Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217854
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1315217854.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O.. V. A., G.. XX. XX. XXXX, K. K.Á. F.. Č.. XXX/
XX, V. L., zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Madej, Vysoká ul. č. 20, Bratislava, proti odporcovi: M.. P.
K., G.. XX. XX. XXXX, K. O. O. Č.. XXX, C. O. A., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova
ul. č. 9/A, Bratislava, o vydanie veci, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 31. marca 2016, č. k. 19C/544/2015 - 36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 49,90 eur k
rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, navrhovateľke vrátil súdny poplatok vo

výške 92,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. po právoplatnosti uznesenia a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 290,80 eur, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie v časti výroku, ktorým konanie zastavil odôvodnil právne
ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka vzala späť návrh na začatie konania
skôr, než sa začalo pojednávanie, nakoľko motorové vozidlo, ktorého vydania sa od odporcu domáhala,
bolo odporcovi odobraté dňa 11. 03. 2016 a jej vrátené po podaní návrhu, čím predmet sporu odpadol.

Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku navrhovateľke súd prvého stupňa právne odôvodnil ust. § 11
ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 veta prvá, § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že nakoľko navrhovateľka za návrh zaplatila súdny
poplatok v sume 99, 50 eur, vrátil jej súdny poplatok krátený o sumu 6,70 eur (99,50 eur mínus 6,70 eur),
t. j. 9,80 eur (správne 92,80 eur, pozn. odvolacieho súdu). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
právne ust. § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2 veta druhá, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 5 O. s. p. a vecne

tým, že navrhovateľka vzala späť dôvodne podaný návrh v dôsledku správania sa odporcu, ktorému mu
bolo odobraté motorové vozidlo dňa 11. 03. 2016, teda po podaní návrhu na začatie konania, z dôvodu
ktorého je povinný navrhovateľke zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 290,80 eur, za
dva úkony právnej služby, 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28. 07. 2015, 2/ písomný návrh zo dňa
18. 08. 2015, 2 x 121,17 eur, režijný paušál 2 x 8,58 eur + 20 % DPH podľa § 10 ods. 1, 2 v spojení s §
13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podal
odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O. s. p.) a navrhol uznesenie v napadnutej časti zmeniť a
navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať. Uviedol, že v prípade zastavenia konania,

keď navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na
náhradu nákladov, a len výnimočne sa môže uložiť povinnosť niektorému z účastníkov nahradiť druhémuúčastníkovinákladyzastavenéhokonania,pričompodmienkoupretakýtovýnimočnýprípadjezavinenie,
ktoré má za následok zastavenie konania. Vytkol súdu prvého stupňa, že vychádzal len z toho, že v
trestnom konaní bolo odporcovi odňaté motorové vozidlo a tým mal preukázané jeho zavinenie, avšak

zaistenie veci v priebehu dokazovania v trestnom konaní nie je konečným zistením ani rozhodnutím, že
vlastníkom veci nie je osoba, ktorej bola vec odňatá a skutočnosť, či odporca oprávnene užíval motorové
vozidlo navrhovateľky, resp. či je jeho vlastníkom je v trestnom konaní skutočnosťou, ktorá je predmetom
dokazovania, ktorým sa má zistiť, za akých okolností a prečo bol vyšetrovaný skutok spáchaný, takže
je predčasné tvrdiť, že odporca spôsobil späťvzatie návrhu. Poukázal na článok 50 odsek 2 Ústavy

Slovenskej republiky a na zásady Trestného poriadku, podľa ktorých, každý proti komu sa vedie trestné
konaniesapovažujezanevinného,kýmsúdnevyslovíprávoplatnýmodsudzujúcimrozsudkomjehovinu.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že napadnuté uznesenie je z hľadiska
skutkových zistení, ako aj právneho posúdenia vecne správne a navrhla ho v napadnutej časti potvrdiť
a priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 49,90 eur. Uviedla, že v rámci trestného konania

považovali orgány činné v trestnom konaní jej vlastnícke právo k motorovému vozidlu za nepochybné a z
tohto dôvodu jej bolo vrátené, pričom v prípade, ak by jej vlastnícke právo preukázané nebolo, motorové
vozidlobyzostalovúschoveaodporcabybolupozornený,abysiuplatnilsvojnároknavecvobčianskom
súdnom konaní. Namietla, že argumentácia odporcu vychádzajúca zo skutočnosti, že v súčasnosti ešte
nie je zrejmé, či jeho konaním došlo k naplneniu znakov niektorej skutkovej podstaty trestného činu, v

prípade ktorom by bolo možné späťvzatie návrhu pripísať jeho správaniu, je pre priznanie nároku na
náhradutrovprávnehozastúpeniavobčianskoprávnomkonaníirelevantná, nakoľkosiodporcazamieňa
svoje správanie, pre ktoré došlo k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu s trestnoprávnym zavinením,
ako subjektívnou stránkou trestného činu, keď v občianskom, ako aj v paralelnom trestnom konaní
bolo preukázané, že odporca si svojim vlastným konaním spôsobil trestné stíhanie, v ktorom mu bolo

zákonne odobraté jej motorové vozidlo. Poukázala na skutočnosť, že z dobrej vôle, rešpektujúc zásadu
hospodárnosti konania vzala návrh späť bezodkladne potom, ako odpadol predmet sporu, inak by v
prípade nariadenia pojednávania došlo k navýšeniu trov právneho zastúpenia, pričom k ich navýšeniu
došlo podaním odvolania zo strany odporcu.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je
vecne správne a odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zákonné ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O. s. p. rešpektujú žalobcu ako dominus litis. Späťvzatie návrhu na
začatie konania je procesný úkon navrhovateľa voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo

a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k navrhovateľovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho
viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia návrhu je povinnosťou súdu skúmať
iba to, či má odporca vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia
konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorý účastník
konania zavinil jeho zastavenie, otázku dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania môže súd

posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie
dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku
vo veci samej.

Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa

však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O. s. p.).

Predpokladom aplikácie ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania je (okrem
iného), dôvodne podaný návrh na začatie konania.

V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia návrhu skúma súd iba to, či ku dňu podania návrhu
bol tento podaný dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania návrhu, všeobecne je
teda možné uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p. prichádza do úvahy ako dôsledoksprávania odporcu po tom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie odporcu bolo
dôvodom späťvzatia návrhu. Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil
vždy ten účastník, ktorý zobral návrh na začatie konania späť, avšak bez ďalších súvislostí tento

výklad by mohol mať za následok absurdné závery pre rozhodnutie o náhrade o trovách konania.
Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci

právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.

Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je
preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom,

či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné
nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu.

Z návrhu navrhovateľky zo dňa 20. 08. 2015 vyplýva, že sa domáhala voči odporcovi vydania veci,
osobného motorového vozidla zn. Š.C. U. XU, E.: A., C. M., Z. Č.: E., N.: K. XXX K., P. Z. XXXX so
všetkými dokladmi, ktoré nadobudla do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2013 z
dôvodu, že odporca dňa 18. 01. 2015 bez upozornenia a vysvetlenia odviezol motorové vozidlo spred

jej domu a doteraz jej ho nevrátil.

Navrhovateľka podaním zo dňa 23. 03. 2016 zobrala návrh späť z dôvodu, že na základe trestného
konania vedeného Sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR vedeného pod sp. zn. ČVS: SKIS - 89/
OISZ - SV - 2015 voči odporcovi ako obvinenému mu bolo predmetné motorové vozidlo odobraté a dňa

11. 03. 2016 jej bolo toto vozidlo ako vlastníčke vrátené.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka zobrala návrh späť potom, ako jej bolo motorové vozidlo vydané
dňa 11. 03. 2016, t. j. k späťvzatiu dôvodne podaného návrhu došlo v dôsledku správania odporcu, keď k
vydaniu motorového vozidla došlo po podaní návrhu na vydanie veci, a preto súd prvého stupňa správne

postupoval, keď o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. a odporcovi uložil
povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy, ktoré jej v konaní vznikli.

K tvrdeniu odporcu v podanom odvolaní, že dôvodom späťvzatia návrhu nebolo ním zavinené konanie,
keď v rámci trestného konania prebieha dokazovanie ohľadne užívania predmetného motorového

vozidla, resp. jeho vlastníctva, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že otázku dôvodnosti
podaného návrhu na začatie konania (v prípade späťvzatia návrhu) môže súd posudzovať čisto
z procesného hľadiska a nie podľa ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, pričom v
prejednávanej veci skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníkom predmetného motorového vozidla,
konštatovalo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby v zápisnici

o vrátení veci zo dňa 11. 03. 2016, keď vec - motorové vozidlo vrátilo nepochybnému vlastníkovi
(navrhovateľke) z dôvodu, že táto vec už nie je potrebná pre účely trestného konania a nepripadá do
úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

preto podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.

Výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené, ako i výrok o vrátení alikvotnej
časti súdneho poplatku navrhovateľke vo výške 92,80 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli
právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní priznal ich náhradu za 1 úkon právnej
pomoci á 33 eur (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 16. 05. 2016) podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s §13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál á 8,58 eur, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. a 20% DPH á 8,32 eur, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., spolu v sume
49,90 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.