
potom odporca. Uviedol, že proti rozhodnutiu o uznaní invalidity nepodal riadny ani mimoriadny opravný
prostriedok. Navrhovateľ uviedol, že v septembri 2004 požiadal odporcu o prehodnotenie celej veci,
odporcapoprehodnotenískonštatoval,žejehoinvaliditaniejevpríčinnejsúvislostispracovnýmúrazom,
proti tomuto nepodal žiadny opravný prostriedok. Počas celého konania sa navrhovateľ argumentoval

najmä svojím zdravotným stav, nezáujmom lekárov odporcu i jeho bývalého zamestnávateľa zaoberať
sa jeho zdravotným problémom a touto vecou. Na pojednávaní dňa 08. 09. 2006 navrhovateľa navrhol
doplniť dokazovania o výsluch lekárov Nemocnice Ministerstva vnútra SR, ktorý sa zaoberali jeho
zdravotným stavom a ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľa mali potvrdiť, že sa stal invalidným následkom
pracovného úrazu. Poverená zástupkyňa odporcu nesúhlasila s doplnením dokazovania o výsluch

navrhnutých lekárov, uviedla, že výsluchy týchto lekárov môžu byť súčasťou prípadného odvolacieho
konania, ktoré by navrhovateľ inicioval po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu o
tom, či jeho invalidita je následkom pracovného úrazu alebo nie, uviedla, že o tejto žiadosti odporca ešte
nerozhodol. Súd nepripustil tento návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania z dôvodu irelevantnosti
takýchto dôkazov v tomto súdnom spore.

Na základe vykonaného dokazovania, tak súd vo veci rozsudkom zo dňa 08. 09. 2006, čl. 85,
rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že navrhovateľ sa
predmetným návrhom domáhal v prvej časti petitu určenia, že invalidita uznaná odporcom je v príčinnej

súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 19. 07. 2002. Súd zistil, že rozhodnutím odporcu č.
k. 400-2088-5106/2003 zo dňa 29. 07. 2003 bol navrhovateľ podľa ustanovenia §16 písm. a) bod 1
zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov a
podľa ustanovenia § 29 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, uznaný invalidným od 03.07. 2003, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné
zamestnanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa stal invalidným,
pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné

zamestnanie. Podkladom pre ustálenie skutočnosti na základe ktorej sa stal navrhovateľ invalidným bolo
rozhodnutie posudkovej komisie odporcu po posúdení zdravotného stavu navrhovateľa. Navrhovateľ
proti tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok, o ktorom by podľa ustanovenia rozhodoval
Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný súd (správne súdnictvo), a v ktorom by žiadal
toto rozhodnutie preskúmať čo do skutočnosti na základe ktorej sa stal invalidným. Prvostupňový súd

sa stotožnil v tejto časti návrhu s námietkou odporcu, že tunajší súd v predmetnom konaní nemá
právomoc, oprávnenie rozhodovať o tom, či invalidita navrhovateľa nastala následkom pracovného
úrazu. Oprávneným rozhodovať o tejto skutočnosti je v zmysle platnej právnej úpravy odporca. Po
podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu o uznaní invalidity môže túto skutočnosť
podľa ustanovenia §122 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení s poukazom na ustanovenie § 244
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku preskúmať vecne a miestne príslušný súd, ktorým je Krajský

súd v Bratislave. S poukazom na tieto skutočnosti tak súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že
tomto konaní nemá dostatok oprávnenia, právomoci rozhodovať o prvej časti petitu uvedeného v
návrhu. Z vyjadrenia poverenej zástupkyňa odporcu súd zistil, že dňa 02. 12. 2005 navrhovateľ
opätovne požiadal odporcu o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, o tejto žiadosti odporca ešte
nerozhodol. Súd má za to, že následne po rozhodnutí odporcu o tejto žiadosti sa navrhovateľ v prípade

nespokojnosti s meritórnym rozhodnutím môže domáhať prostredníctvom opravného prostriedku proti
takémuto rozhodnutiu preskúmania skutočnosti, či jeho invalidita vznikla následkom pracovného úrazu
na vecne a miestne príslušnom súde. Preto súd ustálil, že návrh v prvej časti petitu je nedôvodný. V
druhej časti petitu návrhu sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi doplatiť mu rozdiel
za stratu na zárobku vychádzajúc z ustálenia, že jeho invalidita nastala následkom pracovného úrazu.

Keďže súd vyhodnotil návrh v prvej časti petitu ako nedôvodný, zamietol predmetný návrh i vo zvyšku,
pretože všetky vymáhané finančné požiadavky navrhovateľa voči odporcovi, tak ako sú uvedené v
návrhu sa odvíjajú od ustálenia skutočnosti, že invalidita navrhovateľa nastala následkom pracovného
úrazu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, tak prvostupňový súd predmetný návrh v
celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Na základe odvolania, čl. 92, navrhovateľa proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Bratislave uznesením
č. k. 5Co 533/2006 - 117, čl. 117, zo dňa 13. 11. 2007, prvostupňové napadnuté rozhodnutie zrušil a
konanie zastavil. Rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená na rozhodnutie
Sociálnej poisťovni v Bratislave. Rozhodol súčasne, že žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal vec podľa § 212 ods. 1
O.s.p. na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Dňa
01.01.2004nadobudolúčinnosťzákonč.461/2003Z.z.,ktorývustanovení§272ods.1určil,žeSociálna
poisťovňa od 01.01.2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993. Ust.

§ 272 ods. 3 zákona určuje, že náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa považuje od 01.01.2004 za úrazovú rentu. Právomoc
rozhodovať o úrazovej rente potom nie je daná všeobecným súdom, pretože o úrazovej rente musí
v prvom rade vydať rozhodnutie Sociálna poisťovňa a o opravnom prostriedku proti jej rozhodnutiu
súd právomocné konať súdny v správnom konaní. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že od 01.01.2004 sa

správcom objemu finančných prostriedkov určených na úrazovú rentu stala Sociálna poisťovňa. Ako
správca týchto finančných prostriedkov logicky od uvedeného dátumu je právomocná rozhodovať aj o
priznaní či nepriznaní jednotlivých dávok konkrétnym osobám. V súdnom konaní sa Sociálna poisťovňa
stáva účastníkom konania priamo, pričom v doteraz vedených súdnych konaniach vystupovala iba ako
vedľajší účastník. Z uvedeného teda vyplýva, že po 31.12.2003 všeobecné súdy nemajú právomoc

rozhodovať na návrh zamestnanca o priznaní či nepriznaní úrazovej renty, ale o priznaní úrazovej renty
na návrh zamestnanca rozhoduje v prvom stupni Sociálna poisťovňa. Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné

konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne
účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Pre rozhodnutie
okresného súdu v danej veci absentuje základná podmienka konania a to právomoc vo veci rozhodovať.
Za daného stavu veci odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a konanie vo vecizastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Sociálnej poisťovni v Bratislave na
ďalšie konanie.

Na základe dovolania navrhovateľa, čl. 126, proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co
533/2006 - 117, čl. 117, zo dňa 13. 11. 2007, a jeho doplnenia zo dňa 15. 12. 2008, čl. 159, Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Cdo 135/2009 - 172 zo dňa 13. 12. 2010, čl. 172, rozhodol
tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky 1) zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
13. novembra 2007 sp. zn. 5Co 533/06 a/ v časti, ktorou zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava

I z 8. septembra 2006 č.k. 8C 559/2004 - 85 v rozsahu zamietnutia návrhu na náhradu za stratu na
zárobku od 01. augusta 2003 do 31. decembra 2003 s úrokom z omeškania týkajúcim sa tejto náhrady,
konanie o tejto časti návrhu /veci/ zastavil a postúpil na rozhodnutie Sociálnej poisťovni v Bratislave, b/
vo výroku o trovách konania; 2) vracia vec v rozsahu zrušenia Krajského súdu v Bratislave na ďalšie
konanie; 3) odmieta dovolanie navrhovateľa, pokiaľ smeruje proti zvyšnej časti uznesenia Krajského
súdu v Bratislave z 13. novembra 2007 sp. zn. 5Co 533/06.

Následne po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, navrhovateľ doplnil svoj
návrh podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 07. 12. 2011, čl. 180, ktoré bolo odstúpené
dňa 23. 12. 2011, čl. 212, tunajšiemu súdu. K veci sa navrhovateľ ďalej vyjadril ďalším podaním
doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 19. 12. 2011, čl. 213. Dňa 14. 02. 2012, čl. 219, bola vec

predložená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konania v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. K veci sa navrhovateľ opätovne vyjadril podaním doručeným Krajskému súdu v
Bratislavedňa22.02.202,čl.220.KrajskýsúdvBratislavedňa28.02.2012,čl.225,vyzvalnavrhovateľa
na upresnenie jeho podaní. Na to zareagoval navrhovateľ podaním doručeným Krajskému súdu v
Bratislavedňa15.03.2012,čl.226,a03.04.2012,čl.230.NásledneKrajskýsúdvBratislaveuznesením

č. k. 5Co 70/2012 - 231 zo dňa 15. 05. 2012, čl. 231, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 08. 09. 2006
v časti týkajúcej sa náhrady za stratu na zárobku od 01. 08. 2003 do 31. 12. 2003 s príslušenstvom a v
časti náhrady trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V tomto uznesení odvolací súd uviedol, že opätovne prejednal vec v pôvodne napadnutom a súčasne
dovolacím súdom zrušenom a vrátenom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods.

1, § 214 ods. 2 O.s.p.), dospel pritom k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zmenu
napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa totiž v prvostupňovom konaní
stotožnil s námietkou odporcu, že súd vo všeobecnosti nemá právomoc rozhodovať o tom, či invalidita
navrhovateľa nastala následkom pracovného úrazu, oprávneným pre rozhodnutie tejto skutočnosti je v
zmysle platnej právnej úpravy odporca (s možnosťou následného preskúmania súdom podľa § 244 a

nasl. O.s.p.). Pretože súd prvého stupňa vyhodnotil návrh v prvej časti jeho petitu (určenie práva) ako
nedôvodný, zamietol návrh i v jeho zvyšku, keď všetky finančné požiadavky navrhovateľa voči odporcovi
sa odvíjajú od ustálenia skutočnosti, že invalidita navrhovateľa nastala následkom pracovného úrazu.
Podľa § 272 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach
o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo

čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla
2006 (§ 272 ods. 5), sa po tomto dni rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto
náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo
čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ak nárok na ich výplatu trval aj po 31. decembri
2003, sa považujú od 01. januára 2004 za úrazovú rentu a poskytujú sa v sume, v akej patrili k 31.

decembru 2003 po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 rovnako. Podľa
§ 272 ods. 11 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov spory o nárokoch podľa odsekov 9 a
10 rozhodujú súdy. z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení teda vyplýva, že záver
súdu prvého stupňa ohľadom nedostatku právomoci súdu (vo vzťahu k celému predmetu konania v čase
jeho rozhodovania) neobstojí, rozhodovanie o uplatnenom nároku vo veci náhrady za stratu na zárobku

v období od 01. augusta 2003 do 31. decembra 2003 nepatrí do právomoci Sociálnej poisťovne, ale
je tu daná právomoc súdu, ktorý musí vec prejednať a rozhodnúť ako spor s pracovného vzťahu (§ 7
ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa tak z vyššie uvedeného hľadiska vec neposúdil po právnej stránke
správne a v nadväznosti na nesprávny právny záver nevykonal pre zistenie skutkového stavu potrebné
dokazovanie, teda nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého dôvodu neostalo odvolaciemu súdu než

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady za stratu na zárobku od 01.
augusta 2003 do 31. decembra 2003 spolu s uplatneným príslušenstvom a v závislej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.Po vrátení predmetnej veci na ďalšie konanie v rozsahu zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa zo
dňa 08. 09. 2006 v časti týkajúcej sa náhrady za stratu na zárobku od 01. 08. 2003 do 31. 12. 2003

s príslušenstvom a v časti náhrady trov konania, súd prvého stupňa ďalej konal v tejto veci už iba v
tejto časti predmetnej veci.

Navrhovateľ sa následne k veci vyjadril opakovane podaním doručeným ešte Krajskému súdu dňa 15.
05. 2012, čl. 234, odstúpeným tunajšiemu súdu dňa 18. 05. 2012, čl. 233, podaním doručeným už

tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2012, čl. 238, podaním doručeným súdu dňa 13. 11. 2012, čl. 247, podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 05. 02. 2013, čl. 255. Na pojednávaní dňa 12. 02. 2013, čl. 256,
navrhovateľ, vzhľadom na nejasnosť jeho predchádzajúcich písomných podaní, nakoniec ustálil čoho
sa domáha a navrhol zmenu petitu. Súd uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní, za prítomnosti
oboch účastníkov konania, pripustil navrhovateľom navrhovanú zmenu návrhu tak, že nový petit je -
Žalovaný Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta 8, Bratislava je povinná vyplatiť navrhovateľovi F.. A.mu,

náhradu za stratu na zárobku po skončení PN za obdobie od 01.08.2003 do 31.12.2003 v sume 454,815
€ mesačne pretransformovanú na úradnú rentu a to spolu s 13% úrokom z omeškania od 01.08.2003
do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 210 ods. 1 Zákonníka práce (účinný k 31. 12. 2003) zamestnávateľ zamestnávajúci

aspoň jedného zamestnanca je poistený pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze
alebo pri chorobe z povolania.

Podľa ustanovenia § 210 ods. 2 Zákonníka práce (účinný k 31. 12. 2003 poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu vykonáva Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 198 ods. 1 Zákonníka práce (účinný k 31. 12. 2003) zamestnanec, ktorý
utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom
zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za

a) stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku,
b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
d) vecnú škodu; ustanovenie § 192 ods. 3 platí rovnako.

Podľa ustanovenia § 198 ods. 2 Zákonníka práce (účinný k 31. 12. 2003) rozsah
zodpovednosti podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so
zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný od 01. 01.

2004, Sociálnapoisťovňaod1.januára2004preberáodzamestnávateľavýplatuplnenívyplývajúcichzo
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred
26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho
orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Podľa ustanovenia § 272 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný od 01. 01.
2004, nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume,
v akej patrili do 31. decembra 2003.

Podľa ustanovenia § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný od 01. 01.
2004, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity
alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a
nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume,

v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Podľa ustanovenia § 272 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinný od 01. 01. 2004, v
konaniachonáhradezastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostialebopriuznaníinvalidityalebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31.
decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona.

To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich
priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003.

Súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal úspešnému odporcovi,

pretože súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, trovy právneho zastúpenia v celej právnou
zástupkyňou odporcu uplatnenej a ňou vyčíslenej výške 274, 38 euro. Tieto trovy právneho zastúpenia,
ktoré dňa 23. 02. 2013, čl. 260, 263, pozostávajú z opíš čl. 263. Preto súd uložil vo výroku tohto
rozhodnutia navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 274, 38
euro, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

V Bratislave dňa 26. 02. 2013

JUDr. Otília Doláková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Nikola Brunovská