Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11P/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415216733
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Rajňáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4415216733.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

H. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: K.. T. H., nar. X.X.XXXX, bydlisko H. nad A., T. XXX/XX, v konaní
zastúpený JUDr. Tibor Elzer, advokát so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7 a Y. H., nar. X.X.XXXX,
bydlisko H. nad A., Q. 1, v konaní zastúpená R.. Mária Ančinová, advokátka so sídlom Nové Zámky,
Podzámska 29, o návrhu otca na zmenu výživného pri striedavej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným dňa 13.8.2015 domáhal, aby
súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu tak, že otec dieťaťa bude prispievať na výživu maloletej sumou
80,- eur mesačne do rúk matky, od právoplatnosti rozsudku a matka bude prispievať na výživu maloletej
sumou 80,- eur mesačne do rúk otca, od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnil tým, že maloleté dieťa bolo rozsudkom tunajšieho súdu v roku 2014 dohodou
rodičov zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť 100,- eur mesačne. Striedavá starostlivosť sa uplatňuje v zmysle rozhodnutia súdu a je

v súlade a v prospech maloletého dieťaťa. V čase rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti bolo
dohodnuté výživné vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov 100,- eur mesačne.
Otec vyživovaciu povinnosť riadne plní. Od doby rozhodnutia súdu prišlo však k novým okolnostiam,
ktoré majú vplyv na vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Príjem otca dieťaťa je v podstate totožný
s príjmom v čase rozhodovania súdu, ale vznikli mu nové výdavky nevyhnutné pre život najmä pre
zabezpečenie bývania a výkonu práce. Otec dieťaťa si musí riešiť bytovú otázku a z toho dôvodu
čerpal úver za účelom úhrady nákladov do nehnuteľnosti, aby mohla byť obývateľná. Hypotekárny úver

uhrádza mesačne 280,- eur. Otec dochádza každý pracovný deň do práce približne 70 kilometrov.
Nemá možnosť dochádzať iným spôsobom len vlastnou dopravou. Z toho dôvodu bol nútený zakúpiť
si auto relatívne nízkej hodnoty, značky Citroen v sume približne 13.000,- eur, ktoré uhrádza formou
lízingu 330,- eur mesačne. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa otcovi znížil reálny príjem a po odpočítaní
nevyhnutných nákladov na živobytie mu zostáva menej ako 300,- eur z príjmu. Zároveň otec uviedol,
že má vedomosť, že matka dieťaťa pracuje a zmenili sa jej majetkové pomery. Nadobudla do svojho
vlastníctva nehnuteľnosť v katastrálnom území Dvory nad A., hodnota tejto nehnuteľnosti je podľa otca

približne 80.000,- eur.
Otec na pojednávaniach uviedol, že na podanom návrhu trvá. V súčasnej dobe funguje u maloletej
striedavá osobná starostlivosť. Maloletá má všetko oblečenie u otca aj u matky s tým, že si nosí len
školské potreby a tablet. Čo sa týka mimoriadneho oblečenia, kúpi to buď otec alebo matka. Bežnévýdavky do školy platí matka dieťaťa, pretože otec sa vzdal v jej prospech daňového bonusu a rodinných
prídavkov.
Otec je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.549,83

eura. Iný príjem nemá. Otec má auto na lízing, jedná sa o auto značky Citroen a lízing platí 330,- eur
mesačne, bude ho platiť ešte dva a pol roka. Má náklady na pohonné hmoty a to do práce a tiež pre
maloletú mesačne 200,- eur.
Otec v súčasnej dobe býva v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie má
25,- eur mesačne káblová televízia internet, plyn, elektrinu, kanalizáciu a vodu čo bude okolo 150,- eur

mesačne. V marci 2015 si zobral hypotéku vo výške 40.000,- eur, ktorú použil na rekonštrukciu domu,
v ktorom býva. Uvedenú hypotéku spláca mesačne vo výške 270,- eur. Okrem toho má pôžičku, ktorú
si bral v decembri 2015 vo výške 913,- eur. Z tejto pôžičky kupoval práčku, varnú dosku, žehličku a
televízor. Pôžičku spláca mesačne vo výške 100,- eur. Okrem toho si platí údržbu na auto, každého
pol roka servisná oprava stojí 190,82 eura, platí poistku na dom ročne 110,- eur. Otec uviedol, že platí
výživné 100,- eur mesačne a z výplaty mu odchádza 1.150,- eur mesačne, bez údržby auta a poistky.

Jeho plat tvoria nadčasy a už nevládze toľko robiť. Nemá ešte zariadený dom a štandard.
Otec uviedol, že bez nadčasov je jeho mesačný príjem 1.350,- eur. Keď je u neho dcéra, tak pracuje
kratšie, aby sa o ňu mohol starať. Ďalej otec uviedol, že matka deklaruje, že dáva na dcéru 150,- eur
mesačne. Z toho on platí 100,- eur výživné a 50,- eur sú rodinné prídavky a daňový bonus, ktorý poberá
matka, 100% výdavkov je teda na jeho strane. Otec si svoje rodičovské povinnosti plní v plnej miere.

Právny zástupca otca na záver uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
striedavá starostlivosť je funkčná, otec dieťaťa rešpektujúc rozhodnutie súdu, určené výživné v sume
100,- eur si plní v ažurite. Návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od posledného rozhodnutia súdu, keď
mu bola určená vyživovacia povinnosť, pričom matke vyživovacia povinnosť určená nebola, sa jeho

solventnosť a majetkové pomery vrátane nákladov na život zvýšili do tej miery, že to opodstatňuje
prehodnotenie doposiaľ stanoveného výživného. Otec dieťaťa má síce relatívne slušný plat, ale jeho
výdavky sú v takej výške, že pre jeho osobnú potrebu zostáva skutočne nízka suma, možno i pod
hranicou oficiálneho životného minima. Výdavky otca nie sú z dôvodu zvýšenia jeho kvality života a
životnej úrovne, ale z dôvodu úhrady nevyhnutnej reprodukcie, teda výdavky pre potrebu, aby mohol

vykonávať prácu. Sú to vecné výdavky na cestovanie, osobný automobil, poistenie a zároveň slúžia na
to,abysamoholstravovaťabývať.Výdavkyotcasúvisiasjehonevyhnutnýminákladminazabezpečenie
bývania formou poskytnutého úveru resp. úverov a preto tieto náklady nie sú účelové, ale nevyhnutné.
Vzhľadom na tieto skutočnosti právny zástupca poukázal na výšku výdavkov na maloleté dieťa, ktorú
uviedla matka v sume 150,- eur, ktorá suma je preukázateľne vykompenzovaná rodinnými prídavkami,

daňovým bonusom a výškou uhrádzaného výživného. Tieto náklady na dieťa sú v konečnom dôsledku
viac menej realizované ten ktorý týždeň tým rodičom, u koho dieťa je, nielen poskytovaním peňazí
ale aj v naturálnej forme a tento stav pre zabezpečenie rovnakej životnej úrovne účastníkov celej i
keď rozvedenej rodiny je postačujúci a nie je potrebné, aby pri zmene majetkových pomerov otca bolo
potrebné zotrvať na povinnosti úhrady výživného z jeho strany ako doposiaľ. Právny zástupca otca

navrhol znížiť výživné tak, že náklady na výživu dieťaťa si bude každý z účastníkov uhrádzať v čase,
keď bude dieťa v jeho výchove a opatere.

Matka na pojednávaniach uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca. Čo jej otec posiela výživné 100,- eur
používa na dcéru, na oblečenie, lieky a školské potreby. Ak by otec neplatil výživné 100,- eur, nevedela

by zabezpečiť veci pre maloletú. Čo sa týka oblečenia toto kupujú obidvaja. Keď je dcéra u matky platí
výdavky matka na učebnice, ZRPŠ a tiež chodí na rodičovské združenie. Dcéra sa stravuje v školskej
jedálni, stravu platí matka. S otcom dieťaťa osobne nekomunikujú len prostredníctvom emailu.
Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 166,60 eur mesačne. Okrem toho je zamestnaná
na 6,5 hodiny v Základnej školy Dvory nad Žitavou a jej priemerný mesačný čistý príjem je 330,99 eura.

Poberá rodinné prídavky na maloletú vo výške 23,52 eura mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Matka býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome, ktorý patrí jej matke. Uvedený
rodinný dom vlastnila predtým matka a darovacou zmluvou ho previedla na svoju matku. Matka má
dvoch bratov, ktorí majú exekúcie a z toho dôvodu bol dom napísaný na matku dieťaťa, čo bolo v roku
2011. Matka maloletej dala dom naspäť svojej matke, pretože patrí jej matke a vyriešili sa záležitosti

s jej bratmi. Náklady na bývanie platia spoločne s jej matkou, sú to plyn, elektrina, internet a telefón.
Matka maloletej platí náklady vo výške 140,- eur mesačne a jej matka platí tiež 140,- eur mesačne. V
roku 2012 si matka maloletej zobrala pôžičku vo výške 2.000,- eur a spláca ju mesačne 71,- eur, druhú
pôžičku si zobrala v roku 2014 po rozvode vo výške 3.000,- eur, ktorú spláca mesačne po 44,- eur. Prvúpôžičku použila na zariadenie detskej izby, tiež ju použila na svoje štúdium, ktoré si musela zaplatiť.
Druhú pôžičku použila na výdavky na dcéru. Matka má sluchové postihnutie, potrebuje strojček, kupuje
si baterky, ktoré sú nevyhnutné. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Právna zástupkyňa matky na záver uviedla, že s poukazom na prednesy účastníkov konania, oboch
rodičov maloletej, ako aj na súdu predložené listinné dôkazy, ktorými obaja rodičia preukázali tak svoje
mesačné príjmy ako aj mesačné výdavky, doposiaľ nenastali od poslednej úpravy ohľadne výživného
na maloletú dcéru tak podstatné zmeny pomerov, aby bolo možné a hlavne vhodné rozhodnúť o návrhu

otca maloletej. Je potrebné poukázať na to, že podľa zákonných ustanovení pri určovaní výživného
na maloleté dieťa sa prihliada na jeho vek, na jeho potreby a aj skutočnosť, aby dieťa žilo na úrovni
svojich rodičov. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na príjmy rodičov, ktoré sú dosť
výrazné a to nielen z toho dôvodu čo vyčíta otec matke maloletej, že si nehľadá vhodnejšie lepšie
platené zamestnanie, ale bolo preukázané, že vzhľadom na jej zdravotné problémy, poberá invalidný
dôchodok, je zamestnaná a okrem toho sa snaží si zvýšiť kvalifikáciu za účelom získania lepšie

plateného zamestnania. V tomto konaní je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že otec vedel, že má
túto jednu vyživovaciu povinnosť, musel vedieť a predvídať, že dieťa bude mať vekom zvýšené potreby
a nároky a tým sa primerane zvyšuje výživné na maloleté dieťa. Podľa zákona výživné na maloleté dieťa
je prednostné pred všetkými výdavkami povinných osôb a preto nie je možné prihliadnuť na výdavky,
ktoré otec na pojednávaniach zdôrazňuje s ktorými si zhodnotil svoje majetky, zabezpečil si luxus s

úmyslom navýšiť si výdavky a tým sa zbaviť vyživovacej povinnosti. S poukazom na predložené listinné
dôkazy právna zástupkyňa žiadala, aby súd prihliadol na uvádzané skutočnosti, na výdavky otca, ktoré
si zabezpečil v čase od poslednej úpravy výživného a jeho návrh ako bezdôvodný zamietol.

Kolízna opatrovníčka na záver uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, aktuálna výška

výživného na maloleté dieťa 100,- eur mesačne odráža jeho aktuálne odôvodnené potreby a vzhľadom
k tomu, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo k tak výrazným zmenám v pomeroch otca
navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o výške dôchodku matky,

potvrdením o príjme matky, dokladmi o výdavkoch na maloleté dieťa, rodným listom maloletého
dieťaťa, potvrdením o príjme otca, výpisom z listu vlastníctva číslo 978, katastrálne územie Dvory
nad Žitavou, výpisom z listu vlastníctva číslo 1753, katastrálne územie Dvory nad Žitavou, ďalšími ku
spisu pripojenými dokladmi, pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 12P 58/2013 a takto vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P 58/2013-111 zo dňa 15.5.2014 súd manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa rozviedol. Zároveň schválil dohodu rodičov v zmysle ktorej maloleté dieťa H. H., nar.
XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť každý nepárny týždeň od predchádzajúcej nedele od 17.00

hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni do 17.00 hod. a otec bude zabezpečovať jej osobnú
starostlivosť každý párny týždeň od predchádzajúcej nedele od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele v
párnom týždni do 17.00 hod. Každý z rodičov bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne do rúk matky, od
právoplatnosti rozsudku. Rodičia boli zaviazaní vzájomne sa informovať o zmene zdravotného stavu

dieťaťa, o jeho liečbe a to priebežne, vždy podľa aktuálneho stavu. Zároveň súd uložil matke, otcovi
a maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
22.5.2014. Matka v tom čase bola invalidná dôchodkyňa a poberala invalidný dôchodok vo výške 162,90
eur, okrem toho mala príjem zo zamestnania vo výške 318,- eur mesačne. Otec dieťaťa bol zamestnaný
a mal priemerný mesačný čistý zárobok 1.419,47 eura.

Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Priskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 odsek 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 odsek 1,2,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z predložených dokladov o príjme oboch rodičov mal súd preukázané, že otec je zamestnaný v riadnom
pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.549,83 eura. Matka maloletého dieťaťa
je invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 166,60 eura. Okrem toho je zamestnaná
na 6,5 hodiny v Základnej škole Dvory nad Žitavou a jej priemerný mesačný čistý príjem je 330,99 eur.
Matka okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne.

Z výpisu z listu vlastníctva číslo 978 katastrálne územie Dvory nad Žitavou zo dňa 5.10.2015 mal
súd preukázané, že matka vlastní rodinný dom so súpisnom číslo 1688 na parcele číslo 3963.
Uvedený rodinný dom spolu so záhradou nadobudla darovacou zmluvou a zmluvou o zariadení práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu zo dňa 19.5.2011 a kúpnou zmluvou v prospech tretieho zo dňa

11.10.2013. Zriadenie vecného bremena a práva doživotného bývania a užívania celej nehnuteľnosti
bolo pre Y.U..

Z výpisu z listu vlastníctva číslo 978 katastrálne územie Dvory nad Žitavou zo dňa 29.10.2015 mal súd
preukázané, že predmetný rodinný dom vlastní Mária U., ktorá ho nadobudla darovacou zmluvou zo

dňa 23.9.2015.

Z výpisu z listu vlastníctva číslo 1753 katastrálne územie Dvory nad A. zo dňa XX.X.XXXX mal súd
preukázané, že matka vlastní spoluvlastnícky podiel 6/36 z nehnuteľností a to rodinného domu so
súpisným číslom 145, zastavaných plôch a nádvorí, vinice a záhrady.

Z ďalších predložených dokladov mal súd preukázané, že za družinu pre maloletú sa platí 3,40 eura
mesačne. Strava v škole stojí v priemere 15,- eur mesačne. Ďalej mal súd preukázané, že otec spláca
lízing na motorové vozidlo mesačne vo výške 329,63 eura. Obaja rodičia platia primerané náklady na
bývanie a obaja rodičia si platia svoje pôžičky.

Súd skúmal osobné a majetkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Otec sa svojim návrhom domáhal,
aby mu znížená jeho vyživovacia povinnosť zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne pri
striedavej osobnej starostlivosti a zároveň, aby bola matka zaviazaná prispievať jemu na výživu dieťaťa

v sume 80,- eur mesačne. Otec v podstate svojim návrhom žiadal zrušenie vyživovacej povinnosti pri
striedavej osobnej starostlivosti. Z výpovede oboch rodičov mal súd preukázané, že striedavá osobná
starostlivosť s frekvenciu striedania jeden týždeň u nich funguje a rodičia sa vedia primerane dohodnúť
na uhrádzaní nákladov na maloleté dieťa. V porovnaní s príjmami rodičov v roku 2014 kedy bola
nariadená striedavá osobná starostlivosť mal súd preukázané, že príjem matky sa od tohto času zvýšil

o 16,69 eura mesačne. Príjem otca sa od roku 2014 zvýšil o 130,36 eura mesačne.
S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a príjmové pomery oboch rodičov je súd toho názoru, že
návrh otca na takúto úpravu výživného, ktorá je vlastne zrušením výživného pri striedavej osobnej
starostlivosti nie je dôvod. Medzi príjmami oboch rodičov je veľký nepomer, pretože otec má priemernýmesačný čistý príjem 1.549,- eur, matka má celkový príjem spolu s rodinným prídavkami na maloletú
521,- eur mesačne. Argumenty otca, že jeho pomery sa od posledného rozhodovania zmenili, súd
nepovažuje za dôvodné, pretože otec si zabezpečil motorové vozidlo za ktoré platí lízing 329,- eur

mesačne. Uvedené náklady otca nie je nevyhnutné vynaložiť a ak si otec už zabezpečil motorové vozidlo
na cestu do práce, mohol si zabezpečiť motorové vozidlo nižšej cenovej kategórie.
Podľa platného Zákona o rodine § 62 je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná
povinnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Súd návrh otca zamietol, pretože v príjmoch oboch rodičov je značný nepomer. Platením výživného

zo strany otca bude čiastočne vyrovnaný nepomer v životnej úrovni maloletého dieťaťa, keď žije dieťa
u matky a u otca. Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že otcovi sa zvýšil príjem od posledného
rozhodovania o výživnom o 130,- eur mesačne, matke len o 16,- eur mesačne. Matka si okrem svojho
príjmu z invalidného dôchodku aj privyrába a teda nespolieha sa len na výživné zo strany otca ale sama
sa snaží zvýšiť si svoju životnú úroveň. Skutočnosť, že matka darovala späť rodinný dom svojej matke,
súd nepovažuje za zbavenie sa majetku, pretože stará matka dieťaťa tento dom predtým vlastnila a

matka maloletého dieťaťa spolu so svojou matkou nechceli exekúciami prísť o bývanie. Otec maloletého
dieťaťa si zobral v roku 2015 jednu hypotéku a jednu pôžičku, pričom si mal byť vedomý, že má
vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére. I napriek týmto výdavkom je otec maloletého dieťaťa schopný
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne bez ohrozenia svojho životného
minima podľa Zákona o životnom minime a dotknutia svojej životnej úrovne.

Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku,
pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v
takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo

dňa jeho doručenia (§ 162 odsek 1,2 Občianskeho súdneho poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.