Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205224
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413205224.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove vo senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
na ul. Grösslingovej č. 4 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR so
sídlom v Bratislave na Župnom námestí č. 13 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27.1.2015 č.k. 2C 235/13-27 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom prvostupňového súdu pri

rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z podania
Okresného súdu Poprad zo dňa 21.1.2015 zistil, že vo veci 19Er/245/2010 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 7.6.2010. Dňa 21.6.2010 bolo vydané poverenie pre súdneho
exekútora.

V exekučnom konaní v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku
48ods.2ÚstavySRjekompetentnýpreskúmaťÚstavnýsúd.Ustanovenie§9ods.2zákonač.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov je účinné o 01.01.2013, avšak i keď žaloba bola vo veci podaná v roku 2012,
predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., preto je
ho možno aplikovať aj pri uplatnených nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom pred 01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným

súdom SR, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom
nie je oprávnený posudzovať nesprávaný úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.Rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote nemožno všeobecne bez ďalšieho posudzovať
ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní návrhov na

vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov a notárskych zápisníc
sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie zákonnosti
exekúcie.

Podmienkoupriznanianárokunanáhraduškodyjepreukázaniepredpokladovvznikunárokunanáhradu

škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu žalobca v konaní
nepreukázal a neuniesol ani dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody.

Za skutočnú škodu nemožno považovať ani náklady spojené s činnosťou žalobcu uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, pre ktorú bola exekúcia v danej veci vedená v období,

ktoré podľa tvrdení žalobcu zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a
rozhodnutím o nej. Žalobca ako obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania vynakladala
a vynakladá náklady na správu svojich pohľadávok, vrátane predmetnej pohľadávky prostredníctvom
informačného systému, predovšetkým v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Náklady na udržiavanie
tohtoinformačnéhosystému,tedaajnákladynasprávupredmetnejpohľadávkyvinformačnomsystéme,

žalobcovi preto vznikali v súvislosti s jeho podnikaním na trhu bez ohľadu na tvrdené prieťahy v
exekučnom konaní. Z tvrdení žalobcu pritom nie je vôbec zrejmé, či a kedy, príp. či doposiaľ stále
je predmetná pohľadávka informačným systémom spracovávaná, či a v akom rozsahu by sa náklady
na správu a udržanie informačného systému žalobcu v prípade neevidovania predmetnej pohľadávky
v informačnom systému vôbec znížili, a teda ani, či vôbec nejaké náklady na správu predmetnej

pohľadávky boli vynakladané zbytočne v dôsledku tvrdených prieťahov v exekučnom konaní. Žalobca v
konaní neuniesol povinnosť tvrdenia, a teda ani dôkaznú povinnosť ohľadne vzniku majetkovej ujmy v
dôsledku tvrdených zbytočných prieťahov v exekučnom konaní. Túto povinnosť neuniesol ani vo vzťahu
k tomu, aké konkrétne náklady vôbec vynaložil na správu a udržanie svojho informačného systému. To
isté sa vzťahuje i na náklady na administratívne spracovanie a publikačné výdaje spojené s urgenciami.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd prvého stupňa žalobu žalobcu
zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa rozhodlo na základe a s
použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003

Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejtoneprípustnejinterpretácii,dopustilsanesústredenéhopostupu,ktorýmádôsledokvnesprávnosti

súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.
pretože svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Stav právnej neistoty existuje vždy do času kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom
prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty.
Súdu neprislúši polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Musí aplikovať
platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom
nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe a teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdnefaktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď. Je to
predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v
primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá.

Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým
ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, že
nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku.
Okrem toho, ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu

návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konania o prejudiciálnej otázke, ktorou
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe
ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci
samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Odvolacísúdvzmyslezásaduvedenýchvustanovení§212O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudokspolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu vo veci 19Er/245/2010 Okresného súdu Poprad žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 7.6.2010, pričom k

vydaniu poverenia došlo dňa 21.6.2010, teda v zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote. Pri rozhodovaní
žiadna zákonná lehota porušená nebola a teda nie je naplnený jeden zo základných predpokladov
pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorým je nesprávny úradný postup spočívajúci v
porušení povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote.Užlennesplnenietohtopredpokladujesamoosebedôvodomprezamietnutiežaloby.Zákonnými

predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. sú existencia
nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto predpokladov zodpovednosť žalovaného vyplývajúca zo zákona
č. 514/2003 Z. z. daná nie je.

Vo vzťahu k tej časti odvolania, v ktorej sa hovorí o potrebe rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie
konania je potrebné dodať, že zo strany žalobcu takýto návrh v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu doručený nebol. Takéto návrhy žalobca podával len v tých prípadoch, keď súdy
nezohľadnili ním namietanú zaujatosť všetkých sudcov súdu rozhodujúceho konkrétnu exekučnú vec,
v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúcemu podľa tvrdení žalobcu nárok na

náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci námietke zaujatosti vyhovené bolo a vec
prejednával iný súd než ten, ktorý konal v exekučnej veci.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1
O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.