Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Rapčanová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/596/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413205327
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5413205327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky: D. A.,
rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. R. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Jankou
Kantíkovou, advokátkou so sídlom T., N. A. S. XX, proti odporcom: 1/ OTP Banka Slovensko, a. s.,
so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, 2/ V. Y., bytom F. K., V. XXXX/XX, 3/ Ing. V. W.,
bytom F. K., B. č. XXXX/XX, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a znaleckého posudku a o nariadenie
upustenia od dobrovoľnej dražby, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
č. k. 6C/118/2013-395 zo dňa 20. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/ až 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 6C/118/2013-395 zo dňa 20. 05. 2015 návrh zamietol v celom
rozsahu a odporcom 1/ až 3/ náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 26. 08. 2013 domáhala vyslovenia
neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 004/4003/03/HU
podpísanej dňa 09. 12. 2003 medzi odporcom 1/, odporcom 2/ a záložcom D. Q. (navrhovateľkou).

Súčasne sa domáhala vyslovenia neplatnosti znaleckého posudku č. 153/2003 zo dňa 09. 11. 2003
vypracovaného Ing. Mariánom Pilkom za účelom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX, kat. úz. F. R. a tiež nariadenia upustenia od dobrovoľnej dražby. Návrh odôvodnila tým, že
záložnú zmluvu, na základe ktorej sa má vykonať dobrovoľná dražba, nikdy nepodpísala a o jej existencii
nič nevedela.
Okresný súd návrh navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena navrhovateľkou ohľadne svojich tvrdení o skutočnostiach, ktoré by mohli mať

za následok neplatnosť zmluvy - absenciu podpisu konajúcej osoby, konanie v omyle, či využitie ľsti,
zamietol.
Súd návrh navrhovateľky zamietol aj v časti určenia neplatnosti znaleckého posudku, nakoľko znalecký
posudok nemá povahu právneho úkonu. Znalecký posudok je len výsledkom faktickej odbornej činnosti,
vo vzťahu ku ktorému môže byť zisťovaná len jeho správnosť, či prípadná nesprávnosť. Keďže nejde
o právny úkon, nemožno ho posudzovať z hľadiska jeho platnosti či neplatnosti. Na tomto určení by
nakoniec navrhovateľka nemohla mať ani naliehavý právny záujem, keď vyhovením takémuto návrhu

by sa jej právne postavenie nijako nezmenilo.
Súd napokon zamietol i návrh navrhovateľky, pokiaľ sa domáhala upustenia od dobrovoľnej dražby, a to
z dôvodu, že v súvislosti s dobrovoľnou dražbou sa záložca môže domáhať len určenia jej neplatnosti,
a to po jej vykonaní (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách). Aj keby sanavrhovateľka mohla domáhať upustenia od dobrovoľnej dražby, návrh by bol nedôvodný v nadväznosti
na skutočnosť, že dôvod na upustenie od dražby - neplatnosť záložnej zmluvy - sa jej v konaní preukázať
nepodarilo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) a odporcom, ktorým ako úspešným účastníkom konania vzniklo právo na náhradu trov konania ich
náhradu nepriznal, nakoľko žiaden z odporcov si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie,

ktorým sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. c/, d/, f/ O. s. p.).
Uviedla, že svoj nárok oprela o skutočnosť, že ako záložca nikdy nepodpísala zmluvu o zriadení
záložného práva. O existencii predmetnej záložnej zmluvy nemala žiadnu vedomosť, až kým nebola na

predmet zálohu vyhlásená dobrovoľná dražba z dôvodu, že odporca 2/ nesplácal riadne a včas úver.
Nikdy by dobrovoľne a vedome nezaložila nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, a to rodinný dom, v
ktorom býva. Podľa vyjadrení svedka Ing. V. E., ktorý bol v čase podpisu záložnej zmluvy pracovníkom
odporcu 1/, museli byť pri podpise záložnej zmluvy prítomní osobne v priestoroch banky dlžník aj záložca
a za odporcu 1/ Ing. V. E. a riaditeľka pobočky banky. V období roku 2003 však nikdy nebola osobne v

priestoroch OTP Banky Dolný Kubín za účelom podpisu zmluvy o zriadení záložného práva. Z výpovede
odporcu 2/ vyplýva, že predmetná záložná zmluva sa podpisovala v priestoroch redakcie novín Orava,
ktoré v tom čase vlastnil a ona v nich pracovala. Odporca 2/ jej v tom čase dával podpisovať rôzne
dokumenty a má za to, že jej medzi ne vložil aj predmetnú záložnú zmluvu, avšak popiera akúkoľvek
vedomosť o nej v tom období.

Odvolanie proti rozsudku podala navrhovateľka aj osobne. V odôvodnení namietala vykonanie
dokazovania znaleckým posudkom vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného
zboru zo dňa 09. 03. 2015 v trestnom konaní vedenom na OR PZ v Dolnom Kubíne vo veci ČVS:
ORP-474/OEK-DK-2013 z dôvodu, že toto konanie v tom čase nebolo právoplatne skončené, a teda

daný dôkaz nebolo možné použiť ako listinný dôkaz pre spravodlivé rozhodnutie v civilnom konaní.
Znalecký posudok sa pritom nezaoberá možnosťou sfalšovania jej podpisov, keď takúto možnosť
neskúmal a z jeho záverov ani jednoznačne nevyplýva, že by iná osoba nemohla dokonale napodobniť
jej podpisy. Odporca 2/ s ňou dlhé roky spolupracoval, mal k dispozícii množstvo jej podpisov a je
pravdepodobné, že iná osoba si mohla nacvičiť jej podpisy tak, že sú takmer na nerozoznanie od jej

podpisov. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že neuniesla dôkazné bremeno,
že jej mohol odporca 2/ zmluvu o zriadení záložného práva podstrčiť na odpis, neuviedol však žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by takýto záver súdu osvedčili, čím sa napadnuté rozhodnutie stáva
nepreskúmateľným a zakladá inú vadu konania.
Súd podľa nej nevenoval ani dostatočnú, resp. žiadnu pozornosť rozporom vo výpovediach účastníkov

konania o tom, kde bola záložná zmluva podpísaná. Odporca 2/ tvrdil, že záložná zmluva bola podpísaná
mimo priestorov banky, avšak pracovníci odporcu 1/ vylúčili možnosť podpísať záložnú zmluvu mimo
priestorov banky. Žiadny zo svedkov, pracovníkov odporcu ju neoznačil za osobu, ktorá prišla do
banky záložnú zmluvu podpísať. Súd neskúmal všetky potrebné skutočnosti, ktoré by mohli objasniť
okolnosti vzniku a podpisu zmluvy o hypotekárnom úvere, dodatku č. 1 k tejto zmluve, zmluvy o

zriadení záložného práva, návrhu na vklad záložného práva a doručovania rozhodnutia katastrálneho
úradu o vklade záložného práva. Ona tieto listiny nikdy nepodpísala, ani prevzatie rozhodnutia katastra
nehnuteľností o vklade záložného práva. Súd neskúmal ani okolnosti uzavretia poistnej zmluvy na
založenú nehnuteľnosť, ani okolnosti samotného plnenia poistnej zmluvy. Uvedené skutočnosti podľa
nej nasvedčujú úverovému podvodu a vedomému konaniu odporcov 2/, 3/, pracovníkov odporcu 1/ a

pracovníkov katastra.
Nesúhlasila ani so zamietnutím návrhu o určenie neplatnosti znaleckého posudku považujúc tento za
právny úkon, resp. neoddeliteľnú súčasť právneho úkonu, bez ktorej by zmluva o zriadení záložného
práva nemohla vzniknúť. Ak by bola preukázaná nepravdivosť - nesprávnosť znaleckého posudku a
bolo by dokázané, že skutočná cena nehnuteľností je oveľa nižšia, nespĺňajúca kritéria obchodných

podmienok banky, bolo by osvedčené, že sa v právnom postavení záložcu ani nachádzať nemala.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. §

202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal
rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, odvolania navrhovateľky a obsahu spisu dospel

k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie (súc viazaný návrhmi účastníkov
konania), ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p., pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak
skutkovým ako aj právnym, sa v plnom rozsahu stotožňuje. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie i náležite
odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne
zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci

podstatné, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolanie navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď jeho obsah nie je podľa
názoru odvolacieho súdu spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa vyslovených v

napadnutom rozhodnutí z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Navrhovateľka ako
odvolateľka neuviedla žiadne také tvrdenia, ktoré by neboli známe už v konaní pred súdom prvého
stupňa, pričom s týmito sa v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo vysporiadal už okresný súd.

Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, v nadväznosti na odvolacie námietky

navrhovateľky odvolací súd uvádza, že ťažisko konania v prejednávanej veci spočíva vo vyriešení
otázky platnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky č. ZZ1
k ÚZ č. 004/4003/03HU, uzavretej dňa 09. 12. 2003 medzi navrhovateľkou a odporcami 1/, 2/. I keď
navrhovateľka namieta, že by uvedenú zmluvu podpísala, jej tvrdenie vyvracajú svojimi výpoveďami
jednak odporca 2/, svedok Ing. V. E. i znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/14348, podľa záverov ktorého podpis na predmetnej
záložnej zmluve vyhotovila navrhovateľka. Samotná skutočnosť, že trestné konanie nebolo skončené
pritom nebráni použitiu uvedeného znaleckého posudku ako listinného dôkazu v civilnom konaní,
pričom voči vykonaniu tohto dôkazu navrhovateľka v konaní pred okresným súdom nenamietala. Pokiaľ
navrhovateľka v odvolaní namieta, že znalecký posudok sa nezaoberal možnosťou sfalšovania jej

podpisu, pre uvedené skúmanie nebol dôvod, pokiaľ znalec podpis na záložnej zmluve vyhodnotil ako
podpis navrhovateľky. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na to, že i keď navrhovateľka
namieta, že by uvedenú zmluvu podpísala, z jej podaní ale i výpovedí v konaní vyplýva, že podpísanie
zmluvy i pripúšťa, avšak s tým, že táto jej mohla byť „podstrčená“ na podpis odporcom 2/ spolu s
ďalšími listinami. Za daného stavu nie je dôvodné zisťovať, či jej podpis na záložnej zmluve nemôže

byť sfalšovaný. Nemožno pritom opomenúť ani notársku zápisnicu č. N 201/2003, NZ 125713/2003
spísanú dňa 22. 12. 2003 (t. j. po uzavretí spornej záložnej zmluvy) notárom Milanom Kleňom, v
ktorej navrhovateľka (spolu s odporcom 2/) vyhlásila, že uzatvorila Zmluvu o zriadení záložného práva
na nehnuteľnosti ZZ1 k ÚZ č. 004/4003/03HU dňa 09. 12. 2003. Uvedenú skutočnosť navrhovateľka
nepoprela, i keď uviedla, že to čo podpisovala nečítala. Takéto konanie pritom nemožno považovať za

omyl či využitie ľsti, keďže je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne,
inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd neskúmal okolnosti uzatvorenia zmluvy o
hypotekárnom úvere, dodatku č. 1 k nej, čerpanie úveru, jeho použitie odporcom 2/ či uzavretie poistnej

zmluvy, neuviedla aký by mali mať uvedené skutočnosti vplyv na platnosť záložnej zmluvy, keď jej
neplatnosť odvodzovala od skutočnosti, že túto nepodpísala. V súvislosti s námietkou navrhovateľky
vo vzťahu k rozporom vo výpovedi svedka Ing. E. a odporcu 2/, i keď odporca 2/ uviedol rôzne miesto
podpisu záložnej zmluvy (notársky úrad, kaviareň), uvedené následne vysvetlil tým, že v kaviarni bol
podpísaný návrh na vklad, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že i na notárskom úrade bola

podpísaná notárska zápisnica, v ktorej navrhovateľka uznala uzatvorenie spornej záložnej zmluvy.
Vzhľadom na odstup času sa pritom vysvetlenie odporcu nejaví ako nelogické.Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neunesení
dôkazného bremena navrhovateľkou. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že pokiaľ
navrhovateľka namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že súd okrem

konštatovania o neunesení dôkazného bremena o podstrčení záložnej zmluvy odporcom 2/ neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by takýto záver osvedčili, nie je úlohou súdu osvedčovať akékoľvek
skutočnosti. V sporových konaniach (akým je i toto konanie) dominuje prejednávací princíp a princíp
kontradiktórnosti, ktorého cieľom je riešiť a rozhodnúť existujúci spor medzi účastníkmi konania, ktorí
stoja proti sebe v postavení žalobcu a žalovaného. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje

práve účastníkov konania, ktorí sú povinní tvrdiť určité skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy. Úloha
súdu v súdnom konaní spočíva v hodnotení, či si účastníci splnili dôkaznú povinnosť a uniesli dôkazné
bremeno. Miera, akou si účastníci konania splnia svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, potom
predurčuje skutkový záver súdu, ktorý mu slúži ako základ pre právne posúdenie uplatňovaného nároku.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia aj vo vzťahu k

návrhu navrhovateľky na určenie neplatnosti znaleckého posudku, keď skutočne v danom prípade nejde
o právny úkon, určenia neplatnosti ktorého sa možno domáhať.

Pokiaľ navrhovateľka nepreukázala, že by záložnú zmluvu nepodpísala, resp. vykonané dokazovanie
uvedené tvrdenie navrhovateľky vyvracia, a navrhovateľka neuviedla žiaden iný dôvod neplatnosti

záložnej zmluvy, nebolo možné vyhovieť ani návrhu navrhovateľky na nariadenie upustenia od
dobrovoľnej dražby z tohto dôvodu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac so závermi súdu prvého
stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí, napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý
odvolaním, keď okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu v
spore (§ 142 ods. 1 O. s. p.) i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov konania (§ 151 ods.
1 O. s .p.).

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešnými
účastníkmi odvolacieho konania boli odporcovia, ktorí si však náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1
O. s. p. neuplatnili, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.