Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111235078
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4111235078.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporcovi: T. R., bytom
N. XXX/X, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom,
so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov a Združenie bratislavských spotrebiteľov, so sídlom Bratislava,
Stavbárska 60, zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Karloveská 3154/32, o zaplatenie sumy 3.540,42 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 18.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi žalovanú istinu vo výške 3 540,42 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % p.a.
zo sumy 2438,68 eur od 09.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s
odporcom uzatvoril dňa 14.12.2004 zmluvu o úvere č. 142051321, na základe ktorej mu poskytol úver

vo výške 2438,68 eura. Odporca sa zaviazal splácať úver formou pravidelných mesačných splátok vo
výške 64,44 eur, vždy k 14. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 14.01.2005. Odporca sa
dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok, čím nastala splatnosť úveru. Postupca vypovedal
zmluvu o úvere a navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Odporca svoj dlh nezaplatil.

Okresný súd v Nitre rozsudkom č.k. 9C 40/2012- 94 zo dňa zo dňa 26. 03. 2013 zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.438,68 eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2009 do zaplatenia

a náhradu trov konania v sume 1.259,73 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.101,74 eura s 13 % úrokom z omeškania
od09.12.2006do23.12.2009aúrokuzomeškania4%od24.12.2009dozaplateniazdôvoduspäťvzatia
návrhunavrhovateľomzastavilaotrováchkonaniavtejtočastirozhodolvýrokom,žežiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa
ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 52, § 53 ods.
1, § 54 ods. 1, § 110 ods. 1, 3 a § 558 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo zistenia, že právny

predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvorili 14.12.2004 Zmluvu k úverovému účtu č. 142051321,
ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60-tich splátkach po 64,44 eura vždy
k 14-temu dňu príslušného mesiaca. Odporca sa dostal do omeškania s platením viac ako 3 splátok,
čím nastala splatnosť úveru. Uhradil iba 2 splátky úveru, z ktorých suma 25,23 eura bola započítaná naistinu, suma 39,21 eura na úrok a suma 1,66 eura na poistenie a zo splátky 66,10 eura bola započítaná
suma25,63euranaistinu.Poodpočítanísplátoknaistinu2x25,23+25,63eurazostalaneuhradenáistina
vo výške 2.438,68 eura. Dňa 26.11.2009 odporca v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzkuuznalčododôvoduavýškyzáväzokvočinavrhovateľovivovýške2.438,68eurastým,žepodľa
bodu 3.1 mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ
v priebehu konania zobral späť návrh v časti zaplatenia istiny sumy 1.101,74 eura s 13 % úrokom z
omeškania od 09.12.2006 do 23.12.2009 a úroku z omeškania 4 % od 24.12.2009 do zaplatenia, a preto
súd prvého stupňa v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. Zostávajúca časť návrhu je

dôvodná s poukazom na uzatvorenú dohodu o uznaní záväzku odporcom v novembri 2009, v ktorej
odporca podpisom potvrdil vedomosť o premlčaní záväzku a vyjadril ochotu dlh splácať. Stanovisko v
tomto smere zmenil až po vyjadrení vedľajšieho účastníka, ktorý namietal premlčanie. Podľa názoru
súdu k uznaniu záväzku zo strany odporcu došlo platne a nárok navrhovateľa v zostávajúcej časti nie je
premlčaný, a preto návrhu vyhovel. O trovách konania vo vyhovujúcej časti rozhodol podľa § 142 ods.
1 OSP, keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 212

eur a trov právneho zastúpenia .

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporca a vedľajší účastník na strane odporcu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/297/2013-118 zo dňa 31. januára 2014 rozsudok súdu
prvého stupňa v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania vo vyhovujúcej
a zastavujúcej časti zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie, pričom uviedol, že veci bolo potrebné
predovšetkým posúdiť, akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Ak by vznikol
zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu, aby spotrebiteľ nebol vedený ako neplatič a mohol

sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho platnosti
namietať nemohol. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku bolo potrebné hodnotiť
aj s prihliadnutím na vyjadrenie odporcu a okolnosti jej uzatvorenia aj z hľadiska ust. § 37 a § 39 OZ, §
3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmiatiežpodľaustanovenízákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľov,ktorývymedzujenekalé
aklamlivéobchodnépraktiky. Uviedol,žesúdneučinilžiadneprávnevýznamnézávery,zktorýchbybolo
možné posúdiť, kedy nastala splatnosť pohľadávky, ktorá je podstatná pre začiatok plynutia premlčacej
doby, nezdôvodnil, ktorým dňom by bola uplynula premlčacia doba. Právny predchodca navrhovateľa
postúpil navrhovateľovi pohľadávku voči odporcovi dňa 08.12.2006. V spise (č.l. 8) je výpis z účtu kníh

peňažného ústavu VÚB z 02.12.2009, ktorý bol súčasťou postúpenia pohľadávky a mal predstavovať
aktuálny záväzok dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky. V
prílohe k listu (č.l. 9) je ako pohľadávka voči odporcovi uvedená suma 73.467,68 a dátum splatnosti
25.07.2005. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či dátum 25.07.2005 má byť dátumom
splatnosti úveru,ktoráskutočnosťjeprávnevýznamnápreposúdeniezačiatkuplynutiapremlčacejdoby,

pričom rozhodnutie postráda uvedené právne významné skutočnosti pre záver o tom, či je, resp. nie je
nárok premlčaný. Uviedol, že súd posúdi platnosť dohody z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských
vzťahov v naznačenom smere a ak dospeje k záveru o platnosti dohody, vypriada sa aj s námietkou
premlčania podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že splatnosť záväzku nastala dňa 25.7.2005, úložná doba bola
do 11.7.2005 a teda vychádzajúc z textu odstúpenia od zmluvy, splatnosť nastala 25.7.2005. Následne
odporca uznal záväzok čo dôvodu a výšky splátok uvedeného dlhu v dohode o uznaní, pričom režim
tejto dohody sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka a to podľa ust.§ 261 Obchodného
zákonníka v zmysle ust. § 323 ods. 1 OZ je možné uznať aj premlčaný záväzok, v danom prípade

sa vôbec nevyžaduje vedomosť dlžníka o tom, že záväzok je premlčaný a nad rámec toho samotná
dohoda obsahuje aj text, ktorý odporca vyhlasuje, že aj v prípade ak by daný záväzok bol premlčaný
má o tomto vedomosť. Účelom uzatvorenia tejto dohody bolo umožnenie úhrady záväzku vo výške
v akej bol uznaný v splátkach, ktorých výšku a dátum splatnosti si dohodli jej zmluvné strany. Táto
skutočnosť okrem iného vyplýva aj z vyjadrenia odporcu, tak ako ju realizoval na pojednávaní konanom

dňa 26.3.2013, kedy uviedol, že očakával splátkový kalendár teda jeho doručenie a jednak to vyplýva aj
z jeho vôle uhrádzať tento záväzok v splátkach vo výške 20,- €. Rovnako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia
učineného v odvolaní kedy uviedol, že dlh voči navrhovateľovi akceptuje. Vyjadril sa, že uzatvorením
samotnej dohody o uzavretí splátkového kalendára nemohlo dôjsť a ani nedošlo zo strany navrhovateľak obchádzaniu zákona respektíve ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi pričom odporca z
celej poskytnutej sumy 2.489,54 € uhradil len dve splátky a to v celkovej výške 132,20 €. Poukázal na
ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa § 110 OZ samotné uznanie záväzku predlžuje premlčaciu

dobu o 10 rokov, daný vzťah spravuje obchodným zákonníkom a s poukazom na uznanie záväzku došlo
k predĺženiu premlčacej lehoty na 10 rokov v zmysle § 110 OZ za predpokladu, že by teda súd posúdil
vzťah podľa občianskeho zákonníka a v tomto prípade sa nevyžaduje vedomosť dlžníka o premlčaní,
bol vypočutý aj odporca a jediný dôkaz na preukázanie skutočnosti či vedel alebo nevedel o premlčaní
dlhu je výpoveď odporcu, preto navrhovateľ iný dôkaz nemá ako dôkaz výsluchom odporcu a samotný

text dohody o uznaní záväzku kde uviedol, že vie o premlčaní dlhu. Považoval vyjadrenia odporcu za
účelové, pretože ich menil.

Na pojednávanie sa nedostavil odporca ani právni zástupcovia vedľajších účastníkov, ktorí mali
doručené predvolanie, neúčasť ospravedlnil právny zástupca vedľajšieho účastníka JUDr. Pecník, preto
súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými, a to : zmluvou o poskytnutí flexi pôžičky
č. 142051321, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisov z bankového systému, zmluvou o
postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, uznesením KS Prešov 7Cob/62/2006-85 dohodou o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, prehľadom histórií transakcií, Listinou, s odstúpením od

zmluvy zo dňa 20.6.2005, s doručenkou a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.11.2011 domáhal pôvodne zaplatenia sumy 3.540,42 eura
s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.438,68 eura od 09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov
konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca s odporcom uzatvoril Zmluvu o úvere

-flexipôžičky dňa 14.12.2004, ktorou bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 75.000,-Sk splatný v 60-
tich splátkach po 1.941,42 Sk (64,44 eura). V priebehu konania navrhovateľ zobral späť návrh v sume
1.101,74euras13%úrokomzomeškaniaod09.12.2006do23.12.2009avčastiúrokuzomeškania4%
od 24.12.2009 do zaplatenia, preto v tejto časti súd zastavil. Predmetom konania zostala sumu 2.438,68
eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2009 do zaplatenia. Právny predchodca navrhovateľa VÚB,

a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, uzatvoril dňa 14.12.2004 s odporcom zmluvu o poskytnutí flexipôžičky
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou poskytol odporcovi úver vo výške 75.000,-Sk splatný
v 60-tich splátkach po 1.941,42 Sk. Odporca riadne úver nesplácal, preto mu postupca vypovedal
zmluvu a vyzval ho na uhradenie dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi VÚB, a.s.,
Bratislavaanavrhovateľomz08.12.2006bolapostúpenápohľadávkapôvodnéhoveriteľavočiodporcovi

na navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy a zároveň žiadal odporcu o
predčasné splatenie úveru podaním zo dňa 20.6.2005, ktoré odporca neprevzal, zásielka bola uložená
do 11.7.2005 a splatnosť dlhu nastala dňa 25.7.2005 podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa
ako aj s poukazom na prílohu k listu (č.l. 9), kde je ako pohľadávka voči odporcovi uvedená v sume
73.467,68 Sk a dátum splatnosti 25.07.2005.

Navrhovateľ a odporca dňa 26.11.2009 uzatvorili dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku č. 455651 (ďalej len "dohoda"), v ktorej sú ako zmluvné strany označené navrhovateľ ako
veriteľ a odporca ako dlžník. Podľa bodu 2.1 dohody, dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a.s.,

č. 011432401131204 s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 2.438,68 eura. V bode 3.1
dohody sa odporca zaviazal splatiť záväzok v splátkach po 68,38 eura mesačne v 23-och splátkach,
počnúc dátumom prvej splátky 23.12.2009. Zároveň v čl. 3 bod. 3.1 dohody je konštatované, že
osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch. Súčasťou tejto dohody je rozhodcovská doložka, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že

všetky spory, ktoré vzniknú z dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Karloveské rameno, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a v
prípade, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto dohody na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto

rozhodcovskej doložky (čl. 4 dohody). Odporca potvrdil, že predmetnú dohodu o uznaní podpísal doma,
kde ho zrejme navštívili zamestnanci navrhovateľa, oznámili mu, že mu zašlú splátkový kalendár, pričom
ikeďdohodupodpísal,taksijuneprečítal,nevedelopremlčacejdobe,nečítalto,avšakdohodupodpísal,
o premlčaní sa dozvedel až na pojednávaní.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Zákon ustanovuje základné pravidlá a spôsob výkonu subjektívnych práv a povinností. Ide o pravidlá,
ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti nemožno vykonávať neobmedzene.
Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť

pravidlá morálneho charakteru , aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.
Prenikajú celým právnym poriadkom. Ide o ustanovenia zakazujúce výkon taký výkon práv a povinností,
ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a
občianskej spolupatričnosti. Ak sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho
práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie a to všetko v
spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Je nepochybné, že dobré mravy ako normy správania sa musia

spĺňať podmienku, že ide o normy, ktoré sú v súlade so zákonom, resp. neodporujú zákonu.

Za dobré mravy preto nikdy nebude možné považovať normy správania a za konanie v súlade s
dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré sú v
rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Podstata rozporu s dobrými

mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t.j. v
nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov.

Porušenierovnováhy,rakúskymOGHnazývanejaj"ekvivalencie"saprejavujenajmäakoneprimeranosť
konkrétnehodojednania,čiceléhoprávnehoúkonu.Obvykletátonerovnováhačineprimeranosťspočíva

najmä:- v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností
jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej
zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za
obvyklépodmienkyberúpodmienkypožadovanébankami.Definíciadobrýchmravov,hociprešpecifické
účely ochrany spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva.

Na účely ochrany spotrebiteľa bola prijatá v rámci Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v
zmysle § 4 ods. 5. Zákona o ochrane spotrebiteľa: "Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti
a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody." Táto zákonná definícia je zrejme vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, a preto
používa aj termíny, ktoré Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje. Ako je však zrejmé z jej znenia, táto
definícia zodpovedá aj všeobecným definičným znakom a charakteristike uvedenej v časti 4.1 a súčasne

je viditeľná značná previazanosť a konformnosť tejto definície napr. s vyššie uvádzanou nemeckou
judikatúrou v oblasti dobrých mravov. Vzhľadom na množstvo požiadaviek na splnenie takejto definície,
bude zrejme v praxi veľmi náročné preukázať rozpornosť s dobrými mravmi subsumáciou konkrétneho
konania pod takúto definíciu, ktorá obsahuje subjektívny prvok na strane konajúceho - poškodzujúceho
subjektu, a to preukázanie "využitia" omylu, ľsti a pod. Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými

mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Dôsledkom
vyššie uvedených sankcií je potom: a) nárok na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a/alebo, b) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, najmä nárok na vrátenie veci.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ObZ) ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 323 ods. 2 ObZ za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené
v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 1 ObZ ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba

od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa § 407 ods. 2 ObZ platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa
úroky platia.

Podľa § 407 ods. 3 ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku

dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 407 ods.4 ObZ účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade,
keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi.
Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania.

Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom
uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval (trval). K
takým dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v čase uznania
už bolo premlčané (§ 407 ods. 4). Všeobecne sa prijíma názor, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik
pôvodného záväzku a jeho prípadné nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Keďže právna

domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne namietať, že
záväzok v čase jeho uznania už neexistoval (napr. preukáže, že bol splnený).

V danej veci pre rozhodnutie súdu bolo podstatné posúdenie toho, aký právny režim sa na
navrhovateľom tvrdený zmluvný vzťah účastníkov vzťahuje, či medzi účastníkmi konania došlo k

uzatvoreniu platnej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu a posúdenie vznesenej
námietky premlčania.

S poukazom na právny záver odvolacieho súdu, súd posúdil vzťah účastníkov za vzťah zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a tento úverový vzťah treba posudzovať podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, keďže úverové vzťahy predstavujú absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov,
keď právna úprava v Obchodnom zákonníku je vzhľadom na povahu účastníkov doplnená aj úpravou
v zákone o spotrebiteľských úveroch. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy umožňuje vyvodiť
právny záver, že zmluva o úvere bola napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou,
teda spotrebiteľskou a je preto právne irelevantný právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva

spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa
Občianskeho,aleiObchodnéhozákonníka,akoajpodľaktoréhokoľvekinéhozákona,vyhovujúcavyššie
uvedenej charakteristike, teda, že ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď
súčasne je zrejmé, že zmluvnými stranami je na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,

ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. I napriek tomu, že následne došlo k postúpeniu pohľadávky, ani dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku uzavretá dňa 26. 11. 2004 nestráca charakter spotrebiteľskej zmluvy.

V súčasnej dobe je všeobecne nízka úroveň vzťahu dlžníka- spotrebiteľa k plneniu zmluvného záväzku
veriteľa. Apriórne odmietanie právneho inštitútu uznania dlhu (záväzku), ako neprijateľného pre vzťah
veriteľa a spotrebiteľa, nie je však namieste a treba ho posudzovať vždy konkrétne. Náš právny poriadok
rozlišuje síce dva podobné, ale v jednotlivostiach odlišné právne inštitúty uznania dlhu a uznaniezáväzku.Preobčianskoprávnevzťahyplatíúpravav§558OZapreobchodno-záväzkovévzťahyúprava
v § 323 ObZ (tu sa používa pojem uznanie záväzku). Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu i výšky má
podľa § 110 ods. 1 OZ za následok, že plynutie pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť

nová premlčacia doba.

Uznanie záväzku podľa § 323 ObZ je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku (patria
tam aj záložné právo, zmluvná pokuta, ručenie, banková záruka). Pri písomnom uznaní záväzku (§

323 ObZ) nastávajú účinky prerušenia (pretrhnutia) premlčacej doby spočívajúce v tom, že pôvodná
premlčacia doba prestáva plynúť a začína plynúť nová premlčacia doba (§ 407 ObZ).

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa zdá, že

každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa prieči
povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie rovnosti
subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon
neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v právnej
sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.

Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve
obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých

inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany
slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba
vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku

profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenej
charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

Dohoda o uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi navrhovateľom a
odporcom, z ktorej navrhovateľ vyvodzuje základ nároku uplatňovaného v tomto konaní, sa týka uznania
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej dňa 14.12.2004, ide o vzťah spotrebiteľský. Súd v
konaní dospel k záveru, že dohoda uzatvorení splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá bola
medzi účastníkmi konania uzavretá, je absolútne neplatnou zmluvou, právny vzťah nepožíva právnu

ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, konanie navrhovateľa možno hodnotiť aj s prihliadnutím
na vyjadrenie odporcu ako aj okolnosti uzatvorenia dohody o uzatvorení splátkového kalendára a
uznaní záväzku ako konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávané pri poskytovaní služby. Týmto konaním
došlo privodeniu ujmy spotrebiteľovi - odporcovi, nakoľko v čase uzavretia dohody o uznaní záväzku už

bol záväzok odporcu premlčaný dňom 25.7.2009 uplynutím 4 ročnej premlčacej doby, pričom k uzavretiu
dohody došlo dňa 26.11.2009. Konanie navrhovateľa, ktorého zamestnanci navštívili odporcu za účelom
podpisu dohody, ktorému obsahu odporca nerozumel, nevykazuje znaky čestnosti, zvyklosti a praxe,
navrhovateľ týmto spôsobom využíva najmä omyl, lesť, nevedomosť spotrebiteľa a tým dochádza
k výraznej nerovnosti zmluvných strán a k porušovaniu zmluvnej slobody. Postup navrhovateľa v

súvislosti s uzavretím dohody je neštandardným, možno mať vážne pochybnosti, že skutočný prejav
vôle odporcu nezodpovedá obsahu dohody a že odporca sa cítil v postavení slabšej strany, ktorá
neuvedomujúc si obsah dohody ju následne podpísala. Nakoľko je predmetná dohoda neplatná a
nárok navrhovateľa zo zmluvy o úvere je premlčaný dňom 25.7.2009, súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.