Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212206073
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3212206073.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: E. D., so sídlom R., XX. K. 8-10, IČO: 30 807 484,
vo veci pobočky F., U.. M.R. H. XXXX/XX, proti povinnému: G. H., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
Z., M. R. H. XXX/X, o vymoženie 337,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. marca 2016, č.k. 5Er/1162/2012 - 14, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Jamborovi so sídlom exekútorského úradu v Nitre, Farská
5 trovy exekúcie vo výške 46,13 Eur vrátane DPH do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V
odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 05.12.2012 sa oprávnený
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému vo výške 337,98 Eur s príslušenstvom na podklade

exekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodnutieoprávnenéhozodňa16.10.2012,č.700-1511917412-GC04/12.
Súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného
dňa 19.12.2012. Súdny exekútor doručil dňa 16.03.2016 súdu podnet na zastavenie exekúcie proti
povinnému z dôvodu, že povinný zomrel dňa 08.07.2015 a zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume
46,13 Eur. Súd konštatoval, že uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 07.12.2015,
č.k. 6D/229/2015 bolo dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom zastavené podľa § 175h ods. 1

O.s.p. z dôvodu, že povinný nezanechal žiaden majetok. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.12.2015. Súd prvého stupňa preto exekúciu v zmysle ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zastavil, keď povinný zomrel ako nemajetný. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods.
2 prvá veta Exekučného poriadku tak, že zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 46,13 Eur, uplatnené podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. ( suma
33,19 Eur), § 22 vyhlášky ( v sume 5,25 Eur) a DPH zo sumy 38,44 Eur ä v sume 7,69 Eur).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhlási exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastaví, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie neprizná, keďže má za to, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v
ustanoveniachprocesnéhoprávaanieprávahmotného. PoukázalnauznesenieKrajskéhosúduPrešov

č.k. 4CoE/103/2013-20 zo dňa 08.11.2013.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Skôr, než krajský súd pristúpil k vecnému preskúmaniu rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania,
zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je odvolanie

prípustné a či spĺňa náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p.Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu nesmeruje

voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie,
no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý okresný súd exekúciu zastavil. zastaviť.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vzhľadom na neprípustnosť odvolania iba proti dôvodom rozhodnutia, krajský súd odvolanie
oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že
dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že

uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ust. § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo
zákona zrušené a o trovách konania musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca prvého stupňa z týchto
dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013

dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.
mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto

bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trovexekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .