Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413201977
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413201977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a

sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, župná námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 9.12.2014
č. k. 4C/156/2013-27 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňažalobuzamietolažalovanej náhradutrovkonanianepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v sumách 175,- a 221,28 eur. Svoj nárok odvodzoval
od toho, že poukázal na nesprávny úradný postup Okresného súdu Poprad ako súdu exekučného,
ktorý spočíval v tom, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej

lehote od doručenia tohto návrhu a v jeho bezdôvodnej nečinnosti po podaní návrhu v dĺžke viac
ako 132 dní. Súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle zákona č. 514/2003 Zb. a s poukazom
na ustanovenia Exekučného poriadku. Taktiež poukázal na obsah spisu Okresného súdu Poprad sp.
zn. 8Er/155/2005. Uviedol, že v danej veci v čase začatia exekučného konania Exekučný poriadok
ešte neupravoval lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu exekútora. Vzhľadom na prechodné
ustanovenia Exekučného poriadku bolo povinnosťou exekučného súdu pokračovať v konaní podľa
práva platného do 31.8.2005. Nestotožnil sa preto s tvrdením žalobcu, že v predmetnom exekučnom

konaní súd nepostupoval správne, ak o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v 30-dňovej lehote. Pre
rozhodnutie súdu o tomto návrhu v tom čase nebola stanovená v zákone žiadna lehota. Preto nemohol
súd prijať ani právny záver o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívajúcom v porušení
povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Taktiež zdôraznil, že v danej veci konania
exekučného súdu o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora trvalo od 22.11.2010 do 30.3.2011,
kedy súd vyhovel tejto žiadosti, teda zhruba 4 mesiace. Zdôraznil, že je všeobecne známe, že v tom
čase žalobca na exekučnom súde inicioval stovky exekučných konaní v typovo obdobných veciach. V

tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 520/2012 z 10.7.2013. Mal za to, že
žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a
to nesprávny úradný postup štátneho orgánu, žalobu preto ako nedôvodnú zamietol, nevykonával preto
vo veci ďalšie dokazovanie a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím

inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zb.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na

takejto neprípustnej interpretácií, dopustil sa nesústredeného postupu, čo má za následok nesprávnosť
súdneho rozhodnutia. Poukázal v tejto súvislosti na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil, prečo
zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru,
načo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty, do času, ktorý je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Súdu neprísluší
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege feranda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórnerozhodnutie.Navyšesúdsvojimiúvahaminegujedoposiaľvytvorenúastabilizovanújudikatúru

ESĽP v Štrasburgu. Žalobca nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd
vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti
súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Poukazuje
tiež na to, že v konaní predložil o vzniku škody ako dôkaz znalecký posudok č. 1/2014. Týmto znaleckým
posudkom je preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne

spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku v určenej výške. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Z tohto posudku pritom vyplýva, ktoré konkrétne
náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedení pohľadávky. V konaní tak boli
preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia
nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu

doručený v čase predchádzajúcom návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, ktoré je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd, na základe ústavnej sťažnosti bol povinný prvostupňový súd pred rozhodnutím o veci o
tomto návrhu rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4

a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri

aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo
aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v

tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať
aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje
v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,
keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavanom
exekučnom konaní uvedenom v žalobe a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005, oprávnený môže kedykoľvek
v priebehu exekučného konania a to aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konanie začaté
pred 01.09.2005.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v namietanom exekučnom konaní nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v
konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo Ústavného súdu SR, ktorý by prieťahy v konaní konštatoval.

Je nutné vziať do úvahy aj to, že vychádzajúc z § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.8.2005, právnou úpravou nebola stanovená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. K tejto zmene došlo až s účinnosťou od 1.9.2005, pričom podľa prechodných a záverečných
ustanovení účinných od 1.9.2005, konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do
31.8.2005, ak § 238 ods. 2 Exekučného poriadku neustanovuje inak.

Exekučná vec Okresného súdu Poprad sp. zn. 8Er/155/2005 sa začala z hľadiska začatia konania dňa
13.5.2005 a dňa 17.5.2005 exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 22.11.2010 bol
exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
z 30.3.2011.

Je teda zrejmé, že vyššie uvedená exekučná vec Okresného súdu Poprad, ktorú žalobca v podanej
žalobe označil, sa začala z hľadiska začatia konania pred 1.9.2005. Ako bolo vyššie naznačené ust. § 44
ods. 7 Exekučného poriadku sa na takúto vec nevzťahuje a odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní
o takto uplatnených nárokoch žalobcu je potrebné vychádzať aj z judikatúry Ústavného súdu SR, pričom

je potrebné použiť závery tohto ústavného orgánu aplikované v rozhodnutí IV. ÚS 606/2012, ktoré sa
týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci.

V nej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (teda nie návrh na zmenu súdneho
exekútora) podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy zo 16.04.2012,

ktorá bola predložená 04.05.2012 a uznesením z 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá. Ústavný súd SR okrem iného zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ
- žalobca - podával žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase
väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane

súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne
akceptovateľné.Ako bolo vyššie naznačené, tieto závery Ústavného súdu SR sú akceptovateľné aj pokiaľ ide o označené
exekučné veci, aj keď nešlo o rozhodnutie súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale
o rozhodnutie o zmene exekútora na základe návrhu oprávneného. Základné zásady nazerania na

problematiku prieťahov v konaní, ktoré boli vyslovené v tomto rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 606/2012 sú aplikovateľné aj na postup súdu pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Naďalej
platí, že žalobca skutočne podával v danom období viacero exekučných návrhov, ktoré následne boli
postupované súdu v podobe návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po udelení takéhoto
poverenia nasledovali ďalšie procesné návrhy (tak ako v predmetnej veci), napr. v podobe návrhu na

zmenu exekútora. Teda platí, že žalobca musí vychádzať z daných technických a administratívnych
možností súdu, ktorý má spracovať hromadné žiadosti a musí počítať aj s určitým zdržaním.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Zb., sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov, zodpovednosť

žalovaného účastníka plynúca zo zákona č. 514/2003 Zb. daná nie je.

Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňarozhodolsprávneouplatnenomnárokuzostranyžalobcu
s poukazom aj na vyššie uvádzané závery a zistenia, a preto rozsudok potvrdil postupom podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.