Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211620
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114211620.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci navrhovateľky Z. H., H..

XX.XX.XXXX, Š. X. K. Q., C. D. XX, R. R., zastúpenej Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, IČO 47
253 142 proti odporcom 1/ P.. Z. S., H.. XX.XX.XXXX, Š. X. K. Q., C. Š.. K. X/X, R. R., 2/ P.. O. S., H..
XX.XX.XXXX, Š. X. K. Q., C. Z.. Q. XXX/XX, R. R., 3/ Z. S., H.. XX.XX.XXXX, Š. X. K. Q., C. Z.. Q. XXX/
XX, R. R., všetci odporcovia zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom
Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcom 1/, 2/, 3/ trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia v sume 334,06 € na účet zástupcu odporcov Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857, a to do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku -
novovytvorenej parcely registra C evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. .... - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere ....., ktorá vznikla odčlenením od parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 900 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. R. R. na základe geometrického plánu č. ....,
vypracovaného súdom ustanoveným znalcom ..... . Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Uviedla,
že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. R. R., a to pozemok
- parcela registra C parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 641 m2. Nehnuteľnosti
nadobudla od svojho otca S. Š. na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.05.1994. Na základe rozsudku
OkresnéhosúduTrenčínsp.zn.10C/732/1998zodňa25.08.2011ďalšímispoluvlastníkmiparc.č.XXXX/
X sú S. Š., E. Š. B. Z. Q., každý v podiele 1/30. Spoluvlastnícky podiel 1/2 na parc. č. XXXX/X patrí do

dedičstva po nebohej B. Š., H.. XX.XX.XXXX, T.. XX.XX.XXXX, a je predmetom samostatného súdneho
konania vedeného pod sp. zn. 10C/732/1998. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. R. R., a to dom súp. č. XXX - postavený na parc. č. XXXX, parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 57 m2. Navrhovateľka tieto užíva v celosti ako súčasť dvora k svojím nehnuteľnostiam aj parc.
č. XXXX/X. Odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k.ú.
R. R., pozemok - parcela registra C parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 900 m2,

pričom odporca 1/ je spoluvlastníkom v podiele 1/2, odporca 2/ je spoluvlastníkom v podiele 1/4, odporca
3/ je spoluvlastníkom v podiele 1/4. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha určenia vlastníctva
k časti parc.č. 1334, a to z titulu vydržania vlastníckeho práva. Časť parc.č. XXXX navrhovateľka a jej
právni predchodcovia nerušene dobromyseľne nepretržite ako vlastnú minimálne od 50-tych rokov 20.storočia až do augusta 2013 užívali. Uvedená časť parc.č. XXXX vždy nesporne patrila k parc.č. XXXX/
X a nikto nemal pochybnosť o tom, že v súčasnosti sporná časť pozemku má iný vlastnícky režim ako
celá parc.č. XXXX/X. V minulosti na uvedenej časti parc.č. XXXX bola postavená časť stavby - stodoly

vo vlastníctve vlastníkov pozemku parc.č. XXXX. Išlo susedskú dohodu, na základe, ktorej si vlastníci
parc.č. XXXX na časti pozemku vlastníkov parc.č. XXXX/X postavili stodolu a zato vlastníci parc.č. XXXX
povolili vlastníkom parc. č. XXXX/X postaviť si na časti parc. č. XXXX tiež časť stodoly. Asi v 50-tych
rokoch 20. storočia boli časti oboch stodôl presahujúce na susedné pozemky pre svoj zlý technický stav
zbúrané. Vlastníci pozemku parc. č. XXXX/X svoju stodolu kompletne zbúrali pred cca. 10 rokmi a na

uvedenom mieste si už stodolu nepostavili. Vlastníci pozemku parc.č. XXXX si postavili novú stodolu,
ktorejpôdorysbolmenší,zastavanáplochanepresahovaladoparc.č.XXXX/X(nebolazastavanásporná
časť parc.č. XXXX) a múr novopostavenej stodoly predstavoval prirodzenú hranicu medzi pozemkami
parc.č. XXXX a XXXX/X. Uvedený stav pretrváva dodnes. Listom zo dňa 06.08.2013 odporca 1/ a P.. Q.
S., ktorý je právnym predchodcom odporcov 2/ a 3/, vyzvali navrhovateľku, aby preukázala oprávnenosť
užívania časti parc.č. XXXX. Z tohto listu je zrejmé, že pri zameraní susednej parcely autorizovaným

geodetom dňa 05.08.2013 zistili, že časť ich parcely č. XXXX, ktorej sú obaja vlastníkmi rovným dielom,
je užívaná navrhovateľkou a jej príbuznými bez ich súhlasu, dotknutá časť susedí s parcelou XXXX/X,
ktorej je navrhovateľka menšinovým vlastníkom a majoritný spoluvlastník predmetnú parcelu neužíva.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka ako aj odporca 1/ a Q. S. až do 05.08.2013 mali zato, že
časť parc. XXXX, ktorú navrhovateľka užíva ako vlastnú, je súčasťou jej pozemku parc. č. XXXX/X.

Pôvodnenačastiparc.č.XXXX,ktorájepredmetomtohtokonania,bolapostavenástodolavovlastníctve
pôvodných vlastníkov parc. č. XXXX. Časť tejto stodoly pôdorysom presahujúca do parc.č. XXXX/X bola
v 50-tych rokoch 20. storočia zbúraná a namiesto nej bola postavená nová stodola s pôdorysom tak,
ako stojí na parc. č. XXXX k dnešnému dňu. Súčasťou tohto pôdorysu však nie je pozemok, ktorý je
predmetom tohto konania. Časť parc. č. XXXX, ktorá je predmetom tohto konania, až do apríla 2014

nebola nijakým spôsobom ohraničená ani oplotená, pre laika sa javila ako prirodzená súčasť parc.
č. XXXX/X. Od parcely č. XXXX bola až do apríla 2014 uvedená časť pozemku dokonca prirodzenia
oddelená múrom jestvujúcej stodoly a vlastníci parc.č. XXXX v tejto časti ani k dnešnému dňu nemajú
nijaký voľný prirodzený prístup. Uvedený stav na mieste samom pretrvával minimálne od 50-tych rokov
20. storočia až do augusta 2013, a bol nesporný. Až po zameraní daného územia autorizovaným

geodetom účastníci konania zistili, že pozemok, ktorý je užívaný navrhovateľkou, nie je súčasťou parc.č.
XXXX/X ale je súčasťou parc.č. XXXX. Navrhovateľka sa po doručení listu zo dňa 06.08.2013 písomne
skontaktovala s odporcom 1/ a Q. S. s tým, že sa pokúsila o urovnanie sporu a zjednodušenie situácie a
prejavila záujem za symbolickú cenu a za úhradu nákladov spojených s vymeraním a prepisom pozemku
uvedenúčasťparc.č.XXXXodkúpiť.Právnypredchodcaodporcov2/a3/listomzodňa03.11.2013návrh

navrhovateľky neprijal a navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, pokiaľ časť parc.č. XXXX nebude oplotená.
Dňa 04.03.2014 autorizovaný geodet vytýčil za účasti navrhovateľky hranice pozemku parc.č. XXXX, na
základe čoho vyhotovil vytyčovací náčrt. Na základe žiadosti odporcov obec R. R. ako stavebný úrad
vydala dňa 24.03.2014 oznámenie, že nemá námietky voči drobnej stavbe - oplotenie časti pozemku
parc.č. XXXX - na hranici s pozemkami parc.č. XXXX/X B. XXXX/X. V apríli 2014 odporcovia

osekali strom rastúci na predmetnej časti parcely a túto časť parc.č. XXXX oplotili. Jediný spôsob, ako
vstupujú odporcovia toho času na spornú časť pozemku, je cez strechu jestvujúcej stodoly s pomocou
pristaveného rebríka. Navrhovateľka si je vedomá absurdnosti uvedenej situácie, ktorú sa snažila pred
podaním návrhu vyriešiť mimosúdne. Tvrdohlavosť odporcov a ich radikálni prístup k veci ju donútil k
podaniu predmetného návrhu. Je presvedčená, že vlastnícke právo k uvedenému z pozemku, ktorý v

uplynulých desaťročiach nerušenia dobromyseľne ako vlastný užívala, jej náleží a odporcom vzhľadom
na ich právne a faktické úkony v tejto veci nemieni ustúpiť. Za účelom odčlenenia sporného pozemku od
parc. č. XXXX navrhla vyhotoviť geometrický plán, na základe ktorého upraví žalobný návrh. Naliehavý
právny záujem na rozhodnutí odôvodnila tým, že odporcovia pred podaním návrhu neboli ochotní uznať
jej vlastnícke právo k predmetnému pozemku a ani usporiadať vzájomné vzťahy. Navrhovateľka preto

nemá inú možnosť, ako návrhom na určenie vlastníckeho práva dosiahnuť zápis svojho vlastníckeho
práva k časti pozemku parc.č. XXXX z do katastra nehnuteľností.

Z vyjadrenia odporcov 1/, 2/, 3/ zo dňa 14.07.2014 vyplýva, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. R. R., a to pozemku parcely registra C-KN parc.č. XXXX

- zastavané plochy a má dvoria o výmere 900 m2, a to odporca 1/ v podiele 1/2, odporkyňa 2/ v podiele
1/4 a odporca 3/ v podiele 1/4. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia jej vlastníckeho
práva k časti pozemku parcely registra C-KN parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, a to v
časti cca. 24 m2 na základe vydržania vlastníckeho práva. Ohľadom vydržania uviedli, že skutočnosť,či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa
veci, resp. vykonávateľa práva. Okolnosti a nadobúdací titul, z ktorých možno usudzovať existenciu

dobromyseľnosti musí v spore preukázať držiteľ veci. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým
právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby, teda
najmä k existencii nadobúdacieho titulu v občianskoprávnych vzťahoch - k existencii písomnej zmluvy
o prevode nehnuteľností. Odporcovia ako ani ich právni predchodcovia vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti, ani jej časti, nepreviedli. Odporcovia majú zato, že práve túto dobrú vieru o existencii

nadobúdacieho titulu navrhovateľka nepreukázala. Navrhovateľka nepreukázala existenciu žiadneho
právneho titulu pre užívanie časti predmetnej nehnuteľnosti. Podľa predpisov platných v tej dobe sa
vyžadovala pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zmluvou písomná forma. Poukázali na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/150/2013 podľa ktorého, pokiaľ sa niekto uchopí držby
nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom k všetkým okolnostiam
v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k

nadobudnutiu vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto dohodu opiera, nemôže
viesť k vydržaniu, nakoľko tu chýba jeden z predpokladov vydržania, a to dobromyseľnosť. Právny a
skutkový stav nenamieta ani spoluvlastníčka navrhovateľky p. E., ktorá má väčšinový podiel na parc.
č. XXXX/X a ktorá poskytla kladné stanovisko k oploteniu spornej časti predmetnej nehnuteľnosti.
Pochybnosti o vlastníctve parc.č. XXXX a jej hraniciach nemali ani vlastníci okolitých parciel, ktorí s

oplotením predmetné parcely súhlasili. Čestné prehlásenie S. N. zo dňa 02.05.2014 považovali za
zmätočné, nakoľko S. N. pri vytyčovaní hranice medzi pozemkami parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX
nemal žiadne námietky. Poukázali na to, že tvar pozemku sa nemenil a to až do súčasnosti, pričom
S. N. spolu s manželkou, ako aj susedia M. vlastnou rukou podpísali situačný náčrt z októbra 1981,
v ktorom tvar pozemku parc. č. XXXX a priebeh hranice je totožný so súčasným stavom. Mali zato,

že navrhovateľka sa nikdy nemohla oprávnene domnievať, že jej predmetná časť nehnuteľnosti patrí,
keďže sa parcely (ich tvar) nemenili a ona nikdy nemohla nakladať s predmetnou časťou ako s
vlastnou. Rovnako navrhovateľka nepreukázala ospravedlniteľný omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je
vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať
na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Pri obvyklej miere opatrnosti

bolo totiž možné sa omylu vyhnúť, nakoľko zo snímky mapy evidencie nehnuteľností je tvar predmetných
nehnuteľností dobre známy. Skutočnosť, že sa v priebehu desiatok rokov na susediacich parcelách
stavalo, prestavovalo a stavby sa tiež odstraňovali neovplyvňovala tvar nehnuteľnosti a vlastníci boli
vždy známi. Podľa odporcu navrhovateľka nepreukázala oprávnenosť držby ani skutočnosti, z ktorých
by sa dala vyvodiť dobrá viera navrhovateľky o tom, že jej časť predmetnej nehnuteľnosti patrí ako

vlastníčke. Žiadali, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal odporkyňu na náhradu trov
konania. Uviedli, že sú ochotní pristúpiť k zmierlivému riešeniu a dohodnúť sa na úprave hranice a
odpredaji časti predmetnej nehnuteľnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 17.05.2016 uviedla, že nadobudla predmetné nehnuteľnosti darom

od otca v roku 1994, narodila sa tam a žije tam od roku 1959. Jej rodina predmetnú parcelu užívala
ako rodina. Pamätala si, keď rodina odporcov opravovala predmetnú stodolu a jej stenu, pričom túto
stenu postavili bez vchodu na spornú časť parc.č. XXXX a túto neoplotili. O tom, že by sporná časť
parc.č. XXXX mala patriť odporcom sa odporcovia dozvedeli až v roku 2013, dovtedy jej toto nepovedali.
Nepamätala si, kedy bola postavená stodola na spornej časti parcely. Pamätala si už iba stenu, ktorá

bola zarovno plotu. O tom, že na spornej časti parcely pred tým stála stodola odporcov vedeli odjakživa,
tá tam stála z dôvodu, že aj ich časť stodoly zasahovala do pozemku odporcov. Stodola stojaca na
ich pozemku bola zbúraná v rovnakom čase ako stodola odporcov. Predchádzajúci vlastníci sa na tom
dohodli, že stodoly budú postavené na hranici. Uvedené stodoly mohli byť postavené okolo roku 1900.
Snímky,ktorépredložilaknávrhumáasiodroku1995,keďstavaliichdom.Ohľadomdohodyopostavení

stodôl na susediacich pozemkoch uviedla, že sa jednalo o ústnu dohodu medzi otcom strýka A., a to S.
N., t.č. nebohý, a otca starého otca Q. S., starého pána Z., t.č. nebohý. Touto dohodou si vyšli v ústrety
vzájomne, aby sa do stodôl mohli dostať vozom, lebo tieto pozemky boli úzke. Poprela, že by ju manžel
odporkyne 2/ oslovil s tým, že by nemala byť vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Na parcele č.XXXX
neboli k stodole postavenej na parc. č. XXXX/X pred tým, než zvalili stodolu v roku 1999, priľahlé chlievy

odporcov. Keď stodolu asi v roku 1999 zvalili, na pozemku parc. č. XXXX nebolo priľahlé k ich stodole
nič. Nepamätala si, že by tam boli chlievy, vždy tam bol dvor. Po zbúraní stodoly odporcov každý zo
susedov užíval svoj priestor, strýco si tam nasadil stromy, potom ich však manžel odporkyne 2/ spílil.Poukázala na to, že odporcovia ani ich právni predchodcovia predtým užívanie spornej parcely rodinou
navrhovateľky nenamietali, dovtedy netvrdili, že by mali byť vlastníkmi spornej časti parc. č. XXXX.

Odporkyňa 2/ na pojednávaní dňa 17.05.2016 uviedla, že býva v rodinnom dome postavenom na
parc. č. XXXX od 08.12.1994. Tvrdila, že vedeli o tom, že sporná časť parcely je ich, ale ich
rodina ju neobhospodarovala. Rástla tam tráva a lieska. Susedia tadiaľ prechádzali, istý čas tam mali
sedačku. Je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej časti nehnuteľnosti od roku 2013. Dovtedy do
vlastníckych vzťahov rodín N. a S. nevstupovala. Navrhovateľke do roku 2013 nepovedala, že sporná

časť nehnuteľnosti jej nepatrí. O časti tejto parcely sa nebavili až do 01.02.2016. Uviedla, že jej manžel
navrhovateľke povedal koncom 90-tych rokov, že predmetná časť parcely je ich. Bolo to v čase, keď
búrali stodolu na ich parcele, zobrazenú na č.l. 20 spisu ružovou farbou. Jej manžel o tom povedal
navrhovateľke opakovane cez pletivo. Uvedenú vec riešila až od roku 2013. Má snímku z katastrálnej
mapy z roku 2007, ktorá je totožná so všetkými predchádzajúcimi. Poukázala na mapu na č.l. 20
spisu s tým, že sa jedná o stav mapovaný v roku 1943 a tento stav je od uvedeného roku nemenný

doposiaľ. Podiel na parcele č. XXXX nadobudla darovaním. Na snímke na č.l. 19 spisu sú ružovou farbou
vyznačené ich chlievy a tieto nesúviseli so stodolou. Hranice medzi nimi tvorili hraničnú čiaru. Ich chlievy
nemohli byť zamenené za stodolu, ktorá patrila tiež im.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne 2/, oboznámením sa s podaným

návrhom, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. R. R. zo dňa 27.05.2014 a zo dňa 10.12.2015, darovacou
zmluvou zo dňa 20.05.1994, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 10C/732/1998-493 zo dňa
25.08.2011, výpismi z LV č. XXXX a č. XXX pre k.ú. R. R., snímkou z mapy evidencie nehnuteľností
zo dňa 10.08.1973, mapy vykazujúcej stav k XX.XX.XXXX, čestnými prehláseniami S. N. zo dňa
XX.XX.XXXX, Z. a A. Z. zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o preukázanie oprávnenosti užívania zo dňa

XX.XX.XXXX, listom navrhovateľky zo dňa 03.09.2013, pozvánkou do advokátskej kancelárie zo dňa
30.09.2013 s doručenkou, stanoviskom P.. Q. S. zo dňa 03.11.2013, oznámením obce R. R. k ohláseniu
drobnej stavby zo dňa XX.XX.XXXX, protokolom o vytýčení hranice pozemku zo dňa XX.XX.XXXX,
vytyčovacím náčrtom zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentáciou vytýčenia a oplotenia spornej časti
pozemku, vyjadrením odporcov zo dňa 14.07.2014, ohlásením drobnej stavby zo dňa XX.XX.XXXX so

stanoviskami spolumajiteľov okolitých parciel k zhotoveniu oplotenia, platobným výmerom na vyrubenie
dane z nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, situáciou plánu A. S. z októbra 1981, opravným uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 10C/732/1998-653 zo dňa 09.01.2014, rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 4Co/131/2013-608 zo dňa 02.05.2013, snímkou z mapy predloženej navrhovateľkou dňa
06.04.2016, čestnými prehláseniami S. N. zo dňa XX.XX.XXXX, P.. E. N. zo dňa 09.05.2016, S. Q. zo

dňa 15.05.2016 a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. R. R., okres R. zo dňa 27.05.2014 vyplýva, že navrhovateľka je
spoluvlastníčkou parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 641 m2 v podiele X/X a
A. E., rod. S., bytom K. kpt. H. XX/XX, H. M. v podiele 3/5. Vklad vlastníckeho práva bol do katastra

nehnuteľností zapísaný pod V XXX/XX.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. R. R., okres R. zo dňa 27.05.2014 vyplýva, že navrhovateľka je
spoluvlastníčkou parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 641 m2 v podiele X/X a A.
E., rod. S. v podiele 1/2, S. N., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/30, E. N., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/30

a Z. Q., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/30. Vlastnícke právo spoluvlastníkov bolo zapísané záznamom
Z XXXX/XX.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. R. R., okres R. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parc. č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 57 m2, stavby - domu s.č. XXX postaveného na parc. č. XXXX. Vklad vlastníckeho práva bol
do katastra nehnuteľností zapísaný pod V XXX/XX.

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. R. R., okres R. vyplýva, že odporca 1/ je spoluvlastníkom parc. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 900 m2 a stavby - domu s.č. XXX postaveného na parc. č. XXXX

v podiele 1/2, odporkyňa 2/ v podiele 1/4 a odporca 3/ v podiele 1/4. Vklad vlastníckeho práva bol do
katastra nehnuteľností zapísaný na základe darovacích zmlúv v prospech odporu 1/ pod V XXXX/XX,
v prospech odporcov 2/ a 3/ pod V XXXX/XX.Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX daroval S. N., nar. XX.XX.XXXX navrhovateľke nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX, a to parc. č. XXXX - dom s.č. XXX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere 57 m2, podiel 2/5 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, a to parc.č. XXXX

- zastavaná plocha - spoločným dvorom o výmere 641 m2.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 10C/732/1998-493 zo dňa z 25.08.2011, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/131/2013-608 zo dňa 02.05.2013, súd určil, že
navrhovateľ 1) S. N., rod. N., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom R. R., M. Q. č. XX v podiele

1/30, navrhovateľ 2) E. N., rod. N., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom T., S. č. XXXX/X v podiele
1/30 a navrhovateľka 3) Z. Q., rod. N., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom XX S. B..St.L., X.,
F L. v podiele 1/30 sú spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú.
R. R. ako L. parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 641 m2. Ďalšími podielovými
spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú doposiaľ v katastri nehnuteľností zapísaná odporkyňa 2) A. E.,
rod. S., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 75/150 a bez zmeny doposiaľ v katastri nehnuteľností zapísaná Z.

H., rod. N., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom R. R., D. č. XX v podiele 60/150. Vo zvyšnej časti
súd návrh navrhovateľov 1), 2), 3) týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X zamietol.

Zo snímky z mapy evidencie nehnuteľností k.ú. R. R., obec R. R., list mapy č.: XX/X, 9/1 zo dňa
XX.XX.XXXX vyhotovenej GEODÉZIA, národný podnik, Trenčín (č.l. 19 spisu) vyplýva, že na parc.č.

XXXX je postavená stavba vyznačená zelenou farbou a zo zlučiek vyznačených na zameraní budovy
vyplýva, že stavba je celou plochou postavená na parc.č. XXXX. Na hranici so susediacim pozemkom sú
postavené dve stavby vyznačené ružovou farbou a zo zlučiek vyznačených na zameraní budov vyplýva,
že stavby sú celou plochou postavené na parc.č. XXXX.

Z obnovy mapy vykonanej Geodéziou, n.p., Bratislava, mapovanej v roku 1943, vykazujúcej stav k
XX.XX.XXXX vyplýva, že na parc. č. XXXX je postavená stavba vyznačená zelenou farbou a zo zlučiek
vyznačených na zameraní budovy vyplýva, že stavba je celou plochou postavená na parc.č. XXXX. Na
parc. č. XXXX/X je postavená stavba vyznačená ružovou farbou a zo zlučiek vyznačených na zameraní
budovy vyplýva, že stavba je celou plochou postavená na parc.č. XXXX/X.

Z vytyčovacieho náčrtu na vytýčenie hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X,XXXX/X,XXXX/3,XXXX/X,XXXX/X,XXXXprek.ú.R.R.,okresR.vypracovanéhoGEOFENA,
s.r.o. so sídlom Námestie svätej Anny 21, Trenčín, IČO 44 529 970 zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
týmto vytyčovacími náčrtom geodet vytýčil hranicu spornej parcely bodmi XX, XX, XX, XX, XX, XX.

Zo situácie v obci R. R., k.ú. R. R. okres R. vyhotovenej A. S., staviteľom, R. R., N. K. č. 9, v októbri 1981
vyplýva, že na parc.č. XXXX je postavená stavba susediaca s parc.č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X
a zo zlučiek vyznačených na zameraní budovy vyplýva, že stavba je celou plochou postavená na parc.č.
XXXX. Na parc. č. XXXX/X je postavená stavba susediaca s parc.č. XXXX a zo zlučiek vyznačených na

zameraní budovy vyplýva, že stavba je celou plochou postavená na parc.č. XXXX/X. Predmetná situácia
je podpísaná A. M., B. M., S. N., B. N..

Z mapy predloženej s navrhovateľkou dňa 06.04.2016 ( č.l. 101 a 111 spisu) vyplýva, že na hranici
pozemkov č. XX a č. XX sú postavené budovy. Z predmetnej mapy nie je zrejmé, pre aké z katastrálne

územie bola vyhotovená, kto ju vyhotovil, kedy ju vyhotovil, na aký účel bola vyhotovená a či bola
registrovaná správou katastra prípadne iným štátnym orgánom.

Zo žiadosti odporcu 1/ a P.. Q. S. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že po zameraní susednej
parcely autorizovaným geodetom dňa 05.08.2013 zistili, že časť ich parc.č. XXXX, ktorej sú obaja

spoluvlastníkmi rovným dielom, je užívaná navrhovateľkou a jej príbuznými bez ich súhlasu. Predmetná
časť parcely susedí s parcelou navrhovateľky č. XXXX/X, ktorá je menšinovým spoluvlastníkom,
majoritný spoluvlastník túto parcelu neužíva. Predmetná časť parcely sa nachádza vedľa ich stodoly a
nakoľko im nie je známe, na základe akého právneho dokladu predmetnú časť parcely navrhovateľka
užíva, požiadali navrhovateľku o písomné dokladovanie oprávnenosti užívania ich časti parcely

navrhovateľkou a jej príbuznými. Uviedli, že nesúhlasia so spôsobom, akým užíva ich časť parcely a
požiadali ju o predloženie dokladu oprávňujúcim ju na užívanie predmetnej časti parcely.Listom zo dňa 03.09.2013 navrhovateľka P.. Q. S. ivoedla, že predmetný stav zavinil jeho dedko ale má
príležitosť napraviť jeho priestupok. Kládla si otázku, ako je možné, že viac ako 50 rokov užívajú túto
spornú parcelu iní vlastníci. Navrhla, aby hranice pozemkov vrátili na pôvodný stav s tým, že sporné

časti od nich odkúpi za symbolickú sumu 1,- € a zaplatí všetky úradné poplatky.

Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby obce R. R. č. SU XXXX/XXX/XXXX AL zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že obec nemá námietky voči uskutočneniu drobnej stavby - oplotenie časti pozemku parc. č.
XXXX na spoločnej hranici s pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X k.ú. R. R. v obci R. R. stavebníkmi

odporcami 1/, 2/, 3/.
Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vytýčenia sa zúčastnili
odporcovia 1/ a 2/, S. N. ako spoluvlastník parc. č. XXXX/X a navrhovateľka ako spoluvlastníčka parc.
č. XXXX/X, pričom navrhovateľka vzniesla pripomienky k vytýčeného hranice s tým, že nesúhlasila s
vytýčením hranice, nakoľko v minulosti tento pozemok užívali bez problémov.

Zo stanovísk časti spolumajiteľov okolitých parciel k zhotoveniu oplotenia vyplýva, že A. E. ako
spoluvlastníčka parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X vyjadrila súhlas s výstavbou oplotenia aj s prípadným
vstupom na jej pozemky.

Z čestného prehlásenia S. N., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že stodoly boli vzájomne

vypustené do susediacich parciel, nakoľko sa jeho starí rodičia ústne dohodli so susedom o využívaní
pozemkov z dôvodu zväčšenia plochy stodôl s tým, že po odstránení stavieb si nebudú robiť nárok na
tieto prepožičané plochy. Po odstránení presahujúcich častí stodôl každý užíval svoj pás celej parcely,
ktoré boli od seba oddelené plotom a múrmi stavieb. Až do leta minulého roku nebol žiadny spor o to,
že by časť parcely na ktorej stála do 50-tych rokov minulého storočia stodola Z., mala patriť k pozemku

Z.. Nie je mu známe, z akého dôvodu a odkedy je táto časť pozemku evidovaná vo vlastníctve Z., resp.
po prededení vo vlastníctve S..

Z čestného prehlásenia Z. Z., nar. XX.XX.XXXX a A. Z., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 04.05.2014 vyplýva,
že títo osvedčujú, že čestné prehlásenie S. N. zo dňa 02.05.2014 vychádza zo skutočností, ktorá je aj

im dobre známa a potvrdzujú pravdivosť jeho čestného vyhlásenia.

Z čestného prehlásenia S. N., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 12.05.2016 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník pozemku parcely registra C parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
641 m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. R. s podielom X/XX k celku svoj podiel na pozemku

bezodplatne bez časového obmedzenia fakticky prenechal k užívaniu navrhovateľke, ktorá tento
pozemok spolu so svojim manželom a deťmi užíva ako vlastný nepretržite a nerušene od roku 1994. Do
roku 1994 predmetný pozemok užíval on spolu s manželkou aj s deťmi s výslovným súhlasom ostatných
spoluvlastníkov, ktorí o užívanie pozemku nejavili záujem a tento mu k užívaniu prenechali. V roku 1994
ho daroval navrhovateľke.

Z čestného prehlásenia E. N., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 09.05.2016 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník parcely registra C parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 641 m2,
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. R. s podielom 1/30 k celku svoj podiel na pozemku bezodplatne
bez časového obmedzenia fakticky prenechal k užívaniu navrhovateľke, ktorá tento pozemok spolu so

svojim manželom a deťmi užíva ako vlastný nepretržite a nerušene od roku 1994. Pred ňou pozemok
užíval otec navrhovateľky S. N., ktorý jej ho spolu s ostatnými nehnuteľnosťami daroval.

Z čestného prehlásenia S. Q. nar. XX.XX.XXXX zo dňa 15.05.2016 vyplýva, že je právnym nástupcom Z.
Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcely registra C parc.č. XXXX/

X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 641 m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. R. R. s podielom
1/30 k celku, svoj podiel na pozemku bezodplatne bez časového obmedzenia fakticky prenechal k
užívaniu navrhovateľke, ktorá tento pozemok spolu so svojim manželom a deťmi užíva ako vlastný
nepretržite a nerušene od roku 1994. Pred ňou pozemok užíval otec navrhovateľky S. N., ktorý jej ho
spolu s ostatnými nehnuteľnosťami daroval. Ako právny nástupca Z. Q. s takýmto užívaním pozemku

bez výhrad vyjadril súhlas.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 129 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaný návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany práva navrhovateľky, či sa ním
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba je prípustná

pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súd mal za to, že navrhovateľka
preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, ktorý bol daný tým, že zápis údajov o
vlastníctve nehnuteľností v katastri nehnuteľností je možné uskutočniť len na základe meritórneho
rozhodnutia súdu.

V zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je návrh
na začatie konania neúplný, nezrozumiteľný alebo nesprávny, súd v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
uznesenímvyzveúčastníka,abynesprávne,neúplnéalebonezrozumiteľnépodaniedoplnilaleboopravil
v stanovenej lehote. Súd mal za to, že z podaného návrhu je zrejmé, čoho sa navrhovateľka domáha,

a to určenia vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXXX pre k.ú. R. R., na ktorej stála pôvodne
stodola odporcov, resp. ich právnych predchodcov s tým, že hranicu sporného pozemku tvorí múr novej
stodoly odporcov stojacej na parc. č. XXXX pre k.ú. R. R. a parc. XXXX/X pre k.ú. R. R.. Vzhľadom
k tomu, že sporná časť parcely nebola doposiaľ zameraná geometrickým plánom, navrhla v konaní
ustanoviť znalca na jeho vypracovanie. Súd preto podaný návrh považoval za dostatočne zrozumiteľný,

hoci samotný petit návrhu odkazoval pri špecifikácii spornej nehnuteľnosti - novovytvorenej parcely na
dôkaz, ktorý navrhovala navrhovateľka v konaní vykonať.

Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho účelom je uvedenie faktického
stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva fyzickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej
doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú
spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba
po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to
časti parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 900 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. R.
Teplá, okres R. v časti, na ktorej stála pôvodná stodola odporcov, resp. ich právnych predchodcov s tým,
že hranicu spornej časti parc.č. XXXX tvorí múr novej stodoly odporcov postavenej na parc. č. XXXX

a parc. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 641 m2 pre k.ú. R. R. okres R., zapísanej na
LV č. XXXX, ktorej podielovou spoluvlastníčkou je navrhovateľka v podiele 2/5. Navrhovateľka uviedla,
že spornú nehnuteľnosť vydržala, nakoľko ju ona aj jej právni predchodcovia minimálne od 50-tych
rokov 20. storočia až do augusta 2013 nerušene a dobromyseľne užívali ako vlastnú. Tvrdila, že sporná
nehnuteľnosť vždy patrila k parc.č. XXXX/X, hoci na nej bola v minulosti postavená časť pôvodnej

stodoly odporcov, resp. ich právnych predchodcov. Časť pôvodnej stodoly odporcov bola postavená na
spornej nehnuteľnosti na základe ústnej dohody právnych predchodcov vlastníkov parciel č. XXXX a č.
XXXX/X s tým, že časť pôvodnej stodoly právnych predchodcov navrhovateľky mala byť postavená na
pozemku parc. č. XXXX. Malo sa jednať o ústnu dohodu právnych predchodcov účastníkov konania,ktorou si mali vyjsť v ústrety za účelom vjazdu do pôvodných stodôl. Po zbúraní oboch pôvodných
stodôl odporcovia postavili novú stodolu s menším pôdorysom, ktorá nebola postavená na spornej
nehnuteľnosti a jej múr tvoril prirodzenú hranicu parciel č. XXXX a XXXX/X. Podiel 2/5 na parc. č. XXXX/

X navrhovateľka nadobudla od svojho otca S. N. na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Listiny, ktoré predložila navrhovateľka spolu s návrhom, mala navrhovateľka k dispozícii od roku 1995.
OtecnavrhovateľkyS.N.podpísalsituáciuvobciR.R.,k.ú.R.R.,okresR.vyhotovenúA.S.,vyhotovenej
v októbri 1981.

Subjektom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo. U iných
osôb, ako sú manželia, vzniká v dôsledku ich spoločnej dobromyseľnej držby, ak sú u všetkých týchto
osôb splnené podmienky vydržania, podielové spoluvlastníctvo. V prípade, keď spoločnú nehnuteľnosť
výlučne užíva jeden z podielových spoluvlastníkov z titulu podielového spoluvlastníctva, pričom z
ospravedlniteľného dôvodu drží súčasne aj susediacu časť cudzieho pozemku, potom, ak sú splnené
predpoklady vydržania, nevydrží takýto pozemok zásadne výlučne pre seba, ale do podielového

spoluvlastníctva, teda aj pre ostatných spoluvlastníkov podľa pomeru ich spoluvlastníckych podielov.
Tentozáverbyneplatilvprípade,žebyostatníspoluvlastníci(neužívajúcipredmetnýpozemok)neboliso
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im predmetný pozemok ako spoluvlastníkom patrí (Ro NS
ČR z 19.07.2010 sp.zn. 22Cdo/4166/2008). Navrhovateľkou predložené čestné prehlásenia ostatných
spoluvlastníkov parc.č. XXXX/X o tom, že jej prenechali bezodplatne a po neobmedzený čas svoj podiel

na parc. č. XXXX/X do užívania nesvedčí o tom, že by boli v dobrej viere, že im predmetný pozemok
ako spoluvlastníkom nepatrí. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka je spôsobilým subjektom
vydržania, avšak spornú nehnuteľnosť nemohla vydržať do výlučného vlastníctva ale do podielového
spoluvlastníctva vo výške podielu 2/5, nakoľko vydržanie spornej nehnuteľnosti odvodzovala od svojho
spoluvlastníckeho práva k parc. č. XXXX/X, ktorej je spoluvlastníčkou v podiele 2/5.

Ďalšou podmienkou vydržania je spôsobilý predmet držby. Predmetom vydržania môže byť všetko,
čo môže byť predmetom držby podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Spôsobilým predmetom
vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok, ktorý je časťou parcely. (Rc XX/XXXX) Keďže sa
navrhovateľka podaným návrhom domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to k časti

parc.č. XXXX, mal súd za to, uvedená podmienka vydržania splnená je.

Po vykonanom dokazovaní však súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky vydržania, a to
oprávnenosť držby a dobrá viera navrhovateľky ako vydržateľa.

Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, ktorá musí mať charakter držania veci so
zámerom mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak
je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. V
pochybnostiach sa má zato, že držba je dobromyseľná. Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom
na existenciu právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s

vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a dobrú vieru držiteľa o tom, že mu vec podľa práva
patrí. Uvedené podmienky spolu súvisia a navzájom sa podmieňujú.

Navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k parc. č. XXXX/X v podiele 2/5 darovacou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX od svojho otca S. N.. Tvrdila, že sporná nehnuteľnosť bola súčasťou parc. č. XXXX/X

pričom na základe ústnej dohody právnych predchodcov navrhovateľky a odporcov dovolili jej právni
predchodcovia právnym predchodcom odporcov postaviť si na spornej nehnuteľnosti časť pôvodnej
stodoly.Svojetvrdenieotom,žepredvýstavboupôvodnejstodolyprávnychpredchodcovodporcovmala
byť sporná nehnuteľnosť súčasťou parc.č. XXXX/X navrhovateľka nepreukázala žiadnym dôkazom. O
uvedenej skutočnosti nesvedčí ani mapa predložená navrhovateľkou súdu dňa 06.04.2016 (č.l. 101 a

111 spisu). Z tejto mapy je zrejmé, že na hranici pozemkov č. XX a č. XX sú postavené budovy, ktoré
vizuálne vzájomne zasahujú do týchto susediacich pozemkov bez toho, že by bola cez tieto budovy
vedená hraničná čiara. Ak by aj pozemok č. XX predstavoval parc. č. XXXX/X a pozemok č. XX parc.
č. XXXX, nevyplýva z tejto mapy tvrdenie navrhovateľky o tom, že sporná nehnuteľnosť bola súčasťou
parc. č. XXXX/X. Súd však poukazuje na to, že z uvedenej mapy nie je zrejmé, pre aké katastrálne

územie bola vyhotovená, kto ju vyhotovil, kedy ju vyhotovil, na aký účel bola vyhotovená a či bola
registrovaná správou katastra, prípadne iným štátnym orgánom. Z uvedených dôvodov nemohol súd
považovať uvedenú mapu za hodnoverný dôkaz.Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že mala vedomosť o tom, že právni predchodcovia odporcov
časť pôvodnej stodoly postavili na spornej nehnuteľnosti asi v roku 1900 a túto v 50-tych rokoch 20
storočia zbúrali. Tiež uviedla, že jej právni predchodcovia aj ona vždy vedeli o tom, že na spornej

nehnuteľnosti bola postavená časť pôvodnej stodoly právnych predchodcov odporcov. Odporcovia
predložili v konaní situáciu parciel č. XXXX a XXXX/X, ktorej plány vypracoval A. S. v októbri 1981
(č.l. 47 spisu), na ktorej sa nachádza podpis S.B., ktorý bol právnym predchodcom navrhovateľky a
navrhovateľka predložila spolu s návrhom snímku z mapy evidencie nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX
a mapu vykazujúcu stav k 01.12.1985 (č.l. 19 a 20 spisu), pričom uviedla, ž nimi disponuje od

roku XXXX. Z týchto listín vyplýva, že na parc.č. XXXX je postavená stavba hraničiaca s parc. č.
XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, pričom zo zlučiek vyznačených na zameraní budovy vyplýva,
že stavba je celou plochou postavená na parc. č. XXXX. Značka zlučky oznamuje, že čiara nie je
hranicou parcely. Čiary v mape označené „zlučkou“ sa používajú napríklad na vyznačenie obrysu stavieb
(domov, ciest). Zlučka teda zlučuje mnohouholníky na oboch svojich stranách tak, že sú súčasťou
rovnakej parcely. Z uvedených listín vyplýva, že navrhovateľke aj jej právnemu predchodcovi S. N.

boli známe zamerania hranice a tvar parciel XXXX a XXXX/X, a preto nemožno posúdiť držbu spornej
nehnuteľnosti navrhovateľkou ako oprávnenú. V tomto smere nemožno držbu navrhovateľky hodnotiť
ako dobromyseľnú, nakoľko táto pri zachovaní náležitej opatrnosti musela mať pochybnosť o existencii
svojho práva. Uvedená pochybnosť vyplýva nielen z vyjadrenia navrhovateľky o tom, že ona aj jej právni
predchodcovia mali vedomosť o tom, že na spornej nehnuteľnosti do 50-tych rokov 20. storočia stála

časť pôvodnej stodoly odporcov ale najmä skutočnosť, že jej právny predchodca a aj ona sama mala
vedomosť o hraniciach a tvare susediacich parciel č. XXXX a č. XXXX/X z predloženej snímky, mapy a
situácie. U navrhovateľky a jej právnych predchodcov sa teda jednalo o držbu v rozpore so záznamom v
katastrinehnuteľností,hocihranicamedziparcelamič.XXXXač.XXXX/Ximbolaznámazpredložených
listín. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že nevedela čo znamená zlučka na zobrazenej mape, snímke a

situácii súd považoval za irelevnatné, nakoľko sa jednalo o technické podklady evidencie nehnuteľností.

Hoci navrhovateľka tvrdila, že spornú nehnuteľnosť nerušene užívali jej právni predchodcovia a
ona od 50-tych rokov 20. storočia, toto tvrdenie pre naplnenie dobrej viery nestačí. Presvedčenie
navrhovateľkyotom,žejejvecpatríaženekonábezprávne,musíbyťpodloženédôvodomoprávňujúcim

na toto presvedčenie, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivom nadobudnutí. Odstránenie pôvodnej
stodoly právnych predchodcov odporcov zo spornej nehnuteľnosti a výstavby novej stodoly s menším
pôdorysom tak, že stena novej stodoly opticky tvorí hranicu s parc. č. XXXX/X nemôže byť výlučne
hľadiskom pre posúdenie dobrej viery navrhovateľky ako držiteľa. Súd mal za to, že navrhovateľka
nedržala spornú nehnuteľnosť ani v ospravedlniteľnom omyle. Jedným z hľadísk pre posúdenie

ospravedlniteľného omylu držiteľa je pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Hoci
je sporná nehnuteľnosť vo výmere podstatne menšej ako je výmera parc. č. XXXX/X, a to cca.
24 m2 oproti výmere 641 m2, na uvedenú skutočnosť nemohol súd prihliadnuť, nakoľko sporná
nehnuteľnosť je zreteľne viditeľná vo všetkých predložených mapách, zreteľne tvorí súčasť parc. č.
XXXX a opticky vytvára z parcely č. XXXX tvar písmena L, pričom parc. č. XXXX a XXXX/X viditeľne

nemajú tvar obdĺžnikov. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na existenciu ústnej dohody medzi právnymi
predchodcami účastníkov o tom, že si vzájomne umožnili postaviť časti pôvodných stodôl na susedných
pozemkoch, k tomu súd dodáva, že za domnelý právny titul nemožno považovať ústnu dohodu medzi
vlastníkom a držiteľom. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej
prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v

prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje.
Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže následne viesť k vydržaniu. Preto
na vydržanie spornej nehnuteľnosti navrhovateľkou nemohla mať uvedená ústna dohoda právnych
predchodcov účastníkov žiaden vplyv. Súd z dôvodov, že navrhovateľka a aj jej právni predchodcovia
mali vedomosť o tom, že na spornej nehnuteľnosti do 50-tych rokov 20. storočia stála pôvodná stodola

právnych predchodcov odporcov a že mali vedomosť o hraniciach a tvare parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/
X z predloženej snímky, mapy a situácie, nepovažoval držbu spornej nehnuteľnosti navrhovateľkou ako
oprávnenú a v dobrej viere. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že neboli naplnené všetky
podmienky vydržania spornej parcely navrhovateľkou, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd zamietol návrh navrhovateľky na doplnenie dokazovania výsluchom svedka S. N., ktorého navrhla
vypočuť k ústnej dohode právnych predchodcov účastníkov o výstavbe pôvodných stodôl, nakoľko
držba nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o ústne uzavretú zmluvu, nemôže následne viesť k vydržaniu. Súd
zamietol aj návrhy na doplnenie dokazovania vykonaním obhliadky a vyhotovením geometrického plánu,nakoľko po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky vydržania, a
to oprávnenosť držby a dobrá viera navrhovateľky ako vydržateľa, preto vykonanie týchto dôkazov pre
rozhodnutie vo veci súd považoval za nadbytočné a neúčelné. Rovnako súd zamietol návrh na doplnenie

dokazovania výsluchom odporcov 1/ a 3/ a manžela odporkyne 2/ Q. S., nakoľko súd mal za to, že
v konaní nebola preukázaná oprávnenosť držby a dobrá viera navrhovateľky ako vydržateľa, a preto
považoval za nehospodárne vypočúvať uvedené osoby k skutočnostiam týkajúcim sa splnenia ďalších
podmienok vydržania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ mali vo veci plný úspech, preto im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada
trov konania. Súd preto odporcom 1/, 2/, 3/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 334,06 €
(1 x prevzatie a príprava veci po 61,84 € + 1 x rež. paušál po 8,04 €, 1 x vyjadrenie zo dňa 14.07.2014
po 61,84 € + 1 x rež. paušál po 8,04 €, 1 x rokovanie s protistranou dňa 01.10.2014 po 30,92 € + rež.

paušál po 8,04 €, účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa 09.02.2016 po
16,50 € + rež. paušál po 8,58 €, účasť na pojednávaní po 66,- € + rež. paušál po 8,58 €, 20 % DPH zo
sumy 278,38 € v sume 55,68 €), ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľka povinná zaplatiť
na účet zástupcu odporcov 1/, 2/, 3/.

Súd odporcom nepriznal odmenu, rež. paušál a DPH za úkony advokáta - ďalšia porada s klientom
dňa 19.01.2016 a dňa 17.05.2016, nakoľko ich vykonania odporcovia nepreukázali. Zároveň súd znížil v
zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenu za úkon - účasť na pojednávaní dňa 09.02.2016
na jednu štvrtinu základnej sadzby tarifnej odmeny, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že odporkyňa je povinná
splniť povinnosť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.