Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207209221
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4207209221.20

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, so
sídlom Jeséniho 17, Bratislava, proti odporcovi: N.. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. C. XXX, W., o
návrhu odporcu na povolenie obnovy konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 08. decembra 2014 č. k. 8C/160/2007-453, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na povolenie obnovy konania a
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 228 ods. 1 písm. a), b), c), § 230 ods. 1, § 234 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Uviedol, že odporca sa návrhom podaným súdu dňa 14.08.2007
domáhal obnovy konania vedeného Okresným súdom Komárno pod. sp. zn. 6C/309/2002 a jeho
návrh smeroval proti rozsudku č.k. 6C/309/2002-67 zo dňa 11.11.2003. Súd z pripojeného spisu
Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/309/2002 zistil, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy
1.900,- Sk s príslušenstvom. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 6C/309/2002-67 zo dňa
11.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2005, tak, že odporca bol zaviazaný zaplatiť

navrhovateľovi sumu 1.900,- Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od 17.8.2001 do zaplatenia a trovy
konania. Podľa odôvodnenia rozsudku, z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývalo, že účastníci
uzavreli dohodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie údajov o
hladine podzemných vôd, zemepisné určenie miesta kontrolného bodu, jeho nadmorskú výšku a krátke
vysvetlenie o spôsobe interpretácie poskytnutých údajov. Objednávka bola upresnená po telefónnom
rozhovore a takto doplnená bola vybavená listom zo dňa 19.07.2001, za čo bola odporcovi vyúčtovaná

faktúra v zmysle cenníka. Súd na základe uvedeného zistil, že návrh na obnovu konania podal účastník
konania vedeného pod. sp. zn. 6C/309/2002, ktorý vystupoval v spore ako odporca, proti rozhodnutiu
- rozsudku č.k. 6C/309/2002-67 zo dňa 11.11.2003, voči ktorému nie je obnova konania zo zákona
vylúčená. Návrh na povolenie obnovy konania bol podaný dňa 14.08.2007, teda v rámci trojročnej
objektívnejlehotyvzmysle§230ods.2OSP,nakoľkopredmetnýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa
26.1.2005.Podmienkounapovolenienávrhunaobnovukonaniajevšaktiežsplneniesubjektívnejlehoty,

ktorá je trojmesačná a začína plynúť odo dňa, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode obnovy
konania alebo od času, keď ho mohol uplatniť. Odporca vo svojom návrhu žiadal o posúdenie údajov
a informácií z roku 2006, a zároveň predložil fotografie ako dôkazy vyhotovené užívateľmi pozemkov a
odporcom zo dňa 13.04.2006, pretože v apríli a máji roku 2006 došlo k takému zaplaveniu pozemkov, že
všetky tieto dôkazy mali popierať pravdivosť a správnosť použitia metódy pri vypracovaní "znaleckého
posudku" navrhovateľom. Odporca neuviedol, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel alebo kedy

ho prvýkrát mohol uplatniť, avšak minimálne z tvrdenia, že predložené fotografie vyhotovil aj on sám mal
súd za to, že už v mesiaci apríl roku 2006 vedel o dôvodoch na povolenie obnovy konania, preto súddospel k záveru, že trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania dodržaná
nebola. Odporca ako dôvody na obnovu konania uviedol dôvody v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), b)
a c) OSP. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. c) OSP, odporca neuviedol, akým konaním a

akého trestného činu sa mal sudca dopustiť a či sa vôbec vedie trestné konanie voči sudcovi. Súd preto
nevzhliadol dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. c) OSP. Pokiaľ ide o dôvod podľa
§ 228 ods. 1 písm. b) OSP odporca neuviedol žiadny taký dôkaz, ktorý nebolo možné vykonať počas
konania vedeného pod. sp. zn 6C/309/2002 a je možné ho vykonať v súčasnosti, resp. od augusta roku
2007, kedy bol podaný návrh na obnovu konania. Súd preto ani v dôvode v zmysle § 228 ods. 1 písm. b)

OSP nevzhliadol dôvod na obnovu konania. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP musí
ísť o také dôkazy, ktoré sú schopné spätne dokázať skutočnosti tvrdené pred vydaním rozsudku č.k.
6C/309/2002-67. Odporca namietal vadnosť plnenia poskytnutého navrhovateľom, avšak vadné plnenie
mohol preukázať už v pôvodnom konaní. Zo spisu sp. zn. 6C/309/2002 bolo zistené, že odporca bol
prítomný na pojednávaní konanom dňa 11.11.2003, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Na tomto konaní
bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP, pričom podľa zápisnice zo dňa 11.11.2003 žiadne dôkazy, ktoré

by preukazovali, že objednávka odporcu vybavená nebola, nepredložil ani neoznačil. Súd tiež poukázal
na to, že odporca nereklamoval vadné plnenie a poskytnutie nesprávnych údajov od navrhovateľa po
doručení tohto plnenia, ale až potom, čo mu bola doručená faktúra na zaplatenie. Súd preto ani v dôvode
v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP nevzhliadol dôvod na obnovu konania. Odporca vo svojom návrhu
na obnovu konania uviedol len také skutočnosti a dôvody, ktoré mohol uplatniť už v konaní vedenom

pod sp. zn. 6C/309/2002, resp. v odvolacom konaní, ktoré však bolo právoplatne zastavené. Odporca
neoznačil a hodnoverne nepreukázal, že je splnený niektorý z dôvodov na povolenie obnovy konania
a navyše dôkazy, resp. dôvody označené odporcom nespĺňajú podmienku včasnosti podania návrhu
v zmysle § 230 ods. 1 OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené súd bol toho názoru, že v danom prípade
neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, preto súd návrh odporcu ako neopodstatnený

a oneskorený zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že v doterajšom
priebehu konania sudca konajúci vo veci obnovy konania dokázal svoju zaujatosť a vzhľadom na
odporcovu národnosť a sociálny stav znemožnil, aby opakovane realizoval návrh smerujúci proti

zaujatosti v súvislosti s novými procesnými nedostatkami. Tiež uviedol, že vo veci 6C/309/2002 mu bola
odopretá možnosť podania opravného prostriedku po zamietnutí oslobodenia od súdnych poplatkov
v dôsledku toho, že neboli zohľadnené údaje slúžiace ako základ pre posúdenie veci. Za nepravdivé
označil tvrdenie, že jeho požiadavky na informáciu voči SHMÚ sa uskutočnili na základe Občianskeho
zákonníka, nakoľko v pôvodnej požiadavke išlo o najbližšie meracie miesto vodného stavu Váhu a

až potom, že nebolo splnené včas podľa zákona č. 211/2000 Z.z. to zmenil na ich návrh písomnou
formou na informácie vychádzajúce z najbližšieho meracieho miesta spodnej vody. K tomu dodal, že
ak doručené číselné údaje sa týkali meracieho miesta, o ktorom v zmysle tzv. informačného zákona
bezplatne poskytujú informácie, čo uznal aj navrhovateľ, a písomne sformulované hypotézy nemajú
atribúty odborného posudku a navyše tam uvedené kontrolné miesto nebolo ohraničiteľné na základe

odporcom poskytnutej prílohy, je možné, že sa informácie ani nevzťahovali na najbližšie meracie miesto.
Ďalej považoval za nesprávne zistenie súdu, podľa ktorého čas vzniku fotografií zo dňa 13.04.2006 by
akokoľvek súvisel s dátumom ovplyvňujúcim oprávnenosť návrhu na obnovu konania. V predmetnom
čase bol dlhodobo nezamestnaný, nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by sa týkala užívania pozemkov,
fotografie vyhotovila jeho neter na zdokumentovanie náhrady škody s cieľom čerpania subvencií

žiadaných jeho bratrancom a jeho sestrou. Na základe uvedeného žiadal uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a povoliť obnovu konania.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním (§ 212 ods. 1 OSP) a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.

Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie,
g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo
zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 OSP po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z
dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) vprípade,žeideotrestnýrozsudok,napodklade
ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) , ak nové dôkazy súvisia s
novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228

ods. 1 písm. c) , d) § 228 ods. 1 písm. d) , e) § 228 ods. 1 písm. e) .

Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch boli preskúmané
a prípadne i zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Obnova konania je druhom mimoriadneho
opravného prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov. Mimoriadnosť inštitútu

obnovy konania sa prejavuje aj v taxatívnom vymedzení tak rozhodnutí, ktoré je možné napadnúť
návrhom na obnovu konania, ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná. Návrh na obnovu konania
možnouplatniťvočivšetkýmprávoplatnýmrozsudkomsvýnimkourozsudkovovyslovení,žemanželstvo
sa rozvádza, je neplatné alebo neexistuje, a rozsudkov, ktorých zmenu možno dosiahnuť inak (§ 229).
Obnovou konania možno obdobne napadnúť právoplatný platobný rozkaz.

Zabezpečenie právnej istoty vzťahov založených právoplatným súdnym rozhodnutím je dané aj tým,
že hoci sú dané dôvody obnovy konania, táto je časovo obmedzená. Pri podávaní návrhu na obnovu
konania sa musia zachovať súčasne dve lehoty naraz, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna lehota
je tri mesiace a každému účastníkovi začína plynúť rôzne v závislosti od toho, kedy sa ten - ktorý

účastník dozvie o dôvode obnovy alebo odkedy môže tento dôvod uplatniť. Pri súčasnom zachovaní
subjektívnej lehoty však môže byť návrh na obnovu konania podaný najneskôr do uplynutia konca
objektívnej trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť pre všetkých účastníkov naraz, a to dňom právoplatnosti
rozhodnutia. Z objektívnej lehoty zákon pripúšťa výnimky, ktoré sú však taxatívne ustanovené v § 230
ods. 2 OSP. Zmeškaním, či už subjektívnej alebo objektívnej lehoty, stráca účastník možnosť podať

účinne návrh na obnovu konania, pretože zákon v § 230 ods. 3 navrátenie zmeškanej lehoty vyslovene
nepripúšťa.Akjetedanávrhnaobnovukonaniapodanýpouplynutísubjektívnejaleboobjektívnejlehoty,
súd návrh zamietne (§ 234 ods. 1 OSP).V preskúmavanej veci sa odporca svojím návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.08.2007
domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/309/2002. Uznesením
č.k. 8C/160/2007-389 zo dňa 06.08.2013 súd prvého stupňa vyzval odporcu, aby v lehote 10 dní od

doručenia tohto uznesenia svoj návrh na obnovu konania zo dňa 14.08.2007 opravil a doplnil. Odporca
svojnávrhdoplnil(č.l.412spisu),kdemedziinýmuviedol,žedôvodomžiadostioobnovukonaniabolo,že
v pôvodnom konaní mu bolo odopreté právo slobodného a bezplatného prístupu k údajom o prírodnom
prostredí. Vyjadril nespokojnosť s odborným posudkom daným na základe analógie. Cieľom jeho návrhu
bolo, aby súd zistil, že z jeho strany nevznikol nárok voči navrhovateľovi na vypracovanie predmetného

odborného posudku a na poskytnuté údaje, pretože poskytnuté informácie mali byť bezplatné, pričom
sa nezakladali na akceptovaných pravidlách analýzy. Súd prvého stupňa rozhodol uznesením č.k.
8C/160/2007-415 zo dňa 30.09.2013 tak, že podanie odporcu - návrh na povolenie obnovy konania
odmietol v zmysle § 42 ods. 3 OSP. O včas podanom odvolaní odporcu rozhodol Krajský súd v Nitre
uznesením č.k.8Co/426/2014-447 zo dňa 30.09.2014 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Z priloženého súdneho spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/309/2002 vyplýva, že navrhovateľ
sa domáhal od odporcu zaplatenia 63,07 eur (1.900,- Sk) s príslušenstvom z dôvodu, že na základe
objednávky odporcu zo dňa 28.06.2001 mu poskytol plnenie - údaje o stave podzemných vôd.
Odporca odmietol faktúru uhradiť s odôvodnením, že požadované informácie nespĺňali požiadavky v

objednávke. Súd vo veci právoplatne rozhodol rozsudkom č.k. 6C/309/02-67 zo dňa 11.11.2003, ktorým
odporcoviuložilpovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi63,07eur(1.900,-Sk)spríslušenstvom.Vodôvodnení
rozhodnutia uviedol, že účastníci uzatvorili dohodu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, predmetom
ktorej bolo poskytnutie údajov o hladine podzemných vôd, zemepisné určenie miesta kontrolného
bodu, jeho nadmorskú výšku a krátke vysvetlenie o spôsobe interpretácie poskytnutých údajov. Súd

v tejto veci ustálil, že za poskytnuté údaje je odporca povinný zaplatiť podľa cenníka navrhovateľa
63,07 eur (1.900,- Sk). Túto sumu bol odporca povinný zaplatiť v deň splatnosti faktúry. Keďže tak
neurobil, dostal sa do omeškania s platením peňažného dlhu. Uznesením Okresného súdu Komárno
č.k. 6C/309/02-115 zo dňa 15.10.2004 súd konanie o odvolaní odporcu proti rozsudku súdu prvého
stupňa zo dňa 11.11.2003 č.k. 6C/309/02-67 zastavil, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu

v Nitre č.k. 7Co/276/2004-122 zo dňa 30.11.2004. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3 Cdo 16/2006-189
zo dňa 14.02.2006 konanie o dovolaniach proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 11.11.2003 č.k.
6C/309/2002-67 a proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30.11.2004 sp. zn. 7Co/276/2004 zastavil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebola splnená podmienka na
povolenie návrhu na obnovu konania a to splnenie subjektívnej lehoty, ktorá je trojmesačná a začína

plynúť odo dňa, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode obnovy konania alebo od času, keď
ho mohol uplatniť. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, najmä z návrhu na obnovu konania, že odporca
k tvrdenému dôvodu obnovy konania zároveň predložil k návrhu na obnovu konania fotografie ako
dôkazy, ktoré mali byť vyhotovené užívateľmi pozemkov a odporcom zo dňa 13.04.2006, pretože v apríli
a máji roku 2006 došlo k takému zaplaveniu pozemkov a všetky tieto dôkazy mali popierať pravdivosť

a správnosť použitia metódy pri vypracovaní "znaleckého posudku" navrhovateľom.
Skutočnosť, že aj odporca vyhotovil predmetné fotografie datované dňom 13.04.2006 vyplýva priamo z
obsahu návrhu na obnovu konania, keďže túto skutočnosť sám odporca v návrhu na obnovu konania
uviedol. Odporca síce neuviedol, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel alebo kedy ho prvýkrát
mohol uplatniť, avšak minimálne z jeho tvrdenia v návrhu na obnovu konania je zrejmé, že predložené

fotografie vyhotovil aj on sám, preto odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že už
v mesiaci apríl roku 2006 odporca vedel o dôvodoch na povolenie obnovy konania, preto trojmesačná
subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania dodržaná nebola. Keďže návrh na obnovukonania bol podaný po uplynutí subjektívnej lehoty, súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ
návrh na obnovu konania zamietol.

Vzhľadom na to, že nebola dodržaná zákonom stanovená subjektívna lehota na podanie návrhu
na obnovu konania, nemožno prihliadať na dôvody podania návrhu na obnovu konania a preto sú
nedôvodnéodvolaciedôvodyodvolateľauvedenévjehoodvolaní,týkajúcesaokolnostídôvodovobnovy
konania, keď tieto skutočnosti nie sú rozhodujúce pre posúdenie dodržania subjektívnej lehoty na
podanie návrhu na obnovu konania.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že súdny systém v
slovenskej republiky je založený na princípe dvojinštančnosti konania. Princíp dvojinštančnosti konania
má základ v tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí
byť predmetom posúdenia súdu súdom prvého stupňa a odvolacieho súdu. V tomto ohľade obnova
konania ako mimoriadny opravný prostriedok nepredstavuje tretiu inštanciu.

Vo vzťahu k ďalším námietkam odporcu uvedeným v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu odporcu nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci, preto odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a

navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si ich v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namietal zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodov ním uvedených
v podanom odvolaní, odvolací súd s poukazom na znenie ustanovenia § 14 ods.3 OSP, podľa ktorého

dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach a s poukazom na znenie ustanovenia §15a ods.5 OSP,
podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností uvedených v § 14 ods.3, súd na námietku
zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, dospel k záveru,
že odvolateľom uvedené skutočnosti v časti uplatnenej námietky zaujatosti, predstavujú okolnosti

spočívajúce v procesnom postupe zákonnej sudkyne o prejednávanej veci, preto nie sú dôvodom na
vylúčenie zákonnej sudkyne a súd na takúto námietku neprihliada. V ostatnej časti uplatnenej námietky
zaujatosti táto nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti podľa §15a ods. 3 OSP a preto súd na takúto
námietku zaujatosti neprihliada podľa § 15a ods.5 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.