Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Er/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414201875
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8414201875.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, zastúpeného: Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, so sídlom
Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému: Q. K. G.. M.. B.., G. G. G.. T..
C. XXX/XX, XXX XX G. H., V.: XX XXX XXX o vymoženie pohľadávky vo výške 84,30 eur s prísl. a trov
exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod sp. zn. EX 309/2014 sa z a
s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 59,03 eur, a to v
lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal 10.3.2014 na exekútorskom úrade vo výroku označeného súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 84,30 eur priznanej
právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami oprávneného č. 700-3010670813-GC04/13 z 9.5.2013 a
č. 700-3010953113-GC04/13 zo 6.6.2013.

26.3.2014 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým
v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

Poverený súdny exekútor doručil súdu 18.8.2014 podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu
nemajetnosti povinného, pričom uviedol, že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia

majetku podliehajúcemu exekúcii. Exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 71,03 eur a žiadal, aby
súd na ich náhradu zaviazal oprávneného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo
zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie
exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v rámci

Slovenskej republiky. V evidencii motorových vozidiel povinný taktiež nie je vedený ako držiteľ resp.
vlastník motorových vozidiel. Lustráciou bánk neboli zistené finančné prostriedky na účtoch povinného.Šetrením prostredníctvom Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný bol zamestnávateľom od
1.12.2012,vminulostimalviacerozamestnancov,vsúčasnostivšakibajedného.Povinnýmávzozname
dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok 3.952,50 eur a exekútorský úrad proti povinnému vedie celkovo

5 exekučných konaní, v ktorých neeviduje žiadne úhrady.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením
nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore

so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených
ustanoveníozastaveníexekúcie,pretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastiI.tohtouznesenia
a exekúciu zastavil.

VtejtosúvislostisúdprihliadolinajudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.I.ÚS398/2012,
III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie

orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie
exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si
nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán

verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia
orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."

V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp.
zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok

majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok
podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods.
1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti

so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť
nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 71,03 eur.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorovvplatnomznení(ďalejlen"cit.vyhlášky")súdpriznalsúdnemuexekútorovipaušálnu
odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v
odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 16,- eur (poštovné - 9 x
1,40 eur a 2 x 1,70 eur) a 20 % DPH vo výške 9,84 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 59,03 eur.

Súd nepriznal tzv. "náklady administratívy" súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis,
obal, etikety, papier, toner, obálky v celkovej uplatnenej výške 10,- eur. Náhrada za takto spotrebovaný
kancelársky materiál je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani neumožňoval spravodlivo
takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami, preukázať účelnosť týchto

trov exekúcie (t.j. účelné množstvo kancelárskeho materiálu; cenu, za akú bol obstaraný a pod.). Navyše
z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich
vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti,
účelnosti a preukázanosti konštatuje, že predloženým exekučným spisom sp. zn.: EX 309/2014 súdny

exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené
výdavky v celkovej výške 59,03 eur.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.