Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712219221
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712219221.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnskač.5,IČO:35724803,právnezastúpenéhoTOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému T. E., N.. XX.
XX. XXXX, A. K. W. D. - R., R. XXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov 5

právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa 5/A v konaní
o zaplatenie 1 030,33 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 583,01 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
683,01 € od 02. 06. 2010 do 30. 06. 2010, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 633,01 € od 01.
07. 2010 do 27. 08. 2010 a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 583,01 € od 28. 08. 2010 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov a ani vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18. 12. 2012 sa žalobca proti žalovanému v rade 1/ T. E.,

N.. XX. XX. XXXX a v rade 2/ T. E., N.. XX. XX. XXXX domáhal zaplatenia sumy 1 030,33 € spolu s
vyčísleným úrokom z omeškania v sume 287,66 € a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 603,97
€ od 28. 08. 2010 do zaplatenia.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovaným nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05. 09. 2008 medzi postupcom obchodnou spoločnosťou Home

Credit Slovakia a. s. so sídlom b Piešťanoch, Winterova 7, IČO: 36 234 176, ktorú nadobudol ako
postupník.

Pohľadávka postupcu, teda pôvodného veriteľa, vznikla voči žalovanému v rade 1/ uzavretím úverovej
zmluvy č. 3602095215 uzatvorenej dňa 17. 02. 2006. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému v rade
1/ poskytnutý úver v sume 818,16 € na nákup v zmluve špecifikovaného tovaru. Žalovaný v rade 1/ sa

zaviazal tento úver splácať spôsobom uvedeným v zmluve. Keďže žalovaný v rade 1/ bol v omeškaní
s úhradou splátok, došlo v zmysle Hlavy 7 Úverových zmluvných podmienok k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru ku dňu, ktorý je uvedená v splátkovom kalendári v riadku „Zosplatnenie“, to znamená k
22. 08. 2006, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená.

V zmysle Hlavy 13 Úverových zmluvných podmienok, zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu za

omeškanie splácania úveru vo výške 8 % z omeškanej dlžnej čiastky, ktorá do dňa ukončenia zmluvy
predstavuje jednotlivé dlžné splátky v omeškaní.Žalovaný v rade 2/ uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a pristúpil k záväzku podľa
§ 533 a nasl. Obč. zák.. Žalovaný zároveň uznal aj náklady inkasného konania, ktoré si však žalobca

v konaní neuplatňuje.

Žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky uhradili z dlžnej sumy ešte sumu 100 € 28. 05. 2010, sumu 50
€ dňa 30. 06. 2010 a sumu 50 € dňa 27. 08. 2010. Žalovaní takto ku dňu spísania žaloby dlhujú 1 030,33
€ a táto suma pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 603,97 €, zo sumy 101,48 € čo predstavuje

rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu a zo
zmluvnej pokuty podľa Hlavy 7 Úverových zmluvných podmienok vo výške 324,88 €. Žalobca potom
vyčíslil 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 803,97 € za obdobie od 23. 08. 2006 do 28. 05. 2010 v
sume 272,58 €, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 703,97 € za obdobie od 29. 05. 20010 do 30.
06. 2010 v sume 5,73 €, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 653,97 € za obdobie od 01. 07. 2010
do 27. 08. 2010 v sume 9,35 € a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 603,97 € za obdobie od 28.

08. 2010 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 18. 02. 2013 potom žalobca spresnil, že požaduje oboch žalovaných zaviazať k
zaplateniu požadovaných súm spoločne a nerozdielne.

Súd následne vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 1Ro/2916/2012 zo dňa 04. 04. 2013, ktorým žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

Po vydaní platobné rozkazu zahlásil podaním, ktoré došlo na súd 08. 04. 2013 vstup do konania vedľajší
účastník uvedený v záhlaví tohto rozsudku a ten dňa 29. 05. 2013 podal vo veci odpor.

V odpore vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný v rade
1/ s predchodcom žalobcu a na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Konštatoval, že v podaní osobitne nepoukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky a to z toho dôvodu,
že uplatnená suma sa stala predčasne splatnou dňa 22. 08. 2006, kedy došlo k zosplatneniu úverovej

zmluvy. Nárok žalobcu sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Keďže tento nárok sa stal splatný 22.
08. 2006 a žalobca žalobu podal až 18. 12. 2012, je celý nárok žalobcu premlčaný a preto ju žiadal
zamietnuť.

Okresný súd Martin pôvodne odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom, ako odpor podaný

neoprávnenou osobou, avšak uznesenie okresného súdu bolo zrušené odvolacím Krajským súdom v
Žiline.

Následne podaním z 11. 09. 2013, ktoré na súd došlo 13. 09. 2013 žalobca zobral žalobu späť voči
žalovanému v rade 1/ a súd preto konanie vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zastavil uznesením sp.

zn. 9C/169/2013 zo dňa 04. 09. 2013.

Keďže Krajský súd v Žiline svojim uznesením 5Co/566/2013 zo dňa 20. 12. 2013 zrušil uznesenie
Okresného súdu Martin zo dňa 24. 07. 2013, ktorým bol odmietnutý odpor vedľajšieho účastníka a vec
vrátil na nové prejednanie s odôvodnením, že podľa názoru krajského súdu vedľajší účastník bol osobou

oprávnenou na podanie odporu voči platobnému rozkazu, súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd následne rozhodol aj uznesením rovnakej spisovej značky zo dňa 15. 02. 2016 o zamietnutí
námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníka, ktorý urobil právny zástupca žalobcu a vstup vedľajšieho
účastníka do konania pripustil.

Podaním, ktoré na súd došlo 23. 02. 2016 vedľajší účastník doplnil svoju právnu argumentáciu a
reagoval na skutočnosť, že žalobca do konania predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku. Poukázal na skutočnosť, že šlo o formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka,
prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah

tejto formulárovej dohody. Táto dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie
premlčacej lehoty formou uznania záväzku a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky
sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné, sú obe zmluvné podmienky
obsiahnuté vo formulári zo dňa 03. 05. 2010, absolútne neplatné. Aj keď túto dohodu žalovaný v rade 2/podpísal,nikdevdohodeniejejehovýslovnévyhlásenie,žepristupujekzáväzkužalovanéhovrade1/,z
čoho vyplýva, že žalovaný v rade 2/ nepristúpil platne k záväzku žalovaného v rade 1/. Žalovaný v rade 2/
nebolpôvodnýmdlžníkomžalobcuanijehopredchodcuapretonemoholuznaťzáväzok,ktorýneboljeho

záväzkom. Z uvedených dôvodov vedľajší účastník namietol pasívnu legitimáciu žalovaného v rade 2/ v
spore. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v
bode 3/, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. Je nelogické a vylúčené, aby
spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej
lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi išlo, pod zámienkou ponuky splátok, dosiahnuť predĺženie premlčacej

lehoty. Uzatvorenie tejto dohody je tiež v rozpore s dobrými mravmi lebo pri uzatváraní dohody neboli
dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom. Žalovaný si tak zhoršil svoje zmluvné postavenie.

Táto dohoda bola podľa presvedčenia vedľajšieho účastníka, vzhľadom na prijateľné zmluvné
podmienky a rozpor s dobrými mravmi neplatná a ďalej vedľajší účastník znova argumentoval tou

skutočnosťou, že keďže bol záväzok bol zosplatnený v roku 2006 a žaloba bola podaná na súd v roku
2012 je nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ premlčaný.

Na pojednávaní dňa 16. 06. 2016 vedľajší účastník zotrval na predchádzajúcej právnej argumentácii a
právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe.

Žalovaný sa k žalobe v priebehu celého konania nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil.

Na pojednávaní dňa 16. 06. 2016 súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu
a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Pôvodný žalovaný v rade 1/ so obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia a. s. so sídlom v
Piešťanoch dňa 17. 02. 2006 uzavrel úverovú zmluvu na nákup PC zostavy, druhu uvedeného v zmluve,
za predajnú cenu 30 810 Sk, z ktorej zaplatil v hotovosti 6 162 Sk a bol mu poskytnutý ďalej úver vo
výške 24 648 Sk, čiže 818,16 €, pri mesačnej splátky 1 059 Sk, čiže 35,15 €, pri počte 36 splátok, v

konečnej výške úveru 38 124 Sk, a RPMN 15,68 %. Splátky boli zročné do 20-teho dňa v mesiaci, pričom
prvá splátka mala byť uhradená 17. 03. 2006. V tejto zmluve, ktorej súčasťou boli Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. nebola dohodnutá výška úroku.

Ako potom vyplynulo zo splátkového kalendára žalovaný zaplatil len raz splátku 35,15 €, a to dňa 17.

03. 2006. Ďalšie splátky už potom nesplácal. Posledná splátka podľa splátkového kalendára mal byť
zaplatená 20. 02. 2009.

Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu 05. 09. 2008 obchodná
spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému v rade 1/ ako postupca

na žalobcu. Je teda zrejmé, že obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. postúpila pohľadávku
na žalobcu ešte pred splatnosťou úveru, nakoľko v konaní nebol produkovaný dôkaz, že by obchodná
spoločnosť Home Credit Slovakia a. s., napriek tvrdeniam v žalobe, bola úver zosplatnila predčasne tak,
ako žalobca v žalobe konštatoval a samotný žalobca k tejto skutočnosti dôkaz neprodukoval.

Žalobca potom listami z 19. 04. 2012 vyzval obidvoch žalovaných, aby mu zaplatili neuhradený úver,
úroky a úroky z omeškania, teda celkovú sumu 1 407,49 €, inak pristúpi k vymáhaniu pohľadávky.

Je však pravdou, že žalovaný v rade 2/ dňa 03. 05. 2010 uzavrel so žalobcom dohodu o uzavretí
splátkovéhokalendáraouznanízáväzku.Toutodohodousažalovanývrade2/,akoosobapristupujúcak

záväzku podľa § 533 a nasl. Obč. zák. zaviazal splatiť záväzok voči žalovanému v mesačných splátkach
po 130 €, zročných vždy do 30-teho dňa v mesiaci, počnúc 30. 05. 2010 s tým, že šlo o záväzok,
ktorý vznikol zo zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Home Credit Slovakia a. s. číslo zmluvy
3602095215 zo dňa 17. 02. 2016, ktorý v čase spísania dohody mal byť vo výške 1 328,76 €. Súčasne
žalovaný v rade 2/ uznal, čo do právneho dôvodu a výšky tento záväzok voči žalobcovi.

Podľa článku 3 bod 2 tejto dohody bolo dohodnuté, že v prípade, že žalovaný v rade 2/ nebude splácať
svoj záväzok podľa dohodnutých podmienok, stane sa splatný celý zvyšok pohľadávky prvým dňom
nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.Je zrejmé, že žalovaný v rade 2/ dlh nesplácal podľa dohody, nakoľko splátku mal dohodnutú v sume
130 € a zročná bola k 30. 05. 2010, avšak k tomuto dňu zaplatil dňa 28. 05. 2010 len sumu 100 € podľa

tvrdení žalobcu v žalobe, následne 50 € zaplatil 30. 06. 2010 a 50 € 27. 08. 2010. Z toho vyplýva, že
nezaplatením prvej splátky v dohodnutom rozsahu, teda v sume 130 € k 30. 05. 2010 sa 01. 06. stal
splatný celý zvyšok dlhu, ku ktorému žalovaný v rade 2/ pristúpil.

Súd sa nestotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že dohoda je neplatná a chýba vecná legitimácia

žalovaného v rade 2/, nakoľko žalovaný v rade 2/ výslovne neprehlásil, že pristupuje k záväzku, ktorý
má žalovaný v rade 1/ k žalobcovi, čiže k postupcovi.

Podľa § 533 Obč. zák., kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Z obsahu dohody je zrejmé, že táto dohoda označuje dlžníka, žalovaného v rade 1/, ktorý podľa
všetkéhobolpríbuzným(otcomžalovanéhovrade2/).Záväzok,ktorýmalpôvodnýdlžníkvočiobchodnej
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. je podľa presvedčenia súdu jasne špecifikovaný, aj keď sa súd, z
dôvodov, ktoré uvedie nižšie nestotožnil s výškou tohto záväzku. Je však uvedené z akého dôvodu a v

akej výške, podľa názoru žalobcu, mal tento záväzok vzniknúť. Žalovaný v rade 2/ sa zaviazal žalobcovi,
že tento dlh splní spôsobom, ktorý bol uvedený v zmluve a že tento dlh uznáva čo do právneho dôvodu,
aj čo do výšky.

Podľa presvedčenia súdu došlo takto zo strany žalovaného v rade 2/ nie len k platnému pristúpeniu k

dlhu žalovaného v rade 1/, keďže žalovaný v rade 2/ vedel k akému záväzku, akého dlžníka pristupuje a
zaviazal za ho zaplatiť, ale došlo aj k platnému uznaniu, síce už čiastočne premlčaného záväzku, ktorý
mal pôvodne žalovaný v rade 1/, a žalovaný v rade 2/, ktorý k tomuto záväzku pristúpil.

Podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola
však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty

Podľa presvedčenia súdu bola dohodou o uzavretí splátkového kalendára k uznaní záväzku a

pristúpením žalovaného v rade 2/ k dlhu žalovaného v rade 1/ dodržaná aj predpísaná písomná forma.
Podľa právnej teórie uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 druhá
veta, nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané právo, na rozdiel od úpravy, ktorú
obsahuje ust. § 558 Obč. zák., ktoré predstavuje samostatný zabezpečovací inštitút.

Uznaním dlhu v zmysle § 110 ods. 1 Obč. zák. dochádza k plynutiu novej 10-ročnej premlčacej doby.

Podľa presvedčenia súdu, vzhľadom na obsah dohody a zrejme príbuzenský pomer medzi obidvoma
žalovanými je zrejmé, že žalovaný v rade 2/ vedel, že touto dohodou sa zaväzuje zaplatiť za žalovaného
v rade 1/ dlh, ktorý uznáva ako svoj a zväzuje sa ho splácať tam uvedeným spôsobom.

Aj keď bola predmetná dohoda uzavretá na predtlačenom formulári, ktorý predložil pracovník žalobcu,
nebol produkovaný dôkaz, že by tento prejav vôle neobsahoval slobodnú a vážnu vôľu žalovaného v
rade 2/ a z tohto pohľadu by potom uzavretá dohoda mala byť neplatnou.

Súd preto túto dohodu, ktorá bola súčasne dohodou o pristúpení k záväzku žalovaného v rade 1/
žalovaným v rade 2/ uzavretou s veriteľom, považoval za platnú.

Súd sa však nestotožnil s výškou dlhu, ku ktorému žalovaný v rade 2/ pristúpil a to vzhľadom
na skutočnosť, že podľa presvedčenia súdu, zmluva, ktorú uzavrel pôvodne žalovaný v rade 1/ s

predchodcom žalobcu, nemohla vzhľadom na absenciu niektorých náležitostí založiť tak vysoký záväzok
pôvodného dlžníka.Zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa stavu
ku dňu uzavretia, teda k 17. 02. 2006, mala obsahovať náležitosti, ktoré popisovalo ust. § 4 ods. 1 až
3 zák. č. 258/2001 Z. z..

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľ od spotrebiteľa
nemohol požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Ako súd konštatoval vyššie, v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola vyjadrená a dohodnutá úroková

miera, t. zn. dlžník nevedel za aké úroky alebo poplatky je mu úver poskytovaný, poznal len končenú
výšku úveru.

Vyjadrenie úrokovej sadzby je však podľa presvedčenia súdu veľmi dôležité pre vedomosť dlžníka o
tom, za akú odplatu úver získava a dôležitým kritériom aj pre výber vhodného veriteľa pre dlžníka.

Preto podľa presvedčenia súdu, pre absenciu úrokovej sadzby v úverovej zmluve, nebolo možné, či už
od pôvodného dlžníka ale ani od dlžníka, ktorý pristupoval k záväzku žalovaného v rade 1/, požadovať
plnenia, ktoré by boli v rozpore so zákonom, teda viac, ako nesplatenú istinu úveru, ktorá bola pôvodne
žalovanému v rade 1/ poskytnutá. Ako súd totiž zistil, žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 818,16 € a z nich žalovaný zaplatil 35,15 €, hneď v marci 2006. Tým úverová istina klesla na

sumu 783,01 € a v takejto výške mala byť vyjadrená aj v dohode o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 03. 05. 2010, ktorú uzavrel žalovaný v rade 2/ so žalobcom.

V čase keď sa žalovaný v rade 2/ zaväzoval k zaplateniu v dohode uzavretej sumy so žalobcom, bol
už celý úver splatný, vzhľadom na znenie splátkového kalendára, preto je zrejmé, že touto zmluvou sa

dohodlo nové splácanie dlhu so žalovaným v rade 2/, označeným v záhlaví tohto rozsudku. Avšak v
dôsledku ustanovení zmluvy tým, že žalovaný nezaplatil celú dohodnutú splátku k 30. 05. 2010 ale len
sumu 100 €, stal sa splatný celý zvyšok dlhu dňa 01. 06. 2010 a žalobcovi vznikol až od 02. 06. 2010
nárok na úroky z omeškania voči žalovanému v rade 2/, resp. dnes žalovanému uvedenému v záhlaví
tohto rozsudku. Súčasne však od 01. 06. 2010 žalovaný potom žalobcovi dlhoval sumu o 100 € nižšiu,

teda sumu 683,01 €, z ktorej postupne zaplatil ešte 50 € 30. 06. 2010 a ďalších 50 € 27. 08. 2010, čiže
ku dňu vyhlásenia rozsudku podľa vykonaného dokazovania žalovaný dlhoval žalobcovi sumu 583,01 €.

Súd preto žalobcovi proti žalovanému, ktorý pristúpil k dlhu pôvodného dlžníka priznal len 583,01 € spolu
s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 683,01 €, ktorú žalovaný dlhoval k 02. 06. 2010, a žalovaný sa s

úhradou tejto sumy, keďže tá sa stala zročná k 01. 06. 2010, dostal do omeškania nasledujúcim dňom
02. 06. 2010 a v omeškaní s úhradou tejto sumy bol až do 30. 06. 2010, keď zaplatil 50 €. Potom bol v
omeškanísosumou633,01€atoaždo27.08.2010,kedyzaplatilďalšiusplátku50€,čímjehodlhklesol
na sumu 583,01 €. S úhradou tejto sumy je v omeškaní od 28. 08. 2010 aj ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru nachádza právnu oporu v ustanovení § 497 a nasl. Obch. zák.,
ktorý predstavuje základnú právnu úpravu z úverovej zmluvy.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. pričom
však vzhľadom na spotrebiteľský charakter úveru, výšku úrokov z omeškania bolo možné dohodnúť,
resp. požadovať len v limitoch stanovených občianskoprávnymi predpismi, v tomto prípade ide o ust.

§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania
žalovaného, teda k 02. 06. 2010, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a o zvyšku uplatneného nároku
súd žalobu zamietol.Súdžalobcovinepriznalaninároknazmluvnúpokutuvovýške324,88€,ktorásumamalabyťzapočítaná
do sumy 1 030,33 €, a to vzhľadom na skutočnosť, že takýto nárok žalovaný neuznal a k takémuto dlhu,
ani podľa znenia dohody zo dňa 03. 05. 2010 nepristúpil. Špecifikácia jeho dlhu bola totiž uvedená v

článku 2 dohody a z tejto špecifikácie vyplývalo, že dlžná suma je tvorená istinou vo výške 1 328,76
€, ďalej nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov za inkasné konanie vo
výške 149,37 €, ktoré ale žalobca nepožadoval. Istina úveru nie je totožná so zmluvnou pokutou a preto
podľa presvedčenia súdu žalobca proti žalovanému zmluvnú pokutu, na ktorú mohol žalobcovi vzniknúť
nárok ešte vo vzťahu k pôvodnému dlžníkovi, proti žalovanému požadovať nemohol, lebo k takémuto

dlhu žalovaný nepristúpil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov nebol v konaní
úspešný a vzhľadom na istinu požadovanú žalobcom a vyčíslený úrok bol skôr neúspešnejší žalobca ale
len nepatrne, preto súd využil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a rozhodol o trovách tak, že žiadny z účastníkov
a ani vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.