Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713205117
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713205117.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56,
Bratislava,IČO:3583885,právnezastúpenéhospoločnosťouHMG&PARTNERS,s.r.o.,Štefanovičova
12, Bratislava, proti žalovanému: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XXX, N., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofíjska 13, Kšice, IČO:
42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová, Košice,

o zaplatenie 2.995,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
17C/168/2013 - 151 zo dňa 26. 8. 2014, takto :

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bol žalobca zaviazaný nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 258,42 eur na účet právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania
vo výške 38,63 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 26. 8. 2014 konanie o zaplatenie sumy 2.793,15 eur s úrokom nad
rámec 17,30 % p.a. zo sumy 199,65 eur od 21. 8. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania nad rámec
9 % p.a. zo sumy 199,65 eur od 21. 8. 2010 do zaplatenia zastavil. Uložil povinnosť žalovanému zaplatiť

žalobcovi sumu 128,50 eur s úrokom 17,30 % p.a. zo sumy 126,60 eur od 21. 8. 2010 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 126,60 eur od 21. 8. 2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a ostatným v poradí piatym výrokom
zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trov konania vo
výške 258,42 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Rozsudok vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka právne odôvodnil s poukazom na ust. § 142
ods. 3 O.s.p., keď neúspech žalovaného ako vedľajšieho účastníka na jeho strane bol nepatrný, preto
priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného plnú náhradu trov konania, keď žalobca podľa
súdu prvého stupňa procesne zavinil zastavenie konania v časti 2.793,15 eur a nad rámec priznanej
sumy 128,50 eur s prísl. bol žalobca neúspešným účastníkom konania. Trovy konania vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
a 121,17 eur (prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe), 2x režijný paušál a 8,04 eur, spolu 258,42
eur podľa § 10
ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z30. 7. 2012, sp. zn. 5Cdo/47/2012, podľa ktorého „v prípade námietky neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva sa subjekt, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, stáva týmto
účastníkom až právoplatným rozhodnutím súdu o prípustnosti vstupu a nie oznámením vstupu do

konania“. V danom prípade bolo žalobcovi podaním súdu zo dňa 6. 2. 2014, doručeným 12. 12. 2014
oznámený vstup občianskeho združenia OZ právna pomoc spotrebiteľom do konania ako vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného. S oznámením o vstupe občianskeho združenia do konania bolo
žalobcovi súdom zaslané aj podanie občianskeho združenia, v ktorom občianske združenie oznámilo
vstup do konania v predmetnej veci, pričom zo strany občianskeho združenia v tomto podaní neboli

vznesené žiadne právne relevantné námietky. Následne podal žalobca návrh na vydanie uznesenia o
nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka - OZ právna pomoc spotrebiteľom do konania ako námietku
voči vstupu subjektu domáhajúceho sa účasti v tomto konaní ako vedľajšieho účastníka. Po podaní tejto
námietky neprípustnosti občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka do konania bolo zo strany
súdu doručené žalobcovi podanie občianskeho združenia, v ktorom občianske združenie namietalo
premlčanie nároku žalobcu, ako aj neprípustnú RPMN uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Následne žalobca podaním zo dňa 23. 2. 2014 upravil petit žalobného návrhu, pričom sa zároveň
vyjadril aj ku skutočnostiam uvedeným občianskym združením. Okresný súd Poprad o námietke vstupu
žalobcu rozhodol uznesením sp. zn. 17C/168/2013 - 106 zo dňa 8. 4. 2014, pričom predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 5. 2014. S poukazom na vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu
SR a taktiež na okamžik, kedy bolo občianske združenie právoplatne pripustené do konania ako vedľajší

účastník mal žalobca za to, že Okresný súd Poprad pochybil, ak prihliadol na predmetné podanie,
nakoľko toto bolo podané subjektom, ktorý nebol v danom čase účastníkom konania. Poukazujúc na ust.
§ 93 ods. 4 O.s.p. mal žalobca za to, že k právam a povinnostiam v súdnom konaní popri účastníkovi
konania je vedľajší účastník oprávnený iba v prípade, ak je do konania pripustený právoplatným
rozhodnutím súdu. Podstatným okamihom v tomto prípade podľa odvolateľa je skutočnosť, že po

tom, čo bol žalobcovi oznámený vstup občianskeho združenia do konania, tento podal voči tomuto
vstupu námietku. Okresný súd teda až do právoplatnosti pripustenia občianskeho združenia nemal
podľa odvolateľa prihliadať na akékoľvek podania takéhoto subjektu, nakoľko tento nie je podľa žalobcu
riadnym účastníkom konania spôsobilým na podávanie vyjadrení, resp. vznášanie kvalifikovaných
námietok. Mal za to, že vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť priznaná náhrada trov konania z dôvodu,

že v čase podania vyjadrenia tento vedľajší účastník nebol právoplatným účastníkom konania a taktiež z
dôvodu,žepoprávoplatnompripustenídokonaniaostalvedľajšíúčastníknečinný.Náhradatrovkonania
za účelné vynaložené úkony patrí iba účastníkovi konania a keďže v čase podania vyjadrenia zo strany
občianskeho združenia nebolo toto právoplatne pripustené do konania, nedošlo podľa odvolateľa z jeho
strany k účelnému bráneniu práva žalovaného. Zároveň poukázal na skutočnosť, že po právoplatnom

pripustení vedľajšieho účastníka do konania neboli z jeho strany na ochranu práv žalovaného učinené
žiadne úkony, ktoré by podstatným spôsobom
bránili práva žalovaného. Zároveň poukázal, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
žiadnym spôsobom nezaoberal so žalobcom vznesenou námietkou vstupu občianskeho
združenia do konania s tým, že mal za to, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, čím došlo k odňatiu

možnosti konať pred súdom. Keďže vedľajší účastník podľa
žalobcu nevykonal prostredníctvom právneho zástupcu žiadne úkony v prospech účastníka, na ktorého
strane vystupoval a ktoré by boli účelné, nie je účelným ani úkon, prevzatie a príprava zastúpenia.
Z týchto dôvodov podľa odvolateľa nepatrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania. Zároveň
poukázal na skutočnosť, že občianske združenia vstupujú do konaní formulárovými podaniami, pričom

často krát nemajú o merite veci žiadnu vedomosť a v týchto formulárových podaniach vznášajú
všeobecné námietky. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie
súdu prvého stupňa zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania
nepriznáva.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že vedľajší účastník je oprávnený
vstúpiť do konania, predmetom ktorého je nárok proti spotrebiteľovi v ktoromkoľvek štádiu konania,
pred jeho právoplatným skončením. Vedľajší účastník, ktorým je Združenie zamerané na ochranu

práv spotrebiteľov účinne vstúpil do konania podaním písomného oznámenia o vstupe do konania.
Pre splnenie ďalších podmienok účinného vstupu do konania zákon pre tohto vedľajšieho účastníka
nevyžadujesplnenieďalšíchpodmienok.Podľavedľajšiehoúčastníkaprocesnýkódexprezumujesúhlas
hlavných účastníkov, teda aj žalovaného s vedľajším účastníctvom, pretože relevantným úkonomhlavného účastníka je iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou (§ 93 ods. 3, druhá
veta O.s.p.). Z prezumovaného súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa
len na základe námietky žalobcu automaticky nestáva, žalovaného nesúhlas so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania, pretože platí, že účastníci konania robia všetky procesné úkony iba za seba, teda
každý z hlavných účastníkov vyjadruje svoj súhlas, resp. svoj nesúhlas so vstupom do konania iba za
seba. Pri posúdení či vedľajší účastník účinne vstúpil do konania je potrebné podľa neho rozlíšiť dva
momenty. Prvým je oznámenie o vstupe do konania vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa, týmto
momentom sa vedľajší účastník stáva vedľajším účastníkom vychádzajúc z prezumovaného súhlasu

žalovaného a druhým momentom je následný možný nesúhlas žalovaného účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania, ktorý môže, ak ide o spotrebiteľa, zabrániť v pokračovaní tejto
účastníka vedľajšieho účastníka v konaní. Ide však o dva zásadne odlišné procesné momenty. V
ďalšom vedľajší účastník poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo/188/2012 zo dňa
5. 2. 2013, podľa ktorého aj keď sa určitý subjekt stal vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu
dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho

účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v tomto konaní podporovať,
procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. K nesúhlasu spotrebiteľa so vstupom
vedľajšieho účastníka v tejto veci nedošlo, preto vedľajší účastník vykonal svoje úkony, vstup do
konania a vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom vzniesol námietku premlčania ešte pred prejaveným
nesúhlasom žalobcu so vstupom do konania v čase, keď sa stal riadnym účastníkom konania a v čase

pred späťvzatím žalobného návrhu. Pokiaľ žalobca uvádzal, že vedľajší účastník nepredložil žiaden
dôkaz o premlčaní, toto nebolo potrebné, pretože tieto dôkazy žalobný návrh a jeho prílohy predložil
žalobca. S poukazom na uvedené mal vedľajší
účastník na strane žalovaného za to, že všetky jeho úkony boli účelne vynaložené, vrátane úkonu „vstup
do konania, prevzatie veci“. Bez vstupu do konania by totiž vedľajší účastník nestal účastníkom

konania a pravdepodobne by nedošlo k späťvzatiu žaloby. Námietka premlčania bola kvalifikovaným
vyjadrením sa k žalobnému návrhu, ktorá znamenala, že súd nemohol žalobcovmu návrhu vyhovieť. S
poukazom na všetky uvedené skutočnosti navrhol
vedľajší účastník odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania v sume 68,63 eur.

Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky o zastavení konania, o vyhovení návrhu, ako ani výrok,
ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Rovnako nebol napadnutý výrok o trovách konania
medzi žalobcom a žalovaným, preto nadobudli právoplatnosť a v tejto časti nebolo možné napadnutý
rozsudok preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej

časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že
uplatnené odvolacie dôvody nie je spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Zák. č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektorého zákony v § 93 ods. 3 O.s.p. sa za prvou
vetou vkladá nová veta, ktorá znie: „Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu
právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou

oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje v konaní, inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliada“. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2015.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel rešpektujúc ústavnú zásadu práva na spravodlivý proces k
záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je potrebné posudzovať podľa zákona účinného

v času jeho vstupu. Je rozhodné, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol prvostupňový súdu
oznámený dňa 4. 2. 2014 a v rozhodnom období sa explicitne zákonom súhlas účastníka, na strane
ktorého vystupovať v konaní mieni, nevyžadoval. Iba takýto ústavne komformný výklad dáva zadosť
vyššie spomenutej zásade práva na spravodlivý proces.

Vo svetle týchto úvah odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v zmysle ustanovení účinných
v čase oznámenia vstupu, t. j. ku dňu 4. 2. 2014. Následne po oznámení svojho vstupu doručil
vedľajší účastník vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom okrem vznesenej námietky premlčania
poukázal na konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s predpismi týkajúcimi saspotrebiteľských práv. Až následne reagoval žalobca námietkou, ktorou žiadal o nepripustenie vstupu
vedľajšieho účastníka do tohto konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa tak, že vstup tohto
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je prípustný a to uznesením zo dňa 8. 4. 2014, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 5. 2014 z dôvodu, že voči nemu v zákonnej lehote nepodal žiaden z
účastníkov odvolanie. Poukazujúc na uvedené, vzhľadom k tomu, že voči tomuto uzneseniu nevyužil
právo podať odvolanie ani žalobca, považoval preto odvolací súd za nedôvodné
námietky týkajúce sa vstupu tohto vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko o tomto vstupe už bolo
právoplatnerozhodnutévyššieuvedenýmrozhodnutímsúduprvéhostupňa.Bolobynelogickéazároveň

aj nehospodárne, aby z dôvodu, že vedľajší účastník podal vyjadrenie vo veci samej ešte predtým,
ako súd rozhodne o námietkach žalobcu so vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania tak, že
ich zamietne. Tento musel následne opätovne zasielať súdu to isté vyjadrenie, a to z dôvodu, že súd
by neprihliadal na skoršie podanie vedľajšieho účastníka z dôvodu, že bolo urobené ešte pred
nadobudnutím právoplatnosti
uznesenia o pripustení jeho vstupu do konania. Z dikcie ust. § 93 ods. 3 O.s.p. jednoznačne vyplýva,

že o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodol na návrh s tým, že ak by si odvolací súd osvojil
výklad tohto ustanovenia tak, ako to uviedol žalobca v podanom odvolaní, mohol by žalobca v prípade,
ak by po svojom oznámení vedľajší účastník doručil súdu relevantné námietky vo vzťahu k nároku
žalobcu, tento vyčkať do rozhodnutia súdu prvého stupňa a následne v podanom odvolaní zároveň
podať aj námietku voči prípustnosti vedľajšieho účastníctva s tým, že odvolací súd by následne musel

zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade, ak by zohľadňovalo procesné alebo vecné stanovisko
vedľajšieho účastníka a to z dôvodu, ako to uvádza odvolateľ, že toto bolo urobené ešte skôr, ako bolo
právoplatne rozhodnuté o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Je zrejmé, že takýto výklad sa prieči
samotnému duchu zákona, keď ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. boli inkorporované do kľúčového procesného
predpisu s jednoznačným zámerom tak, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy poskytnúť lepšiu ochranu

slabšej strane - spotrebiteľovi voči silnejšej strany sporu - dodávateľovi.

Podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípade ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi

alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného článkom 47 ods. 2 Ústavy SR je možnosť každého

na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady obligatórneho
zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníkov rozhodnúť, koho ustanoviť za svojho
zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto voľby (úvahy) ústava neobmedzuje a ani iným spôsobom
nevymedzuje. Jej kritéria sú autonómnou vecou účastníka konania. Obsahom tohto základného práva
na právnu pomoc je predovšetkým právo každého subjektu mať možnosť dostať kvalifikovanú právnu

pomoc v konaní pre štátnym orgánom, ako aj to, aby mu neboli vytvárané prekážky pre realizáciu tohto
jeho práva zo strany štátneho orgánu či orgánu verejnej správy.

Vychádzajúc z ust. § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. 10. 2008 má občianske združenie
OZ právna pomoc spotrebiteľom oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane

žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože
možnosť, aby vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného spotrebiteľa mu dáva
priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p., ako aj zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Keďže ust.
§ 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník, možno z toho vyvodiť len jediný záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
„hlavný“ účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi (čo je základné ústavné právo podľa čl.
47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie advokátom. Druhým právnym dôsledkom skôr uvedenej zásady je aj
právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek

pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia, ak je zastúpený advokátom aj náhrada výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu. Takýmto osobitným predpisom je nepochybne aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z. z..Právo na náhradu trov konania vzniká vedľajšiemu účastníkovi len za predpokladu a v rozsahu, v akom
by mal úspech účastník, na ktorého strane vystupuje. Ak takémuto účastníkovi nevzniklo právo na

náhradu trov konania, nemôže si uplatniť náhradu trov konania ani vedľajší účastník stojaci na jeho
strane.

V preskúmavanej veci bola podaná žaloba na súd dňa 16. 4. 2013. Táto bola doručená do vlastných rúk
žalovaného dňa 18. 6. 2013. Občianske združenie právo na pomoc spotrebiteľom zahlásilo vstup do

konania ako vedľajší účastník dňa 4. 2. 2014. Vo vyjadrení zo dňa 11. 2. 2014 vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Rozsudkom zo dňa 26. 8. 2014 bolo
návrhu vyhovené len vo veľmi nepatrnej časti pôvodne požadovanej istiny a príslušenstva s tým, že v
prevyšujúcej rozhodnej časti bol návrh zamietnutý, resp. bol návrh vzatý späť.

Účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania v spojení so vznikom práva žalovaného na náhradu

trov prvostupňového konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., má za následok, že aj vedľajšiemu účastníkovi
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov prvostupňového konania. Patrí mu teda aj
právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzniklých zastupovaním vedľajšieho
účastníka splnomocneným advokátom za predpokladu, že by takáto náhrada trov patrila za uvedené
úkony aj žalovanému účastníkovi.

Napriek tomu, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, že by si vyžiadal sám súhlas žalovaného
účastníka, ako aj bez toho, že by bol oboznámený s obsahom spisu, je možné mu uznať za prvý úkon
právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ v zmysle § 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška. Tento úkon

právnejslužbysapreukazujeobdobneakoprizastupovaní„hlavného“účastníkapredloženímplnejmoci,
avšak za podmienky zahlásenia vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s.p.. Z hľadiska posudzovania
účelnosti tohto úkonu právnej služby nie je právne významné, či sa právny zástupca oboznámil s vecou
pred alebo po zahlásení vstupu do konania. Účelnosť tohto úkonu sa posudzuje v závislosti od účelnosti
vykonania ďalších úkonov právnej služby. Samotné zahlásenie vstupu do konania bez vykonania iných

úkonov právnej služby nie je účelne vykonaným úkonom právnej služby.

V preskúmavanej veci bola účelnosť prevzatia a prípravy zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom
preukázaná tým, že po jeho vyjadrení bola z väčšej časti žaloba zobratá späť bez uvedenia dôvodu,
t.j. žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti a v prevyšujúcej časti konanie zastavil, resp. žalobu

zamietol.

Z rovnakého dôvodu patrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia aj za úkon
právnej služby, a to vyjadrenie vo veci samej, v ktorom vedľajší účastník okrem iného vzniesol
námietku premlčania, resp. namietal porušenie práv žalovaného ako spotrebiteľa zo strany žalobcu ako

dodávateľa. V oboch prípadoch ide teda o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,
ktoré predstavujú účelne vynaložené trovy na ochranu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Argument žalobcu o navyšovaní trov zjavne neobstojí, keď každý účastník musí počítať s tým, že v
súdnom konaní môže neuspieť
a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je náhrada trov právneho zastúpenia

protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí s
kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendy neprijateľných podmienok
(Smernica Rady 93/13/EHS) či nekalých obchodných podmienok (Smernica EP 2005/29), ale ide o

celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie
uplatňovaného práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie
je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná
situácia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. Žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy
konania nevznikli, preto súd priznal trovy odvolacieho konania len vedľajšiemu účastníkovi na stranežalovaného. Trovy vedľajšieho účastníka v rámci odvolacieho konania pozostávali z trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k podanému odvolaniu v sume 38,63 eur ako 1 z
tarifnej hodnoty úkonu právnej služby v tejto veci vo výške 60,59 eur a 1x režijný paušál vo výške 8,04

eur. Podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).