Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Filová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/176/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201177
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201177.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: W.. W. J., bytom W., O.
XX, zastúpený: Javor - Tokár AK s.r.o., Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-45/2015-P zo dňa 23.04.2015, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-45/2015-P zo dňa
23.04.2015 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Senec, Okresného dopravného riaditeľstva v Senci
č. ORP-P-12/SC-ODI2-2015 zo dňa 04.02.2015 z r u š u j e podľa ust. 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 35,- eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 595,42 eur k rukám právneho zástupcu na číslo účtu: R. M XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vedený vo O. banka a.s. do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 17.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-45/2015-P zo dňa 23.04.2015, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 04.02.2015 č. ORP-P-12/SC-
ODI2-2015, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za čo mu bola uložená sankcia
pokuta vo výške XXX eur. Žalobca sa mal dopustiť priestupku dňa 20.09.2014 v čase okolo 14:30 hod. v
obci W., keď ako vodič osobného motorového vozidla O. L. BL XXX HP pri vystupovaní z tohto vozidla sa
pri otváraní dverí nepresvedčil, či tieto môže bezpečne otvoriť, následne tieto dvere otvoril v momente,
keď sa vodič V. N. s osobným motorovým vozidlom VW H. SC XXX CX rozbiehal, následkom čoho
došlo ku stretu oboch vozidiel. Po tomto kontakte mal žalobca rýchlo vystúpiť zo svojho vozidla, utekať
a vyskočiť na prednú kapotu vozidla VW H. vodiča V. N. a spôsobiť si tak zranenie.
Žalobca nesúhlasil s určenou príčinou nehody a z toho dôvodu záznam o dopravnej nehode nepodpísal.
Žalobca popisuje dopravnú nehodu nasledovne: dňa 20.09.2014 v čase asi o 14:60 hod. v obci W. na
O. ulici pred domom č. XX bol žalobca účastník incidentu, kedy po slovnej hádke a fyzickom vzájomnom
napádaní sa s vodičom vozidla VW H. SC XXX CX V. N., vodič V. N. so svojim vozidlom úmyselne
zrazil žalobcu a spôsobil mu tak ľahkú ujmu. Žalobca bezprostredne po nehode ako aj následne dňa
24.09.2014 popisoval vznik a priebeh udalosti rovnako zhodne a nič na popise nemenil. Až na druhý deň
21.09.2014 prišiel na políciu podať vysvetlenie k udalosti V. N., ktorý však už uvádzal, že žalobca dvere
na svojom vozidle otvoril až v momente, keď sa on s vozidlom rozbiehal. Až na druhý deň po udalosti V.
N. uvádzal absolútne technicky nemožné a nevysvetliteľné skutočnosti, a to že v momente, keď sa on
rozbiehal s vozidlom vodič čierneho auta ešte sedel vo svojom aute. Teda keď sa on rozbiehal žalobcastále sedel vo vozidle a neotváral dvere. Zrazu začul škrípanie, nevedel čo sa deje a videl ako žalobca
z pravej strany vyskočil na kapotu jeho vozidla.
Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí o odvolaní nevyhodnotil podrobne
všetky námietky uvádzané žalobcom v jeho odvolaní, resp. ich nevyhodnotil vôbec. Žalovaný v
odôvodnení venuje podstatnú časť dôkazu odborné vyjadrenie č. 41/2014 znalca R.. K. a poukazuje
na dôveryhodnosť tohto odborného vyjadrenia. Žalovaný nevyhodnotil námietky žalobcu v odvolaní
smerujúceknesprávnostianepreskúmateľnostitohtoodbornéhovyjadreniabezakéhokoľvekdoplnenia,
dokazovania poukazuje na dôveryhodnosť znalca.
Žalobca na podporu svojich žalobných dôvodov a na posúdenie odbornej otázky predložil súdu dôkaz,
odborné vyjadrenie č. 53/2015 vypracované znalcom R.. V. N.. Zo záverov predloženého odborného
vyjadrenia vyplýva, že údaje žalobcu poskytnuté žalovanému v rámci prvostupňového i odvolacieho
konania sú technicky prijateľné a naopak údaje poskytnuté žalovanému vodičom vozidla VW H. sú
technicky neprijateľné. Zo záverov tohto odborného vyjadrenia vyplýva, že správanie žalobcu po
ukončenívzájomnéhoincidentusvodičomvozidlaVWH.bolo správneatechnickoupríčinoupredmetnej
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW H.. Poukazuje na dôležitú
skutočnosť vyplývajúcu z predloženého odborného vyjadrenia str. 13 a 14, kde znalec konštatuje, že pri
pohybe vozidla VW H. a žalobcu uvádzané žalovaným v rozhodnutí by žalobca nikdy nedobehol vozidlo
VW H. a teda nemohol žalobca vyskočiť ani na kapotu vozidla VW H..
Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 17/2010, z ktorého vyplýva, že ak
sú pochybnosťou príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia
správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Nazákladeuvedenejskutočnostižalobcažiada,abysúdzrušilrozhodnutiežalovanéhoakoajsprávneho
orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.03.2016 uviedol, že
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a mal zo
spisového materiálu dostatočným spôsobom preukázané, že napadnuté rozhodnutie podľa nášho
názoru vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Senci, z ktorého vyplýva, že žalobca
porušením ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke s poukazom na ustanovenie § 137 ods.
2 písm. c/ citovaného zákona naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 22 ods.
1 písm. g/ zákona o priestupkoch.
Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, keď žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol len na základe
odborného vyjadrenia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný trvá na svojom rozhodnutí, nakoľko
ako už poukázal na zákonný postup orgánu objasňujúceho dopravnú nehodu, ktorý na základe rozporov
v jednotlivých výpovediach účastníkov dopravnej nehody, za účelom ich odstránenia a riadneho zistenia
stavu veci pribral znalca R.. O. K. - znalec v odbore Dopravná cestná, ktorý vypracoval odborné
vyjadrenie - znalecký úkon č. 41/2014.
Je pravdou, že žalovaný pri posudzovaní, či sa žalobca dopustil protiprávneho konania pri rozhodovaní
vychádzal aj z odborného vyjadrenia znaleckého úkonu č.: 41/2014 vypracovaného R.. O. Hóborom -
znalcom z odboru cestná doprava, evidenčné číslo znalca 914230. Nakoľko žalovaný nie je znalcom,
ktorý posudzuje vec po vysoko odbornej stránke a nie je ani v jeho kompetencii a ani príslušný na
takéto vypracovanie. Žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa v správnom konaní vyhodnocuje dôkazy,
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a skúma ich prijateľnosť, odstraňuje rozpory. Odborné vyjadrenie,
ktorébolovypracovanéjelistinnýmdôkazomsvedčiacim,žesažalovanýdopustilprotiprávnehokonania.
Žalovaný pri rozhodovaní prihliadal na vypracované odborné vyjadrenie, z obsahu ktorého je zistené,
že pri rozbore pohybu vozidiel vychádzal z dvoch alternatív pohybu vozidla VW a to alternatíva „A“,
pri ktorej vychádzal z tvrdenia vodiča vozidla O. obvineného a alternatíva „B“, pri ktorej vychádzal z
výpovede vodiča vozidla VW V. N.. Pri alternatíve „A“ vychádzal z tvrdenia obvineného a to, že dvere
jeho vozidla mali ostať pootvorené, obvinený mal stáť v strede cesty pred vozidlom VW, ktoré cúvlo,
rozbehlo sa pred, stiahlo sa vpravo a narazilo do pootvorených dverí jeho vozidla a následne malo
smerovať na neho, pričom obvinený si mal dať dopredu ruky a po náraze sa mal skotúlať vľavo vedľa
vozidla VW, ktoré ďalej pokračovalo v jazde. Znalec po rozbore zadokumentovaných stôp, vyhodnotení
technickej prijateľnosti výpovede obvineného a spracovaní analýzy priebehu nehodového deja potvrdil,
že pohyb vozidla VW podľa alternatívy „A“ nie je technicky prijateľný.Pri alternatíve „B“ znalec vychádzal z tvrdenia výpovede vodiča vozidla VW V. N., ktorý uviedol, že
po hádke mal odfotiť vodiča vozidla O. sediaceho už vo svojom vozidle, následne mal nasadnúť do
svojho naštartovaného vozidla a pohnúť sa vpred, pričom v tom čase mal vodič vozidla O. sedieť vo
svojom vozidle. Následne ako sa pohol mal zaregistrovať škrípanie plechov, na kapotu z pravej strany
mu mal vyskočiť vodič vozidla O., ktorý sa následne skotúľal vľavo vedľa jeho vozidla. Znalec po rozbore
zadokumentovaných stôp, vyhodnotení technickej prijateľnosti výpovede vodiča vozidla VW V. Kováča
a spracovaní analýzy priebehu nehodového deja potvrdil, že pohyb vozidla VW podľa alternatívy „B“
je technicky prijateľný.
Na základe predloženého spisového materiálu a jeho štúdia, vykonaného znaleckého experimentu ako
aj vykonaného rozboru pohybu v aplikačnom programe Virtual Crash znalec zistil, že technickou príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna technika správania sa obvineného, ktorý najskôr otvoril svoje dvere
na vozidle O., ktoré narazili do pravého predného blatníka rozbiehajúceho sa vozidla VW a podľa znalca
je technicky prijateľné, že následne vyskočil na kapotu už pohybujúceho sa vozidla VW.
Taktiež nie je pravdou, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa, že ako a kadiaľ a prečo
mal za čas 1,650 s z vozidla vybehnúť a vyskočiť na kapotu VW, keď v momente jeho vyskočenia ešte
nebolo dvermi jeho vozidla dokončené poškodzovanie pravého boku vozidla VW. Žalovaný v danom
prípade poukazuje na vyššie uvedené skutočnosti odborného vyjadrenia a to, že pri rýchlosti cca 2,52
km/h vozidla VW došlo k stretu s dverami vozidla O., ktoré sa vyvrátili, pričom v tom čase už mohol
byť obvinený v pohybe, teda vystupoval z vozidla a kým sa tieto dvere vracali zotrvačnosťou späť, pri
ktorej mohli následne poškodiť ostatné časti vozidla VW, v tomto momente mal možnosť žalobca v
dostatočnom čase prebehnúť pomedzi vozidlá a z pravej strany vyskočiť na kapotu vozidla O.. Taktiež
F. N., ktorá sedela na mieste spolujazdca vo vozidle VW o.i. uviedla, že: ... keď sa ich vozidlo dalo do
pohybu smerom dopredu všimla si, že tento vodič čierneho vozidla prudko otvoril dvere...“. Žalovaná
zároveň poukazuje na výpoveď žalobcu v priebehu konania a to, že stál pred vozidlom O., ktoré cúvlo
a buchlo pravou časťou do vozidla O. a následne ho nabralo na kapotu..., pričom toto jeho tvrdenie
je závermi odborného vyjadrenia znalca ako aj vypracovaným znaleckým experimentom jednoznačne
vyvrátené.
Žalovaný konštatuje, že v zmysle § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí
zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Jedným z
pojmových znakov je skutočnosť, že na vznik zodpovednosti za jeho spáchanie, sa vyžaduje zavinenie.
Vyplýva to už z legálnej definície priestupku (ustanovenie § 2 zákona o priestupkoch), pričom ide o jednu
z viacerých kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnení na to, aby bolo možné povedať, že čin
je činom protiprávnym a zároveň nesúcim znaky priestupku.
Pri priestupku je podľa už vyššie citovaných ustanovení dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za
priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť o konanie,
ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním
porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. Zavinenie nie je možné vyvodzovať zo zodpovednosti
druhého účastníka dopravnej nehody, ale zo skutočnosti, že otvoril dvere a tým ohrozil vodiča V. N. a
následne vyskočil na kapotu už pohybujúceho sa vozidla VW, čím došlo k dopravnej nehode.
Je nepochybné, že správanie sa účastníkov cestnej premávky je primárna skutočnosť, avšak nemôže
mať za následok tú skutočnosť, že vodič môže porušovať predpisy, ktoré sú mu inak známe, aj
napriek tomu, čo predchádzalo konaniu oboch vodičov pred uvedeným konaním. Formalistický prístup,
popísaný žalobcom najmä v odvolaní totožný s vyjadrením v podanej žalobe, by mohol viesť k
nepostihnuteľnosti každého vodiča, ktorý by sa správal nedisciplinovane a neohľaduplne a otváral dvere,
čím ohrozí ostatných účastníkov cestnej premávky a následne vyskočí na kapotu motorového vozidla a
z uvedeného dôvodu by došlo k dopravnej nehode.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl.
O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného ak aj správneho orgánu prvého stupňa bolo treba zrušiť, nakoľko vychádzali z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 20.09.2014 v čase asi o
14,30 hod. v obci W. na O. ulici pred rodinným domom v popisným číslom XX tu po predchádzajúcej
slovnej hádke a fyzickom napádaní chcel vodič W.. W. J., bytom W., O. XX vystúpiť zo stojaceho
motorového vozidla zn. O. L., ev. č. BL-XXXHP, čiernej farby a chcel podísť k osobnému motorovémuvozidlu zn. VW H. SC XXX CX, ktoré riadil vodič V. N., bytom E., M. ulica XX. Správny orgán prvého
stupňa požiadal o vypracovanie odborného vyjadrenia vo veci predmetnej dopravnej nehody znalca
R.. O. K.. Znalec vypracoval odborné vyjadrenie dňa 29.12.2014 pod číslom 41/2014, v ktorom znalec
vypracoval dve alternatívy pohybu vozidla VW H. a to alternatívu „A“ a alternatívu „B“. Pri alternatíve
„A“ znalec vychádzal z tvrdenia vodiča W.. W. J., ktoré uviedol do zápisnice o podaní oznámenia zo
dňa 24.09.2014 a pri alternatíve „B“ z tvrdenia V. N., ktoré uviedol do zápisnice o podaní oznámenia
zo dňa 21.09.2014. Po rozbore zdokumentovaných stôp vyhodnotení technickej prijateľnosti výpovede
vodiča W. J. a spracovaní analýzy priebehu nehodového deja znalec potvrdil, že pohyb vozidla VW
podľa alternatívy „A“ nie je technicky prijateľný. Znalec taktiež po vyhodnotení jednotlivých tvrdení
dospel k záveru, že technicky nie je prijateľné ani tvrdenie vodiča W.. W. J., že stál v strede cesty
pred vozidlom VW H., ktoré ho nabralo a nieslo niekoľko metrov. V predmetnej veci znalec vypracoval
pre posúdenie technickej prijateľnosti znalecký experiment, pri ktorom sa zistilo, že pokiaľ malo dôjsť k
vyvráteniu dverí vozidla O. nárazom vozidla VW H. dvere vozidla O. by museli vojsť do profilu vozidla
VW cca 40-50 cm, pričom takýto pohyb dverí však nesúhlasí s hlbkou deformácie vozidla VW ani
hĺbkou poškodenia dverí vozidla VW. V predmetnom odbornom vyjadrení znalec uviedol, že na základe
štúdia spisového materiálu vykonaného znaleckého experimentu ako aj vykonaného rozboru pohybu
v aplikačnom programe Virtuál Crasr zistil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
technika správania sa vodiča vozidla O. W.. W. J.. W.. W. J. najprv otvoril svoje dvere na vozidle O.,
ktoré narazili do pravého predného blatníka rozbiehajúceho sa vozidla VW a je technicky prijateľné, že
následne vyskočil na kapotu už pohybujúceho sa vozidla VW H.. V skutočnosti uvádzané vodičom V.
N. potvrdila aj očitá svedkyňa F. N.. Správny orgán má za dostatočne preukázané, že výpoveď V. N.
ako aj výpoveď F. N. korešponduje zo závermi vypracovaného odborného vyjadrenia č. 41/2014, pričom
dôležité skutočnosti, ktoré obvinený uviedol, že ako vyšiel z vozidla tak nechal pootvorené dvere na
vozidleO.L.,žestálpredvozidlomVWH.vstredecesty,ktoréhomalopotomakocúvolaznovusapohol
nabrať na kapotu kvôli výpovedi V. N., F. N. a predovšetkým závermi uvedeného odborného vyjadrenia
vyvrátené. Správny orgán na základe vykonaných a predložených dôkazov vydal dňa 04.02.2015
rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-12/SC-OD12-2015, ktorým uznal vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR č. 372/1990
Zb. W.. W. J. ako účastníka cestnej premávky, ktorý porušil ust. § 24 ods. 1 s poukazom na § 137 ods.
2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.04.2015 č. KRPZ-BA-KD 121-45/2015-P, ktorým zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutiasúdskúma,čižalobounapadnutérozhodnutiejevsúladesoprávnymporiadkomSlovenskej
republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-
právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe
je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho
vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon
o správnom konaní.
Úlohou súdu v danom konaní bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-KD121-45/2015-P
zo dňa 23.04.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa č. ORP-P-12/SC-OD12-2015 zo dňa 04.02.2015, ktoré mal konajúci súd taktiež preskúmať ako
aj postupy správnych orgánov v správnom konaní.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
Podľa ods. 2 uvedeného §, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny.Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť, nakoľko zistením
skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci.
Správny poriadok sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej uplatnenie v správnom konaní predpokladá
v prvom rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je povinnosťou správneho orgánu, aby
zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a aby boli spoľahlivým základom pri jeho rozhodovaní.
Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový ako aj na druhostupňový správny orgán až do vydania
rozhodnutia.
Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb musí byť vydané na základe
spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci
znamená, že je jednak nevyhnutné vykonať všetky vyšetrenia, potrebné na objasnenie rozhodujúcich
okolností a pre posúdenie veci jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných
vyšetrení zodpovedali skutočnosti.
Nedostatky týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci môžu byť dôvodom pred zrušením napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu. Potrebné podklady pre rozhodnutie je povinný obstarať predovšetkým
sám správny orgán. Keďže si určuje aj rozsah zisťovania podkladov pre rozhodnutie je vecou jeho úvahy,
či vykoná navrhnutý dôkaz alebo použije iný dôkazný prostriedok. Povinnosťou správneho orgánu je
vykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania, resp. zúčastnenou osobou. Je v záujme materiálnej
pravdy, ako aj rýchlosti a hospodárnosti konania, aby správny orgán použil všetky podklady, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné a aby ani z toho dôvodu nedochádzalo k ich uplatneniu až v rámci preskúmavania
rozhodnutia.
Súd má zato, že správne orgány v danej veci nepostupovali v súlade so správnym poriadkom.
Súd vytýka žalovanému, že sa vo svojom rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými námietkami,
ktoré žalobca vo svojom odvolaní uviedol. Nezaoberal sa a nevyhodnotil námietky žalobcu, ktoré mal a
uviedol v odvolaní, týkajúce sa nesprávnosti (podľa žalobcu) odborného posudku znalca R.. K.. Žalovaný
nevyhodnotil námietku žalobcu v odvolaní poukazujúc na technickú nemožnosť tvrdenia vodiča VW H.,
že žalobca zo sediacej polohy vystúpil z vozidla následne pomedzi vozidlá, ktoré sa vzájomne poškodili,
prebehol pred svoje vozidlo, dobehol rozbiehajúce sa vozidlo V. N., ešte mu vyskočil na kapotu a to
všetko za čas 1,65 sek. Žalovaný žiadnym dôveryhodným spôsobom nevyvrátil tieto námietky žalobcu.
Žalovaný nevyhodnotil námietku žalobcu, prečo vodič vozidla VW H. v momente kontaktu s dverami
vozidla žalobcu nezastavil a nezabránil rozsiahlemu poškodeniu vozidiel, keď podľa žalovaného v tomto
momente jazdil rýchlosťou len 2,52 km/h. Napriek veľmi nízkej rýchlosti jazdy vozidla VW H. pri prvom
kontakte s dverami vozidla žalobcu, vodič tohto vozidla zvýšil rýchlosť svojho vozidla až na 20 km/h a
pritom sa vzájomným kontaktom poškodzovali časti oboch vozidiel.
Súd má zato, že žalovaný v rámci objektívnosti odvolacieho konania pri preskúmavaní rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa mal vyhodnotiť námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní a pri
pochybnostiach mal dať vypracovať nové znalecké posúdenie alebo požiadať R.. K. o doplnenie
znaleckého posúdenia o odpovede námietky žalovaného uvedené v odvolaní.
Súd ako aj žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžo/17/2010, z ktorého vyplýva, že ak
sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia
správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány
nedostatočne zistili skutkový stav veci a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm.
c/ O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo
na ich náhradu vo výške 595,42 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške
35,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 560,42 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú dva
úkony á 139,83 eur; dva krát režijný paušál á 8,39 eur (r. 2015); 1 právny úkon 143,- eur; 1 x paušálna
náhrada 8,58 eur a 20% DPH.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za právny úkon vyjadrenie na výzvu súdu z 15.01.2016,
ktorej povinnosť vyplýva z OSP a vyjadrenie zo dňa 30.06.2016 čo bola príprava advokáta na ústne
pojednávanie. Súd taktiež neuznal náhradu za odmenu znalca vo výške 300,- eur, nakoľko nebola
požiadavka súdu na vypracovanie znaleckého posudku.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.