Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/297/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513202721
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7513202721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Debt Finance AG, so sídlom: Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266,
zastúpeného: JUDr.Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti odporcovi: A. A.F.,
D..XX.X.XXXX,D.N.S.G.,A.Č.Ľ.X,t.č.naneznámommieste,zastúpenémuopatrovníkom:Ing.Slávka
Kočanová,zamestnankyňaOkresnéhosúduKošiceI,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:
OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného:
JUDr.Ladislav Mikluš, advokát, so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, v konaní o zaplatenie sumy
184,59 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo
výške 52,37 EUR (trovy právneho zastúpenia) k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša,
advokáta, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.2.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 184,59 EUR spolu s úrokom z omeškania spolu vo výške 9 % ročne od 5.10.2012 až

do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
nadobudol od veriteľa - spoločnosti GE MONEY a.s., so sídlom v Bratislave, Bottova 7 pohľadávku,
vyplývajúcu zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú táto spoločnosť uzavrela s odporcom dňa
20.12.2001 a na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úverový rámec 498 EUR, z ktorého odporca
čerpal sumy podľa priloženej platobnej histórie a to formou nákupov tovaru alebo výberov v hotovosti.

Odporca sa zaviazal, že poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi bude splácať formou dohodnutých
pravidelných mesačných splátok. Nakoľko odporca svoju povinnosť riadne neplnil, veriteľ zmluvu dňa
31.3.2010 vypovedal. Pohľadávka uplatňovaná voči odporcovi vo výške 184,59 EUR pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 118,99 EUR, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 7,16
EUR a poplatkov vo výške 58,44 EUR. Okrem uvedeného sa navrhovateľ domáhal aj príslušenstva k
pohľadávke a to úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie § 369 ods.1 Obchodného zákonníka.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. Jeho pobyt sa napriek vykonanému šetreniu
nepodarilo zistiť. Z uvedeného dôvodu mu bol v zmysle ustanovenia § 29 ods.2 v spojení s ustanovením
§ 29 ods.6 O.s.p. ustanovený na zastupovanie v tomto konaní opatrovník. Opatrovník odporcu sa k
návrhu nevyjadril.Podaním zo dňa 18.12.2013 oznámil vedľajší účastník vstup do konania podľa ust. § 93 ods.2 O.s.p.,
na podporu odporcu pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa. Vo vyjadrení k návrhu vedľajší účastník

vzniesol námietku premlčania nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľom a na základe
týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Z písomnej zmluvy súd zistil, že odporca ako zákazník a spoločnosť GE Capital Multiservis, k.s. so
sídlomvBratislave,Dobrovičovač.8,IČO:35783214,vzastúpenísplnomocnenýmzástupcom(TESCO
STORES SR, a.s. so sídlom v Bratislave - v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 3.1.2000) uzavreli
dňa 20.12.2001 zmluvu o revolvingovom úvere č.1062833539. Z obsahu zmluvy vyplýva, že odporca
požiadal o poskytnutie revolvingového úveru a o vydanie úverovej karty s úverovým rámcom 15.000,-
Sk. Zmluvné strany sa dohodli na pravidelnej mesačnej splátke vo výške 750,- Sk, so splatnosťou

vždy k 20.dňu v mesiaci, s tým, že dátum prvej splátky je do 20.1.2002. V zmluve je uvedená ročná
percentuálna miera nákladov ( ďalej iba“RPMN“) vo výške 15,89 %. V zmluve je ďalej uvedené, že
zmluvné strany v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v obchodných podmienkach a sadzobníku,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Obchodné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s.( ďalej len
„Obchodné podmienky“ ) a Sadzobník poplatkov sa nachádzajú vytlačené na opačnej strane zmluvy o
revolvingovom úvere.

V článku 3.3 Obchodných podmienok je uvedené, že veriteľ poskytne zákazníkovi peňažné prostriedky

podľa jeho žiadosti:
a/ prevodom na účet predávajúceho za účelom úhrady čiastky uvedenej v doklade,
b/ v hotovosti na obchodných miestach určených veriteľom.

Za poskytnutie peňažných prostriedkov v hotovosti je zákazník povinný zaplatiť poplatok podľa

aktuálneho sadzobníka.

V článku 6 Obchodných podmienok (Splátkový režim) je uvedené, že zákazník je povinný platiť
pravidelné mesačné splátky zahŕňajúce splátku istiny a úroku (splátka) v stanovených termínoch a v
dohodnutej výške, tak ako je to uvedené v zmluve a obchodných podmienkach. Za vyžiadané peňažné

prostriedky je zákazník povinný platiť úroky stanovené na základe úrokovej sadzby podľa aktuálneho
sadzobníka, s tým, že úročenie je uskutočňované denne odo dňa potvrdenia jeho žiadosti o poskytnutie
peňažných prostriedkov až do dňa splatenia istiny úveru. Zákazník je ďalej povinný platiť ďalšie poplatky,
ostatnénákladyaúrokypodľatejtozmluvy.Všetkysplátkysúsplatnévždysiedmymdňompopríslušnom
dni platby uvedenom v zmluve.

V článku 7 Obchodných podmienok (Dôsledky porušenia povinností zmluvných strán), je uvedené, že
porušenie povinností zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy zakladá právo veriteľa na zmluvnú pokutu
a tam, kde je to stanovené, tiež na dohodnutý úrok z omeškania. Pre prípad porušenia povinnosti
zákazníkaposkytnúťriadneavčaspeňažnéplnenievdohodnutejvýške,sadojednávaúrokzomeškania

vo výške podľa aktuálneho sadzobníka. Okrem práva na úrok z omeškania vzniká veriteľovi pri porušení
zmluvy zákazníkom tiež právo na zmluvnú pokutu aktuálneho sadzobníka.

V článku 8.3 Obchodných podmienok (Predčasné splatenie ) je uvedené, že veriteľ je oprávnený
požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok podľa zmluvy v prípade, ak:

a/ zákazník porušuje zmluvu, najmä ak je v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.
V prípadoch uvedených v bode 8.3 je zákazník tiež povinný okamžite uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu.

V článku 9 Obchodných podmienok je uvedené, že veriteľ je oprávnený ukončiť platnosť zmluvy
písomným oznámením doručeným zákazníkovi, pokiaľ nastala:

d/ niektorá zo skutočností uvedených v bode 8.3 písmeno a/, b/ a c/.V článku 5.2 Obchodných podmienok je uvedené, že zákazník prehlasuje v súlade s ustanovením § 401
Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých veriteľovi voči nemu
na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť.

Z článku 10.7 Obchodných podmienok vyplýva, že vzťahy veriteľa a zákazníka výslovne neupravené
zmluvou alebo týmito obchodnými podmienkami sa riadia ustanoveniami zákona o spotrebiteľských
úveroch a Obchodným zákonníkom.

V Sadzobníku poplatkov, uvedeného v dolnej časti Obchodných podmienok je uvedené, že poplatok
za otvorenie revolvingového účtu je 1,5 % z úverového rámca, poplatok za mimoriadny výpis z účtu
je vo výške 30,- Sk, poplatok za vydanie náhradnej úverovej karty 100,- Sk, poplatok za vrátenie
preplatku vo výške 100,- Sk, poplatok za vrátenie platby s chybným symbolom vo výške 100,- Sk,
poplatok za iný spôsob platby vo výške 100,- Sk. Pri položkách - poplatok za mimoriadny výpis z účtu, za
vrátenie preplatku, za vrátenie platby z chybným symbolom a poplatku za iný spôsob platby - je uvedená

poznámka, že uvedené poplatky nie sú v súčasnosti účtované. Zmluvná pokuta za omeškania splácania
úveru je 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100,- Sk. Úroková sadzba je 2,46 % p.m. a úrok z omeškania
0,1% denne z dlžnej čiastky.

Vykonaným dokazovaním ( z platobnej histórie ) mal súd za preukázané, že odporca v priebehu trvania
úverového vzťahu čerpal finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľom, či už na nákup tovaru kartou
alebo výberom hotovosti z automatu. Posledné čerpanie odporcu je v platobnej histórii zaznamenané
ku dňu 31.1.2008, ako výber hotovosti 1.300 Sk z bankomatu.
Odporca sa prvý krát dostal do omeškania so zaplatením splátky, splatnej do 20.4.2002, ktorú zaplatil

25.4.2002.
Ďalšie omeškania na začiatku trvania úverového vzťahu:
-splátku, splatnú do 20.5.2002 zaplatil 21.5.2002,
-splátku, splatnú do 20.6.2002 zaplatil 27.6.2002,
-splátku, splatnú do 20.7.2002 zaplatil 26.7.2002,

-splátku, splatnú do 20.8.2002 zaplatil 4.9.2002,
-splátku, splatnú do 20.9.2002 zaplatil 3.10.2002,
-splátku, splatnú do 20.10.2002 zaplatil 1.11.2002,
-splátku, splatnú do 20.11.2002 zaplatil 2.12.2002,
-splátku, splatnú do 20.12.2002 zaplatil 31.12.2002,

-splátku, splatnú do 20.1.2003 zaplatil 20.2.2003,
-splátku, splatnú do 20.2.2003 zaplatil 14.3.2003,
-splátku, splatnú do 20.3.2003 zaplatil 3.4.2003,
-splátku, splatnú do 20.4.2003 zaplatil 16.4.2003 (včas),
-splátku, splatnú do 20.5.2003 zaplatil 21.5.2003,

-splátku splatnú do 20.6.2003 zaplatil 17.6.2003 (včas),
-splátku splatnú do 20.7.2003 zaplatil 5.8.2003,
-splátky za ďalšie obdobie, až do júna 2005 platil včas,
-splátku splatnú do 20.7.2005 zaplatil 22.7.2005.
-splátku splatnú do 20.8.2005 zaplatil 25.8.2005,

-splátku splatnú do 20.9.2005 zaplatil 29.9.2005,
-splátku splatnú do 20.10.2005 zaplatil 26.10.2005,
-splátku splatnú do 20.11.2005 zaplatil 24.11.2005.

Ďalšie omeškania na konci trvania úverového vzťahu, po poslednom čerpaní:

-splátku splatnú do 20.5.2008 zaplatil 22.5.2008,
-splátku splatnú do 20.6.2008 zaplatil 23.6.2008,
-splátku splatnú do 20.7.2008 zaplatil 23.7.2008,
-splátku splatnú do 20.10.2008 zaplatil 22.10.2008,
-splátku, splatnú do 20.12.2008 zaplatil 22.12.2008,

-splátku, splatnú do 20.8.2009 zaplatil 17.9.2009,
-splátku splatnú do 20.9.2009 zaplatil 21.10.2009,
-splátku splatnú do 20.10.2009 zaplatil 21.10.2009,-splátku splatnú do 20.11.2009 zaplatil 16.12.2009. Toto bola posledná splátka, ktorú odporca zaplatil.
K uvedenému dňu pohľadávka veriteľa predstavovala 127,29 EUR.
Z platobnej histórie vyplýva, že uvedená pohľadávka sa ku dňu 31.3.2010 navýšila o sumu 24,90 EUR

(3 x poplatok 8,30 EUR za upomienku), o sumu 5,32 EUR (4 x 1,33 poplatok za službu), o sumu 19,92
EUR (sankčné poplatky) a o sumu 7,23 EUR (úroky), spolu o sumu 57.37 EUR. Celková pohľadávka
ku dňu 31.3.2010 činila 184,66 EUR.

Z listu veriteľa zo dňa 5.10.2012 adresovaného odporcovi súd zistil, že veriteľ oznámil odporcovi, že

pohľadávku z úverovej zmluvy postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa.

Podľaustanovenia§1ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomvčase
vzniku daného zmluvného vzťahu ( ďalej len“ zákon o spotrebiteľských úveroch“ ), tento zákon upravuje
niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Podľa ustanovenia § 3 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 4 ods.4 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 a 3 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe:

a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

V danom prípade mal súd s vykonaným dokazovaním za preukázané, že pôvodný veriteľ, spoločnosť

GE MONEY, a.s. ako veriteľ a odporca ako zákazník - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 20.12.2001 zmluvu
o revolvingovom úvere. Predmetnú zmluvu súd po právnej stránke posudzoval ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy. Uvedený záver nespochybňoval ani sám navrhovateľ; napokon, aj samotná
zmluva o revolvingovom úvere a Obchodné podmienky odkazujú na zákon o spotrebiteľských úveroch.

V súlade s ustanovením § 3 ods.1 citovaného zákona, veriteľom z predmetnej zmluvy bola právnická
osoba,ktoráposkytovalaspotrebiteľskýúvervrámcisvojhopodnikania. ZvýpisuzObchodnéhoregistra
OkresnéhosúduBratislavaIsúdzistil,žespoločnosťGECAPITALMultiservis,k.s.,vobdobíod7.3.2000
do 16.1.2005 mala zapísaný ako predmet činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek

(nebankovým spôsobom). V danom prípade taktiež nebolo sporné, že odporca je spotrebiteľom, pretože
ide o fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania (§ 3 ods.2 citovaného zákona); opak preukázaný nebol. Zmluva bola
uzatvorená v písomnej forme, čo je podmienkou jej platnosti v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 citovaného
zákona. Z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť odporcovi úver s úverovým rámcom

15.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 750,- Sk,
vždy k 20.dňu v mesiaci, počnúc od 20.1.2002. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Vykonaným dokazovaním ( z platobnej histórie ) mal súd za preukázané, že odporca v priebehu trvania
úverového vzťahu čerpal finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľom, či už na nákup tovaru kartou

alebo výberom hotovosti z automatu. Posledné čerpanie odporcu je v platobnej histórii zaznamenané
ku dňu 31.1.2008, ako výber hotovosti 1.300 Sk z bankomatu.Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 184,59 EUR, tvrdiac, že uvedená pohľadávka
pozostáva zo sumy 118,99 EUR titulom neuhradenej istiny úveru, úrokov z omeškania vo výške 7,16
EUR a poplatkov vo výške 58,44 EUR.

Navrhovateľ tvrdil, že úverový vzťah zanikol vypovedaním zmluvy zo strany veriteľa dňa 31.3.2010.
Ako to vyplýva z článku 8.3 v spojení s článkom 9 Obchodných podmienok, veriteľ je oprávnený
ukončiť platnosť zmluvy písomným oznámením doručeným zákazníkovi v prípade, ak zákazník porušuje
zmluvu, najmä ak je v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň. Ukončenie platnosti zmluvy

týmto spôsobom oprávňuje potom veriteľa požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných
čiastok. Tvrdenie o ukončení úverového vzťahu však navrhovateľ v konaní nepreukázal; neoznačil a ani
nepredložil žiaden dôkaz vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu.

Z platobnej histórie súd zistil, že ku dňu 16.12.2009, kedy bola zaevidovaná posledná platba, ktorú
odporca zaplatil, pohľadávka veriteľa predstavovala sumu 127,29 EUR. Táto sa ku dňu 31.3.2010

navýšila o sumu 24,90 EUR (3 x poplatok 8,30 EUR za upomienku), o sumu 5,32 EUR (4 x 1,33 poplatok
za službu), o sumu 19,92 EUR (sankčné poplatky) a o sumu 7,23 EUR (úroky), spolu o sumu 57,37
EUR. Celková pohľadávka ku dňu 31.3.2010 činila 184,66 EUR.

Súd konštatoval, že čo sa týka poplatkov za upomienku vo výške 24,90 EUR, navrhovateľ nepreukázal

ani zmluvný základ pre uplatnenie tohto poplatku vo výške 8,30 EUR za jednu upomienku, pretože takýto
poplatok v Sadzobníku poplatkov nefiguruje a nepreukázal ani, že uvedené upomienky boli skutočne
vystavené a doručené odporcovi. Nárok navrhovateľa v tejto časti preto súd pokladal za nedôvodný.
Rovnaký záver sa vzťahuje k poplatkom za službu vo výške 5,32 EUR mesačne. Takýto poplatok v
Sadzobníku,platnomvčaseuzavretiazmluvynefiguruje.VSadzobníkupoplatkov,platnomod10.5.2002

je síce uvedený poplatok za správu úveru 40 Sk mesačne (1,33 EUR), avšak s poznámkou, že sa účtuje
len vtedy, ak došlo v príslušnom mesiaci k pohybu na úverovom účte. Z platobnej histórie vyplýva, že
k pohybu na účte odporcu počnúc od 16.12.2009 nedošlo; veriteľ napriek tomu vyúčtoval poplatky za
nasledujúce 4 mesiace. Nárok navrhovateľa v tejto časti preto súd pokladal za nedôvodný.
Čo sa týka sankčných poplatkov vyúčtovaných vo výške 19,92 EUR, navrhovateľ nešpecifikoval, o aké

sankcie ide a ako dospel k ich výpočtu vo výške 19,92 EUR. Pokiaľ išlo o omeškanie s plnením úveru,
bolo potrebné špecifikovať, s ktorou splátkou sa odporca dostal do omeškania a na akú dobu. Nárok
navrhovateľa v tejto časti preto súd pokladal za nepreukázaný.

Čo sa týka úrokov, je potrebné uviesť, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi

účastníkmi konania, postráda obligatórnu náležitosť požadovanú zákonom, týkajúcu sa úrokov tak, aby
bolo možné konštatovať, že ide o určitý právny úkon v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písmena a/ zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má obsahovať aj počet a termíny splátok úrokov, ako aj iných poplatkov. V
danom prípade z obsahu zmluvy vyplýva len výška dohodnutých úrokov (2,46 % p.m. - mesačne); zo

zmluvy ani z Obchodných podmienok však vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom bude veriteľ účtovať
úroky a v akej lehote sú tieto úroky splatné.

Vo vzťahu k samotnej výške úrokov, ktorá bola dojednaná, je potrebné uviesť, že dojednaný úrok vlastne
predstavuje úrok vo výške 29,52 % ročne, teda viac ako trojnásobne vyšší, ako poskytovali banky v

rovnakom období pri úveroch pre fyzické osoby (od 7,94 do 8,10%).

Hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných
pôžičkách, ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, neznamená to, že nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Dohoda o výške úroku

musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a teda, nesmie sa priečiť dobrým
mravom. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné,
pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Dobré mravy
sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny výkon práv a rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne
prevyšuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.V danom prípade je zrejmé, že dojednaný úrok v predmetnej veci podstatnou mierou presahoval horný
limit obvyklej úrokovej sadzby poskytovanej bankami v rovnakom období pri úveroch pre fyzické osoby,
preto je dohoda o úrokoch v zmysle tejto zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, ktorý stav zákon podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka postihuje absolútnou neplatnosťou.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že dohodnutá mesačná splátka úveru vo výške 750,-Sk nepredstavovala
len splátku samotnej istiny poskytnutého úveru, ale aj úroky, čo jednoznačne vyplýva zo znenia článku
6.1. Obchodných podmienok zmluvy. Z uvedeného je potom zrejmé, že okrem dojednaných mesačných

splátok, zahŕňajúcich aj úrok, veriteľ účtoval odporcovi aj ďalšie úroky z úveru.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že pohľadávka navrhovateľa by mohla byť dôvodná len čo do
zaplatenia sumy 127,29 EUR, tak ako bola uvedená v platobnej histórii ku dňu 16.12.2009. Jej priznaniu
však bránilo premlčanie, ktoré namietol vedľajší účastník na strane odporcu.

Vzhľadom na charakter predmetného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý je vlastne spotrebiteľským
úverom, je okrem špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch potrebné na daný vzťah aplikovať aj všeobecnú úpravu v zmysle Občianskeho zákonníka,
upravujúcu spotrebiteľské zmluvy (ust. § 52 a nasl.).

Predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má naviac podobu štandardnej
formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ
spravidla jej obsah, vzhľadom na formulárovú predtlač, nemôže meniť. Spotrebiteľ teda buď prijme
podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, podľa svojej predstavy naformuloval alebo
zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je teda spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a

vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda
aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z

23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica
93/13“) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA

C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie
advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (1.5.2004). Práve v

súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu
s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti
odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie
oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1, 879f ods. 3 OZ). Za tým účelom
zákonodarcastanoviltrojmesačnúlehotunanápravuajejmárneuplynutiespojilsnásledkomneplatnosti

problémového zmluvného ustanovenia.

Podľa ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení novely vykonanej zákonom č. 150/2004 Z.z.,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len“neprijateľná podmienka“).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V zmysle ustanovenia § 879 f ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54
Občianskeho zákonníka do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.V zmysle ust. § 879 f ods.4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú
dané do súladu s ustanoveniami § 53,§ 54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Zákon č.150/2004 Z.z., ktorým sa vykonala zmena Občianskeho zákonníka, nadobudol účinnosť dňa
1.4.2004.

Z ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom.

Vzhľadomktomu,žeustanovenie§52ods.1Občianskehozákonníkazaspotrebiteľskúzmluvupovažuje
každú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, bez ohľadu na jeho právnu formu, je v danom
prípade irelevantné, že účastníci konania sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným
zákonníkom. Na základe tohto záveru potom platí, že normy obchodného práva sú použiteľnými len

vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Na spotrebiteľské zmluvy je
však potrebné v prvom rade aplikovať všeobecnú úpravu o neprijateľných podmienkach ( § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 387 ods.1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

Podľa ust. § 388 ods.1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho
však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 391 ods.1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľaust.§397Občianskehozákonníka,akzákonneustanovujeprejednutlivéprávainak,jepremlčacia

doba štyri roky.

Podľa ust. § 401 Obchodného zákonníka, strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným
vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba však

nesmie byť dlhšia ako desať rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť.

V danom prípade je z obsahu Obchodných podmienok ( článok 10 a 5.2.) zrejmé, že zmluvné strany
učinili dohodu o voľbe práva, v zmysle ktorej sa ich záväzkovo-právny vzťah mal spravovať Obchodným
zákonníkom a v nadväznosti na uvedenú dohodu, s poukazom na ust. § 401 Obchodného zákonníka,

do znenia Obchodných podmienok zakotvili vyhlásenie odporcu ako zákazníka, že predlžuje premlčaciu
dobu vo vzťahu k všetkým právam, ktoré vzniknú veriteľovi z uzavretej zmluvy voči nemu, na dobu desať
rokov.

Ako už súd konštatoval vyššie, posudzovaná zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou

a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zmluvné strany (dodávateľ a spotrebiteľ) zvolili, preto je
irelevantná aj dohoda, že záväzkový vzťah zmluvných strán sa má riadiť Obchodným zákonníkom.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter danej zmluvy sú normy obchodného práva použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Súd má za to, že jednostranné vyhlásenie odporcu ako spotrebiteľa, ktorým došlo k predĺženiu
všeobecnej premlčacej doby na desať rokov, zásadným spôsobom odporuje spotrebiteľskému právu. Je
nepochybné, že účinky takéhoto vyhlásenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech „slabšieho“ kontrahenta, ktorým je spotrebiteľ, ktorému bolo znenie

zmluvy i Obchodných podmienok (vopred veriteľom pripravené na formulári vyhotovenom drobným
ťažko čitateľným písmom) predložené na podpis bez možnosti ovplyvniť resp. zmeniť zmluvné
podmienky, pričom (recipročne) zo strany veriteľa voči odporcovi k takémuto vyhláseniu nedošlo. Súd
má za to, že predĺžením premlčacej doby výlučne v prospech „silnejšej“ zmluvnej strany spotrebiteľzhoršil svoje zmluvné postavenie, čo je v rozpore s ust. § 53 ods.1 a § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka,
v znení účinnom od 1.4.2004.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide de facto o spotrebiteľský vzťah, ktorý vznikol pred
nadobudnutím účinnosti zákona č.150/2004 Z.z., ktorým bola vykonaná zmena Občianskeho zákonníka,
pre vyššie uvedený rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami mala byť posudzovaná zmluvná
podmienka daná do súladu podľa ust. § 879 písm.f/ ods.3 a 4 Občianskeho zákonníka, najneskôr do
1.7.2004.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote takto neučinil, preto
nastúpila zákonom predpokladaná sankcia vo forme neplatnosti dotknutého zmluvného dojednania.
Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že vzhľadom na neplatnosť článku 5.2. Obchodných podmienok,
pri posudzovaní otázky premlčania nemožno vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty, ale je
potrebné aplikovať občiansko-právnu úpravu premlčania, tak ako je to ustanovené v § 54 ods.1

Občianskeho zákonníka (zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa).

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania sa súd zaoberal otázkou, kedy začala plynúť
premlčacia doba. Začiatok premlčacej doby sa viaže k okamihu, kedy mohol veriteľ vykonať svoje
právo prvý raz a teda, keď mohol svoj nárok voči odporcovi uplatniť na súde podaním žaloby (§ 101
Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom k tomu, že v konaní nebola preukázaná predčasná splatnosť celého úveru (navrhovateľ
nepreukázal ukončenie úverového vzťahu), je potom zrejmé, že veriteľ sa už počas trvania úverového
vzťahu mohol domáhať zaplatenia dlhu z úveru a to momentom, nasledujúcim po splatnosti každej
dlžnej čiastky, t.j. 21. dňa príslušného mesiaca. Uvedené vyplýva aj z článku 6 Obchodných podmienok

(Splátkový režim), v zmysle ktorého je zákazník povinný platiť pravidelné mesačné splátky zahŕňajúce
splátkuistinyaúrokuvstanovenýchtermínochavdohodnutejvýškeazavyžiadanépeňažnéprostriedky
platiť úroky, s tým, že úročenie je uskutočňované denne odo dňa potvrdenia jeho žiadosti o poskytnutie
peňažných prostriedkov až do dňa splatenia istiny úveru. Zákazník je ďalej povinný platiť ďalšie poplatky,
ostatné náklady a úroky podľa zmluvy, pričom všetky splátky sú splatné vždy siedmym dňom po

príslušnom dni platby uvedenom v zmluve (t.j.28. deň v mesiaci).

Vo vzťahu k otázke premlčania, vzhľadom na dĺžku premlčacej doby a deň podania žaloby (22.2.2013),
bolo relevantné posúdiť záver platobnej histórie daného úverového prípadu, čo znamená, že na včasné
uplatnenie nároku musela splatnosť pohľadávky navrhovateľa nastať až po 22.2.2010.

Splátku, splatnú do 20.11.2009, odporca zaplatil 16.12.2009; išlo o poslednú platbu, ktorú vo vzťahu k
úveru učinil. Odporca bol v omeškaní s uvedenou splátkou počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti
tejto splátky, t.j. od 21.11.2009. Vo vzťahu k ostatným nadväzujúcim peňažným povinnostiam (poplatky,
ostatné náklady a úroky), tieto boli podľa článku 6 Obchodných podmienok splatné siedmym dňom po
splatnosti príslušnej mesačnej splátky, t.j. 28.11.2009 a odporca sa dostal do omeškania s ich plnením

nasledujúci deň, t.j. 29.11.2009. Keďže z platobnej histórie vyplýva, že pohľadávka veriteľa po poslednej
platbe odporcu predstavovala 127,29 EUR, veriteľ si svoje právo voči odporcovi mohol prvý krát uplatniť
nasúdevdeň,nasledujúciposplatnosti,čižedňa30.11.2009.Premlčaciadobauplynuladňa30.11.2012.
Navrhovateľ si pohľadávku uplatnil návrhom, ktorý bol súdu doručený až dňa 22.2.2013, teda po uplynutí
trojročnej všeobecnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka.

Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.199,07 EUR je
premlčaný.

Súd má za to, že okrem tzv. hlavného záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy, je premlčané aj právo na

zaplatenie úrokov z omeškania.

Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka
so splnením peňažného záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový(vedľajší) záväzkový právny vzťah. Vedľa povinnosti splniť záväzok hlavný, je dlžník povinný splniť
tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Povinnosť platiť úroky z omeškania, nemôže trvať dlhšie, ako
trvá hlavný záväzok. Splnením dlhu (záväzku) alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká (končí)

taktiež povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší právny vzťah. Ak dôjde k premlčaniu hlavného
záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutím času nevzťahovať k
záväzku vedľajšiemu. To znamená, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania zanikne, ak dôjde ku
splneniu dlhu alebo k jeho zániku z iných dôvodov (napr. premlčaním).

Zhrnúc vyššie uvedené závery súd v predmetnej veci rozhodol tak, že návrh v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Odporca mal v konaní
úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov proti navrhovateľovi. Odporca si však trovy neuplatnil,
preto mu súd náhradu trov proti navrhovateľovi nepriznal.

Vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane odporcu a navrhovateľom súd v zmysle vyššie

citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov
potrebných na účelné bránenie práva odporcu ako spotrebiteľa.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách jeho právneho zástupcu, keďže ho v tomto konaní
zastupoval advokát.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z výšky peňažného
plnenia, ktorého sa právna služba týkala (t.j. 184,59 EUR), je vo výške 18,26 EUR. Tarifná odmena
v tejto výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony právnych služieb: 1.prevzatie a príprava
zastúpenia (18.12.2013), 2.písomné vyjadrenie k žalobe (11.1.2014), spolu vo výške 36,52 EUR.
Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné (tzv. režijný paušál) vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. 1/100
výpočtového základu v roku 2013 predstavovala 7,81 EUR a v roku 2014 8,04 EUR. Režijný paušál
spolu činí 15,85 EUR. Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 52,37 EUR.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa, aby priznanú náhradu trov

zaplatil k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom
súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.