Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/614/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233759
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

ačlenovsenátuJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVarguvprávnejvecinavrhovateľa:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova ul. č. 25, 811 09, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v zastúpení
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 25C/264/2012-97 zo dňa 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadňa27.9.2012domáhalod
odporcu náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 503,41 eur
titulom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, čoho sa mal dopustiť Okresný súd Žilina v postavení
exekučného súdu v exekučnej veci vedenej podľa sp. značky súdneho exekútora Ex 909/2011 (povinná
- I. H. - dlžník zo zmluvy o úvere č. 5851046).

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až 18.10.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, stalo sa
to tak po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 273 dní. On pritom vyvinul enormné
úsilie,abydocielilvecnýposunvexekučnomkonaní,spísalviaceréžiadostioinformáciuostavekonania,
stalo sa tak dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, podal i sťažnosť na prieťahy v konaní
v dňoch 23.11.2010, 25.5.2011. Postup exekučného súdu bol v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho

exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.

Z dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľ si uplatnil náhradu
majetkovej škody v celkovej výške 125 eur, podľa neho predstavujúcu náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutím
o nej. V dotknutom období vynaložil: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovnéa telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 eur.

Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ skutkovo argumentoval
tým, že nesprávny úradný postup okresného súdu ako dôsledok jeho nesústredenej činnosti je
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv navrhovateľa (poškodeného). Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a

taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík - neskorým ukončením procedúry k zániku povinného, k
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Akúkoľvek náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a
základných práv. Neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v

právo a rovnosť spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na
strane ich majiteľov, ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ videl v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si
uplatňoval sumu 503,41 eur (vychádzal z alikvotného pomeru nároku 55 eur za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu). Pri vyčíslení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na závery v nálezoch
Ústavného súdu SR vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi
v civilnom konaní.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu sp.
zn. 20Er/424/2011 zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 7.2.2011, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok
vydaný stálym rozhodcovským súdom zo dňa 13.10.2010 sp. zn. SR 09274/10, ktorý bol právoplatný

dňa 2.11.2010. Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ktoré listiny boli doložené k žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,naviacvyzvalStályrozhodcovskýsúdlistomzodňa22.2.2011,abydoložilfotokópiu
zmluvy o úvere s rozhodcovskou doložkou a doklad o doručení rozsudku. Uznesením Okresný súd Žilina
20Er/424/2011 zo dňa 8.7.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovení § 3 ods. 1, písm. a/, d/ a ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15
ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v účinnom znení do 31.12.2012, aplikoval i ust. § 41 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku v účinnom znení od 1.6.2010, ako aj ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku v znení účinnom po 31.5.2010.

Okresný súd vychádzajúc z dispozičnej zásady, viazaný návrhom navrhovateľa, ale i skutkom, t.j.
žalobnými tvrdeniami o právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený
nárok, po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné priznať

navrhovateľovi uplatňované peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na ním tvrdenom
skutkovom základe. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v účinnom znení po 31.5.2010,
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je viazané na 15-dňovú lehotu uvádzanú v druhej vete §
44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Okresný súd ďalej poukazuje na predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Ide o kumulatívne splnenie troch základných predpokladov: 1/
nesprávny úradný po stup, 2/ vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V konkrétnej exekučnej veci exekučný titul - rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané v rozhodcovskom
konaní v spotrebiteľskej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť súd v exekučnom konaní je nielen
oprávnený, ale aj zo zákona povinný preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v
§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (súd poukazuje na závery rozsudku MS SRzo dňa 26.09.2011 sp. zn. 3Mcdo/11/2010). Exekučný súd v rámci ex offo prieskumu v dotknutom
exekučnom konaní postupoval v súlade so zákonom. V súvislosti s prieskumnou činnosťou exekučného
súdu okresný súd poukazuje na závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 40/08

Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, ďalej na ustanovenie Smernice
rady 93/13/EHS (čl. 3 ods.1 písm. t).

Pokiaľ exekučný súd preskúmaval listiny (dôkazy), ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, išlo o
činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia, preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný

postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny. Nemožno ho hodnotiť ani ako nesústredený a
so zbytočnými prieťahmi, zvlášť v konkrétnej veci.

Pri závažnosti a obťažnosti spotrebiteľskej veci, pri nutnosti dodržiavania zvýšenej ochrany spotrebiteľov
nie je možné vždy dodržať zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu pre udelenie poverenia, ktorú v
konkrétnom čase zákon súdom ukladal. Od pojmu nesprávny úradný postup je oddeliť pojem používaný

navrhovateľom „zbytočný prieťah“. Vychádzajúc aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. v
rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012, nie každý prieťah možno vyhodnotiť ako zbytočný
prieťah v konaní. Nedodržanie lehôt automaticky nevyvoláva porušenie základného práva zaručeného
v článku 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná i skutočnosť, na

ktorú súd prihliadal s poukazom na rozhodnutie II. ÚS 520/2012, že navrhovateľ pred okresným súdom
inicioval značne vysoký počet exekučných konaní (ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov
v typovo obdobných veciach).

Objektívne je možné konštatovať, že zákonom garantovaná lehota 15 dní nebola dodržaná, avšak pokiaľ

exekučný súd preskúmaval a hodnotil žiadosť o udelenie poverenia a prílohy k uvedenej žiadosti (v
namietanej exekučnej veci) takáto činnosť súdu, ktorá priamo smerovala k vydaniu rozhodnutia nemôže
byť považovaná za úradný postup, ktorý by bol nesprávny, prípadne nesústredený, či neefektívny.

Navrhovateľ nepreukázal v konaní vznik škody (majetkovej ujmy), ani ako skutočnú škodu, ani ako

ušly zisk v žalovanej výške 125 eur. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nevyplynulo,
žeby navrhovateľ vynaložil vo veci správy a vymáhania pohľadávok akékoľvek finančné prostriedky.
Pokiaľ by navrhovateľ v konaní aj preukázal vynaloženie finančných prostriedkov na správu a vymáhanie
pohľadávky alebo pohľadávok, uvedené náklady navrhovateľa nemôže súd automaticky, bez ďalšieho
za škodu spôsobenú súdom nesprávnym úradným postupom v rozhodnom období. Bez individualizácie

nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec možno nárok navrhovateľa považovať
len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec, t.j. náklady podnikateľa
súvisiace s podnikaním. V prípade, že v súvislosti s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa vznikne
škoda, ktorú podľa tvrdenia navrhovateľa mal zaviniť odporca, je navrhovateľ povinný vznik škody
a jej výšku v konaní preukázať. Navrhovateľ v časti uplatneného nároku z titulu náhrady škody, v

uplatnenom základe a výške neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené, súd v tejto časti
návrh navrhovateľa zamietol.

Obdobne nepreukázal navrhovateľ ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
(v účinnom znení do 31.12.2012) na náhradu nemajetkovej ujmy. V návrhu produkoval len tvrdenia,

na základe ktorých vyčíslil nemajetkovú ujmu v peniazoch. Na preukázanie škody a jej výšky však
nepredložil žiadne dôkazy. Vyčíslenú nemajetkovú ujmu vypočítal alikvotným pomerom 55 eur za každý
mesiac omeškaní v činnosti exekučného súdu, na základe doktríny Ústavného súdu konštatovanú v
nálezoch ÚS, s odkazom na nálezy Ústavného súdu v návrhu. Konštatovať existenciu prieťahov v
súdnom konaní môže len Ústavný súd SR. Preto i použitie metodiky uvádzanej navrhovateľom pre

posúdenie nemajetkovej ujmy a jej výšky, bez splnenia ďalších podmienok považoval okresný súd
za predčasné. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo (30Cdo 675/2011).

Vzhľadom na to, že neboli splnené všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu (porušenie
právnej povinnosti, vznik a existencia škody, príčinná súvislosť) súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.V samostatnom výroku okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Nezistil dôvod
prerušenia konania ani z pohľadu ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a ani z pohľadu ustanovenia § 109 ods. 2
písm. c/ O.s.p. Otázku zákonného sudcu vyriešil (právoplatne) nadriadený súd - Krajský súd v Žiline v

uznesenísp.zn.10NcC/201/2013zodňa28.2.2013,JUDr.DrahomírMrvaoznačenýmuznesenímnebol
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ide o rozhodnutie konečné, teda rozhodnutie okresného
súdu vo veci samej nezávisí od žiadnej otázky, ktorú by súd nebol oprávnený v konaní riešiť.

O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151

ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporca ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov neuplatnil, preto
mu súd trovy konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Prioritne argumentoval, že súd nemal splnené podmienky ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. na
prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov. On (navrhovateľ) riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými dôvodmi. Ak súd
napriek tomu prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.sp., odňal mu tým právo na konanie pred súdom.
Odvolateľ namietal zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu vec. Citoval ustanovenie § 14 ods. 1, §

15 O.s.p. On uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore

s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. V
súvislosti s touto odvolacou argumentáciou odvolateľ poukazuje na právny názor rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 11NcC/46/2012-24 zo dňa 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, v ktorej
nadriadený súd vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda z rozhodovania a prejednania
veci. Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s

rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, neobstojí; že on (odvolateľ) podal ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na nestranný
súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní
bolo možno uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad

nepripúšťalo, nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.

Odvolateľ argumentoval i tým, že konečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom)
neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému

legálne pripustil odvolanie. Z tohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konaniaodvolanie,pričomvčasepodaniaodvolaniaozamietnutínávrhuneboloprávoplatnerozhodnuté
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Meritórne rozhodnutie súdu za tejto procesnej situácie je
prinajmenšom predčasné.

Súd odignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu,
vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti.Nesprávneaplikoval§101ods.2O.s.p.,navyšekeďonzdôraznilvžiadosti,žetrvánaosobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde.

Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa
ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho

možnostikonaťpredsúdom.Onneboloboznámenýsobsahomdôkazovaprednesov,nemalmožnosťsa
kdôkazomaprednesomvyjadriťasámnemalmožnosťnavrhnúťdôkazynapodporusvojichprotitvrdení.
Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil
sám. Porušil zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, pritom kontradiktórnosť súdneho procesu saneobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké
oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto
skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom

súdneho procesu. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia
poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.

Odvolateľ poznamenal, že ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k
návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O.s.p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie

podľa § 153b O.s.p. Skutkovým základom sa mal stať ním (navrhovateľom) tvrdený skutkový stav.
Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah
a rozsah si určil sám a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc § 153b O.s.p.
Súd odignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu konkrétnych výdajov, napr. na administratívne spracovanie textov
urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje.

V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle a
arbitrárne. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel k presvedčeniu o
tom, že majetková škoda nevznikla, rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil
dlžník (povinný). Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu

a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. V súdnom konaní hodlal prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého
vyhotovenie zabezpečil, súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,
jeho (navrhovateľa) nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Súd vo svojom rozhodnutí

vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ako práva na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Rozhodnutie súdu je vnútorne
rozporné, napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje

rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu,
nie je v právnom štáte udržateľné.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal najmä z procesného

návrhu navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označeného priamo v návrhu na začatie konania.
Vychádzal z rozhodujúceho a podstatného dôkazu, ktorý navrhovateľ označil, z obsahu súvisiaceho
exekučného spisu. Vykonané dôkazy vyhodnotil súd v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a
vec správne právne aj posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za

svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám.

Za rozporuplné vyhodnotil krajský súd odvolací argument navrhovateľa, ktorým namieta nestrannosť
súdu a zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Je jednoznačné, že zákonný sudca,
ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Drahomír Mrva uznesením Krajského

súdu v Žiline nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesenie nadriadeného súdu
vydané pod sp. zn. 10NcC/201/2013-21 zo dňa 28.2.2013 okresný súd doručil právnemu zástupcovi
navrhovateľa dňa 9.5.2013. Naviac námietka navrhovateľa v odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie
princípu zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní.Z pohľadu tejto procesnej situácie mal súd prvého stupňa splnené všetky podmienky, aby vec v
neprítomnosti účastníkov prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd písomné vyjadrenie odporcu k návrhu obdŕžal až 23.5.2014, je zrejmé, že s písomným
vyjadrením odporcu ku dňu meritórneho pojednávania nedisponoval. Nie je povinnosťou súdu pre prípad
nevyjadrenia sa k žalobnému návrhu postupovať podľa § 114 ods. 3 O.s.p. a § 153 b/ O.s.p.

Krajský súd dodáva, že zamietnutie procesného návrhu navrhovateľa na prerušenie konania (v

samostatnom výroku rozsudku) z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok má svoje opodstatnenie.
Je nesporné, že otázku zákonného sudcu vyriešil nadriadený súd právoplatne, zákonný sudca ktorý
odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal, z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Podanie
ústavnej sťažnosti navrhovateľom (viď na č.l. 65 a nasl. spisu) z dôvodu tvrdeného objektívneho
porušovania zásady nestrannosti súdu a sudcu a z dôvodu nevyriešenia otázky nestrannosti a otázky
zákonného sudcu ústavne konformným spôsobom je za tejto situácie bez právneho základu a je

procesným prostriedkom účelovo sledujúcim predĺženie súdneho konania v aktuálnej veci. Okresný
súd vyargumentoval dostatočne jasne v dôvodoch rozhodnutia prečo neakceptoval procesný návrh
navrhovateľa na prerušenie konania, krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa uzavrel, že neexistovali
zákonné dôvody prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., ani podľa § 109 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. Správne uzavretie tejto procesnej otázky umožňuje i vydanie meritórneho výroku rozsudku, t.j.

v merite veci sa nejedná o rozhodnutie predčasné.

Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom konaní, skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie
existencie/neexistencie základu právneho nároku zisťoval z obsahu pripojeného exekučného spisu
20Er/424/2011, skutkové zistenia súdu prvého stupňa korešpondujú s existujúcou procesnou situáciou

v predmetnom spise. V dôvodoch rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom konania relevantné a
podrobné odpovede na všetky skutkové i právne významné otázky z ktorých vychádzal, uviedol ktoré
ustanovenia súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú vec aplikoval, vychádzal z rozhodovacej
praxe súdov v oblasti spotrebiteľskej ochrany, ochrany práv spotrebiteľov, ako aj zo súvisiacej
povinnosti exekučného súdu i v štádiu exekučného konania poskytnúť zákonom vyžadovanú ochranu

spotrebiteľovi. Okresný súd rozsah dokazovania neustálil svojvoľne a sám, ale prioritne vychádzal z
dôkazov, ktoré navrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania označil. Rozhodujúcim dôkazom bol
obsah exekučného spisu, údaje, ktoré súd prvého stupňa uvádza v písomnom odôvodnení rozhodnutia,
vychádzajú z pravdivých a relevantných procesných postupov v exekučnom konaní.

Zodpovednosť za škodu spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu štátu je naplnená, ak sú
splnené (pritom ide o kumulatívne splnenie podmienok) všetky zložky tohto zodpovednostného vzťahu,
t.j. existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. V súdenej veci záver súdu prvého stupňa v konštatácii neexistencie
nesprávnehoúradnéhopostupuakoprioritnejzložkyzodpovednostnéhovzťahuvychádzazvykonaného

dokazovania, tento záver súd podrobne a dôsledne vyargumentoval. S jeho argumentáciou sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje, na ne poukazuje. Za nesplnenia prioritnej - základnej podmienky
zodpovednostného vzťahu t.j. neexistencie nesprávneho úradného postupu,- ďalšie hmotnoprávne
otázky, či už otázka vzniku škody, výšky škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym
úradnýmpostupom,resp.otázkynáhradynemajetkovejujmysúbezprávnehovýznamu.Ztohtopohľadu

odvolacie argumentácie navrhovateľa smerujúce k súvisiacim vecným otázkam k výške škody, k výške
nemajetkovej ujmy nemajú žiadne právne dopady.

Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa pri právnom posúdení veci významné neboli.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu
v § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
l O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ v odvolacom konaní

úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca
sivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisunevyplynulo,žebymubolivzniklivsúvislostispodaným
odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .