Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200383
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816200383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance

Holding a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO 35 923 130, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, proti odporkyni: P. W., nar. X.X.XXXX, bytom M., P. I. č.
XXXX/X, o zaplatenie 361, 99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 14.1.2016 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 361,99 eur s
úrokom z omeškania 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia na tom základe, že požičal odporkyni

dňa 1.12.2011 sumu 567,- eur, ktorú mala splácať v pravidelných splátkach po 35,05 eur. Pôžičku
riadne nesplácala, preto navrhovateľ vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade dlhu.

Súd uznesením sp. zn. 15C/6/2016 zo dňa 29.3.2016 zastavil v konanie v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty 56,51 eur v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, neúčasť neospravedlnila, preto

súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke z 1.12.2011, predžalobnou
upomienkou z 19.1.2013, doručenkou, písomným podaním navrhovateľa z 3.6.2016, prehľadom splátok
a úhrad, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Dňa 1.12.2011 uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník zmluvu o pôžičke, ktorej
predmetom bolo poskytnutie pôžičky 525,75 eur, pričom celková suma pôžičky bez poistenia bola

určená na 510,90 eur, výškou splátky 34,06 eur, počtom splátok 15, termínom konečnej splatnosti
6/2013, celkové náklady spotrebiteľa 127,60 eur, ročnou úrokovou sadzbou 34,03%, RPMN 34,03%,
priemernou hodnotou RPMN 45,68%. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky platné
od 15.7. 2010.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa zaplatila dňa 1.12.2011 sumu 56,70 eur, dňa
24.4.2012 sumu 35,05,- eur, dňa 24.5.2012 sumu 35,05 eur, dňa 22.6.2012 sumu 35,05 eur, dňa

8.8.2012 sumu 35,05 eur, dňa 5.9.2012 sumu 35,05 eur, dňa 2.11.2012 sumu 35,05 eur. Spolu zaplatila
celkom 267,- eur.Predžalobnou upomienkou z 19.1.2013 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu všetkých splátok
jednorázovo s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Celkovú istinu vo výške 322,47 eur mala
odporkyňa zaplatiť do 3 dní od doručenia upomienky.

Navrhovateľ v písomnom podaní z 3.6.2016 uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje nezaplatenú
časť úveru, a to v časti istiny 305,48 eur, čo predstavuje dlžnú sumu ku dňu predčasnému ukončeniu
úverového vzťahu a ďalej zmluvné pokuty a poplatky, ktoré následne zobral späť. Poukázal na znenie
§ 2 písm. d/, § 11 ods. 1 písm. a/, § 25a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vpredmetnejvecimásúdpreukázané,žeúčastníciuzavrelizmluvuospotrebiteľskomúvere,ktorájeako
typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporkyňa požiadala navrhovateľa o pôžičku
v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na
ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy

o úvere odporcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu konala ako
fyzická osoba spotrebiteľ.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a berúc do úvahy

aj premlčanie práva navrhovateľa postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
súd návrh zamietol v celosti ako nedôvodný. Podľa zmluvy mala odporkyňa úver splatiť v splátkach
po 35,05 eur v počte splátok 15 mesiacov a takto mala zaplatiť celkom navrhovateľovi sumu 525,75
eur. V zmluve je uvedený len údaj o RPMN 34,03%, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 34,03 %,
iné náklady spojené so splatením pôžičky sa pre účely stanovenia RPMN v zmluve nenachádzajú.

Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva neobsahuj e správny údaj o RPMN, pretože
celkové náklady úveru sú tvorené aj poistením, čo je navýšenie iné ako úroky rovnajúce sa hodnote
RPMN. Zo zmluvy nevyplýva, či a v akom rozsahu prijala odporkyňa poistenie, či mala možnosť toto
poistenie odmietnuť vzhľadom na to, že v zmluve sú stanovené údaje priamo aj s poistením. Je zrejmé,
že v splátke je zahrnutá aj časť poistenia. Zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru

v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže
byť uvedený údajom: 6/2013, ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom,
kedy konečná splatnosť úveru nastáva, tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom
období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a
počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov

tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti
mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné. V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady,
ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom poskytnúť /§ 9 ods. 2 písm. j citovaného zákona/, zmluva
poskytuje len údaj o celkovej sumy pôžičky, čo je nesprávny údaj, pretože čistá pôžička je v sume
383,30 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú 127,60 eur a suma 510,90 eur predstavuje sumu aj

s navýšením, avšak neobsahuje poistenie, ktoré taktiež tvorilo celkové náklady spotrebiteľa ; správne
mal veriteľ vyjadriť celkové náklady spojené s úverom tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm.
j/ zákona a § 19 ods. 2 zákona/. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a,b /
citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda odporkyňa obdržala pôžičku
383,30 eur /cena na doplatenie tovaru po zohľadnení akontácie 56,70/, úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov odporkyňa a preukázateľne uhradila sumu 267,- eur aj s akontáciou, bola by povinná
navrhovateľovi zaplatiť sumu 173 eur /383,30 - 267 + 56,70/. Súd sa nestotožňuje s výkladom §
11 odst. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, ako ho vykladá právny zástupca
navrhovateľa, a teda, že pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné naplniť všetky
predpoklady vymenované v tomto ustanovení. Vychádzajúc zo súdnej praxe a aj účelu uvedeného

ustanovenia podľa názoru súdu, chýbajúca aj len jedna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere má
za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výkladom ad absurdum by sa
mohlo dôjsť k záveru, že i keď by zmluva nemala písomnú formu a zároveň by mala iné náležitosti,
bola by uzavretá platne, pretože len jeden nedostatok zmluvy nečiní úver bezúročný a bez poplatkov.Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd
udáva, že vyhlásenie dlžníka, že odporca ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívať

právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými
zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach odporcu ako
dlžníka. Sú formulované výrazne menším až nečitateľným písmom ako sú ustanovenia zmluvy na
prednej strane a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ
mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie

zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ
a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca ako dlžník svojim
podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli
výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.

Súd však posudzoval právo navrhovateľa s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa i z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak ako
bolo dohodnuté sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej
doby od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním návrhu,
t.j. splatné ku dňu 14.1.2013 , a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva,
že odporkyňa uhrádzala splátky len spočiatku, za mesiace november, december 2012 splátky riadne

neuhradila, a následne bola v omeškaní. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom na jún 2013.
Vzhľadom na dátum podania návrhu 14.1.2016 do úvahy prichádzajú len nepremlčané splátky splatné
ku dňu 14.1.2013 do konečnej splatnosti do júna 2013, pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade s
§ 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti vždy k 20.dňu v mesiaci.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom
z 19.1.2013, kedy bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiace november,

december 2012, pričom bola v omeškaní aj s predchádzajúcimi mesiacmi. Veriteľ musí pri zosplatnení
dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka
začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou
nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v novembri 2012 a nie samotným
vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/.

Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky,
pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú
využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v novembri 2012 a pokiaľ navrhovateľ podal
návrh dňa 14.1.2016, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva
na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní

splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od
nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky
na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá
vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť
zročnosťou nesplnene splátky, v danej veci splatnej v novembri 2012.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná odporkyňa,
ktorá trovy konania neuplatnila, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./