Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514206563
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3514206563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci

navrhovateľa Z. E., J.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, nar. bytom J. S. M. I., Z.. H. XX,
právne zastúpeného Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom so sídlom Piešťany, Vrbovská cesta 159
protiodporkyniH.E.,občiankeSlovenskejrepubliky,J..XX.XX.XXXX,G.G.XXX,ozrušenievyživovacej
povinnosti, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu odporkyni sumou vo výške 59,48 Eur mesačne k rukám
odporkyne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 01.09.2014.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 07.04.2008,
výrok III. v časti určenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 07.07.2014 žiadal, aby súd rozhodol o zrušení vyživovacej
povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto

nad Váhom č k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 07.04.2008. Dôvod, pre ktorý žiadal o zrušenie vyživovacej
povinnosti, bola tá skutočnosť, že odporkyňa je už plnoletá a ukončila stredoškolské štúdium ku dňu
30.06.2014. V štúdiu nepokračuje a ani nebola prijatá na ďalšie štúdium, je schopná sama sa živiť bez
ohľadu na skutočnosť, že v súčasnosti nemá prácu. Uviedol, že medzi navrhovateľom a odporkyňou sa
nič nemení, ich vzťahy naďalej zostávajú nezmenené. Navrhovateľ sa bude snažiť odporkyni pomôcť,
ako sa mu bude dať, ide len o to, aby došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti. Ďalej uviedol, že sa spolu
dohodli, že jej navrhovateľke za mesiace júl a august 2014 prispeje na výživné, čo som aj urobil. Žiada

o zrušenie aj z toho dôvodu, že v súčasnosti sa mu narodili dvojičky, čo je finančne dosť náročné. Svojej
dcére chce prispievať, ale už nie na základe rozhodnutia súdu. Chce jej prispievať tak, že keď ho príde
pozrieť,takjejsamozrejmeprispejenato,čobudepotrebovať.Navrhovateľodporkyninaďalejpoukazuje
výživné, avšak od momentu, kedy súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti, bude žiadať výživné
od odporkyne naspäť.

Odporkyňa k návrhu uviedla, že rozumiem svojmu otcovi, že má výdavky, keď sa mu teda narodili

dvojičky, avšak aj jej mame, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, sa tiež spolu s jej manželom narodili
dvojičky. Jej sestra ide na strednú školu, kde budú potrebné zvýšené výdavky. Sú vlastne doma štyri
baby,čojespojenétiežsveľkýmivýdavkami.Uviedla,ženechceodsvojhootcazbytočnežiadaťvýživné,
avšak v súčasnosti sa snaží nájsť si prácu, čo sa jej doteraz nepodarilo. napriek viacerým podanýmžiadostiam. V lete sa jej podarilo získať len jednu brigádu. V súčasnosti má rozposlané žiadosti a keď sa
zamestná, od otca samozrejme nič žiadať nebude. Potvrdila, že navrhovateľ doteraz na ňu platil súdom
určené výživné, to nemôže povedať, avšak naviac jej nič neprispel, či potrebovala niečo do školy, príp.

zaplatiť výlet alebo lekára. Súčasne jej aj bolo nepríjemné si od neho tieto peniaze žiadať. Chcela by, aby
vyživovacia povinnosť zostala v rovnakej výške a nerozumie, prečo otec za tejto situácie podal návrh na
zrušenie vyživovacej povinnosti. Doplnila, že jedinú vec, ktorú jej otec zaplatil navyše, a to ani nie tak
on ako jeho manželka, dala jej na stužkovú 50,- Eur.

Vo veci súd rozhodol za účasti oboch účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne S. G., oboznámením s
písomnými vyjadreniami účastníkov s spojení s dokladmi preukazujúcimi ich príjmy a výdavky, rozsudku
č. k. XC/XX/XXXX-XX a súvisiacim obsahom predmetného a zistil tento skutkový stav:

Odporkyňa je v súčasnosti vedená na úrade práce, jej zvýšené náklady sú spojené so zdravotnou
starostlivosťou. Býva s matkou v spoločnej domácnosti, ktorú tvorí manžel matky a štyri deti - ona a
jej sestra, teda deti navrhovateľa a dve dcéry, ktoré má jej mama so súčasným partnerom, narodili sa
pred 3,5 rokom. Z dôvodu zdravotných problémov nemohla po materskej dovolenke matka odporkyne
nastúpiť do práce, ale v súčasnosti je na dlhodobej PNke. Jej príjem je 200,-Eur mesačne.

Navrhovateľ uzatvoril dňa 23.10.2010 manželstvo. Dňa 30.05.2012 sa mu narodili synovia K. M. S. E.,
čo vyplynulo z rodného listu detí a sobášneho listu.

Z LV č. XXXX pre k. ú. J. S. J. I. vyplýva, že manželka navrhovateľa je výlučným vlastníkom bytu, v

ktorom v súčasnosti s ňou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti. Preddavky spojené s bývaním sú
vo výške 60,-Eur mesačne. Spolu s manželkou požiadali o poskytnutie úveru vo výške 40.000,-Eur
s mesačnou splátkou 215,95 Eur. Manželka navrhovateľa je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke,
poberá rodičovský príspevok vo výške 254,-Eur mesačne. Navrhovateľ je zamestnaný a jeho čistá
priemerná mzda je vo výške 774,59 Eur.

Z výsluchu svedkyne S. G. vyplynulo, že navrhovateľ je jej bývalým manželom. Odporkyňa je ich
spoločná dcéra. Uviedla, že spolu s odporkyňou sa celé prázdniny snažili o to, aby si našla prácu. Chodili
na pohovory, avšak nepodarilo sa jej doteraz zamestnať. Jedna z požiadaviek je vodičské oprávnenie, a
preto sa teraz snaží si našetriť na autoškolu. Býva s nimi v spoločnej domácnosti, ktorú tvorí jej manžel

a ich štyri deti - dve deti má s bývalým manželom a dve dievčatá sa narodili pred 3,5 rokom. Z dôvodu
zdravotných problémov nemohla po materskej dovolenke nastúpiť do práce, ale v súčasnosti je na
dlhodobej PNke. Jej príjem je 200,-Eur mesačne. Jej manžel pracuje, jeho príjem je 900,-Eur mesačne.
Z dôvodu, že sa ich rodina rozrástla, už nemohli bývať v dome rodičov, ale si museli zabezpečiť nové
bývanie. Zobrali si hypotéku, kde splátka je 475,-Eur mesačne. Boli nútení si zobrať aj pôžičky, ktorých

splátka je 179,-Eur mesačne, elektrika je vo výške 60,-Eur mesačne, kúrenie 180,-Eur mesačne. Dcéry
keď chodili do školy, cestovné predstavovalo 50-60,-Eur mesačne. Bývalý manžel jej nikdy neprispel
na výživné vyššou sumou, ani v období, keď bolo potrebné zabezpečiť napríklad rovnanie chrupu ich
dcéry Kristínky, čo po častiach predstavovalo celkovú sumu 1.000,-Eur. Tak isto vlastne neprispieval ani
na Vianoce, narodeniny, či meniny alebo na začiatku školského roka. Nikdy nepožiadala o zvýšenie

výživného, aj keď na to boli dôvody a bolo to ťažké. Odporkyňa sa bude snažiť si čím skôr nájsť
zamestnanie, avšak doteraz sa jej to nepodarilo.

Z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 07.04.2008, bolo
zistené, že manželstvo rodičov odporkyne bolo rozvedené. V čase rozhodnutia maloletá odporkyňa bola

zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške
2.300,-Sk. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočnosti, že matka maloletých
detí dosahovala priemerný zárobok brutto, t.j. v hrubom 13.879,-Sk a odporca 18.026,-Sk.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

Zákona o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V predmetnej veci súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu
veci dospel k záveru, že návrh je v časti dôvodný. Pri skúmaní dôvodov návrhu na zrušenie vyživovacej

povinnosti súd prihliadal na odôvodnené potreby odporkyne ale i na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery navrhovateľa. Pod odôvodnenými potrebami odporkyne v rozhodnom období, je nutné rozumieť
potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky
za lekársku starostlivosť, ale aj záujmové aktivity, šport, kultúra, ktoré po ukončení štúdia sú vysoké, s
poukazom aj na nutnosť získať vodičské oprávnenie pre možnosť získania práce. Možnosti a schopnosti

navrhovateľa, teda rodiča, na ktorého je odporkyňa, ako dieťa výživou odkázaná, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie, a to príjmov a výdavkov na
strane navrhovateľa, ako aj odporkyne. Ako objektívny mesačný výdavok súd nevyhodnotil otcove a

matky odporkyne pôžičky, lebo výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Obaja rodičia
si založili nové rodiny a obom pribudli dve vyživovacie povinnosti.

Súd vychádzal z toho, že dieťa má právo znášať životnú úroveň oboch rodičov. Pri určovaní výšky
výživného súd prihliadal v prvom rade na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré aj keď dospelé nevie

si vzhľadom na situáciu na trhu práce zabezpečiť vlastné potreby. Súd vychádzal z aktuálneho
mesačného príjmu otca, ktorý bol vo výške 774,50Eur mesačne a matky odporkyne, ktorá je dlhodobo
práceneschopnáspríjmom200,-Eur.Ďalejvychádzalzozaužívanejsúdnejpraxepostupovaťprivýpočte
výživného povinnému rodičovi výpočtom 20% -30 % z jeho netto mesačného príjmu, pričom zohľadnil
výšku životného minima na plnoletú osobu, s ktorej vychádzal pri určení minimálneho výživného na

podporu zabezpečenia potrieb odporkyne. Obaja rodičia odporkyne sú v zložitej finančnej situácii,
avšak matka odporkyne, ktorá mala minimálny príjem musela zabezpečiť potreby odporkyne, na ktoré
nepostačovalo navrhovateľom poskytované výživné, ako aj osobnú starostlivosť o ich druhú spoločnú
dcéru, ktorá je stredoškoláčka, má určité potreby, záujmy a tieto jej matka nemôže zo svojho príjmu
poskytovať v primeranej výške. Odporkyňa, aj keď je plnoletá je dieťaťom navrhovateľa a má právo na

výživu a na zdieľanie životnej úrovne svojho otca. Zachovanie vyživovacej povinnosti v minimálnej výške
v tomto prípade, najmä s ohľadom na vyjadrenie navrhovateľa, že po zrušení vyživovacej povinnosti
si bude uplatňovať vrátenie poskytnutého výživného, je spravodlivé, lebo takáto výška je na mieste
s poukazom na príjem a osobné pomery navrhovateľa a štruktúru výdavkov, pričom súd poukazujena skutočnosť, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami a poukazuje aj na to, že
navrhovateľ bude poskytovať výživné len v minimálnej výške na prechodné obdobie, kedy odporkyňa
má zvýšené výdavky v súvislosti s hľadaním zamestnania a zabezpečením si základných potrieb, teda

je povinnosťou navrhovateľa pomôcť vlastnému dieťaťu v štarte do života. Vo zvyšnej časti súd návrh
s poukazom na uvedené zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Keďže súd návrhu navrhovateľ vyhovel len v časti,

posudzoval pomer úspechu a neúspechu a podľa § 142 ods. 2 O.s.p, v zmysle ktorého vyslovil, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.