Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114220793
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114220793.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04, Bratislava, zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku
12, 811 01, Bratislava, proti odporcovi: C. J., bytom T. XX, L. D., o návrhu navrhovateľa na zaplatenie
sumy 762,14 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal , aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 762,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne počnúc od 28.9.2010 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 16.5.2010 uzatvorená Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX na čiastku 500 eur, za celkový poplatok za správu úveru vo výške 345,- eur.
Odporca sa zaviazal celkovú čiastku vo výške 845,- eur uhradiť v v pravidelných rovnomerných 13
mesačných splátkach vo výške 65,- eur.

Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi , ak sa
nedohodnú zmluvné strany inak.

Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že odporca celkovo uhradil čiastku vo výške 82,86 eur, posledná
uhradená suma vo výške 17,86 eur bola uhradená dňa 27.5.2010.

Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a

ods. 2 O.S.P. ).Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluva o úvere, s oznámením o zosplatnení
záväzku a zistil tento skutkový a právny stav :
Dňa 16.5.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX , na
základektorejnavrhovateľpožičalodporcovisumu500eur,zacelkovýpoplatokzasprávuvovýške345,-

eur. ktorú sa odporca zaviazal uhradiť v pravidelných rovnomerných 13-tích mesačných splátkach vo
výškepo65,-eurs tým,žeprvásplátkabolasplatná10.deňpouzatvorenízmluvyakaždáďalšiasplátka
až do úplného zaplatenia bola splatná do 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, s doporučeným
termínom úhrady 12 dňa v mesiaci.
Odporca sa zaviazal okrem požičanej istiny vo výške 500 eur uhradiť navrhovateľovi aj celkový poplatok
za správu úveru vo výške 345,- €. RPMN ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov

bola dojednaná vo výške 51,49%.
Z návrhu navrhovateľa bolo zistené, že odporca ku dňu podania návrhu uhradil sumu vo výške 82,86
eur, posledná uhradená suma vo výške 17,86 eur bola uhradená dňa 27.5.2010.
Odporcovi bolo oznámené zosplatnenie záväzku z dôvodu omeškania so splácaním úveru ku dňu
27.9.2010.

Zmluva bola odporkyňou podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky,
osobitne podľa bodu 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov vo výške 206,73%..

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má
určený začiatok plynutia.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol").
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je
actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.

Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh
na začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny
prípadov uvedené v ustanovení § 102 až § 105 OZ. Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie
predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať

žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.

V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla
deň splatnosti pohľadávky.

Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v
určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť
záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým
a posledným dňom splnenia.

Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto
momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.
Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a
nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa
§ 52 ods. 1 OZ.

Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a
nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.

Súd na základe oboznámených listinných dôkazov, ako aj na vyššie cit. zák. ustanovenie § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 dospel k právnemu názoru, že návrh navrhovateľa na

zaplatenie žalovanej sumy vo výške 762,14 eur nie je podaný dôvodne a preto návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol.

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ s
odporkyňou dňa 16.5.2010 a to Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ požičal

odporcovi sumu vo výške 500,- eur, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť v pravidelných 13-tích mesačných
splátkach vo výške po 65,- eur s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá
ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je

výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený žalobcom v postavení dodávateľa bez
toho, aby žalovaný v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť.
Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou
zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom sodkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne
napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných
podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov.

Pod zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu
dohodnuté vo forme splátok.

Zo samotného obsahu spisu vyplýva , že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy vo výške 762,14 eur ,

na základe vyššie cit. Zmluvy o úvere, pričom odporca mal predmetný úver splácať v 13 - tích mesačných
splátkach, splatnosť úveru v zmluve nebola dohodnutá, avšak odporcovi bolo oznámené zosplatnenie
záväzku z dôvodu omeškania so splácaním úveru ku dňu 27.9.2010.

Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému ( navrhovateľovi ) priznať.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal za to, že navrhovateľovi začala plynúť trojročná
premlčacia doba nasledujúcim dňom po lehote splatnosti celého dlhu, a to od 28.9.2010 a od tohto
dátumu začala plynúť premlčacia doba a to trojročná, pričom navrhovateľ svoj návrh na súd podal až
dňa 09.7.2014, t.j., po márnom uplynutí premlčacej doby 28.9.2013.

Súd vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu premlčania
nároku , na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od
1.5.2014 aj bez návrhu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.