Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115207853
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115207853.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky Q. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E.
XX, XXX XX T. T., proti odporkyni Q. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX T. T., právne
zastúpenej JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 51, 974
01 Banská Bystrica, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na základe odvolania navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/189/2015-53 zo dňa 09. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
09. 02. 2016 konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že (presne špecifikovaná)

nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej D. E., narodenej XX. XX.XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX,
naposledy bytom P. XX, T. T., na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou zastavil (prvý výrok).
O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 145,84 Eur, na presne špecifikovaný účet jej
právneho zástupcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 11 a § 13a Vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov
(ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Uviedol, že „navrhovateľka zavinila zastavenie konania, keďže
návrh nebol vzatý späť pre správanie odporkyne a preto je povinná uhradiť trovy konania.“

Proti uzneseniu okresného súdu do výroku o náhrade trov konania podala navrhovateľka v zákonnej

lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil a odporkyni
náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení odvolania uviedla, že návrh vzala späť „z dôvodu
novovzniknutých skutočností“ ohľadne predmetu konania. Po podaní návrhu previedla odporkyňa
predmetnú nehnuteľnosť (byt) na tretiu osobu. K zastaveniu konania teda došlo kvôli správaniu sa
odporkyne. Z uvedených dôvodov nebolo správne aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Okrem toho poukázala na svoje osobné a majetkové pomery, pre ktoré jej bolo priznané oslobodenie

od poplatkovej povinnosti. Poukázala i „na okolnosti samotného vzniku sporu“, ktoré uviedla vo svojom
späťvzatí návrhu, a taktiež i na „správanie sa odporkyne po podaní návrhu.“ V tejto súvislosti uviedla,
že minimálne z týchto dôvodov by prichádzalo do úvahy použitie ustanovenia § 150 O.s.p.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie druhého odseku § 146
O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania

účastníkovi vystupujúcemu na druhej procesnej strane (ak mu trovy konania vznikli a ak boli riadne
uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného

hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby.
Navyše, pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou
je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). Preto, ak
v tomto prípade vzala navrhovateľka návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť, bez toho, aby

odporkyňa v priebehu konania akokoľvek akceptovala jej nárok, možno konštatovať len jediný záver
a to, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľky. Preto jej podľa
prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť odporkyni trovy konania, ktorých súčasťou
sú i trovy jej právneho zastúpenia. Argument navrhovateľky uvedený v odvolaní, že k späťvzatiu
návrhu z jej strany došlo pre správame sa odporkyne, ktorá po podaní návrhu previedla byt na tretie

osoby, teda, že de facto odporkyňa „procesne zavinila“ zastavenie konania, nemohol odvolací súd
akceptovať, pretože (ako už bolo uvedené) odporkyňa v priebehu konania neuznávala a neakceptovala
jej nárok a neurobila, dokonca ani nenaznačila ochotu urobiť akýkoľvek ústretový krok vo vzťahu k
navrhovateľkou sledovanému a požadovanému účelu, a to, že v priebehu konania realizovala svoje
vlastnícke oprávnenie k predmetnej nehnuteľnosti nemožno považovať za jej procesné zavinenie na

zastavení konania v zmysle ustanovenia druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p.. V konečnom dôsledku, ak bola
navrhovateľka presvedčená o dôvodnosti a opodstatnenosti žaloby, mala k dispozícii dostatočne účinné
prostriedky na zabránenie uvedeného konania odporkyne (napr. vo forme predbežného opatrenia).

Odvolací súd zároveň konštatuje, že v tomto prípade neexistujú (resp. neboli preukázané) žiadne

výnimočné skutočnosti, alebo okolnosti, ktoré by bolo možné podľa ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p. považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd mohol výnimočne
nepriznať úspešnému účastníkovi (v tomto prípade odporkyni) náhradu trov konania. Skutočnosť,
že navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov sama osebe nepredstavujem
dôvod hodný osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvodom hodným

osobitného zreteľa v zmysle uvedeného ustanovenia nemôže byť ani skutočnosť, že odporkyňa v
priebehu konania previedla predmetnú nehnuteľnosť na tretie osoby, pretože realizácia vlastníckeho
oprávnenia nepredstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo byť eventuálne
postihnuté procesnoprávnymi dôsledkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď navrhovateľku zaviazal k povinnosti
zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového konania, predstavujúcich trovy jej právneho zastúpenia.Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a navrhovateľka v
odvolaní nenamietala, resp. nespochybnila správnosť výpočtu odporkyni priznaných trov konania (trov
právneho zastúpenia), odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov právneho zastúpenia)

nezaoberal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania ako vecne
správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolaním nenapadnutý výrok uznesenia o zastavení konania zostal nedotknutý (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej podľa ustanovenia § 224 ods. 1, s použitím §
142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa si však žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a keďže existenciu jej trov odvolacieho konania
nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu (§ 151 ods. 2 O.s.p.), náhradu trov odvolacieho konania

jej nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.