Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115205735
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115205735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, vo veci starostlivosti o maloletého P. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: otca G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. XX, a matky S. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Timkom, advokátom so sídlom Nitra,
Štefánikova trieda 6, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/64/2015-99 zo dňa 05.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil svoj predchádzajúci rozsudok č. k. 18C/52/2007-31
zo dňa 17.04.2007 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletého P. K.
zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona počnúc dňom 04.03.2015, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám otca. Zročné výživné za čas od 04.03.2015 do 31.01.2016 súd vyčíslil sumou

295,66 eura, ktorú matke povolil platiť v splátkach mesačne po 20 eur spolu s bežným výživným počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody
splátok. Ďalším výrokom upravil styk matky s dieťaťom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s ním
v nepárnom týždni v kalendárnom roku od piatka od 14.00 hod. do nedele do 16.30 hod., ďalej počas
letných školských prázdnin od 01.07. od 9.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 9.00 hod.
do 15.08. do 19.00 hod., v čase jarných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od pondelka
od 9.00 hod. do soboty do 19.00 hod, v čase veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku od

Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 13.00 hod, v čase vianočných sviatkov
a zimných prázdnin v každom párnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 19.00 hod. a v každom
nepárnom roku od 28.12. od 9.00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 16.30 hod.
s tým, že matka si maloleté dieťa prevezme v mieste jeho bydliska a na tom istom mieste po ukončení
styku dieťa odovzdá. Otcovi súd uložil povinnosť maloleté dieťa na stretnutia s matkou včas a riadne
pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie. Súd zároveň dieťaťu aj rodičom uložil výchovné opatrenie -
povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať

prostredníctvom Ústavu klinickej psychológie so sídlom Špitálska 6, Nitra. O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 18C/52/2007 zo dňa 17.04.2007, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný na výživné vo výške 2.000 Sk mesačne a bol upravený aj styk otca s

dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s ním kedykoľvek po predchádzajúcej dohode s matkou.
Ďalším rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/173/2011-24 zo dňa 17.08.2011 súd zmenil výrok
rozvodového rozsudku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom počas bežného roka v nepárnom
týždni od piatka od 13.00 hod. do nedele do 16.30 hod. a počas letných školských prázdnin dva týždne
v júli, dva týždne v auguste a aj počas ďalších sviatkov v roku. Dňa 04.09.2013 podala matka návrh

na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. 24P/269/2013; po
uskutočnení znaleckého dokazovania bolo konanie na návrh matky zastavené. Zo znaleckého posudku
znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., zo dňa 24.10.2014 súd zistil, že syn má pozitívny vzťah k obom
rodičom, chce sa stretávať so svojím otcom, ale vyjadril svoj bližší vzťah k matke. Hodnotenie rodičov
navzájomjeprevažnenegatívne,kritickéaodmietavé,čovážnenarúšaosobnúarodinnúidentitudieťaťa
a zneisťuje ho, blokuje jeho vlastné prežívanie, jeho detskú spontaneitu a destabilizuje jeho psychiku. Za

zásadné znalkyňa považovala potrebu rodinnej terapie, kedy je vhodné zapojiť oboch partnerov rodičov,
prípadne starých rodičov z oboch strán. V čase späťvzatia návrhu na zákaz styku s matkou (05.03.2015)
sa maloletý nachádzal u svojej matky, no po tom, čo mu táto vyčítala a údajne aj vulgárne nadávala kvôli
jeho vyjadreniu u psychologičky, že sa chce s otcom stretávať, odmietol u nej zotrvať. Podporu mal aj
u starých rodičov zo strany matky, u ktorých zostal a neskôr sa presťahoval k starým rodičom zo strany

otca. Otec následne začal vykonávať osobnú starostlivosť dieťaťa a vykonáva ju riadne, zabezpečuje
jeho materiálne aj citové potreby a dieťa vyrastá v pokojnej atmosfére. Po prerušení kontaktov sa syn
s matkou začal znovu kontaktovať na základe dohody rodičov, uskutočnenej prostredníctvom kolízneho
opatrovníka. K odmietaniu kontaktov syna s matkou prišlo znovu po tom, čo sa dozvedel o vymáhaní
výživného matkou proti otcovi, kedy výživné neplatil. Znalkyňa konštatovala, že vtedy zlyhali obaja

rodičia.

Súd poukázal na to, že kolízny opatrovník vykonal pohovor, pri ktorom sa maloletý vyjadril, že u otca
býva od konfliktu s matkou, že s priateľkou otca má dobrý vzťah a vychádza s ňou lepšie ako vychádzal
s priateľom matky, že u otca sa cíti dobre a keď je otec v práci, on je u babky z otcovej strany, pričom s

matkou sa nestretáva, ale sú v telefonickom kontakte. Vyjadril sa, že by chcel zostať u otca a s mamou
by sa stretával; chýba mu brat a v budúcnosti by si vedel predstaviť u matky aj spať, no v súčasnosti má
z nej strach. Kolízny opatrovník vzhľadom na vzniknutú situáciu zaradil rodinu účastníkov do zoznamu
rodín, ktorým bude poskytovaná odborná pomoc pri riešení problémov v rodine, s čím obaja rodičia
súhlasili. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že syn od marca 2015 žije s otcom, má s ním dobrý

vzťah a má u neho pocit bezpečia a dôvery; z hľadiska psychického stavu dieťaťa je spolužitie s otcom
prínosom. Dočasne prerušené puto k matke by bolo vhodné opätovne naviazať pravidelnými kontaktmi v
rozsahu zvládnuteľnej adaptability maloletého. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z vyjadrenia základnej
školy, podľa ktorého od septembra 2015 bol maloletý na opakovanú žiadosť rodičov preradený do inej
triedy. Zmena kolektívu priniesla pozitívnu zmenu v správaní dieťaťa, na vyučovanie chodí pripravený

v rámci svojich schopností; veľmi sa teší, že býva s otcom a snaží sa ho nesklamať. Dieťa je menej
napäté, lebo predtým sa obávalo následkov zo strany matky z jeho neúspechov. Zo správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 02.02.2016 vyplynulo, že pobyt u otca vníma ako svoju súčasnú rodinu, u ktorej chce
natrvalo zostať. V celom sledovanom období bol kontakt s matkou narušený, až na niektoré nepravidelné
stretnutia a náhodných stretnutí počas mimoškolských aktivít. Udržanie vzťahu s matkou je dôležité z

hľadiska celkového vývinu dieťaťa.

Súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 25 ods. 1,2,3,4, § 26, § 31 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 62
ods.1,2,3,4,5,§75ods.1,§76ods.1,§78ods.1,Zákonaorodine,ktorévodôvodnenírozsudkucitoval.
Návrh otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností bol podľa názoru súdu podaný dôvodne,

pretože od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností prišlo na strane účastníkov konania
v takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodnila zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Táto
zmena nastala po tom, čo matka žiadala zákaz styku s otcom a vyvíjala na syna neprimeraný tlak pri
pretrvávajúcom konflikte rodičov. Tento tlak na lojalitu dieťaťa zo strany oboch rodičov výrazne prekročil
zvládacie mechanizmy dieťaťa a tak ako v čase, keď uprednostnil spokojnosť matky a jej partnera, teraz

si vybral otca, ktorý ho k tomu nenavádzal ani neovplyvňoval. Lepšie podmienky na vlastnú realizáciu
má podľa jeho pocitov u otca, kde je zastabilizovaný po všetkých stránkach. Toto výchovné prostredie
je momentálne pre neho vyhovujúcejšie, než výchovné prostredie u matky. Otec nebráni stretávaniu sa
syna s matkou a navrhol upraviť rozsah styku s matkou tak, ako mal styk predtým upravený on sám.Súd preto rozhodol o zmene osobnej starostlivosti v súlade s aktuálnym stavom a zároveň rozhodol
o vyživovacej povinnosti matky, ktorej určil minimálne zákonné výživné s počiatkom určenia výživného
od podania návrhu otca, kedy sa už dieťa nachádzalo v jeho osobnej starostlivosti. V dôsledku toho

nastala aj zročnosť výživného ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 295,66 eura, a súd zaväzujúc na jeho
zaplatenie zohľadnil možnosti a schopnosti matky podľa § 160 ods. 1 OSP tak, že jej povolil nedoplatok
zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine uložil aj povinnosť obom rodičom aj maloletému dieťaťu

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré sa bude uskutočňovať
prostredníctvom Ústavu klinickej psychológie so sídlom vo Fakultnej nemocnici Nitra. Takto rozhodol
z dôvodu, že rodičia ani po upozornení znalkyne v konaní o zákaz styku nedokázali vzájomne
kooperovať za účelom absolvovania rodičovskej terapie a poradenstva, ktoré sa javí z hľadiska zdravého
vývoja dieťaťa za nevyhnutné. Táto terapia bude zameraná na správanie rodičov voči sebe navzájom,
zosúladenie výchovných postupov oboch rodičov a nastavenie vzťahu maloletého k svojej matke za

nových okolností. Absolvovanie tejto terapie a účinok výchovného opatrenia bude súd sledovať v
súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a následne môže byť toto výchovné opatrenie na
návrh alebo aj bez návrhu zrušené. Súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonávať ďalšie navrhnuté
dokazovanie výsluchom svedkov ani novým znaleckým posudkom, pretože vykonané dokazovanie pre
rozhodnutie vo veci bolo dostatočné. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie § 146 ods. 1

písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, lebo išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietnuť.

Odvolanie oprela o ustanovenie § 205 ods. 1 písm. c),d),f) OSP. Namietala, že zmena pomerov, ktorá by
mala viesť k zmene pôvodného rozsudku, nenastala. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
Jeden konflikt, ktorý vznikol v 2/2015, nemôže slúžiť pre záver o potrebe zmeny výchovného prostredia.
Nikto sa nezaoberal tým, aký vplyv bude mať na syna skutočnosť, že bude žiť bez nevlastného
brata. Podľa nej niet inej cesty, než ustanoviť kvalifikovaného znalca z odboru psychológia - odvetvie

poradenská psychológia a klinická psychológia detí. Súd vykonal znalecký posudok podaný v inom
konaní formou listinného dôkazu, a teda nemožno ho považovať za aktuálny znalecký posudok, ktorý
by mal dostatočnú vypovedaciu hodnotu. Syn v skutočnosti nebýva u otca, ale u jeho rodičov, čím
delegoval starostlivosť na nich. Existuje významné riziko, že syn verbalizuje svoje postoje a želania
podľa toho, čo mu prináša väčší komfort, čomu nikto nevenoval pozornosť. Postoje syna nemusia byť

skutočné, úprimné a spontánne, a toto môže posúdiť len kvalifikovaný znalec. Kolízny opatrovník si
nekriticky, mechanicky a rutinne iba osvojuje postoje dieťaťa. V konaní nebolo zistené, prečo sa syn
bojí jej partnera. Otec je podľa nej zástancom voľnejšej výchovy, ona naopak trvala na dodržiavaní
pevného režimu, čo sa synovi v jeho veku nie vždy pozdávalo. Otcovi v skutočnosti nezáleží na synovom
duševnom prežívaní vlastnej identity, pričom podkopáva morálny profil matky. Po predmetnom konflikte

eskaloval napätie a syn v dôsledku toho šiel s ním. V priebehu konania sa otec správal tak, že do úvahy
prichádza jeho osobná pomsta voči nej. On a jeho rodina si dieťa doslova „sprivatizovali“ a celkom ovládli
jeho osobnosť a všetky komunikačné kanály sú pod ich tvrdou kontrolou. Podľa nej súd akceptoval len
tie dôkazy, ktoré podporujú otcove postoje a pohľady, a ona v tom vidí porušenie práva na spravodlivé
konanie a zásady tzv. rovnosti zbraní.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že maloleté dieťa žije so svojím otcom od marca 2015, a ich vzťah sa veľmi upevnil,
pretože tam má pocit bezpečia a dôvery. Spolužitie s otcom je preň prínosom. K tomu prispieva aj otcove
výchovné vedenie a hlavne pokojná atmosféra v celej rodine. Podľa neho nie je dôvod na nové znalecké

dokazovanie; maloletý P. je vo veku, kedy už sám dokáže vyjadriť svoje citové väzby k rodičom a aj
svoje názory a požiadavky.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu s odvolaním matky nesúhlasil. Uviedol, že matka ho v odvolaní
očierňuje a klame. Súhlasil s tým, aby bol podaný znalecký posudok a bol ochotný podrobiť sa mu.

Uviedol, že telefonáty matky a syna neobmedzuje, ani ich nekontroluje a on sám trvá na tom, aby
sa stretávali. Ostatné tvrdenia matky nie sú pravdivé. Problémy nastali, keď matka zistila, že on má
nový vzťah, ktorý je stabilný od r. 2008. Spolu medzičasom nadobudli rodinný domček a družka má smaloletým P. výborný vzťah. On bude vždy konať v prospech syna, a nie v prospech vlastný, a podrobí
sa aj sociálnemu a odbornému poradenstvu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1,2 písm. a) OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným
vyhlásením rozsudku pri dodržaní postupu upraveného v § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Preto rozsudok v tejto časti podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň postupoval podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V tomto prípade sa odvolací
súd stotožnil s odôvodním rozsudku súdu prvého stupňa po skutkovej a aj po právnej stránke a na
dôvažok dodáva nasledovné:

Pri rozhodovaní o odvolaní otca odvolací súd vychádzal z právneho názoru, že práva a povinnosti
oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom. Otec podaný návrh na zmenu
výkonu rodičovských práv a povinností odôvodňoval záujmom dieťaťa na podklade konfliktov matky
so synom, pričom súd správne skúmal, či sú dané dôvody na zmenu súdneho rozhodnutia o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností v dôsledku relevantnej zmeny pomerov. Na ten účel vykonal

dokazovanie zodpovedajúce ustanoveniu § 120 ods. 1 OSP, ktoré opísal v odôvodnení svojho
rozsudku. Vykonanie dokazovania prebehlo v súlade s procesným predpisom a jeho výsledky vyústili
k zmene predchádzajúceho rozsudku. Matka so zmenou výchovného prostredia dieťaťa nesúhlasila
tvrdiac, že ona je spôsobilá lepšie zabezpečovať všetky potreby dieťaťa, a poukazovala na negatívne
správanie sa otca. Výsledky dokazovania, vrátane listinného dôkazu znaleckého posudku podaného v

predchádzajúcom konaní, však viedli súd k jednoznačnému záveru o dôvodnosti zmeny výchovného
prostredia. Dieťa, ktoré je vo veku 12 rokov, samé prejavilo svoju vôľu ostať vo výchovnom prostredí
otca, a ľútosť prejavilo najmä na tým, že mu chýba nevlastný brat. Súd prvého stupňa rozhodol na
podklade znaleckého posudku podaného v predchádzajúcom súdnom konaní, ktorý vystihuje situáciu
po konflikte matky a syna a zastabilizovanie výchovného prostredia u otca. Spôsobilosť otca realizovať

osobnú starostlivosť o dieťa a vôľa dieťaťa zostať u neho vyplýva aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka
dieťaťa. Vzhľadom na to súd prvého stupňa nepovažoval za nevyhnutné v rámci tohto konania nariadiť
nové znalecké dokazovanie. Odvolací súd v takomto postupe súdu nevidel nesprávny procesný postup,
ktorý by mal za následok porušenie práv matky na spravodlivé súdne konanie. Rozsah úpravy styku
dieťaťa s matkou súd stanovil tak široko, že matka bude mať dostatočný priestor podieľať sa na jeho

výchove a v rámci toho na obnovenie dobrých vzťahov rodiča a dieťaťa. Nedostatok matkou namietanej
starostlivosti zo strany otca, najmä benevolentný prístup k plneniu povinností a dennému režimu dieťaťa
z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva.

Odvolací súd sa zhodol so súdom prvého stupňa, že vykonané dokazovanie je dostatočné a nie je

dôvodnavykonávanieďalšíchdôkazov,vrátaneznaleckéhodokazovania.Dieťamácitovúväzbukobom
rodičom a starostlivosť zo strany otca je dobrá. Pre oboch rodičov musí byť prioritný záujem na riadnej
výchove ich dieťaťa a keďže dieťa je vo veku, kedy už vie prejaviť svoju vôľu, prejavilo záujem zostať vo
výchovnom prostredí otca, ktoré nebolo posúdené ako nevhodné, súd prvého stupňa o zmene svojho
predchádzajúceho rozsudku rozhodol správne. Ak by v budúcnosti nastala podstatná zmena pomerov,

či už na strane dieťaťa alebo na strane rodičov, bude možné na návrh alebo aj bez návrhu rozhodnutie
súdu zmeniť a modifikovať v závislosti od aktuálnej situácie. Odvolací súd teda považujúc rozsudok
súdu prvého stupňa za vecne správny a dostatočne odôvodnený vo všetkých jeho výrokoch ako vecne
správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP v spojení s §
224 ods. 1 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože ide o konanie, ktoré
bolo možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.