Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/628/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214845
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614214845.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Anny Galdunovej v právnej veci žalobcu: RUBAN, s.r.o., so sídlom v
Domaňovciach 163, IČO: 47 096 969, zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, so sídlom
v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, proti žalovanému Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v M.
č. XXX, zastúpenému Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, o
zaplatenie 4.189,30 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 24.9.2015 č.k. 13C/133/2014-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi

4.189,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.189,30 eura od 03.10.2014 do
zaplateniaavprevyšujúcejčasti,týkajúcejsaúrokovzomeškania,žalobuzamietol.Uviedol,žeotrovách
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou
sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.189,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne od podania žaloby do zaplatenia z titulu náhrady spôsobenej škody.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na

LV č. XXXX k. ú. M., parcela registra E-KN č. 2032/2 o výmere 140629m2, druh pozemku trvalé
trávnaté porasty, pričom na tomto pozemku vykonáva poľnohospodársku činnosť rovnako ako aj na
parcelách v k.ú. M., zapísaných na LV č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, keďže
ich má v nájme od Slovenského pozemkového fondu od 01.01.2013. Žalobca tvrdil, že dňa 21.06.2013
žalovaný neoprávnene pokosil trvalý trávnatý porast na parcele č. E-KN 2032/2, dňa 24.6.2013
následne pokosenú trávu zbalíkoval, dňa 27.8.2013 balíky sena odviezol do priestorov areálu bývalého
Poľnohospodárskeho družstva Domaňovce, ktoré má žalovaný v prenájme a predmetnú biomasu použil

vo svoj vlastný prospech. Žalovaný nemal žiaden právny nárok na pokosenie predmetného trávnatého
porastu na uvedenej parcele, preto žalobca dal podnet na začatie trestného stíhania. Vec bola
príslušníkom policajného zboru uznesením zo dňa 27.05.2014 postúpená Okresnému úradu Poprad,
lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin krádeže, ale skutok, ktorý by
mohol byť priestupkom. Napriek záveru vyšetrovateľa je nepochybné, že žalovaný svojím konaním
porušil právnu povinnosť. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 14.05.2013 požiadal Pôdohospodársku platobnú
agentúru v Bratislave o dotáciu na uvedenú parcelu v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z., pričom jej

rozhodnutím zo dňa 30.11.2013 č. 500/1387/15279/2013 mu nebolo schválené poskytnutie podpory na
uvedenúparceluasúčasnemubolovylúčenéposkytovaniepodporyvovýške4189,30euravpriebehu3
rokov nasledujúcich po roku vylúčenia. Žalobca sa odvolal proti tomuto rozhodnutiu, avšak Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím zo dňa 01.04.2014 jeho odvolanie zamietlo arozhodnutie platobnej agentúry potvrdilo, pretože ho v kosbe predbehol žalovaný, na základe čoho
nemôže byť žalobcovi priznaná podpora na uvedenú parcelu. Takéto rozhodnutie považuje žalobca za
absurdnéavrozporespozitívnymprávom,pretožejenímpodporovanáprotiprávnačinnosťžalovaného.

S poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za to, že v danom prípade sú
splnené všetky podmienky pre jeho úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody proti žalovanému,
ktorý zapríčinil, že žalobca bol vylúčený z poskytovania podpory na uvedenú parcelu na rok 2013, ako
aj ďalšie tri roky, čím mu spôsobil škodu v roku 2013 vo výške 4.189,30 eura.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, namietal aj svoju pasívnu legitimáciu v spore,
pretože kultúrny diel 4903, z ktorého výmeru 14 ha si vyčlenil žalobca, užívala matka žalovaného, Z.
T., a nie on a okrem toho mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi
jeho konaním a vznikom škody. Žalobca nijako nepreukázal, že by mal užívacie právo k dielom 4905/1
a 4002/1, na ktoré taktiež žiadal dotáciu a nesplnil povinnosť viditeľného označenia hranice v teréne,
keďže žiadal dotáciu na časť pozemku a túto časť nemal viditeľne označenú.

Po právnom posúdení veci podľa § 420 ods. 1, 3, podľa § 442 ods. 1,3 Obč. zákonníka dospel súd k
záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ako aj žalovaný
boli spolužiadateľmi dotácie od Pôdohospodárskej platobnej agentúry za rok 2013, pričom žalobcovi
dotácia vo výške 4.189,30 eura nebola schválená a žalovanému bola schválená vo výške 5.947,19 eura

spolu s vyrovnávacím príspevkom za znevýhodnené oblasti vo výške 1.688,16 eura. Z obsahu spisu
platobnej agentúry bolo nesporné preukázané, že na kultúrny diel 4905/1, diel 4002/1 žiadali dotáciu
súčasne žalobca aj žalovaný ( diel 4905/1 a 4002/1 ) a na diel 4903/1 žiadal dotáciu žalobca s matkou
žalovaného Z. T.. Kontrolou na mieste samom platobná agentúra však zistila, že žalobca na sporných
dieloch nehospodári, na základe čoho skonštatovala, že nesplnil základnú podmienku na poskytnutie

dotácie. Agentúra preto už v ďalšom neskúmala preukazovanie práva užívania sporných kultúrnych
dielov. Súd prvého stupňa následne skonštatoval, že žalobca dostatočnou mierou preukázal užívacie
právo k sporným parcelám, a to listom vlastníctva č. 1063, kúpnou zmluvou zo dňa 13.5.2013, nájomnou
zmluvou č. 04488/2013-PNZ-P40389/13.00, výpoveďou svedka Ing. Z. S. (regionálneho zástupcu
Slovenského pozemkového fondu), vyjadrením Katastrálneho odboru Okresného úradu Levoča a z

toho vyplynulo, že tvrdenia žalobcu o tom, že mal právo užívať predmetné nehnuteľnosti sú pravdivé.
Sporné kultúrne diely sú časťou parcely KN C 543, ktorú mal žalobca v nájme na základe zmluvy so
Slovenským pozemkovým fondom, aj keď táto zmluva o nájme nadobudla účinnosť 15.5.2014, teda 10.
deň po podpise, ale z jej obsahu je nepochybné, že predmetné parcely užíval žalobca so súhlasom
Slovenskéhopozemkovéhofonduod1.1.2013ažekužívaniupozemkovbeznájomnéhovzťahunedošlo

z dôvodov na strane žalobcu ako nájomcu, ale z objektívnej nemožnosti uzavrieť zmluvu na strane
prenajímateľa. Žalobca taktiež preukázal, že okrem nájomného vzťahu bol aj spoluvlastníkom spornej
parcely č. 2032/2 a bol to práve žalovaný ktorý nepreukázal, že mal skutočne právo užívať sporné
parcely. Žalovaný napriek upozorneniu a nesúhlasu žalobcu, ako aj Slovenského pozemkového fondu
v zastúpení jeho pracovníka P.. Z. S., hospodáril na sporných parcelách, čo napokon sám žalovaný

aj potvrdil. Za to, že žalobcovi spôsobil škodu na jeho majetku tým, že na týchto parcelách kosil a
pokosenú trávu zbalíkoval, použil vo svoj prospech, rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 24.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.10.2014 bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil konaním, ako to vo svojej
žalobe opisuje žalobca. Aj keď dotáciu na kultúrny diel 4903/1 žiadala matka žalovaného Z. T., súd

mal dokazovaním preukázané, že aj na tomto diely hospodáril žalovaný, čo vyplynulo predovšetkým
z jeho výpovedí v trestnom konaní, kde aj matka žalovaného, Z. T. pri výsluchu potvrdila, že všetky
parcely, vrátane parcely č. 2032/1, ako aj susediace parcely, kosil jej syn - žalovaný. Súd prvého
stupňa na základe týchto uvedených skutočností konštatoval, že boli v konaní zistené a splnené
všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, ktorá spočívala

v tom, že žalovaný napriek tomu, že nemal užívacie právo k sporným parcelám, tieto užíval, hoci mal
vedomosť, že žalobca ani Slovenský pozemkový fond s tým nesúhlasia a bol na svoju protiprávnu
činnosť upozorňovaný. Užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam mal žalobca ako nájomca i
spoluvlastník, ktorý toto svoje právo v konaní preukázal. Žalobca aj žalovaný boli spolužiadateľmi
príspevku od platobnej agentúry, pričom žalobcovi nebol príspevok vo výške 4.189,30 eura schválený z

dôvodu, že sporné parcely neobhospodaroval a neschválením príspevku vznikla žalobcovi škoda. Toto
neschválenie príspevku ako škoda, vznikla žalobcovi práve v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného,
pretože tento sporné parcely obhospodaroval. Zo všetkých uvedených dôvodov súd prvého stupňa
konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný a zaviazal žalovaného žalovanú sumu žalobcovizaplatiť aj s úrokom z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2, § 563 Obč.zákonníka a § 3 vl.nar. 87/1995
Z.z. v platnom znení. Vzhľadom na to, žalobca nepreukázal, že by žalovaného pred podaním žalobného
návrhu na súd vyzval na náhradu škody a úhradu dlžnej sumy, prvýkrát sa o povinnosti zaplatiť túto

sumu žalovaný dozvedel až po tom, čo mu bol doručený návrh, t.j. 2.10.2014, a preto súd úroky z
omeškania priznal žalobcovi až od 3.10.2014. V čase doručenia žalobného návrhu žalovanému bola
výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku
5,05% ročne. Napokon súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodol, že o náhrade trov
účastníkov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonnej lehote proti vyhovujúcemu výroku rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p., z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že
na priznanie nároku na podporu na poľnohospodársku pôdu musí uchádzač splniť podmienky, ktoré

upravovalo nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z.z. v znení účinnom v roku 2013, a to tak, že pôda
musela byť obhospodarovaná k 30.6.2013, dosahovala výmeru najmenej 1 ha, má viditeľné označené
a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená, pri pestovaní konopy siatej oprávnenými
odrodami konopy siatej a bola mu k dispozícii k 31.5. príslušného roka. Žalobca nedostal podporu
v zmysle rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry preto, že danú pôdu neobhospodaroval,

teda nesplnil základnú podmienku, pričom pôdohospodárska platobná agentúra následne splnenie
ďalších podmienok ani neskúmala. Bez toho, aby súd skúmal splnenie ďalších podmienok poskytnutia
podpory ale nie je možné skonštatovať, že žalovaný zavinil vznik škody na strane žalobcu, ktorá má
spočívať v tom, že mu nebola poskytnutá podpora. V prvom rade žalobca mal možnosť splniť podmienku
obhospodarovaniapôdy,pričomspomínanénariadenievládyč.488/2010Z.z.vbodea/stanovujetermín

30.6. v danom kalendárnom roku, do ktorého najneskôr mala byť daná pôda obhospodarovaná.V roku
2013 žiadnym spôsobom neprejavil záujem o obhospodarovanie tejto pôdy. Danú pôdu pokosil dňa
21.6. žalovaný, to je nesporné, ale pôdu neobhospodaroval. Nemal ani úmysle obhospodarovať ju a
nemožno si zamieňať pojmy pokosiť a obhospodarovať, keďže pojem obhospodarovať je nepochybne
pojmom širším, ako pokosenie. Žalobcovi nič nebránilo danú pôdu pokosiť minimálne do 21.6.2013,

čo však neurobil. Ani po pokosení predmetnú pôdu nijakým spôsobom žalobca neobhospodaroval.
Žalobca nesplnil ani ďalšie podmienky na poskytnutie podpory, v prvom rade v teréne neoznačil viditeľne
hranice, ani nesplnil ani ďalšiu podmienku, a to preukázanie, že mu je pôda k dispozícii k 31.5.
príslušného roka, pretože ani vlastníctvo k danému pozemku, ani nájomný vzťah ku dňu 31.5.2015
žalobca v konaní nepreukázal. Odôvodnenie rozsudku spočívajúce v tom, že z obsahu nájomnej zmluvy

je nepochybne zrejmé, že predmetné parcely užíval žalobca so súhlasom Slovenského pozemkového
fondu od 1.1.2013 je nesprávne a zjednodušujúce. Žalobca vznikol, čo je zrejme z výpisu z Obchodného
registra, dňa 24.4.2013 a okrem toho nepredložil žiaden súhlas zo strany Slovenského pozemkového
fondu s užívaním, pričom samotný súhlas pracovníka P.. S., ktorý nie je ani štatutárom Slovenského
pozemkového fondu nie je relevantný. Mylné je aj tvrdenie súdu v rozsudku, že sporné kultúrne diely

sú súčasťou parcely CKN č. 543 (ako to údajne vyplýva zo stanoviska Katastrálneho odboru Levoča),
žalobca nemal v nájme parcelu CKN 543, ani to nikdy netvrdil. Vo vzťahu k pôdnym blokom 4095/1
o výmere 1,95 ha a 4002/1 o výmere 1,41 ha v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, alebo
stotožnené, že žalobca mal dispozičné, či už vlastnícke alebo užívacie právo k týmto pozemkom.
Navyše, z týchto pôdnych blokov žalovaný pokosil iba ich časť a prinajmenšom by žalobca znížil

finančnú ujmu na svojej strane, ak by vo zvyšnej výmere sporných blokov bol na tejto pôde hospodáril.
Ďalej dôvodil, že žalobca sa domáha náhrady škody spočívajúcej v nepriznaní podpory za kalendárny
rok 2013, pričom počas celého tohto roku ani len neexistoval. Naďalej popieral svoju pasívnu legitimáciu
v tomto spore s tým, že žiadateľ o podporu nie je povinný obhospodarovanie vykonávať sám, ale
môže týmto obhospodarovaním alebo jeho jednotlivými úkonmi poveriť tretiu osobu. To sa čiastočne

stalo aj v tomto prípade, kedy ho matka požiadala o vykonanie jedného z úkonov, znamenajúcich
obhospodarovanie pozemku. Nie je teda pravdou, že by žalovaný ako osoba poverená pokosením
zamedzila žalobcovi obhospodarovať dané pozemky. Na základe týchto argumentov žiadal žalovaný,
aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania.

Zo strany žalobcu k odvolaniu nebolo vyjadrenie podané.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe žalovaným podaného odvolania
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý výrok rozsudku, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Žalovaný ako odvolateľ uviedol odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a § 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
použiť mal, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Napadnutému výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135
O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite skutkový stav a vykonané
dôkazy hodnotil podľa § 132 O.s.p.. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na
ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a
preto odvolací súd rozsudok vo výroku vyhovujúcom, ktorý bol napadnutý odvolaním ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Vecne správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody výroku napadnutého
rozsudku a s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto poukazuje v zmysle
ust.§ 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolacie námietky žalovaného boli už predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa, súd prvého
stupňa sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v
odvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza:Právnu úpravu zodpovednosti za škodu je možné vo všeobecnej rovine charakterizovať tým, že
základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je
daný

-existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu
-existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou,
-naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou.

Oprávneným subjektom je osoba, ktorej škoda vznikla a subjektom povinným je osoba, ktorá škodu

spôsobila a zodpovedá za ňu. Porušenie povinnosti správať sa určitým spôsobom (povinným subjektom)
môže vyplývať zo zákona, alebo aj zo zmluvy. Čo sa týka splnenia ďalších predpokladov pre vznik
zodpovednosti za škodu, tu je treba rozumieť predpoklady stanovené Obč. zákonníkom alebo iným
zákonom. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody v zmysle ust. § 420 Obč. zákonníka (ako to
správne právne posúdil súd prvého stupňa), je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť
s predpokladaným zavinením škodcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že

škodu spôsobil škodca (žalovaný), existenciu škody a jej výšku nesie práve žalobca. O všeobecnú
zodpovednosť podľa Obč. zákonníka ide vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady: vznik škody,
protiprávnosť konania, zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané) a príčinná súvislosť
medzi škodou a konaním. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového

plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. To, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u neho nedôjde v dôsledku protiprávneho konania alebo
škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh vecí (rozhodnutie NS ČR 28Cdo/267/2012).

Je evidentné, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním, že mu
škoda vznikla a v akej výške. Žalobca je nesporne oprávnenou osobou v súvislosti s týmto
zodpovednostným vzťahom, napriek výhradám žalovaného v odvolaní. Bol podielovým spoluvlastníkom
časti nehnuteľností, v iných častiach bola uzavretá v jeho prospech nájomná zmluva a na čas
pred jej uzavretím mal na užívanie tejto časti nehnuteľnosti, aj keď neformálny súhlas Slovenského

pozemkového fondu o čom svedčil svedok, regionálny pracovník Slovenského pozemkového fondu,
ktorý z titulu tejto funkcie má objektívne najlepšie vedomosti a prehľad o tom, čo sa v jeho regióne deje
v súvislosti s hospodárením Slovenského pozemkového fondu ako správcu pozemkov patriacich štátu
a neznámym vlastníkom. V čl. IV. bod 2 nájomnej zmluvy sa dokonca žalobca ako žalovaný zaviazal
platiť titulom bezdôvodného obohatenie za čas od 1.1.2013 do účinnosti zmluvy. Žalovaný takýto súhlas

nemal, naopak bol upozorňovaný, že na týchto pozemkoch hospodáriť nemôže, a preto mu nemôže
byť poskytnutá súdna ochrana, pretože jeho konanie je v tomto smere protiprávne. Výška škody je
ohraničená práve neposkytnutím alebo odmietnutím dotácie žalobcovi v určenej sume za rok 2013
a preto námietky žalovaného, že by si bol túto škodu žalobca ponížil prípadným obhospodarovaním
a pokosením inej časti pôdy, neobstojí. Neobstojí taktiež jeho námietka nedostatku vecnej pasívnej

legitimácie v tomto smere, pretože bol to práve on, ktorý pokosil predmetné nehnuteľnosti, pobalíkoval
poľnohospodársku hmotu, aj ju zužitkoval. Aj ďalšie námietky v súvislosti s tým, že pokosenie je len
časť obhospodarovania pôdy neobstoja, pretože trvalý trávnatý porast predpokladá obhospodarovanie
podstatne práve kosením a zužitkovaním trávnej hmoty. Podľa názoru odvolacieho súdu ani ďalšie
námietky v súvislosti s tým, že nebol vytvorený subjekt žalobcu od začiatku roku 2013, nie sú

relevantné vzhľadom k tomu, že k 31.5.2013 (toho - ktorého roku) je podmienka mať pôdu k
dispozícii, t.j. nie od 1.1.2013. Taktiež argument žalovaného, že žiadateľ o podporu nie je totožný s
obhospodarovateľom pôdy a že ho jeho matka poverila a splnomocnila len na podanie tejto žiadosti
neobstojí, pretože bolo v konaní preukázané, že práve to bol on, kto predmetné pozemky pokosil,
trávnu hmotu pobalíkoval a z predmetných nehnuteľností aj odviezol a uskladnil, pričom v tomto

konaní nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale o náhradu škody a protiprávneho konania sa
dopustil žalovaný, nie jeho matka. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného prezentovaným
v odvolaní, že súd musí skúmať všetky podmienky pre poskytnutie podpory na poľnohospodársku
pôdu upravené nariadením vlády SR 488/2010 Z.z. v znení účinnom v roku 2013. Konanie o náhrade
škody v danom prípade nie je totožné so správnym konaním, ktoré by preskúmavalo správnosť

rozhodnutia Pôdohospodárskej poľnohospodárskej agentúry, prípadne Ministerstva pôdohospodárstva
ako odvolacieho orgánu. Žalovaný jednoznačne porušil právnu povinnosť, keď pokosil tie časti pozemku,
na ktoré nemal oprávnenie. Preto neobstojí jeho argument, že minimálne do 21.6.2013 pozemok mohol
pokosiť aj žalobca. Ako je už vyššie uvedené žalobcovi bola odmietnutá dotácia práve z dôvodu, žepozemok neobhospodaroval, pretože ho obhospodaroval práve žalovaný tým, že predmetný pozemok
pokosil (odvolací súd poukazuje na rozhodnutie agentúry a jeho odôvodnenie v súvislosti s krížovou
kontrolou). Agentúra ďalšie podmienky ani neskúmala a súd nevidí dôvod prečo by mal tieto podmienky

v tejto súvislosti skúmať v tomto konaní.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody odvolací súd v celom rozsahu napadnutý vyhovujúci výrok rozsudku
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej s tým, že
rozhodne aj o uplatnených trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.